Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 662/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť maloletého , zastúpeného matkou

, a , obaja bytom ,

zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a namietaného porušenia práva maloletého na životnú

úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj

podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Maloletému a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť maloletému

a trovy právneho zastúpenia v sume 384,38 € (slovom

tristoosemdesiatštyri eur a tridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety

Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti maloletého a vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. augusta 2016 doručená sťažnosť maloletého (ďalej len „maloletý

sťažovateľ“), zastúpeného matkou , a ,

(ďalej len „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a namietaného porušenia práva

maloletého sťažovateľa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,

mravný a sociálny rozvoj podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti opísali priebeh namietaného konania o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému sťažovateľovi, teda sťažovateľky ako matky a

ako otca. Uviedli, že konanie sa začalo na návrh sťažovateľky ešte v apríli 2009

a dosiaľ nie je právoplatne skončené v časti o určenie výživného zo strany otca. Osobitne

zdôraznili, že už viac ako 4 roky je predmetom konania len určenie výšky výživného

zo strany otca maloletého sťažovateľa, pričom dôsledkom toho, že okresný súd o výživnom

dosiaľ právoplatne meritórne nerozhodol, má za následok, že otec prispieva na výživu len

sumou určenou predbežným opatrením okresného súdu z 28. apríla 2009 vo výške 150 €

mesačne, ktorá nezodpovedá skutočným potrebám maloletého sťažovateľa a možnostiam

jeho otca.

3. Sťažovatelia okrem iného uviedli: „So zreteľom na skutočnosť, že otec

mal. dieťaťa je španielskym občanom, a listiny preukazujúce jeho možnosti a schopnosti,

majetkové pomery a príjmy predkladá v španielskom jazyku a je potrebné zabezpečiť ich

preklad do slovenského jazyka, možno túto okolnosť považovať za takú, ktorá môže

ovplyvňovať rýchlosť postupu súdu. Rozhodne však nemôže ospravedlniť skutočnosť, že

konanie, ktoré začalo pred viac než 7 rokmi nie je doposiaľ právoplatne skončené

a osobitne skutočnosť, že od júna 2012, kedy došlo k zrušeniu prvšieho rozsudku

prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom, súd za viac než 5 rokov v tejto veci

nerozhodol. Navyše, otec mal. dieťaťa je v konaní zastúpený právnym zástupcom so sídlom

advokátskej kancelárie v Košiciach, takže doručovanie písomností v konaní nespôsobuje

žiadne komplikácie, ktoré by mohli prispieť k predĺženiu konania.“

4. Ďalej sťažovatelia uviedli: „Celková doba konania prevyšujúca 7 rokov je

nezdôvodniteľná, neakceptovateľná a neospravedlniteľná a znamená nielen zásah do práv

sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote a na konanie bez zbytočných

prieťahov, ale aj do práva sťažovateľa v prvom rade na zabezpečenie takej životnej úrovne,

ktorá je nevyhnutná pre jeho rozvoj. Čas 7 rokov, počas ktorých otec sťažovateľa v prvom

rade prispieva na výživu mal. sťažovateľa len v nevyhnutnom rozsahu, znamená zásah

do označeného práva sťažovateľa v prvom rade, ktorého dôsledky už nebude možné

v budúcnosti napraviť, keďže sťažovateľ musel prežiť uvedených 7 rokov v stav, keď svoje

potreby mohol uspokojovať nie na potrebnej a primeranej úrovni, ale len na nevyhnutnej,

obmedzovanej rovnakým rozsahom plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca.“

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie nimi označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikáže okresnému súdu vo veci konať bez prieťahov a zakáže mu

pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľov, prizná im finančné

zadosťučinenie, a to maloletému sťažovateľovi v sume 5 000 € a sťažovateľke v sume

4 000 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -23 z 9. novembra 2016 prijal

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie

konanie.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom

sp. zn. 1 Spr. z 28. novembra 2016, v ktorom predložil chronológiu úkonov

okresného súdu v namietanom konaní, z ktorej vyplýva, že 19. októbra 2016 okresný súd

vo veci meritórne rozhodol, a uviedol:

„Po právnej stránke prejednávaná vec tvorí štandardnú súčasť vecí prejednávaných

prvostupňovým súdom. Po skutkovej stránke vec javí znaky zložitosti, nakoľko odporca je

štátnym občanom Španielskeho kráľovstva. Všetky listiny vyhotovené súdom,

resp. predložené účastníčkou musel súd prekladať do španielskeho jazyka a rovnako

aj listinné dôkazy predkladané odporcom z jazyka španielskeho do jazyka slovenského.

