Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 701/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti

, zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,

Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Košice II, takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý uhradiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť

centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Danice Holováčovej, Čajakova 5, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5,

Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalovaného je účastníkom napadnutého konania o zaplatenie sumy 666,03 €

s príslušenstvom z titulu neuhradenia kúpnej ceny dodaného tovaru.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd Košice II vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn.: zo

dňa 10. 06. 2010, voči ktorému podal odporca odpor zo dňa 24. 06. 2010, doručený súdu

dňa 25. 06. 2010.

Vo veci bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, a to na deň 14. 02. 2011, ktoré bolo

odročené z dôvodu PN konajúceho sudcu, na deň 30. 05. 2011, ktoré bolo upovedomením

zo dňa 01. 06. 2011 odročené z dôvodu PN konajúceho sudcu, na deň 19. 09. 2011, ktoré sa

uskutočnilo, avšak bolo odročené bez prejednania veci, na deň 16. 11. 2011, ktoré sa

uskutočnilo a zatiaľ posledné pojednávanie bolo vytýčené na deň 10. 02. 2016, t. j. po viac

ako 4 rokoch od posledného termínu pojednávania. Toto pojednávanie však bolo taktiež

odročené z dôvodu PN konajúceho sudcu.

Sťažovateľ má za to, že namietaným postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn.: došlo k zbytočným prieťahom..., a to napriek tomu, že

sa v danom prípade jedná o vec právne nenáročnú.“

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

bolo porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,

prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov právneho

zastupovania v konaní v sume 363,79 €.

Požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ

takto:

„Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie, pretože doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, je

neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v konaní okresného súdu dochádza

k prieťahom, ktoré spôsobujú právnu neistotu sťažovateľa ako účastníka konania.

Pokiaľ ide o kritériá primeranosti finančného zadosťučinenia, poukazuje sťažovateľ

na dĺžku nečinnosti okresného súdu, nulový podiel sťažovateľa na prieťahoch v konaní,

neexistenciu osobitnej zložitosti veci. Okolnosti konkrétneho prípadu teda vôbec

neodôvodňujú vznik prieťahov a tieto sú výlučne dôsledkom nečinnosti súdu bez akejkoľvek

vonkajšej príčiny.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že mu patrí

primerané finančné zadosťučinenie. Za primeranú považuje sumu vo výške 6.000 €.“

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. z 27. júla

2016, ktorého obsahom je okrem iného tento prehľad relevantných procesných úkonov

vo veci:

«- dňa 7. 5. 2010 doručená súdu žaloba proti sťažovateľovi o zaplatenie 666,029 Eur

s prísl., konanie vedené pod sp. zn. ,

- výzvou zo dňa 14. 5. 2010, ktorá bola doručená žalobcovi 17. 5. 2010, súd vyzval

žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

- dňa 9. 6. 2010 na účet súdu zaplatený súdny poplatok,

- dňa 10. 6. 2010 vydal súd platobný rozkaz,

- dňa 25. 6. 2010 bol súdu doručený odpor žalovaného proti platobnému rozkazu,

- uznesením zo dňa 13. 7. 2010 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný odpor, výzva zo dňa 13. 7. 2010 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odporu,

- dňa 13. 7. 2010 vyzvaná právna zástupkyňa žalovaného na predloženie plnej moci,

- podaním doručeným súdu dňa 10. 8. 2010 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného,

- dňa 11. 8. 2010 bol spis prevedený zákonnému sudcovi, konanie vedené pod sp. zn.

, ...

- dňa 19. 10. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

- dňa 14. 12. 2010 nariadený termín pojednávania na deň 14. 2. 2011,

- pred pojednávaním dňa 14. 2. 2011 doručená súdu žiadosť právnej zástupkyne

žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu pojednávaní s tým, že trvá

na svojej osobnej účasti,

- dňa 14. 2. 2011 oznámené účastníkom konania, že pojednávanie vytýčené

na 14. 2. 2011 je odročené na 30. 5. 2011 z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu,

- dňa 17. 3. 2014 (správne má byť „2011“, pozn.) oznámené účastníkom konania,

že pojednávanie vytýčené na 19. 3. 2014 (správne má byť „2011“, pozn.) je odročené

na 16. 6. 2014 (správne má byť „2011“, pozn.) z dôvodu práceneschopnosti konajúceho

sudcu,

- dňa 27. 5. 2011 doručená súdu žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právnej

zástupkyne žalovaného pre kolíziu termínov pojednávaní stým, že trvá na svojej osobnej

účasti,

- pojednávanie dňa 30. 5. 2011 odročené na 19. 9. 2011 z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu,

- dňa 16. 9. 2011 doručená súdu žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právnej

zástupkyne žalovaného pre kolíziu termínu pojednávania s tým, že trvá na svojej osobnej

účasti,

- pojednávanie dňa 19. 9. 2011 odročené na 16. 11. 2011 na základe žiadosti právnej

zástupkyne žalovaného,

- pojednávanie dňa 16. 11. 2011 na vykonanom dokazovaní odročené na neurčito

s uložením povinnosti právnej zástupkyni žalovaného zabezpečiť účasť konateľky

žalovaného a stranu žalovaného,

- dňa 28. 11. 2011 predložené požadované doklady zo strany žalovaného,

- dňa 11. 10. 2012 spis predložený na rozhodnutie a pojednávanie inému zákonnému

sudcovi ...

