Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Vyd-3-2021.pdf
PDF · 84.62 KB
No categories available
6Vyd/3/2021
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľky: Y. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., proti vlastníkom podľa katastra nehnuteľnosti: 1/ N. Z., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova 36, 817 47 Bratislava, 2/ M. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Tunajšiemu súdu bol dňa 13.12.2021 doručený, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle §359a Civilného mimosporového poriadku. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že dňa 05. 05. 2016 na základe uznesenia o dedičstve 2D/4/2016, Z 1294/2016 - 22/16 nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, súpisné č. XX, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom v podiele 1/1 v katastrálnom území: H., obec: H., okres: V., evidované Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor. Na základe údajov uvedených v katastri nehnuteľností vedených Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor zistila, že pozemky pod predmetným rodinnom domom nie sú vysporiadané a vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorom rodinný dom stojí sú iné osoby evidované na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: V., obec: H., katastrálne územie: H., parc. č. X/ X výmerou 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX jej právny predchodca - poručiteľ a ona užívali v desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držbe podala tento návrh na konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zároveň požiadala obec H. o vyjadrenie k nadobudnutiu vlastníckeho práva vo vzťahu LV č. XXX.
2/ Súd sa oboznámil aj s priloženými listinnými dôkazmi a to najmä s Výpisom z LV č.XXX a č.XXX, Vyjadrením obce H. v zmysle § 63 písm. a) bod 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov zo dňa 22.03.2021, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 2D/4/2016, Dnot. 35/2016 zo dňa 05.05.2016 právoplatným dňa 05.05.2016.
3/ Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, súpisné č. XX, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom v podiele 1/1 v katastrálnom území: H., obec: H., okres: V. evidované Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor. Titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 2D/4/2016, Z 1294/2016-22/16. Z listu vlastníctva č. XXX, okres V., k.ú. H., obec H. vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných ako parcela registra "E" č. X/X, X/X o výmere 591 m2 a 746 m2, zastavaná plocha a nádvoria sú: N. Z. zastúpený SPF v podiele 1/4 (titulom nadobudnutia je Rozhodnutie OU OPPLH č. 2002/008356-31/02) a M. A., narodený XX.XX.XXXX v podiele 3/4 ( titulom nadobudnutia je Uznesenie 7D/128/2017, D not. 302/2017, Z 1128/18-92/18). Z Vyjadrenia obce H. v zmysle § 63 písm. a) bod 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov zo dňa 22.03.2021 vyplynulo, že navrhovateľka v celosti užíva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Podľa ich vedomostí navrhovateľka vstúpila do oprávnenej držby nehnuteľnosti titulom dedenia ku dňu 05.05.2016. Obec zároveň potvrdila, že k predmetnej nehnuteľnosti boli riadne uhrádzané dane z nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky od roku 2017 a aj jej právneho predchodcu v období od roku 2011. Obec nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to v prospech navrhovateľky.
4/ Podľa § 359c ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond..
5/ Podľa § 359d ods. 1,2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
6/ Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
7/ Predpoklady vydržania sú: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba, čo zahŕňa aj existenciu nadobúdacieho titulu a c) uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať spôsobilý predmet držby, ktorého sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. 8/ Vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je vydržanie. Medzi podmienky vydržania patrí nepretržitá a dobromyseľná držba. Za dobromyseľného držiteľa možno v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona teda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa domnieva, že mu nehnuteľnosť patrí, teda, že je jej vlastníkom. Uvedené presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, však musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať. Týmto právnym základom je práve nadobúdací titul. V zmysle doterajšej judikatúry súdov, dobromyseľnosť držiteľa môže byť založená písomným nadobúdacím titulom, najčastejšie kúpnou, darovacou, alebo zámennou zmluvou. Podmienka písomnosti nadobúdacieho titulu musí byť zachovaná z toho dôvodu, že podľa Občianskeho zákonníka, je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti jedine písomným titulom, resp. zmluvou vyhotovenou písomne. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním však možno nadobudnúť aj na základe tzv. domnelého (putatívneho) právneho titulu. Jedná sa o právny titul o ktorom sa držiteľ mylne domnieva, že je platný alebo pravý. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. 9/ K predpokladom vydržania vlastníckeho práva zaujal už Najvyšší súd SR právne závery v mnohých rozhodnutiach. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 271/2007 najvyšší súd uviedol, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“. V súlade s tým najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010 konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
10/ Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol, nakoľko navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním v dôsledku uplynutia desaťročnej nepretržitej a dobromyseľnej držby jej osobou, pričom zarátala do tohto obdobia aj oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov, a to poručiteľa. Navrhovateľka v konaní poukazovala na to, že je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, súpisné č. XX, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom v podiele 1/1 v katastrálnom území: H., obec: H., okres: V. evidované Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, pričom titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 2D/4/2016, Z 1294/2016-22/16 zo dňa 05.05.2016. Súd nespochybňuje existenciu právneho dôvodu, teda titulu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu. Avšak vo vzťahu k pozemkom
- teda parcelám, na ktorých rodinný dom stojí, je potrebné zdôrazniť, že predmetný nadobúdací titul, na ktorý ako jediný navrhovateľka v konaní poukazuje, je zo dňa 05.05.2016 a teda nespĺňa podmienku uplynutia vydržacej doby, ktorá je 10-ročná. Navyše z priloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/4/2016, Dnot. 35/2016 ako aj z LV č. XXX je nepochybné, že navrhovateľka nadobudla po svojom právnom predchodcovi - poručiteľovi výlučne rodinný dom. Predmetné listiny nijakým spôsobom nezahŕňajú parcely, na ktorých je nehnuteľnosť postavená, preto je súd skôr toho názoru, že navrhovateľka ako držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mala alebo minimálne mohla mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudla. A v neposlednom rade pokiaľ navrhovateľka poukazuje na pokojnú a nikým nerušenú oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov, tu sa súdu žiada uviesť, že predmetné tvrdenie navrhovateľky súd nevie náležite vyhodnotiť, nakoľko navrhovateľka ohľadom tvrdenej skutočnosti v konaní nielenže nepreukázala, ale dokonca ani netvrdila, existenciu právneho dôvodu (nadobúdacieho titulu) vzniku vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam, navyše navrhovateľka vo vzťahu k svojim právnym predchodcom ani vierohodným spôsobom neopísala splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. Vychádzajúc zo zistených skutočností musí súd konštatovať, že navrhovateľka na základe predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázala, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
11/ V závere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené podanie navyše nemá zákonom požadované náležitosti podľa § 359c ods. 2 a § 359d ods. 2 CMP, pretože navrhovateľka vôbec neuviedla
účastníkov konania len odkázala na údaje evidované v katastri nehnuteľnosti, stroho opísala skutočnosti, z ktorých má vyplývať, že navrhovateľka splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a neoznačila ani deň, kedy mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 59 ods. 1 CMP, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 21 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.