K predĺženiu konania prispeli aj samotní účastníci, ktorí podali štyri krát návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom musel súd rozhodnúť a v dôsledku podaných

odvolaní bol spis po každom predkladaný na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie a po každom odročení pojednávania musel

súd zisťovať príjmy účastníkov za uplynulé časové obdobie.

Na žiadosť matky, alebo aj oboch účastníkov, bolo šesť krát nariadené pojednávanie

zrušené.

Na základe vyššie uvedeného som dospel k záveru, že súd vo veci v rámci

objektívnych možností, konal plynulo. Vo veci doposiaľ dva krát meritórne rozhodol.

Preto sťažnosť účastníkov konania hodnotím ako nedôvodnú a nesúhlasím, aby im bolo

priznané akékoľvek finančné zadosťučinenie.“

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. decembra 2016 sťažovatelia

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v reakcii na vyjadrenie okresného súdu zotrvali

na dôvodnosti svojej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie práva maloletého sťažovateľa

na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny

rozvoj podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré

sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na životnú úroveň potrebnú

pre jeho telesný, duševný, mravný a sociálny rozvoj.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa ),

resp. účastníkov konania (podľa ) a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem

iných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred

správnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1,

podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvú

vetu, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

20. Podľa na konania podľa tohto zákona (pozn. civilné

mimosporové konania) sa použijú ustanovenia , ak tento

zákon neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní

bez prieťahov je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje

súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet posudzovaného konania (úprava práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu) nie je možné hodnotiť po právnej stránke ako zložitý. Po faktickej stránke sa vec

javí ako čiastočne zložitá vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania

(k majetkovým pomerom otca maloletého sťažovateľa), ako aj vzhľadom na potrebu

zabezpečovania prekladov listín do španielskeho jazyka v spojení so všetkými s tým

súvisiacimi úkonmi (z dôvodu španielskeho občianstva a jazykových znalostí otca

maloletého sťažovateľa), ktoré mali nesporne a nutne vplyv na celkovú dĺžku namietaného

konania bez zavinenia konajúceho súdu. Na celkovú dĺžku konania vzhľadom na faktickú

zložitosť veci malo vplyv aj súbežne s namietaným konaním prebiehajúce rozvodové

konanie rodičov maloletého sťažovateľa (začaté taktiež v roku 2009), v ktorom bolo

nariadené znalecké dokazovanie k posúdeniu skutočností rozhodných aj v namietanom

konaní.

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľov. Ústavný súd akceptuje tvrdenie okresného súdu, že k celkovej dĺžke

konania v merite veci objektívne „prispeli aj samotní účastníci, ktorí podali štyri krát návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom musel súd rozhodnúť a v dôsledku

podaných odvolaní bol spis po každom predkladaný na rozhodnutie Krajskému súdu

v Košiciach“, hoci takéto správanie účastníkov bolo realizáciou ich procesných práv, a preto

nie je možné uvedené pripisovať na ich ťarchu. Pokiaľ však ide o zrušenie termínov

niekoľkých pojednávaní z dôvodov na strane sťažovateľov, čo taktiež prispelo k dĺžke

konania, v uvedenom už je nutné ustáliť ich zavinenie.

24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd

zistil priebeh namietaného súdneho konania z predloženého súdneho spisu zhodne s opisom

chronológie úkonov okresného súdu v jeho vyjadrení k sťažnosti.

25. Namietané konanie vedené okresným súdom sa začalo 22. apríla 2009 doručením

návrhu sťažovateľky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému sťažovateľovi.

Súčasne s návrhom vo veci samej bol okresnému súdu doručený aj návrh sťažovateľky

na predbežnú úpravu pomerov, a to nariadením predbežného opatrenia o zverení maloletého

do osobnej starostlivosti matky a uložení povinnosti otcovi prispievať na jeho výživu sumou

500 € mesačne.

26. Okresný súd v apríli 2009 „začal s prípravou pojednávania a odoslal účastníkom

konania výzvy a poučenia podľa a ustanovil

kolízneho opatrovníka maloletému “, uznesením z 28. apríla 2009 rozhodol

o návrhu sťažovateľky na predbežnú úpravu pomerov tak, že zveril maloletého sťažovateľa

do osobnej starostlivosti matky a uložil povinnosť otcovi prispievať na jeho výživu sumou

150 € mesačne, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uznesením z 29. apríla

2009 pribral do konania prekladateľku pre účely prekladu písomností z jazyka slovenského

do jazyka španielskeho, uznesením zo 6. júla 2009 v spojení s uznesením z 26. augusta 2009

rozhodol o odmene prekladateľky. V nadväznosti na oznámenie Centra

pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo septembra 2009 okresný súd dopytom

na Okresnom súde Bratislava I zistil, že na tomto súde sa nevedie konanie o návrat

maloletého sťažovateľa do krajiny jeho obvyklého pobytu na návrh otca. Okresný súd

následne zisťoval príjmy oboch rodičov maloletého sťažovateľa.

