Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 697/2016
PDF · 258.93 KB
No categories available
I. ÚS 697/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť
zastúpených advokátom JUDr. Michalom
Treščákom, Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 385/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 385/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 385/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie, a to každému z nich samostatne v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 720,72 € (slovom
sedemstodvadsať eur a sedemdesiatdva centov) na účet ich právneho zástupcu
JUDr. Michala Treščáka, Thurzova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra
2016 doručená sťažnosť
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 385/2010.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi súdneho
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 385/2010, a to v postavení žalovaných.
Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 25. októbra 2010, ktorou sa
žalobca domáha «zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom -
parcelám registra „ ,
pričom ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvá skoro 6 rokov a dosiaľ nebolo
právoplatne skončené.
3. Sťažovatelia v sťažnosti opísali doterajší priebeh konania a poukázali na to, že
okresný súd napriek doterajšej dĺžke konania vo veci meritórne nerozhodol ani raz. Podľa
sťažovateľov okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušil ich právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a právo na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1 dohovoru), a preto ústavnému súdu navrhli,
aby o ich sťažnosti takto rozhodol:
„Právo sťažovateľov 1/, 2/ a 3/ na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov 1/, 2/ a 3/
na prejednanie veci v primeranej lehota podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 385/2010 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 385/2010 konal bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému zo sťažovateľov finančné
zadosťučinenie vo výške 3000 € (sťažovateľovi 1/ 3000 €, sťažovateľovi 2/ 3000 €
a sťažovateľovi 3/ 3000 €), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť im
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice-okolie je povinný nahradiť sťažovateľom 1/, 2/ a 3/ trovy
právneho zastúpenia k rukám ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 697/2016-14 z 23. novembra 2016 prijal podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie
konanie.
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom
sp. zn. 1 Spr V/584/16 zo 7. decembra 2016, v ktorom chronologicky označil jednotlivé
úkony okresného súdu v namietanom konaní a uviedol:
„Po podaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní dňa 4.2.2014 a dňa 8.1.2016,
bolo sťažovateľovi listom zo dňa 4.3.2014 a 15.2.2016 oznámené, že vzhľadom na priebeh
vykonávaných procesných úkonov súdu v konaní a zistené obdobia nečinnosti súdu v období
od septembra 2013 do februára 2014 a od februára 2015 do augusta 2015 bola jeho
sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotená ako dôvodná. Predsedníčkou súdu boli prijaté
opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania spočívajúce v nariadení dohľadu
predsedníčky súdu nad ďalším priebehom konania a to každé tri mesiace. ...
Napriek nečinnosti súdu vo vyššie uvedených obdobiach (spolu v trvaní 11 mesiacov)
a v období od mája 2016 do septembra 2016 (4 mesiace), mám za to, že sťažovateľom
žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby
v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v primeranej lehote porušené bolo, priznal mu nižšie ako žiadané finančné
zadosťučinenie.“
6. Podaním doručeným ústavnému súdu 21. decembra 2016 sťažovatelia v reakcii na
vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti a uviedli:
„Z vyjadrenia je zrejmé, že predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie uznáva, že
sťažnosť je dôvodná, teda že v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 385/2010 dochádza
k zbytočným prieťahom. Podstata veci nie je teda medzi stranami konania sporná a je preto
namieste vysloviť porušenie sťažovateľmi namietaných základných práv a slobôd. Sporná
medzi stranami je len výška žiadaného finančného zadosťučinenia, ktorú predsedníčka súdu
v jej vyjadrení namieta.
Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie poukazuje na to, že po podaní
sťažností mojimi klientmi v roku 2014 a 2016 na prieťahy v konaní boli predsedníčkou súdu
prijaté opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania, je zrejmé, že tieto opatrenia boli
celkom neefektívne, nakoľko od roku 2014 uplynuli doposiaľ ďalšie dva roky a vo veci
nebolo meritórne okresným súdom rozhodnuté.
Sme presvedčení, že obdobie nečinnosti okresného súdu je výrazne dlhšie, než uvádza
predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie v jej vyjadrení na sťažnosť. Obdobie súdneho
konania je potrebné vnímať ako celok, ktorý trvá už 6 rokov, bez akéhokoľvek meritórneho
rozhodnutia, čo nasvedčuje celkovej neefektívnosti vedenia konania.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú
sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov
a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
8. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 385/2010 v spojení
so sťažnosťou a vyjadrením okresného súdu k sťažnosti zistil tento priebeh konania:
Okresnému súdu bola 25. októbra 2010 doručená žaloba (ďalej
len „žalobca“) o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (reálnym rozdelením pozemkov)
proti 11 žalovaným, medzi ktorými sa nachádzali aj nezistení vlastníci, za ktorých konal
Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“).
