Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 642/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Garajom, Hlavná 137, Prešov,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Jána Garaja, Hlavná 137, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Garajom, Hlavná 137, Prešov, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľka je v procesnom postavení navrhovateľky účastníčkou napadnutého konania

o zvýšenie výživného pre jej (v čase začatia konania maloletého) syna

, pričom odporcom v napadnutom konaní je otec oprávneného .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 07. 01. 2014 zaslala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na Okresný súd Žilina doporučene návrh na zvýšenie výživného, vo veci maloletého:

... proti odporcovi: ...

... Okresný súd Žilina v priebehu nasledujúcich štyroch mesiacov vo veci nekonal a

to napriek tomu, že išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa majú

vybavovať bez zbytočného odkladu, tak aby maloletému bola poskytnutá rýchla a účinná

ochrana jeho práv.

Dňa 07. 05. 2014 bola Okresnému súdu Žilina zaslaná doporučená žiadosť

o vytýčenie pojednávania.

Okresný súd Žilina napriek urgencii vo veci nekonal.

Dňa 05. 02. 2015 bola predsedovi Okresného súdu Žilina adresovaná sťažnosť na

postup súdu - porušenie práva sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: .

Dňa 24. 03. 2015 sťažovateľka obdržala vyjadrenie k sťažnosti, ktorá bola posúdená

zo strany podpredsedu súdu ako dôvodná, nakoľko mal za to, že sa jedná o reštančnú vec.

Okresný súd Žilina do dnešného dňa vo veci pojednávanie nenariadil, hoci odo dňa

podania návrhu vo veci samej až do dnešného dňa uplynuli viac ako dva roky.“

Sťažovateľka sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, ktoré odôvodňuje najmä takto:

„Tým, že došlo k závažnému zásahu do práv sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, sťažovateľke bolo znemožnená realizácia jej subjektívneho práva

vyplývajúceho z hmotnoprávneho predpisu a tým docieliť stav právnej istoty právoplatným

rozhodnutím súdu.

Sťažovateľka nečinnosťou súdu bola vystavená stavu neistoty, kedy sa domáhala

vydania konštitutívneho rozhodnutia súdu, ktorý by zabezpečil adekvátne potreby jej

maloletého dieťaťa s prihliadnutím na vek, potreby a záujmy.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo sťažovateľky na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresný súd Žilina je povinný vo veci sp. zn.: konať bez zbytočných

prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka

domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Okresný súd Žilina je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke

vo výške 10.000,-EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľke trovy...“

Uznesením sp. zn. z 11. augusta 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti požiadal predsedu

okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala

podpredsedníčka okresného súdu v prípise č. z 30. júna 2016, v ktorom

uvádza:

„Čo sa týka vyjadrenia, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu,

z ktorého vyplýva, že vo veci sa priebežne koná na občasné nekonania spôsobené aj

zo strany súdu. Avšak je nutné poukázať na situáciu na Okresnom súde Žilina, ktorý je

personálne poddimenzovaný, čo skonštatovala aj verejná ochrankyňa práv. Tunajší súd

vykonáva agendu ako súd v sídle Krajského súdu, zároveň vykonáva agendu týkajúcu sa 3

okresov - Žilina, Kysucké Nové Mesto a Bytča a vzhľadom na počet sudcov (+/-32)

a vzhľadom na ročný nápad vecí (cca 50.000) vyplýva, nie sú dané podmienky sudcom na

konanie bez prieťahov.“

Zákonný sudca , konajúci vo veci sťažovateľky vo svojom

vyjadrení č. z 10. júna 2016 k sťažnosti uviedol:

«Návrh vo veci bol podaný matkou dňa 9. 1. 2014.

Následne VSÚ a ST vykonávali štandardné úkony od 13. 1 .2014 (doručovanie

návrhu, ustanovenie opatrovníka, zisťovanie pomerov účastníkov konania).

Spis predložený zákonnému sudcovi dňa 25. 4. 2014.

Dňa 19. 1. 2015 som ako zákonný sudca určil termín na 9. 9. 2015.

Od 14. 4. 2015 spis pridelený zastupujúcemu sudcovi, z dôvodu PN zákonného

sudcu.

Dňa 14. 10. 2015 bol spis vrátený zákonnému sudcovi.

Dňa 3. 5. 2016 nariadený termín pojednávania na 19. 12. 2016.

Sťažnosť považujem, žiaľ, za opodstatnenú.

Dôvody prieťahov v konaní, najmä:

• súbežné vybavovanie agendy T, vrátane porozsudkovej,

• súbežné vybavovanie agendy D,

• podstatne vyšší nápad v agende P. oproti iným senátom - väčší počet neskončených

vecí má za následok pripájanie neskorších vecí, ktoré sa týkajú toho istého dieťaťa/detí, čím

dochádza k tomu, že pôvodný sudca má vec skončenú „inak“ - pripojením k mojej veci a ja

mám o jednu vec viac, pričom nie všetky veci sa dajú spojiť do spoločného konania,

• správy zabezpečené v roku 2014 sú samozrejme už neaktuálne, takže šetrenie

pomerov účastníkov musí byť realizované opakovane,

• so zreteľom na veľký počet sťažností účastníkov konania mi pribudla aj „agenda

SprS“,

• dlhodobá PN zákonného sudcu, pričom počas PN nebolo vo veci konané,

• na objektívnu nemožnosť vybavovať veci bez prieťahov, som upozorňoval predsedu

okresného súdu, krajského súdu a aj ministra spravodlivosti - výsledok - šikana, aj v podobe

návrhu na disciplinárny postih.