27. Otec maloletého sťažovateľa 12. januára 2010 doručil okresnému súdu návrh

na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu styku s maloletým, o ktorom okresný súd

rozhodol uznesením z 11. februára 2010. Následne na základe odvolania sťažovateľky bola

vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý

uznesením z 28. apríla 2010 zmenil uznesenie okresného súdu. Spis bol okresnému súdu

vrátený 4. mája 2010.

28. V októbri 2010 okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci

na 7. december 2010, ktoré bolo bez prerokovania veci odročené na 18. január 2011

na žiadosť nového právneho zástupcu odporcu. Pojednávanie nariadené na 18. január 2011

bolo na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky odročené na 12. apríl 2011 a aj toto

pojednávanie bolo bez prerokovania veci na žiadosť sťažovateľky z dôvodu

jej práceneschopnosti odročené na 13. september 2011. Okresný súd po každom odročenom

termíne pojednávania musel zisťovať príjmy rodičov maloletého dieťaťa za ďalšie uplynulé

obdobie.

29. Na pojednávaní konanom 13. septembra 2011 okresný súd vec prvýkrát

meritórne prerokoval a pojednávanie odročil na 30. november 2011 pre účely doplnenia

dokazovania. Na pojednávaní konanom 30. novembra 2011 okresný súd doplnil

dokazovanie a vo veci vyhlásil rozsudok č. k. -321, ktorým zveril maloletého

do osobnej starostlivosti matky a uložil povinnosti otcovi prispievať na jeho výživu

sumou 250 € mesačne. Otec maloletého sa proti tomuto rozsudku, čo sa týka výroku

o určení výživného, odvolal a krajský súd uznesením z 29. júna 2012 rozsudok okresného

súdu v rozsahu odvolaním napadnutého výroku o výživnom zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci bol spis doručený okresnému súdu 9. júla 2012.

30. Okresný súd po vrátení veci v auguste 2012 nariadil pojednávanie

na 14. november 2012, na ktorom vec za prítomnosti účastníkov prerokoval a pojednávanie

odročil na neurčito pre účely doplnenia dokazovania a nariadenia znaleckého dokazovania.

31. Sťažovateľka 22. októbra 2012 doručila návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 19. novembra 2012 tak,

že navrhované predbežné opatrenie nariadil. Odporca (otec maloletého) podal odvolanie

proti predmetnému uzneseniu, vec bola predložená na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý

uznesením z 31. januára 2013 potvrdil uznesenie okresného súdu. Spis bol okresnému súdu

vrátený 5. februára 2013.

32. Okresný súd uznesením z 18. apríla 2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie

znalcom z odboru ekonómie a manažmentu pre účely zistenia príjmov a výdavkov otca

za roky 2008 až 2012. Znalec doručil okresnému súdu posudok po predĺžení lehoty

30. augusta 2013. Následne okresný súd zabezpečil preklad znaleckého posudku

do španielskeho jazyka a doručil ho účastníkom.

33. Okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania na 3. jún 2014, ktorý bol

na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky preložený na 3. september 2014. Pojednávanie

3. septembra 2014 bolo po krátkom prerokovaní veci odročené na neurčito na žiadosť

právnych zástupcov účastníkov konania z dôvodu, že v konaní o rozvod manželstva

účastníkov je nariadené znalecké dokazovanie pre účely zistenia príjmov a výdavkov

odporcu za rok 2013, ktorého závery by mohli byť podkladom aj pre rozhodnutie okresného

súdu v namietanom konaní.

34. Odporca 23. septembra 2014 doručil ďalší návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 21. októbra 2014 tak, že nariadil

predbežné opatrenie.

