Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 97/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou,

Advokátska kancelária, Bystrický rad 453/77, Zvolen, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. (neskôr vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 537,62 €

(slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Martiny Mészáros Bariakovej, Advokátska

kancelária, Bystrický rad 453/77, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 24. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(neskôr vedenom pod sp. zn. ).

Sťažnosť v tejto veci, v ktorej bol pôvodne sudcom spravodajcom sudca Ľubomír

Dobrík, prijal na ďalšie konanie III. senát ústavného súdu. V zmysle relevantných

ustanovení dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

1. 3. 2016 – 28. 2. 2017 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené

bývalému sudcovi ústavného súdu Ľubomírovi Dobríkovi (ktorému skončilo funkčné

obdobie) ako sudcovi spravodajcovi, ktoré neboli do 29. februára 2016 skončené prijatím

konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného senátu ústavného súdu,

prípadne odložením podania podľa , s účinnosťou od

14. septembra 2016 pridelené ostatným sudcom ústavného súdu. Predmetná sťažnosť bola

pridelená sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi, ktorý je v súlade s rozvrhom práce

členom II. senátu, a z toho dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol II. senát

ústavného súdu.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie o odvolaní proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vydanému v sťažovateľovej veci 7. novembra

2012 sa na krajskom súde začalo 25. apríla 2013 a do dňa podania sťažnosti, t. j. 19. júna

2015, o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté. Z dôvodu, že krajský súd „ani po takmer dvoch

2

rokoch o podanom odvolaní nerozhodol“, podal sťažovateľ predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

ktorá bola vybavená ako dôvodná, o čom bol sťažovateľ vyrozumený odpoveďou

z 20. marca 2015. Keďže ani hneď po podaní tejto sťažnosti predsedovi súdu krajský súd

vo veci neurčil termín pojednávania, prípadne verejného vyhlásenia rozhodnutia, sťažovateľ

bol toho názoru, že v jeho veci „vznikajú zbytočné a neodôvodnené prieťahy v súdnom

konaní, čo má za následok to, že niekoľko rokov žijem v neistote ohľadom mnou

uplatňovaného nároku“.

V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľ vyjadril k ustáleným kritériám právne

významným pre posúdenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Pokiaľ ide

o zložitosť veci, sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd je povinný zaujať stanovisko

predovšetkým k otázke premlčania uplatneného nároku, čo považuje za jednu z menej

zložitých otázok. Sťažovateľ taktiež uvádza, že jeho „procesná disciplína v odvolacom

konaní je plne v súlade s príslušnými procesnými predpismi a nespôsobuje prieťahy

v odvolacom konaní“. Vo vzťahu k postupu krajského súdu sťažovateľ uvádza, že

do dňa doručenia sťažnosti mu krajský súd „nedoručil ani vyjadrenie žalovaného

k podanému odvolaniu, pričom sa môžem len domnievať, či vôbec žalovanému moje

odvolanie doručil, aby sa k nemu vyjadril. Na tomto mieste poukazujem aj na vybavenie

mojej sťažnosti predsedom Krajského súdu Bratislava, z ktorého je zrejmé, že vec bola

Krajskému súdu Bratislava predložená dňa 25.04.2013, pričom sudkyňa si vec prevzala až

dňa 28.02.2015. Aj z uvedeného je zrejmé, že spisový materiál po dobu takmer dvoch rokov

sa na Krajskom súde Bratislava nachádzal bez toho, aby si ho konajúca sudkyňa prevzala

a vo veci konala bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného vyplýva, že postup Krajského súdu

Bratislava je maximálne pasívny, čoho dôsledkom je splnenie aj tejto podmienky pre

prijatie záveru o tom, že Krajský súd Bratislava zapríčiňuje zbytočné prieťahy v odvolacom

konaní...

Tak ako som v krátkosti uviedol už vyššie, tento spor má pre mňa mimoriadny

význam, a to jednak z pohľadu reštitučného a jednak aj z pohľadu satisfakčného. Podanou

žalobou sa domáham náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorú mi spôsobil štát tým, že ma

3

nezákonne a tým pádom aj nedôvodne po dobu skoro jedného roka väznil vo väzbe

a rovnako aj nezákonne a nedôvodne trestne stíhal. Už samotné vedenie trestného stíhania

voči určitej osobe predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby,

avšak ak je počas trestného stíhania osoba vzatá aj do väzby, tento zásah do základných

práv a slobôd je o to intenzívnejší, pričom nepochybne možno zaujať názor, že väzobné

stíhanie fyzickej osoby predstavuje jeden z najzávažnejších (ak nie najzávažnejší) zásah

štátu do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Význam sporu je pre mňa o to závažnejší,

že som bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený, pričom práve oslobodenie spod

obžaloby zakladá moje nároky, ktoré si proti štátu uplatňujem cestou civilného konania.

