Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 702/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Košice I,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 545,69 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Ro 4342/2008 (ďalej

aj „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne je stranou

napadnutého konania o zaplatenie sumy 26 929,71 € z titulu nároku na poistné plnenie

za škodu na osobnom motorovom vozidle vzniknutú dopravnou nehodou. Návrh na vydanie

platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 15. decembra 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 15. 12. 2008 podala sťažovateľka návrh na vydanie platobného rozkazu,

ktorým žiadala, aby Okresný súd Košice I vydal platobný rozkaz a uložil žalovanej...

zaplatiť sumu 811 284,50 Sk. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde I pod sp. zn.

19 .

Platobný rozkaz vydal Okresný súd Košice I dňa 12. 3. 2012, v ktorom uložil

žalovanému zaplatiť 26 929,71 €.

Okresnému súdu bol dňa 22. 6. 2012 doručený žalovanou odpor proti platobnému

rozkazu zo dňa 19. 6. 2012, ktorý odporca zaslal sťažovateľke dňa 10. 7. 2012. Od tohto

úkonu nadobudlo konanie sp. zn. .

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 26. 11. 2015. Na tomto pojednávaní sa

nezúčastnil žalovaný ani jeho zástupca, preto bolo pojednávanie odročené na 22. 3. 2016

s tým, že účasť žalovaného je nutná.

Pojednávanie nariadené na 22. 3. 2016 bolo z dôvodu čerpania dovolenky sudkyne

odročené na 17. 5. 2016.

Pojednávanie nariadené na 17. 5. 2016 bolo odročené na 6. 6. 2016 z dôvodu kolízie

termínov pojednávaní právnej zástupkyne.

Na pojednávanie nariadené dňa 6. 6. 2016 sa žalovaný neustanovil aj napriek tomu,

že jeho účasť je nutná, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26. 11. 2015,

pojednávanie bolo odročené a odporca s tým, že vo veci bude nariadené znalecké

dokazovanie. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania nebolo doposiaľ právnej

zástupkyni sťažovateľky doručené.“

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Sporná vec - zaplatenie sumy s príslušenstvom a vydanie platobného rozkazu je

súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľky z doposiaľ

uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov nepochybne vyplýva, že

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. s následne

pod sp. zn. , ktorého účastníčkou je sťažovateľka, dochádza k prieťahom.

Pre posudzovanie primeranosti dĺžky konania a hodnotenia toho, či v konaní došlo

k zbytočným prieťahom... považuje za potrebné zdôrazniť, že ona sama svojim správaním

nespôsobila zbytočné prieťahy v ňom. Sťažovateľke navyše nebola súdom uložená žiadna

povinnosť, pričom nespôsobila ani to, aby bolo potrebné niektoré pojednávanie odročiť

okrem pojednávania nariadeného na deň 17. 5. 2016, o ktorého odročenie požiadala

právna zástupkyňa sťažovateľky z ospravedlniteľného dôvodu - kolízie termínov

pojednávaní...

Odporca vydal platobný rozkaz po 3 rokoch a takmer 3 mesiacoch od podania

návrhu na vydanie platobného rozkazu...

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalovanou dňa 22. 6. 2012 a doručení

sťažovateľke dňa 10. 7. 2012 bolo prvé pojednávanie vo veci nariadené až na 26. 11. 2015,

teda po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch. Na pojednávaní sa nezúčastnila žalovaná ani jej

zástupca. Vypočutý bol syn sťažovateľky, . Pojednávanie bolo

odročené na 22. 3. 2016 s tým, že účasť žalovanej je nutná...

... predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené a evidentne v ňom

dochádza k prieťahom, keď viac ako 6,5 roka nebol vo veci vykonaný jediný úkon a celé

konanie trvá viac ako 7,5 roka.

Napriek tomu, že sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného

súdu Košice I, považuje túto sťažnosť za dôvodnú a to vzhľadom na rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovensku...

