Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-34-2016.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/34/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: G. K., H.. XX.X.XXXX, R. C. XXX XX D., M. XXX, právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanej: Nemocnica Dr. V. Alexandra v Kežmarku, n. o., so sídlom 060 01 Kežmarok, Huncovská 42, IČO: 37 886 436, právne zastúpenej JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, AK so sídlom Poprad, ul. 1. mája 220/19, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C/47/2009-427 zo dňa 20.11.2015, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a konštatuje, že konanie o podanej žalobe sa zastavilo z dôvodu skončenia reštrukturalizácie žalovaného.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou na žalovanej domáhala titulom nároku na náhradu škody na zdraví, a to odškodnenia za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov spojených s liečením a zaplatenia sumy 8.369,40 eur s príslušenstvom.
3. Právny základ nárokov uplatnených žalobou žalobkyňa zdôvodnila s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 444 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 2 a § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu sčasti späť, a to ohľadne časti nároku na odškodnenie za bolesť vo výške 2.285,52 eur a súd preto uznesením v tejto časti konanie zastavil a predmetom konania tak ostala istina vo výške 6.083,88 eur s jej príslušenstvom tak, ako bola upravená právoplatným uznesením súdu z 15.10.2010. V priebehu konania žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 27.2.2012 oznámila, že 25.1.2012 bolo v Obchodnom vestníku SR zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej č. k. 3R/10/2011-117, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovanej. Následne súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov z 13.6.2012 č. k. 3R/10/2011-282, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej a reštrukturalizáciu žalovanej ukončil. Súd prvej inštancie uznesením z 28.8.2012 č. k. 4C 47/2009-178 zdeklaroval, že konanie v prejednávanej veci sa dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia Okresného súdu Prešov z 13.6.2012 č. k. 3R/10/2011-282, tzn. dňom 21.6.2012, zo zákona zastavilo. V tomto uznesení okrem iného súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobkyňa si v prejednávanej veci uplatnila nárok na uspokojenie pohľadávok zo zodpovednosti za škodu na jej zdraví, ktoré vznikli pred zverejnením uznesenia súdu o začatí reštrukturalizácie žalovanej v Obchodnom vestníku, teda pred 25.1.2012. Vyslovil, že pohľadávky žalobkyne vznikli momentom poškodenia zdravia žalobkyne pri operácii vykonanej 4.4.2008. Nároky uplatnené žalobou v prejednávanej veci tak považoval za
nároky na uspokojenie pohľadávok, ktoré si žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie žalovanej mala uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní a konanie v prejednávanej veci začaté dňa 28.4.2009 podľa cit. ust. §118 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), dňom povolenia reštrukturalizácie žalovanej, tzn. dňom 25.1.2012, súd považoval ex offo za prerušené, a následne podľa ust. § 156 ZKR dňom zverejnenia uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovanej, tzn. dňom 20.6.2012, ex offo za zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 20.9.2013 č. k. 4Co/113/2012-192 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa v priebehu konania predložila ďalší lekársky posudok z 12.10.2011, pričom išlo o nové nároky na náhradu ako bolestné, tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré v čase vydania posudku zo dňa 4.12.2008 neexistovali. Súd prvej inštancie preto vec opakovane právne posúdil, vznik každej pohľadávky ako nároku uplatneného žalobkyňou v prejednávanej veci posúdil individuálne a prijal nasledujúce právne závery: Podľa záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v obdobných veciach, za deň zistenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, treba považovať okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného, pričom tento okamih nemusí byť totožný s dňom vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom, alebo o sťažení spoločenského uplatnenia. Akonáhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. akonáhle možno ohodnotiť bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom, týmto okamihom sú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zistené. Uviedol, že vychádzajúc z citovanej judikatúry prijal záver, že 4.12.2008 najneskôr, bola utrpená bolesť žalobkyne v súvislosti s operačným zákrokom vykonaným X.X.XXXX a následným liečením, ako aj sťaženie jej spoločenského uplatnenia v tejto súvislosti preukázateľne zistené, a stotožnil sa s názorom žalovanej, že za okamih (deň) vzniku pohľadávok žalobkyne ako žalovateľných nárokov na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zistených lekárskym posudkom z X.XX.XXXX, treba považovať deň X.XX.XXXX. Pokiaľ sa jedná o druhý lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne pri operačnom zákroku vykonanom žalovanou X.X.XXXX a bol vyhotovený XX.XX.XXXX, za okamih (deň) vzniku týchto ďalších nových pohľadávok žalobkyne ako žalovateľných nárokov na túto náhradu za bolesť, ako aj na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotených lekárskym posudkom z XX.XX.XXXX, súd považoval deň XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o tretí nárok uplatnený žalobkyňou, a to nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, súd prvej inštancie zastával názor, že nárok na uspokojenie pohľadávky na náhradu nákladov spojených s liečením poškodeného vzniká osobe, ktorá tieto náklad vynaložila, a to okamihom ich skutočného vynaloženia a v prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu cestovného na cestách do zdravotníckych zariadení N. E. B. N. E., a to v období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bola vykonaná posledná kontrola. Nárok na náhradu tohto cestovného vznikol vynaložením nákladov na poslednú cestu, to znamená, najneskôr 13.12.2008. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov o okamihu vzniku jednotlivých pohľadávok ako žalovateľných nárokov uplatnených žalobkyňou v konaní v prejednávanej veci, súd prvej inštancie považoval za opodstatnené tvrdenie žalovanej, že všetky pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizácie žalovanej, to znamená pred 25.1.2012 a nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas reštrukturalizácie žalovanej, a preto opakovane prijal záver, že všetky nároky uplatnené v konaní v prejednávanej veci si žalobkyňa mala uplatniť v reštrukturalizačnom konaní žalovanej. Keďže žalobkyňa tak neurobila, podľa § 155 ods. 2 Zákona o konkurze, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovanej v Obchodnom vestníku, jej právo vymáhať tieto pohľadávky voči žalovanej zaniklo. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby považoval neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu existencie základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej na škodu na zdraví žalobkyne podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým v príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla žalobkyni na zdraví a konaním žalovanej.
4. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie včas žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z rovnakých dôvodov, pre ktoré v poslednom rozhodnutí zo dňa 28.8.2012 konštatoval, že konanie sa zastavilo, pretože dospel k právnemu názoru, podľa ktorého nárok žalobkyne zanikol zverejnením reštrukturalizačného plánu. Uviedla, že bolo v konaní preukázané, a to obsahom lekárskej správy zo dňa X.XX.XXXX, že liečenie ku dňu začatia reštrukturalizácie, t. j. do skončenia lehoty na prihlásenie pohľadávky, neskončilo a mal súd na vec aplikovať vyslovený právny názor odvolacieho súdu, od ktorého sa nemôže odkloniť. Konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne nebol pred začatím reštrukturalizačného konania ustálený natoľko, aby bolo možné vylúčiť zmenu v peňažnom vyjadrení, ujmy a s tým súvisiacu zmenu návrhu. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, ako si mohla
žalobkyňa uplatniť v reštrukturalizačnom konaní pohľadávku, ktorej výšku objektívne nemohla ku dňu začatia reštrukturalizačného konania poznať a uplatnenie pohľadávky bez uvedenia výšky, nie je v reštrukturalizačnom konaní prípustné. Taktiež uviedla, že sa súd prvej inštancie dôsledne vyhol vysporiadaniu sa so všetkými dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobkyne a považuje za potrebné ohradiť sa voči nevhodným vyjadreniam súdu v odôvodnení rozsudku, týkajúceho sa kvality právneho zastúpenia, pretože sa zaoberal vyvodzovaním zodpovednosti právneho zástupcu za neprihlásenie pohľadávky žalobkyne do reštrukturalizácie, a to robil aj napriek tomu, že takáto zodpovednosť nie je predmetom konania. Právne poradenstvo žalobkyne zo strany súdu smerujúce voči jej právnemu zástupcovi, je minimálne porušením etického kódexu. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, uložil mu povinnosť rešpektovať skôr vyslovený jeho právny názor, prípadne zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
5. K odvolaniu podaného žalobkyňou sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia žalobkyne sú čisto zavádzajúce, nezakladajú sa na pravde, pretože počas konania bolo preukázané, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody mala povinnosť prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní žalovanej, na čo bol aj právny zástupca žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie aj vyzývaný. Ďalej uviedla, že z modernej právnej doktríny a rozhodovania súdov vyplýva, že v rámci reštrukturalizácie sa dlh spoločnosti, resp. dlžníka rozdeľuje na tzv. starý a nový dlh s tým, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou. Ním sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú peňažnej povahy a vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom je rozhodujúci moment vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok zo zodpovednosti za škodu rozhoduje, kedy zodpovednosť nastúpila, t. j., kedy boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti. Taktiež poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že je potrebné za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť a je súčasne nepochybné, že žalobkyňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr v deň vydania lekárskeho posudku. Má za to, že deň X.XX.XXXX v zmysle zákona, i konštatovanej judikatúry, je moment vypracovania lekárskeho posudku aj momentom, kedy sa žalobkyňa najneskôr dozvedela o výške škody vzniknutej z tohto titulu. Ide zároveň o deň, kedy sa žalobkyňa dozvedela aj o osobe zodpovednej za škodu, treba považovať tento deň za deň škodovej udalosti. Vedomosť o celkovej výške uplatňovaného cestovného mala žalobkyňa taktiež dňa XX.XX.XXXX, kedy bola vykonaná u žalobkyne posledná lekárska kontrola. Taktiež poukázala, že nevylučuje sa, že pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu, alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom a ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne boli a ani nemohli byť predvídané, v tomto prípade v dôsledku pôvodnej škodovej udalosti vzniká, a to nepredvídateľne ďalší nový nárok na bolestné, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo preto ho možné ani uplatniť. Práve pre prípad takýchto nepredvídateľných následkov už ustáleného zdravotného stavu, zákon i judikatúra pripúšťa uplatniť si aj neskôr ďalší nový nárok na náhradu škody, nezávisle od predošlých uplatňovaných nárokov na náhradu škody. Taktiež sa vyjadrila k otázke zodpovednosti za škodu žalovanej, pričom uviedla, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko v konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, ktoré je nevyhnutnou podmienkou nároku na náhradu škody na zdraví a nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovanej. Žiadala preto, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil.