Vzhľadom na to, že povaha veci má pre mňa prvoradý význam spočívajúci v tom, či

všeobecný súd uzná alebo neuzná moje nároky voči štátu titulom nezákonného trestného

stíhania a väznenia, som toho názoru, že je splnená aj posledná podmienka pre vyvodenie

záveru, že Krajský súd Bratislava svojou neodôvodnenou nečinnosťou spôsobuje zbytočné

prieťahy v súdnom konaní.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu Bratislava

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. (...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR(...),

ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť (...) trovy konania

v sume 355,73 EUR na účet advokátky JUDr. Martiny Mészáros Bariakovej(...) a to do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3178/16 zo 4. apríla

4

2006 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského

súdu z 12. októbra 2016.

3.1 Predseda krajského súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Vec sťažovateľa bola Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

predložená Krajskému súdu v Bratislave na konanie a rozhodnutie dňa 25. 04. 2013 a je

vedená pod sp. zn. .

Dňa 30. 09. 2015 bola táto vec vybavená bez meritórneho rozhodnutia (INAK).

Zo súdu prvého stupňa bola uvedená vec sťažovateľova vrátená naspäť tunajšiemu

odvolaciemu súdu dňa 11.12.2015 a je vedená pod sp. zn. .

Predmetná vec sp. zn. bola rozhodnutá uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -221 zo dňa 21. 12. 2015 tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -178 zo dňa 07. 11. 2012 bol

zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

JUDr. Janka Richterová ako poverený člen senátu tiež na doplnenie uviedla, že spis

sp. zn. (sp. zn. ) prevzala v apríli 2015 spolu so 192

nevybavenými vecami (z januára 2015), z toho 99 reštančnými; do 31. 12. 2014 bola vo veci

referujúcim sudcom JUDr. Blanka Malichová.

Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.»

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

krajského súdu uviedla tieto skutočnosti:

«(...) Z obsahu vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave v podstate vyplýva, že vec

bola odvolaciemu súdu súdom prvej inštancie predložená dňa 25.04.2013, pričom Krajský

súd v Bratislave ako súd odvolací o mojom odvolaní rozhodol dňa 30.09.2015. Okrem toho

odvolací súd poukazuje na značnú vyťaženosť tohto súdu.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd rozhodol o mojom odvolaní po takmer dva

a pol roku od predloženia spisového materiálu, resp. po dva a trištvrte roku od podania

odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazujem na to, že

5

vyťaženie súdu veľkým nápadom vecí, resp. nedostatok sudcov alebo iných zamestnancov

súdu nepredstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá by ospravedlňovala vznik značných

prieťahov v súdnom konaní.

Vyššie prezentovaný záver vyplýva aj z konštantnej rozhodovacej praxe Ústavného

súdu SR, ako aj Ústavného súdu ČR.

Podľa uznesenia Ústavného súdu ČR, sp. zn. : „Ústavný súd už

vo svojej judikatúre zdôraznil, že nedostatky v organizácii a činnosti súdnej moci nemôžu

ísť na ťarchu tých, ktorí sa na súd obracajú ako na ochrancu svojich základných práv

a slobôd.“

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. : „Uplatnenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty.“

Napokon podľa uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. : „Nesprávna

organizácia práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej

lehoty prerokovania konkrétnej veci, sú porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.“

Tak, ako som uviedol v podanej sťažnosti, tak aj na tomto mieste opakovane

uvádzam, že posúdenie toho, či moje uplatňované nároky sú alebo nie sú premlčané,

považujem za otázku relatívne jednoduchého právneho posúdenia odvolacím súdom, a preto

je nepochybné, že v konaní odvolacieho súdu došlo k zbytočným prieťahom v súdnom

konaní. V tejto súvislosti tiež uvádzam, že v konaní pred všeobecnými súdmi ide pre mňa

o bytostne dôležitý súdny spor, nakoľko sa v ňom domáham náhrady škody a nemajetkovej

ujmy, ktorá mi bola spôsobená nezákonnou väzbou, nezákonným trestným stíhaním

a nesprávnym úradným postupom. Je teda pochopiteľné, že je pre mňa veľmi dôležité, aby

došlo čím skôr k odstráneniu mojej právnej neistoty ohľadom mnou uplatňovaných

peňažných nárokov pred všeobecnými súdmi. Vyše dva a pol ročné odvolacie konanie

potom bez ďalšieho nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré je rýchle, hospodárne a súladné

s SR.

6

Zároveň poukazujem na to, že Krajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení ani

nenamieta to, že by neboli splnené základné predpoklady na to, Ústavný súd SR mojej

sťažnosti vyhovel.