V nasledujúcim období (v trvaní necelého 1 roka) okresný súd vykonal prvotné
procesné úkony, t. j. zaslal žalobu na vyjadrenie žalovaným, a následne ich vyjadrenia
zaslal žalobcovi, ktorý reagoval 25. marca 2011 podaním so spresnením petitu, v ktorom
okrem spresnenia pôvodnej alternatívy vyporiadania (rozdelenie pozemkov a prikázanie do
jeho vlastníctva len novovytvoreného pozemku vo výmere zodpovedajúcej jeho podielu)
uviedol aj ďalšiu alternatívu vyporiadania, a to prikázanie pozemkov v celosti do jeho
výlučného vlastníctva za náhradu. Okresný súd ďalej nariadil prvé pojednávanie
na 14. júl 2011, ktoré bolo zrušené (pre nevykázanie doručenia predvolania žalovanej
v 5. rade a ospravedlnenie sa SPF) a nový termín pojednávania bol určený na 19. august
2011, na ktorom došlo k prerokovaniu veci.
V ďalšom období (v trvaní skoro 1 a pol roka – od konca septembra 2011 do apríla
2013) okresný súd vykonával dokazovanie na určenie hodnoty sporných pozemkov, keďže
žalovaní odmietali prvú alternatívu vyporiadania z dôvodu, že táto je v rozpore so zákazom
drobenia pozemkov a preferovali alternatívu vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním
pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom sporná medzi účastníkmi zostala výška
náhrady. V tomto období si okresný súd na návrh žalovaných vyžiadal stanoviská realitných
kancelárii k cene pozemkov a stanovisko obce k možnostiam výstavby v danej lokalite
a cenám pozemkov a zároveň bol žalobcom predložený znalecký posudok o určení ceny
pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy. Okresný súd nariadil dve znalecké dokazovania.
Prvým znaleckým posudkom z odboru poľnohospodárstva, odvetvia odhadu hodnoty
poľnohospodárskej pôdy (znalec ) bola určená cena pozemkov ako
pozemkov poľnohospodárskych. Druhým posudkom z odboru stavebníctva, odvetvia
odhadu hodnoty nehnuteľností (znalec ) bola určená cena pozemkov
ako určených na výstavbu, pričom okresný súd zadal vypracovanie druhého posudku
až potom, ako mu prvý znalec oznámil, že odbor jeho znaleckej činnosti mu neumožňuje
zodpovedať otázky hodnoty pozemkov určených na výstavbu. Posledné vyjadrenia
účastníkov k znaleckému dokazovaniu boli okresnému súdu doručené 15. apríla 2013,
24. apríla 2013 a 26. apríla 2013.
V ďalšom období (v trvaní 1 a pol roka – od mája 2013 do septembra 2014) okresný
súd vyzval 5. augusta 2013 znalca na vyjadrenie sa k námietkam žalobcu (znalec sa vyjadril
2. septembra 2013) a obec na vyjadrenie, či je plánovaná výstavba na dotknutom území
(obec sa vyjadrila 9. augusta 2013), zároveň nariadil niekoľko pojednávaní, z ktorých sa ani
jedno neuskutočnilo. Konkrétne pojednávania nariadené na 26. september 2013
a 25. február 2014 boli zrušené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu
a pojednávanie nariadené na 24. apríl 2014 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na 14. august 2014, v spise nie je žiaden
záznam o zrušení ani uskutočnení pojednávania. V tomto období boli okresnému súdu
doručené písomné podania účastníkov, a to 30. mája 2014 žalobca vo vyjadrení vylúčil
alternatívu prikázania pozemkov v celosti do jeho vlastníctva za náhradu a vo vzťahu
k rozdeleniu pozemkov prezentoval ďalšiu variantu (prikázanie nového pozemku o výmere
2
zodpovedajúceho jeho podielu plus s navýšením výmery na 2001 ms povinnosťou náhrady
2
ostatným žalovaným za výmeru prevyšujúcu podiel žalobcu, t. j. za 678 ms tým, že druhý
nový pozemok zostane v spoluvlastníctve žalovaných) popri už skôr uvedenej variante
2
rozdelenia (prikázanie nového pozemku o výmere 1323 mzodpovedajúcej jeho podielu
do jeho výlučného vlastníctva s tým, že druhý nový pozemok zostane v spoluvlastníctve
žalovaných). Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou 13. augusta 2014 s návrhom žalobcu
nesúhlasili.
Dňa 6. októbra 2014 došlo k zmene zákonného sudcu z
V ďalšom období (v trvaní 2 rokov – od októbra 2014 do októbra 2016) sa konalo
28. novembra 2014 pojednávanie, na ktorom žalobca predložil neoverený geometrický plán
k ním navrhovanej variante rozdelenia pozemkov prezentovanej už v jeho skoršom
2
písomnom vyjadrení (prikázaním nového pozemku o výmere 2001 mdo jeho výlučného
vlastníctva), pričom na pojednávaní za výmeru presahujúcu jeho podiel na spoločných
2
pozemkoch navrhol náhradu 8 €/m. Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou 13. augusta
2014 s návrhom žalobcu nesúhlasili, SPF (za nezistených vlastníkov) s návrhom súhlasil.
Pojednávanie bolo odročené na 26. február 2015 z dôvodu písomného predloženia návrhu
formulovaného žalobcom na pojednávaní spolu s príslušným geometrickým plánom.