V okolnostiach tejto veci, kedy dochádza v konaní pred odporcom k takýmto zrejmým

prieťahom v konaní, by tak nebolo v zmysle citovaného rozsudku efektívnym prostriedkom

nápravy podanie sťažnosti predsedovi súdu, keďže len sťažnosť podľa je

zameraná na umožnenie nápravy ako preventívnej, tak aj kompenzačnej.“

Sťažovateľka žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € s odôvodnením, že: „Ako bolo vyššie uvedené, sťažovateľka sa obrátila na odporcu

s domáhaním sa ochrany svojich práv, keď doposiaľ nebolo vyplatené plnenie - úhrada

nákladov na opravu podľa dohodnutých podmienok poistnej zmluvy žalovanou, ktoré jej

prináleží. Sťažovateľke je dlhodobo odmietané vyplatenie plnenia, čím sťažovateľka takto

dlhodobo trpí, keďže si nemohla ani po niekoľkých osobných výzvach a niekoľkých rokoch

márneho čakania a úsilia dať opraviť motorové vozidlo.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti, teda dobu uplynutú od predmetného

porušenia práv sťažovateľky, čiže od roku 2008, vyššie opísané dôsledky, ktoré má toto

porušenie na jej život, na tú skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne

skončené, teda toto konanie nesmeruje k čo najskoršiemu právoplatnému skončeniu veci,

sťažovateľka považuje za primerané, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo

výške 7 000,- eur.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 7 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť jej trovy

konania.

Ešte pred predbežným prerokovaním veci sa na výzvu ústavného súdu vyjadril

k sťažnosti predseda okresného súdu prípisom sp. zn. z 9. augusta 2016,

v ktorom uviedol:

„Dňa 15. 12. 2008 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh na vydanie

platobného rozkazu ...

Uznesením zo dňa 4. 6. 2009 č. k. -79 tunajší súd zastavil konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Z dôvodu podaného odvolania voči vyššie uvedenému uzneseniu došlo

k prešetrovaniu majetkových pomerov žalobcu a následne bolo uznesením zo dňa 6. 2. 2012

č. k. -98 priznané žalobkyni oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za návrh.

Dňa 12. 3. 2012 vydal tunajší súd platobný rozkaz č. k. -100, ktorý

zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy.

Dňa 22. 6. 2012 bol Okresnému súdu Košice I doručený odpor voči platobnému

rozkazu a následne vec bola dňa 21. 8. 2012 preradená do súdneho registra C a náhodným

výberom pridelená sudkyni tunajšieho súdu .

Následne bol spis dňa 16. 12. 2013 na základe opatrenia tunajšieho súdu

pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi tunajšiemu súdu

.

Na základe opatrenia č. bol spis opätovne pridelený na prejednanie

a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu .

Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 26. 11. 2015. Následne bolo vyzvané

Okresné riaditeľstvo, Dopravný inšpektorát Košice okolie o zaslanie spisového materiálu

k dopravnej nehode zo dňa 17. 12. 2004.

Zákonná sudkyňa nariadila ďalší termín pojednávania vo veci na deň 17. 5. 2016

a právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o odročenie termínu pojednávania nariadeného

na deň 17. 5. 2016 na iný termín z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami. Následne bol

určený vo veci nový termín pojednávania na deň 6. 6. 2016, v ktorom zákonná sudkyňa

pojednávala v neprítomnosti žalovaného podľa ust. a vec odročila

na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania vo veci.

Od návrhu žalobcu súd viackrát pojednával, avšak v určitom období bol nečinný.“

Uznesením sp. zn. z 22. septembra 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

z 24. októbra 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnil.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného

súdu sp. zn. z 9. augusta 2016 a z 24. októbra 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 9. novembra

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, uplatnila si úhradu trov

konania v rozsahu troch úkonov právnej služby v sume 545,69 €, zhrnula doterajší priebeh

konania a uviedla:

„Je zrejmé, že v konaní, s predmetom ktorý je súčasťou štandardnej rozhodovacej

činnosti súdov s dvoma účastníkmi (stranami), ktorých pobyt je známy, dochádza

k zbytočným prieťahom spôsobeným nečinnosťou súdu. Sťažovateľka neprispela žiadnym

relevantným spôsobom k predĺženiu doby konania. Žiadosť jej právnej zástupkyne

o odročenie pojednávania nariadeného na deň 17. 5. 2016 spôsobila preročenie tohto

pojednávania o 3 týždne. Ani nezaplatenie súdneho poplatku a následné zastavenie konania

neospravedlňuje následný postup súdu, kedy o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie

od súdnych poplatkov rozhodoval 32 mesiacov.