35. Ďalší termín pojednávania okresný súd nariadil na 18. marec 2015, ktorý bol

následne zrušený z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. o rozvod manželstva účastníkov, výsledky

ktorého by mohli byť podkladom pre rozhodnutie v tejto veci. Na pojednávaní konanom

4. novembra 2015 bola vec prerokovaná a pojednávanie bolo pre účely doplnenia

dokazovania odročené na 17. február 2016, tento termín bol na žiadosť sťažovateľky

(z dôvodu účasti na lyžiarskom zájazde so synom) preložený na 6. apríl 2016 a následne bol

tento nový termín zrušený na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky. K prerokovaniu

veci došlo na pojednávaní konanom 21. septembra 2016, ktoré okresný súd pre účely

doplnenia dokazovania odročil na 19. október 2016, a na pojednávaní konanom

19. októbra 2016 po doplnení dokazovania bola vec meritórne rozhodnutá.

36. Okresný súd teda po podaní sťažnosti ústavnému súdu (2. augusta 2016) a pred

jej prijatím na ďalšie konanie (9. novembra 2016) vo veci meritórne rozhodol rozsudkom

č. k. -981 z 19. októbra 2016, ktorým otcovi maloletého sťažovateľa uložil

povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250 € mesačne od 22. apríla 2009

do 31. augusta 2016 a sumou 350 € mesačne od 1. septembra 2016 do budúcna, vyčíslil

dlžné výživné sumou 9 056,64 € a uložil povinnosť otcovi maloletého na jeho úhradu

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, upravil styk otca s maloletým sťažovateľom a zmenil

rozsudok o skoršej úprave styku a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že ich žiadnemu

z účastníkov nepriznal. Predmetný rozsudok bol písomne vyhotovený a doručovaný

účastníkom konania, pričom dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.

37. Na základe opísaného priebehu konania ústavný súd zistil, že k celkovej

doterajšej dĺžke konania v trvaní viac ako sedem rokov objektívne prispela nutnosť

zabezpečovania prekladov listín do španielskeho jazyka pre odporcu, ktorý je občanom

Španielskeho kráľovstva, opakované návrhy účastníkov na nariaďovanie predbežných

opatrení v priebehu konania, odročovanie pojednávaní z dôvodov na strane účastníkov

a taktiež potreba vykonania znaleckého dokazovania aj oboznámenia sa s výsledkami

znaleckého dokazovania nariadeného v rozvodovom konaní účastníkov. Napriek

uvedenému, ako aj napriek tomu, že jednotlivé úkony okresného súdu svedčia o plynulosti

postupu okresného súdu pri prerokovávaní veci, právoplatné neukončenie súdneho konania

vo veci o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v období dlhšom

ako 7 rokov samo osebe charakterizuje konanie v celosti ako konanie vyznačujúce sa

prieťahmi. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a ich

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

38. Pokiaľ sťažovatelia namietali aj porušenie práva maloletého sťažovateľa

na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny

rozvoj podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ústavný súd ich sťažnosti v tejto

časti nevyhovel. Ústavný súd zdôrazňuje, že napriek neprimeranej dĺžke namietaného

konania a porušeniu práv označených sťažovateľmi ( a

dohovoru) neprimeraná dĺžka namietaného konania nedosahovala takú intenzitu,

aby zakladala aj možnosť porušenia práva maloletého sťažovateľa podľa čl. 27 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa. Ústavný súd dodáva, že sťažovatelia netvrdili a ani ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, v príčinnej súvislosti s ktorými by mohla byť ohrozená životná

úroveň maloletého sťažovateľa nevyhnutná na jeho telesný, duševný, duchovný, mravný

a sociálny vývoj. Skutočnosť, že otec maloletého sťažovateľa bol okresným súdom

zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 € predbežným opatrením (hoci

sťažovateľka sa domáhala určenia vyššej výšky výživného, tvrdiac, že vyššia suma

zodpovedá potrebám maloletého a možnostiam otca), taktiež nie je okolnosťou, ktorá by

odôvodňovala iný záver ústavného súdu.

III.

39. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

40. Ústavný súd vzhľadom na to, že okresný súd v čase rozhodovania ústavného súdu

už vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 19. októbra 2016, tento písomne vyhotovil

a doručoval účastníkom, upustil od uloženia príkazu okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

41. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

42. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € maloletému sťažovateľovi a v sume 4 000 € sťažovateľke z dôvodov uvedených

v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu. Podľa názoru ústavného

súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € každému zo sťažovateľov samostatne za primerané

finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy

finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho

konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

ods. 4 časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu.

43. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb je 71,50 € (§ 11 ods. 3

v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

44. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 160,16 € vrátane režijného paušálu

a zvýšená o 20 % DPH predstavuje sumu 192,19 €, t. j. spolu u oboch sťažovateľov sumu

384,38 €. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyni

sťažovateľov.

45. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2016 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie

neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

46. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016