Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 730/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Martinom Cimrákom LLM., Advokátska kancelária

JUDr. Cimrák, s. r. o., Štefánikova trieda 7, Nitra, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a postupmi

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 16. februára 2016, ako aj Krajského súdu v Nitre konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva spočívajúceho v nútenom obmedzení vlastníckeho práva

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu

podľa (ďalej len „“) a na súdnu ochranu

podľa postupmi Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. februára 2016, ako

aj Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. júna 2016 (ďalej aj „namietané

uznesenia“ alebo „rozhodnutia“). Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky

doručeným ústavnému súdu 23. augusta 2016 (predložené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky, pozn.).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 8. augusta 2014 podala na okresnom súde

návrh „na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. V tomto konaní podal

1. februára 2016 odporca návrh na nariadenie predbežného opatrenia obmedzujúceho vstup

sťažovateľky do spoločnej nehnuteľnosti podľa § 74 a 76 ods. 1 písm. g) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“),

ktorému okresný súd vyhovel a uznesením zo 16. februára 2016 zakázal sťažovateľke

vstupovať do bytu až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.

3. Sťažovateľka zastáva názor, že k porušeniu jej označených práv v bode 1 došlo

tým, že predmetný byt, do ktorého jej okresný súd zakázal vstup, spadá do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (BSM). Týmto uznesením jej de facto bolo upreté užívacie právo

vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľnosti, a to bez akejkoľvek dohody. V odvolaní uviedla,

že okresný súd svoje rozhodnutie nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnil, a tvrdí,

že v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné predbežné opatrenia nariadiť, pretože

„takéto predbežné opatrenie je zákonným podkladom podľa spolu s

ods. 2 na podanie žaloby o obmedzenie

užívacieho práva k spoločnej nehnuteľnosti“.

4. Krajský súd namietaným uznesením na základe odvolania sťažovateľky uznesenie

okresného súdu potvrdil, pričom sťažovateľka vidí porušenie svojho práva v tom,

že okresný súd svoje rozhodnutie nesprávne právne odôvodnil [ ,

pozn.]. Nesúhlasí s tým, čo uviedol krajský súd, že odporca to v konaní o predbežnom

opatrení ako navrhovateľ nenavrhoval a že odporca užíva byt, má v ňom osobné veci a platí

všetky náklady spojené s bytom, čo odôvodňuje vydanie predbežného opatrenia (naopak,

sťažovateľka byt neužíva a neznáša ani žiadne náklady spojené s bytom).

5. Sťažovateľka s uvedeným odôvodnením krajského súdu nesúhlasí, pretože jednak

v jej veci neboli pre rozhodnutie splnené zákonné podmienky uvedené v čl. 20 ods. 4

, čím nebola rešpektovaná základná zásada vyjadrená v , a tiež

považuje názor krajského súdu za arbitrárny a nepreskúmateľný popierajúci jej

chránené právo na súdnu ochranu, pretože práve odporca v návrhu na predbežné opatrenie

navrhoval vydať predbežné opatrenie podľa , a nie ako to krajský

súd nesprávne uviedol vo svojom rozhodnutí.

6. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví, že jej základné práva podľa a postupmi

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 16. februára 2016, ako aj krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. júna 2016 porušené boli. Ďalej žiada zrušiť namietané uznesenia

okresného súdu a krajského súdu, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a požaduje,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby neporušoval jej označené základné práva

(bod 1). Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v celkovej sume 10 000 €

a úhrady trov konania.

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu. Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že namietanými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej označené práva (pozri bod 1 a 10)

zaručené . Dôvody sú uvedené v bodoch 3 až 5 tohto uznesenia.

II.A K namietanému porušeniu označených práv namietaným rozhodnutím

okresného súdu

12. Sťažovateľka v tejto časti namieta porušenie označených práv takým

rozhodnutím okresného súdu (o predbežnom opatrení), ktoré bolo na základe využitia

riadneho opravného prostriedku (odvolania) preskúmané krajským súdom v odvolacom

konaní.

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadreného v čl. 127 ods. 1

vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie.

Sťažovateľka teda mala k dispozícii na ochranu svojich práv účinný opravný prostriedok,

o ktorom bol príslušný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť vo veci

ochrany označených práv a námietkach sťažovateľky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

v tejto časti podľa pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu označených práv namietaným rozhodnutím

krajského súdu

13. Podľa v znení

neskorších predpisov účinného do 30. júna 2016, ak treba po začatí konania dočasne upraviť

pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude

možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné

opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho

dôsledky a spôsob zániku upravovali ustanovenia až .

14. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

15. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú

všeobecné súdy. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných

súdov a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach

predbežných opatrení (teraz neodkladných opatreniach) patrí do právomoci všeobecných

súdov.

17. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, prípadne

rozhodnutím o zrušení nariadeného predbežného opatrenia vydaným v rámci

občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka

súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa

len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom

účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými

súdmi (princíp subsidiarity) ().

18. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením

miesta a postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych

prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení

dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo

slobôd.

19. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné

opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa . Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd

je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou

všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej (obdobne

, ). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia je garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu

ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia

v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu

právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.

20. Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku

v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby

alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje

účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú

a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto

rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd

jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže

súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis

, , , , ).

21. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými

okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne

, ).

22. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení v prvom rade

konštatuje, že prima facie nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, pretože ochranu

právam sťažovateľke poskytoval a všeobecné súdy  okresný súd

a krajský súd, a to prostredníctvom účinných a dostupných právnych prostriedkov nápravy,

pretože v rámci tohto konania ešte vo veci samej môže sťažovateľka naplno uplatniť (aj)

námietky, ktoré uvádza v podanej sťažnosti. Ústavný súd, vychádzajúc zo subsidiárnej

právomoci ústavného súdu upravenej v , sťažnosť sťažovateľky mohol

odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci ( ).

K podobným záverom už ústavný súd viackrát dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti

(napr. m. m. , , , ).

23. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh tiež zistil, že argumentácia sťažovateľky

je iba pokračovaním prebiehajúceho súdneho sporu a nedosahuje potrebný ústavný rozmer.

K výhradám sťažovateľky treba uviesť, že nedostatky právnej argumentácie zo strany

okresného súdu (k čomu by, samozrejme, nemalo dochádzať) materiálne napravil krajský

súd [uviedol, že nešlo o predbežné opatrenie podľa ], a hoci

nesprávne uviedol, že odporca to v návrhu nenavrhoval, toto formálne pochybenie

v odôvodnení nemá podľa ústavného súdu žiadny alebo len veľmi minimálny dopad

na intenzitu prípadného porušenia práv sťažovateľky, pretože z iných okolností danej veci

vyplývalo nielen to, že sťažovateľka sa v byte reálne dlhší čas nezdržiavala, ale za užívanie

bytu ani len neplatila. Obdobne na rozhodnutie odvolacieho súdu mali vplyv aj iné

relevantné skutočnosti, prečo krajský súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode potvrdil namietané uznesenie okresného súdu

o nariadení predbežného opatrenia [po vyžiadaní spisu z polície v súvislosti s podozrením

zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu (predchádzalo návrhu na vydanie

predbežného opatrenia) krajský súd zistil jej nevhodné správanie pri poslednej návšteve

bytu, pozn.]. Takisto krajský súd v závere jasne konštatoval, že „obmedzenie navrhovateľky

(sťažovateľky pozn.) predbežným opatrením sa týka výkonu jej práva byt užívať, hoci

navrhovateľka v byte dobrovoľne nebýva ani nie je na bývanie v ňom odkázaná, preto

ju uvedené obmedzenie, aby do tohto bytu ani sporadicky nevstupovala, výrazne na jej

právach nepoškodí“.

24. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

25. Z namietaného uznesenia krajského súdu (obsahuje 7 strán) je zrejmé,

že právnym základom jeho rozhodnutia boli ustanovenia o predbežnom opatrení zakotvené

v , prvej vete a , ktoré krajský súd citoval

a tiež aplikoval v danej veci (krajský súd správne vec právne posúdil), a na tom nemení nič

skutočnosť, že omylom uviedol, že odporca svoj návrh neoprel o ustanovenie § 76 ods. 1

písm. g) . Po preskúmaní uznesenia krajského súdu teda ústavný súd nezistil priamu

príčinnú súvislosť medzi údajným porušením označených práv sťažovateľky (body 1 a 10)

a rozhodnutím krajského súdu o predbežnom opatrení, ako to uvádza sťažovateľka

v dôvodoch svojej sťažnosti uvedených v bodoch 3 až 5.

26. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu na s. 3 až na s. 7

v okolnostiach danej veci nemožno prima facie považovať za zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, pretože krajský súd sa primerane zaoberal okolnosťami danej veci. Obsahové

náležitosti namietaného uznesenia jednoznačne spĺňajú minimálne požiadavky na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vtedy platného a ).

Odvolací súd v závere tiež správne zdôraznil (po vyžiadaní spisu z polície týkajúceho

sa podozrenia zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, ktoré

predchádzalo návrhu na vydanie predbežného opatrenia, z ktorého vyplývalo aj nevhodné

správanie pri poslednej návšteve bytu), že „obmedzenie navrhovateľky (sťažovateľky, pozn.)

predbežným opatrením sa týka výkonu jej práva byt užívať, hoci navrhovateľka v byte

dobrovoľne nebýva ani nie je na bývanie v ňom odkázaná, preto ju uvedené obmedzenie,

aby do tohto bytu ani sporadicky nevstupovala, výrazne na jej právach nepoškodí“.

27. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením

krajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať

do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

, ).

28. Argumentáciu sťažovateľky v bodoch 3 až 5 považuje ústavný súd z hľadiska

svojich zistení za subjektívnu a účelovú a medzi jej námietkami a namietaným uznesením

krajského súdu nie je taká relevantná súvislosť, ktorá by odôvodňovala záver o porušení

jej označených základných práv uvedených v bode 1 a 10.

29. Na základe uvedeného ústavný súd jej sťažnosť mohol v tejto časti odmietnuť

aj ako zjavne neopodstatnenú ( ).

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti

(pozri bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016