Predmetom konania je suma 26 929,71 €, čo pre sťažovateľku znamená významnú

hodnotu, ktorá jej už dlhé roky chýba. Sťažovateľka má v súčasnosti 77 rokov a stratila

nádej, že sa dožije konca predmetného konania a dostane prostriedky, ktoré sú predmetom

konania.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj z

, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka, resp. strany súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o peňažnom plnení z titulu poistného nároku tvorí bežnú

a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto ju nemožno považovať za právne

zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania nenaznačuje ani to, že by vec

sťažovateľky bola zložitá zo skutkového hľadiska. Zložitosť veci teda ústavný súd

nepovažoval za skutočnosť, ktorá by výraznejšou mierou prispela k prieťahom

v napadnutom konaní. Ústavný súd prihliadol aj na predmet konania, ktorý je z hľadiska

sumy vymáhaného peňažného plnenia pre sťažovateľku významný.

2. Správanie sťažovateľky ako strany konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru. Na vrub sťažovateľky možno pripísať predovšetkým predĺženie konania

spôsobené nezaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie platobného rozkazu

po dobu takmer 7 mesiacov, čo malo za následok zastavenie konania (uznesením

zo 4. septembra 2009, pozn.) a v jednom prípade tiež odročenie pojednávania na žiadosť

právnej zástupkyne sťažovateľky. Mieru, ktorou prispela k predĺženiu napadnutého konania

sťažovateľka, ústavný súd nepovažuje z hľadiska jeho celkovej doterajšej dĺžky

za významnú, prihliadol na ňu však pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že k významnému predĺženiu

napadnutého konania došlo neefektívnym postupom okresného súdu pri rozhodovaní

o priznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho poplatku, pretože trvalo takmer 2 roky

a 8 mesiacov od podania odvolania, čo ústavný súd hodnotí ako zjavne neprimerané.

Rovnako ústavný súd zaznamenal neprimerane dlhé obdobie bez procesných úkonov

smerujúcich k meritórnemu rozhodnutiu v čase od preradenia návrhu do registra

občianskych vecí (21. augusta 2012, pozn.) do prvého pojednávania vo veci (26. novembra

2015, pozn.), ktoré sa uskutočnilo až po viac ako 3 rokoch a 3 mesiacoch. Ako neefektívny,

a teda aj nesúladný s sa javí aj postup, ktorým okresný súd rozhodol o potrebe

nariadenia znaleckého dokazovania až na pojednávaní 6. júna 2016, teda po uplynutí takmer

7 a pol roka od začatia konania, pričom otázka potreby znaleckého dokazovania týkajúceho

sa rozsahu vzniknutej škody na motorovom vozidle (ako otázka dôležitá pre meritórne

rozhodnutie, pozn.) mohla a mala byť predmetom pozornosti okresného súdu už v rámci

prípravy veci na prvé pojednávanie.

Zohľadňujúc celkovú dĺžku napadnutého konania, ako aj skutočnosť,

že rozhodujúcou príčinou neprimeranej dĺžky súdneho konania v danom prípade je

neefektívna a nesústredená činnosť okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru,

že v doterajšom priebehu konania došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný

súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateľky podľa a jej právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistenú neefektívnosť v činnosti okresného

súdu, berúc však v úvahu aj čiastočnú procesnú zodpovednosť sťažovateľky, ale na druhej

strane aj jej vysoký vek a význam predmetu konania pre ňu, ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.

Úhradu trov konania priznal ústavný súd za tri uplatnené úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

Sťažovateľke priznal ústavný súd odmenu za každý úkon po 143 € a režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 454,74 €.

Právna zástupkyňa sťažovateľky preukázala, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty

predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto ústavný súd zvýšil priznanú úhradu

o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda priznal úhradu trov

sťažovateľky v celkovej sume 545,69 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016