Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 749/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice-okolie

sp. zn. z 27. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. októbra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 27. júla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým rozhodol

o uložení pokuty vo výške 200 € za „nesplnenie rozsudku“ okresného súdu

sp. zn. z 21. októbra 2007 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 27. marca 2015 tým, že bezdôvodne neumožnila styk

otca s maloletou dcérou.

2. Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu boli

porušené jej označené práva podľa a dohovoru (bod 1), pretože bolo vydané

predčasne, „na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, len na

základe vyjadrení , ktorý tvrdí, že mu sťažovateľka neumožňuje styk s jeho

dcérou, čo však nie je pravda“. Naopak, podľa nej otec maloletej dcéry nerešpektoval

závery všeobecných súdov, keď na stretnutia s ňou ani raz neprišiel v stanovenom termíne

a viac ako dva roky sa o ňu nezaujímal, dokonca neplatil výživné. V mesiacoch máj a jún

2016, ako aj v ďalších mesiacoch sťažovateľka navyše umožnila pravidelný styk otca

s dcérou, ako to mala stanovené okresným súdom, teda otec podľa nej vedome v konaní

klamal. Dňa 23. augusta 2016 podala sťažovateľka na okresnom súde „žiadosť o odpustenie

pokuty“.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že jej základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2016 porušené

bolo. Zároveň požaduje napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a domáha sa náhrady

trov konania pred ústavným súdom.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky, že okresný súd jej nesprávne

(nezákonne) uložil pokutu vo výške 200 € za nesplnenie povinností vyplývajúcich

z rozhodnutí všeobecných súdov (pozri bod 1).

10. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek

tomu, že ju koncipoval advokát, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v .

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

12. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred

ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva

ustanovenie . Citované zákonné ustanovenie procesného

poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje

nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia

byť splnené.

13. Ústavný súd zistil, že k predloženej sťažnosti nebola priložená kvalifikovaná plná

moc na zastupovanie sťažovateľky, a keďže táto zákonná podmienka nebola splnená, návrh

nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (splnomocnenie advokáta na to určenou

osobou takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), a preto nie je spôsobilý vyvolať začatie

konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.

14. Predložené splnomocnenie na zastupovanie advokátkou pred ústavným súdom

podpísané sťažovateľkou vykazuje značné vady, je neurčité a nedostatočné, pretože jednak

nie je konkretizované konanie pred okresným súdom, resp. jeho uznesenie, ktorého sa má

sťažnosť pred ústavným súdom týkať ( ), a taktiež

neobsahuje ani špecifikáciu základných práv a práv sťažovateľky podľa a dohovoru,

ktorá má súvisieť s predmetom jej sťažnosti, teda nespĺňa predpísané náležitosti ustanovené

.

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v je umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide

o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia

veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , , ). Úlohou

ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných súdov pri vydávaní

procesných rozhodnutí, ako to je v tomto konaní.

16. Rozhodovanie o pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí

jednoznačne do výlučnej kompetencie týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich

nezávislého súdneho rozhodovania. Je zrejmé, že okresný súd postupoval v tejto veci podľa

príslušných ustanovení

(ďalej len „CMP“). Proti rozhodnutiu o pokute podľa § 382 ods. 1 CMS nie je prípustný

žiadny (riadny a ani mimoriadny) opravný prostriedok, teda také rozhodnutie by nemalo byť

v zásade preskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon (a aj súvisiaci

zákon) takúto možnosť výslovne nepripúšťa ( ), ale by malo byť

v konečnom dôsledku vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Vec nemá žiadny

ústavnoprávny rozmer (ide o zjavne bagateľnú sumu, ktorú má sťažovateľka zaplatiť,

pozn.), preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky mohol odmietnuť okrem nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí (bod 14) bez ďalšieho odôvodnenia podľa

aj ako zjavne neopodstatnenú.

17. V dôsledku týchto dôvodov odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016