Žalobca ich predložil 29. januára 2015, pričom ním už skôr prezentované dva návrhy
rozdelenia pozemkov prezentoval ako dve rovnocenné alternatívy a opakovane dôvodil, že
ide o rozdelenie pre účely výstavby prístupovej cesty (aj toho času vysypanej štrkom) k jeho
nehnuteľnosti. Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou ani s jednou so žalobcom
navrhovaných alternatív rozdelenia pozemkov nesúhlasili považujúc ich za rozporné
so zákonom, SPF (za nezistených vlastníkov) s návrhmi žalobcu súhlasil. Účastníci svoje
stanoviská takto prezentovali aj na pojednávaní konanom 26. februára 2015, ktoré potom
okresný súd odročil pre účely doplnenia dokazovania „zistením stanovísk obce
a príslušného katastrálneho úradu aj pozemkového úradu k navrhovanej deľbe“, pričom
k vyžiadaniu stanoviska od obce (či pozemky tvoriace predmet konania „sú podľa
územného plánu obce určené na výstavbu“, vyjadriť sa k alternatívam ich deľby
navrhnutým v konaní, objasniť pôvodný prístup, oznámiť dôvod zániku a plány výstavby
verejnej komunikácie v lokalite) okresný súd pristúpil až po viac ako pol roku,
t. j. 7. septembra 2015 a predmetné vyjadrenie mu bolo doručené 1. októbra 2015. Následne
po 4 mesiacoch (3. februára 2016) si okresný súd vyžiadal aj stanoviská katastrálneho
odboru a odboru pozemkového príslušného okresného úradu, pričom odpovede mu boli
doručené 24. februára 2016 a 3. marca 2016. Súčasne s vyžiadaním označených stanovísk
okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. marec 2016, ktoré bolo odročené na
19. máj 2016 z dôvodu vyžiadania stanoviska obce k zriadeniu cesty žalobcom. Okresný
súd k vyžiadaniu stanoviska obce pristúpil mailom 11. mája 2016 a vyjadrenie mu bolo
doručené 16. mája 2016. Pojednávanie konané 19. mája 2016 okresný súd opätovne odročil
na 22. september 2016 „za účelom dožiadania na príslušné odbory Okresného úradu...
s poukazom na dopĺňajúce stanovisko obce... k výstavbe prístupovej cesty“ a žalobcovi
uložil oznámiť umiestnenie ním plánovanej stavby garáže. Žalobca 30. mája 2016 oznámil,
že garáž bude postavená na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Následne okresný súd
odročil pojednávanie bez prerokovania veci na 21. október 2016 z dôvodu nezadováženia
stanovísk príslušných odborov okresného úradu, pričom k vyžiadaniu týchto pristúpil
až 23. septembra 2016, t. j. po pôvodne stanovenom termíne pojednávania (stanoviská
obdobné ako predchádzajúce mu boli doručené 14. a 19. októbra 2016). Pojednávanie
konané 21. októbra 2016 bolo odročené po ukončení dokazovania pre účely vyhlásenia
rozsudku na 16. november 2016.
Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že na pojednávaní konanom 16. novembra
2016 nebol vyhlásený rozsudok, ale okresný súd zrušil svoje skoršie uznesenie o ukončení
dokazovania vo veci, pokračoval v ďalšom prerokovávaní veci, pričom pojednávanie
odročil pre účely doplnenia dokazovania na 15. december 2016 (žalobcovi uložil predložiť
odborný posudok a žalovaným zmluvy o prenájme).
Ústavný súd zistil, že pojednávanie konané 15. decembra 2016 bolo odročené
na neurčito.
III.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietajú aj porušenie čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP“).
15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa
ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy
sa bude konať nové pojednávanie.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa CSP),
resp. účastníkov konania (podľa CMP) a iných osôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem
iných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred
správnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
17. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153
CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 − § 172 CSP
o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa
ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183
ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
18. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku
primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,
pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,
podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho
súdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,
pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,
a z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo
z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho
súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne
navrhnú.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové
konania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov
je vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd
v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase
prejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných
ustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej
koncentrácie konania).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmet posudzovaného konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam) sa môže javiť po skutkovej stránke ako čiastočne zložitejší vzhľadom
na potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Avšak vzhľadom na to, že spory o priznanie
uplatnených nárokov z bezdôvodného obohatenia tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov, nemožno predmetnú vec v zásade po skutkovej ani právnej stránke
hodnotiť ako zložitú.
22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených
práv sťažovateľov. Ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovatelia mohli
prispieť k zásadnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania.
23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd
zistil priebeh namietaného konania tak, ako je tento opísaný v časti II tohto nálezu,
a konštatuje, že konanie ako celok charakterizuje neefektívny postup okresného súdu, keď
vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom po viac ako
šiestich rokoch konania a dokazovania nebolo ani len raz vo veci meritórne rozhodnuté,
pričom konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.
24. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
26. Ústavný súd v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal
okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
28. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo
sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom
súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu
posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na
vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127
ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia
žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.
29. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je 71,50 € (§ 11 ods. 3
v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,58 €. S poukazom na
výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok na úhradu trov za tri úkony
právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti
ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v sume 240,24 € vrátane
režijného paušálu, t. j. spolu u troch sťažovateľov v sume 720,72 €.
30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2017