- dňa 2. 11. 2012 spis opätovne pridelený do senátu 38 Cb po ukončení

práceneschopnosti zákonného sudcu ...

- dňa 26. 11. 2015 nariadený termín pojednávania na 10. 2. 2016,

- dňa 8. 2. 2016 oznámenie účastníkom konania, že pojednávanie dňa 10. 2. 2016 je

pre práceneschopnosť zákonného sudcu odročená,

- dňa 2. 3. 2016 oznámené súdu postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu,

- dňa 4. 4. 2016 spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie inému zákonnému

sudcovi v zmysle Opatrenia predsedu súdu č. 8/2016,

- dňa 10. 5. 2016 vydané uznesenie o zmene účastníka konania,

- vo veci zákonný sudca nariadil pojednávanie na 7. 11. 2016.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,

že vo veci došlo k obdobiam nečinnosti, nerozhodnutie vo veci je však dané aj objektívne,

zrušovaním nariadených pojednávaní z dôvodov na strane zákonného sudcu

(práceneschopnosť), ale hlavne z dôvodov na strane žalovaného.

Podľa môjho názoru v tomto prípade je daná zodpovednosť aj sťažovateľa

za nerozhodnutie vo veci, pretože samotný sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania

dňa 14. 2. 2011, dňa 27. 5. 2011, dňa 16. 9. 2011, s tým, že trvá na svojej osobnej účasti.

V tejto súvislosti uvádzam, že vzhľadom na konanie sťažovateľa a sumu uplatňovanú

v konaní mi nie je zrejmé odôvodnenie požadovanej sumy primeraného finančného

zadosťučinenia.»

Ústavný súd zistil, že v prípise popísaný priebeh napadnutého konania zodpovedá

obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre rozhodovanie o sťažnosti.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 22. septembra 2016 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených

práv, ktorých porušenie namieta.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise

sp. zn. z 24. októbra 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania, a zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení

k sťažnosti.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. z 27. júla 2016 a sp. zn. z 24. októbra 2016

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. novembra

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj z

, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o peňažnom plnení z obchodnoprávneho vzťahu je bežnou

súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, a ani okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver

o právnej alebo faktickej zložitosti veci.

Ústavný súd prihliadol aj na predmet konania pred všeobecným súdom a jeho

význam pre sťažovateľa, ktorý nepredstavuje z podnikateľského hľadiska významnú sumu

(666,03 €).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ čiastočne

prispel k predĺženiu predmetného konania, keďže okresným súdom nariadené pojednávania

boli opakovane odročované alebo zrušené aj z dôvodov na strane sťažovateľa a jeho právnej

zástupkyne (celkom štyri pojednávania, z toho tri pre kolíziu termínov pojednávaní právnej

zástupkyne sťažovateľa a jedno pojednávanie pre neúčasť štatutárneho zástupcu

sťažovateľa, pozn.).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že k významnému predĺženiu

napadnutého konania dochádzalo v dôsledku opakovanej neprítomnosti zákonného sudcu

z dôvodu jeho práceneschopnosti (celkom boli z tohto dôvodu zrušené štyri pojednávania,

pozn.). Za rozhodujúcu pre posúdenie zlučiteľnosti postupu okresného súdu v napadnutom

konaní so základnými právami, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha,

ústavný súd považuje tú skutočnosť, že v období od pojednávania uskutočneného 16.

novembra 2011 do 10. mája 2016 (keď bolo vydané uznesenie o pripustení zmeny žalobcu,

pozn.) nebol okresným súdom vykonaný žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo

veci samej. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v tomto období (trvajúcom 4

a pol roka, pozn.) došlo len k prideleniu spisu inému zákonnému sudcovi a následne jeho

vráteniu pôvodnému zákonnému sudcovi a tiež k nariadeniu termínu pojednávania, ktoré sa

ale neuskutočnilo pre práceneschopnosť sudcu.

Ústavný súd preto s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania a zistené

obdobie neospravedlniteľnej nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a jeho právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Významnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľa je už samotné deklarovanie

porušenia jeho práv, ako aj vyslovený príkaz na konanie v predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov. Napriek tomu ústavný súd považoval za žiaduce rozhodnúť aj o priznaní

finančného zadosťučinenia, a to predovšetkým vzhľadom na doterajšiu zjavne neprimeranú

dĺžku napadnutého konania, ako aj dĺžku obdobia neospravedlniteľnej nečinnosti okresného

súdu. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc predmet napadnutého konania,

v ktorom sa žalobca domáha, aby mu sťažovateľ vyplatil sumu 666,03 € s prísl., a tiež

správanie sťažovateľa ako žalovaného v napadnutom v konaní, ktorý taktiež prispel k jeho

predĺženiu, dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € bude

primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 363,79 €

za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (za dva

úkony v roku 2016).

Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2016 predstavuje sumu 143 €,

čo spolu činí 286 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony v sume 8,58 €,

čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa preukázala osvedčením

o registrácii pre daň, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto ústavný súd zvýšil

priznanú úhradu trov konania o túto daň v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky. Ústavný súd

priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania v uplatnenom rozsahu, t. j. 363,79 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016