(...) Z vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave ďalej vyplýva, že po podaní sťažnosti

došlo k rozhodnutiu o mnou podanom odvolaní. Táto skutočnosť mi je známa, nakoľko

uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -221 zo dňa 30.09.2015, ktorým

bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, bolo doručené aj mne prostredníctvom mojej právnej zástupkyne.

Záverom tohto stanoviska poukazujem na to, že k rozhodnutiu Krajského súdu

v Bratislave došlo až po tom, čo som podal sťažnosť na Ústavný súd SR pre zbytočné

prieťahy v odvolacom konaní. V prípade, ak by Ústavný súd SR mojej sťažnosti nevyhovel

práve z dôvodu, že medzičasom došlo k rozhodnutiu odvolacieho súdu o mojom odvolaní,

mám za to, že v takomto prípade mi vznikne nárok na náhradu trov konania podľa § 31a

ods. 1 v spojení s .

Opakovane však uvádzam, že podľa môjho názoru nič nebráni Ústavnému súdu SR, aby

mojej sťažnosti vyhovel (s upravenou výškou trov konania vyčíslenou nižšie), nakoľko došlo

k naplneniu všetkých kritérií pre vyslovenie záveru o tom, že v konaní odvolacieho súdu

došlo k zbytočným prieťahom, a teda bolo porušené moje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Pokiaľ sa týka sumy požadovaného finančného zadosťučinenia, tak som toho názoru,

že suma 3.000,- EUR predstavuje primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko samotné

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nie je dostatočným zadosťučinením, a to najmä z dôvodu významu sporu pre mňa ako aj

z dôvodu neospravedlniteľnej pasivity odvolacieho súdu počas odvolacieho konania, ktorý

u mňa len prehlboval pocit neistoty a straty viery v právny štát. Bez povšimnutia nemôže

ostať ani to, že skutok, za ktorý som bol dlhé roky stíhaný a väznený, sa ani len nestal.

Zároveň mám za to, že mnou požadovaná suma vo výške 3.000,- EUR vychádza zo zásad

aplikovaných ESĽP a jej priznaním dôjde k zavŕšeniu ochrany môjho porušeného

základného práva (obdobne bod 46. nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

Úplným záverom uvádzam, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie.»

7

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. :

Dňa 25. apríla 2013 bol krajskému súdu predložený spis „na rozhodnutie

o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2012, spis. značka

-178“. Odvolanie podal sťažovateľ, ktorý sa žalobným návrhom proti

Slovenskej republike  Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha náhrady

škody a nemajetkovej ujmy najmä z titulu „nezákonnej väzby“ a „nezákonného trestného

stíhania“. Vec bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 20. marca 2015 podpredseda krajského súdu listom č. Spr. 2026/2015 oznámil

sťažovateľovi, že jeho „sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

vyhodnotil ako dôvodnú“.

Dňa 10. septembra 2015 podpredseda krajského súdu upozornil predsedu senátu na

prieťahy v konaní.

Dňa 30. septembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu „podľa

bez meritórneho rozhodnutia“, pretože vec „bola predložená bez toho, aby sa v spise

nachádzalo úplné odvolanie“ sťažovateľa.

Dňa 11. decembra 2015 bol krajskému súdu opätovne predložený spis na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa „proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2012,

č.k. -178“, pretože „úprava z č. l. 197 bola realizovaná“. Vec bola na

krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 21. decembra 2015 krajský súd uznesením č. k. -221 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k. -178

zo 7. novembra 2012 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

9

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda krajského

súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a konštatuje, že

krajský súd bol v predmetnej veci nečinný v podstate od predloženia veci tomuto súdu od

25. apríla 2013 do 30. septembra 2015, kedy po 2,5 rokoch vrátil vec okresnému súdu bez

meritórneho rozhodnutia, pretože v spise sa nenachádzalo úplné odvolanie. Pokiaľ v danom

prípade odpočítame primeraný čas na prípravu odvolacieho konania (šesť mesiacov),

krajský súd počas takmer dvoch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v napadnutej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

v dôsledku správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu. Ústavný súd

10

napokon poukazuje na to, že predmetom napadnutého konania bola náhrada škody, t. j. vec,

ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , a iné).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 21. decembra 2015 krajský súd uznesením č. k.

-221 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa , preto o tejto časti sťažnosti

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, „nakoľko

samotné konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením, a to najmä z dôvodu významu sporu pre mňa

ako aj z dôvodu neospravedlniteľnej pasivity odvolacieho súdu počas odvolacieho konania,

ktorý u mňa len prehlboval pocit neistoty a straty viery v právny štát“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd pritom

prihliadol aj na to, že krajský súd po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu

v primeranej dobe začal konať, teda táto sťažnosť sa stala efektívnym prostriedkom

nápravy.

11

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 17. júna 2015

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 12. októbra 2016). Za dva úkony

vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po

8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál

8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú sumu 448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €,

t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 537,62 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016

12