6. K uvedenému sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na odôvodnení odvolania.
7. V ďalšom podaní žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadala si priznať aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zotrvala na svojich doterajších písomných vyjadreniach, pričom doplnila, že žalobkyňa v konaní nerozporovala podané lekárske posudky zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a naviac žalobkyňa si nároky z lekárskeho posudku zo dňa XX.XX.XXXX zmenou žaloby v začatom súdnom konaní neuplatnila.
8. Odvolací súd pred prieskumom napadnutej veci vyzval strany sporu, aby v zmysle § 382 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon platný a účinný od 1.7.2016, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), sa vyjadrili k možnému použitiu § 156 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
9. Žalovaná strana uviedla, že súhlasí s aplikáciou príslušných ustanovení špeciálneho zákona - Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobkyňa uviedla, že očakáva, že odvolací súd bude vec právne
posudzovať konzistentne so svojím skorším názorom, najmä, keď v konaní po vydaní posledného rozhodnutia odvolacieho súdu sa potvrdilo, že nárok na odškodnenie sa v dôsledku pretrvávajúcich ťažkostí zvýšil.
10. Žalobkyňa v ďalšom podaní uviedla, že nemohlo dôjsť k zastaveniu konania, pretože nejde o uplatňovanie pohľadávky, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a nedošlo k jej zániku neprihlásením do reštrukturalizačného konania.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario ) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálnu aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi, aplikoval.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Kežmarok dňa 28.4.2009 a touto žalobou žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.369,40 eur. V priebehu konania dňa 24.8.2010 zobrala žalobkyňa žalobu v časti, a to ohľadne istiny vo výške 2.285,52 eur späť s odôvodnením, že táto suma jej bola titulom odškodnenia bolestného žalovanou už vyplatená. Žiadala preto, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu v časti žalovaného príslušenstva a súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/47/2009-93 zo dňa 15.10.2010 konanie ohľadne istiny vo výške 2.285,52 eur zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu, a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.083,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 6.083,88 eur od 28.4.2009 do zaplatenia a vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.285,52 eur od 28.4.2009 do 13.11.2009 a súčasne žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010.
16. Žalobkyňa podaním súdu doručeným dňa 4.11.2011 predložila aktuálne ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného však žiadnu zmenu žaloby nežiadala. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa tak neurobila ani doposiaľ.
17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 25.1.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej, a to uznesením zo dňa 17.1.2012 sp. zn. 3Er/10/2011-117.
18. Dňa 20.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 13.6.2012 sp. zn. 3Er/10/2011 - 282, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej a jej reštrukturalizáciu ukončil.
19. Odvolací súd konštatuje, že nárok na uspokojenie pohľadávky na náhradu škody na zdraví, ktorý si žalobkyňa uplatnila v predmetnom súdnom konaní žalobou podanou dňa 28.4.2009 s jej ďalšími zmenami, je nárokom na uspokojenie pohľadávky, ktorú si žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie žalovane mohla uplatniť iba prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňujú prihláškou, sú predovšetkým pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku a pohľadávka žalobkyne na náhradu škody uplatnená v predmetnom konaní vznikla momentom poškodenia zdravia
žalobkyne pri operácii vykonanej dňa X.X.XXXX, t. j. pred zverejnením uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania žalovanej v Obchodnom vestníku.
20. Podľa § 118 ods. 1 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
21. Podľa § 118 ods. 4 ZKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, zaniká.
22. Odvolací súd poukazuje, že dokazovanie, ktoré bolo vykonané po zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu, potvrdilo opodstatnenosť skutkových záverov súdu prvej inštancie o okamihu vzniku pohľadávok žalobkyne. Nestotožňuje sa tak s tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas reštrukturalizácie žalovanej.
23. Odvolací súd preto ďalej konštatuje, že nároky uplatnené v prejednávanej veci si mohla a mala žalobkyňa uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, a keďže tak neurobila, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovanej podľa § 155 ods. 2 ZKR v Obchodnom vestníku, právo vymáhať žalobkyne tieto pohľadávky voči žalovanej, zaniklo.
24. Podľa § 156 ZKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4 (ZKR ).
25. Ide teda v tomto prípade o zastavenie predmetného konania a k jeho zastaveniu dochádza ex lege. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci konal aj napriek tomu, že nebol podaný nový návrh na začatie konania. Je v záujme právnej istoty potrebné, aby odvolací súd konal a rozhodol o zrušení rozhodnutia, ktoré bolo vydané contra legem.
26. V zastavenom konaní nemožno rozhodovať ani o trovách konania. Konanie sa zastavuje ako celok.
27. Keďže odvolací súd dospel k vyššie prezentovanému záveru a v zmysle ustanovení § 382 CSP, podľa ktorého, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahujú ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, následne odvolací súd v tomto rozhodnutí mohol už len konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, pretože neboli v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP splnené procesné podmienky.
28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).