Dávam do pozornosti, že od mesiaca december 2015 som nemal pridelenú VSÚ 1/1,

hoci to všeobecne záväzný právny predpis ustanovuje a taktiež bola dlhodobo PN súdna

tajomníčka. Poukazujem aj na častú výmenu asistentiek. Na trestné veci nemám samostatnú

asistentku.

Okresný súd Žilina je veľký súd, v sídle krajského súdu, takže nápad vecí je značný.

Nie sú vytvorené podmienky ani na vybavovanie jednej agendy bez prieťahov, a už vôbec

nie na súbežné vybavovanie agendy T a D.

Situácia vo vybavovaní vecí v registri P bude žiaľ tento rok komplikovanejšia,

pretože sa budem snažiť vybaviť zostávajúce veci v registri T (asistentku v na vybavovanie

trestných veci nemám pridelenú, hoci rezervy sú).

... Poukazujem aj na uznesenie Sudcovskej rady OS Žilina, zo dňa 18. 2. 2016.

„... Sudcovská rada pri Okresnom súde Žilina o námietkach sudcu

podľa ust. v znení zo dňa

19. 01. 2016, zo dňa 25. 01. 2016, zo dňa 29. 01. 2016 a zo dňa 02. 02. 2016 rozhodla tak,

že tieto sú dôvodné vzhľadom na to, že na Okresnom súde Žilina nie sú vytvorené

podmienky k tomu, aby sudcovi boli prideľované veci podľa

Rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.“

Opatrenia zo strany vedenia súdu prijaté doteraz neboli.

Nerozhodnutie v tejto a podobných veciach maloletých deti, v čo najkratšom čase,

ma profesionálne aj ľudsky trápi. ale situáciu na Okresnom súde Žilina nedokážem

ovplyvniť. Robím, čo mi sily stačia, využívam všetky pojednávacie dni, pracujem aj cez

víkendy. Snažím sa veci vybavovať riadne a spravodlivo, čo si samozrejme vyžaduje

adekvátny časový priestor.

Žiaľ, musel som v tejto veci dať termín až na december 2016, pretože ešte vybavujem

zvyšky agendy P z roku 2012, 2013. Veci, ktoré napadli skôr, musím vybavovať prednostne,

pokiaľ na uprednostnenie vecí z roku 2014, 2015 a 2016 nie je iný, závažný a spravodlivý

dôvod.»

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

zákonným sudcom popísaný priebeh napadnutého konania zodpovedá obsahu označeného

súdneho spisu, a preto z neho vychádzal pri svojom rozhodovaní.

Vzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu z 11. októbra 2016 a právneho

zástupcu sťažovateľky z 2. novembra 2016, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých najmä z § 176 ods. 3, ale tiež z § 6, § 100 ods. 1, § 114

ods. 1 a § 117 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 aj vo vzťahu ku konaniu o výžive

maloletého vyplýva zo (ďalej len

„CMP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje z úradnej

povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o výžive maloletých tvorí štandardnú a početnú súčasť

rozhodovacej činnosti súdov a v zásade ju nemožno považovať za právne zložitú vec.

Zo skutkového hľadiska sa konanie o určenie výživného spravidla taktiež nevyznačuje

zvýšenou náročnosťou. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by

podstatnou mierou prispela k dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd pri posudzovaní

tohto kritéria zároveň prihliadol aj na význam predmetu konania pre sťažovateľku, ktorá sa

v napadnutom konaní domáha zvýšenia výživného pre svojho (v čase začatia konania

maloletého) syna. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia

povinnosť k maloletým deťom požíva v právnom poriadku Slovenskej republiky zvýšenú

ochranu a všeobecné súdy sú preto povinné postupovať v takomto druhu konania

s mimoriadnou starostlivosťou a v záujme maloletých detí tak, aby ochrana ich práv bola čo

najskôr zavŕšená.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Vychádzajúc

z doterajšieho priebehu napadnutého konania, v ktorom okresný súd dosiaľ vykonával len

úkony prípravného charakteru a termín prvého pojednávania vo veci nariadil na

19. december 2016, ústavný súd konštatuje, že správanie účastníkov nemalo negatívny

vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu

vyplýva, že ide o konanie, ktoré je poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu, keď okrem procesných úkonov prípravného charakteru v počiatočnej fáze

konania (doručovanie návrhu, ustanovenie opatrovníka, zisťovanie pomerov účastníkov

konania) nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, pričom termín

prvého pojednávania nariadil až na 19. december 2016, teda takmer tri roky po začatí

konania.

Vo vzťahu k argumentácii podpredsedníčky okresného súdu, ako aj zákonného sudcu

konajúceho v posudzovanej veci, že rozhodujúcim dôvodom prieťahov v napadnutom

konaní je nedostatočné personálne obsadenie okresného súdu a s tým súvisiaca nadmerná

zaťaženosť jeho sudcov, ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát

vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov (pozri napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod 1

výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s a

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu konať vo veci

sťažovateľky bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov, ktorých podstatná časť je citovaná v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dlhodobú

a neodôvodnenú absolútnu nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj povahu

predmetu konania, ktorým je rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného a jeho význam

pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude spravodlivé

a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 303,16 €

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti).

Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 143 €

a z režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,58 €.

Ústavný súd v zmysle priznal sťažovateľke

úhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred

ústavným súdom. Ústavným súdom priznaná suma úhrady trov konania pozostáva

z odmeny v sume 286 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene

za jeden úkon právnej služby v sume 143 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), a z režijného paušálu

v celkovej sume 17,16 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní

trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2015 (§ 1 ods. 3 vyhlášky), ktorá bola 858 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016