Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 752/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého

Egídia 40/93, Poprad, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Beňo, PhD.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení navrhovateľky

v napadnutom konaní okresného súdu, bola účastníčkou konania vo veci náhrady škody

na zdraví.

Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na judikatúru ústavného súdu uvádza, „... dňa

24.04.2009 som sa žalobou o náhradu škodí na zdraví domáhala zaplatenia sumy

8 369,40 €...

Prvé pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 19.11.2009 po uplynutí 209 dní

od podania žaloby. Druhé pojednávanie sa konalo dňa 13.05.2010 po uplynutí 175 dní

od posledného pojednávania. Tretie pojednávanie sa konalo dňa 06.07.2010 po uplynutí

54 dní od posledného pojednávala. Štvrté pojednávanie sa konalo dňa 24.08.2010

po uplynutí 48 dní od posledného pojednávania. Následne sa vo veci nevykonávali 401 dní

žiadne úkony, a až dňa 29.09.2011 bol nariadený vo veci úkon v podobe výsluchu

účastníkov konania.

Dňa 28.06.2012, opäť po 273 dňoch od posledného úkonu, bol nariadený výsluch

účastníkov konania. Následne dňa 28.08.2012 bolo konanie zastavené bez meritórneho

rozhodnutia, a to spolu po 1161 dňoch od podania žaloby. Následne KS v Prešove

uznesením zo dňa 20.09.2013 rozhodol o zrušení uznesenia a vrátil vec na opätovné

konanie.

pokračovala v konaní takým spôsobom, že nariadila pojednávanie

na deň 13.12.2013 a následne vo veci nekonala do 02.10.2015, teda 658 dní.

Počas tohto obdobia bol vypracovaný znalecký posudok a bolo nariadené

pojednávanie dňa 02.10.2015, ďalej na 20.11.2015, kde opätovne rozhodla

o zastavení konania bez meritórneho rozhodnutia, a to z tých istých dôvodov, ktoré jej

vytkol KS v Prešove, a to napriek tomu, že takmer dva roky vykonávala znalecké

dokazovanie, ktoré sa vzhľadom na jej nemeritórne zastavenie konania javí ako nadbytočné

a takýmto svojim konaním spôsobila zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

2

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie sťažovateľka podala vo veci sťažnosť na postup

sudkyne na prieťahy v súdnom konaní Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Sťažovateľka má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo a právne

jednoduchú vec, a že sedemročné konanie je hrubým nerešpektovaním povinnosti sudcu

konať bez zbytočných prieťahov. Ako príklad sťažovateľka uvádza skutočnosť, že hoci

rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa 20.11.2015, účastníkom bol doručený až 04.03.2016...

Z vyššie uvedeného konania je zrejmé, že súd konal pri svojich úkonoch v rozpore so

zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.“.

3. V závere podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby

nálezom vyslovil porušenie ňou označených práv (bod 1) napadnutým konaním okresného

súdu, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur, ako i úhradu trov

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

3

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

8. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

4

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označila za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľka zastúpená zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

9. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , ako i práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, ,

, , ) poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (resp. právu podľa

ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

12. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti, ako i jej príloh ústavnému súdu vyplynulo,

že v konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd rozsudkom č. k. -427

z 20. novembra 2015 vo veci rozhodol (bod 2).

5

13. Lustráciou ústavného súdu bolo následne zistené, že v dôsledku sťažovateľkou

podaného odvolania bol podkladový súdny spis sp. zn. predložený spolu

s odvolaním napadnutým rozhodnutím okresného súdu č. k. -427

z 20. novembra 2015 príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Podľa zistení ústavného súdu je odvolacie konanie toho času vedené na Krajskom

súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. a vo veci dosiaľ nebolo

rozhodnuté. Súdny spis okresného súdu sp. zn. sa v dôsledku podaného

odvolania a rozhodovania o podanom odvolaní nachádza na krajskom súde od 14. júla 2016.

14. Z uvedeného (bod 13) je zrejmé, že v čase podania sťažnosti na prieťahy v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. [ktorá bola ústavnému súdu doručená

2. decembra 2016 (bod 1), pozn.] sťažovateľka musela mať vedomosť, že okresný súd už

v jej právnej veci meritórne rozhodol a nemohol už žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvňovať plynulosť priebehu namietaného konania vo veci samej, respektíve ani v ňom

spôsobovať prieťahy (od 14. júla 2016 sa totiž spis nachádza na krajskom súde, pozn.).

15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označila sťažovateľka, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

16. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

6

17. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

podľa (resp. práva podľa dohovoru) môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

19. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

20. Ústavný súd taktiež v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2

sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľky advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení

sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo aj

vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

7

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016

8