Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 697/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť

zastúpených advokátom JUDr. Michalom

Treščákom, Thurzova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie, a to každému z nich samostatne v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 720,72 € (slovom

sedemstodvadsať eur a sedemdesiatdva centov) na účet ich právneho zástupcu

JUDr. Michala Treščáka, Thurzova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2016 doručená sťažnosť

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi súdneho

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , a to v postavení žalovaných.

Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 25. októbra 2010, ktorou sa

žalobca domáha «zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom -

parcelám registra „ ,

pričom ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvá skoro 6 rokov a dosiaľ nebolo

právoplatne skončené.

3. Sťažovatelia v sťažnosti opísali doterajší priebeh konania a poukázali na to, že

okresný súd napriek doterajšej dĺžke konania vo veci meritórne nerozhodol ani raz. Podľa

sťažovateľov okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušil ich právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ) a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1 dohovoru), a preto ústavnému súdu navrhli,

aby o ich sťažnosti takto rozhodol:

„Právo sťažovateľov 1/, 2/ a 3/ na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

zakotvené v a právo sťažovateľov 1/, 2/ a 3/

na prejednanie veci v primeranej lehota podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému zo sťažovateľov finančné

zadosťučinenie vo výške 3000 € (sťažovateľovi 1/ 3000 €, sťažovateľovi 2/ 3000 €

a sťažovateľovi 3/ 3000 €), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť im

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice-okolie je povinný nahradiť sťažovateľom 1/, 2/ a 3/ trovy

právneho zastúpenia k rukám ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 23. novembra 2016 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie

konanie.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom

sp. zn. 1 Spr zo 7. decembra 2016, v ktorom chronologicky označil jednotlivé

úkony okresného súdu v namietanom konaní a uviedol:

„Po podaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní dňa 4.2.2014 a dňa 8.1.2016,

bolo sťažovateľovi listom zo dňa 4.3.2014 a 15.2.2016 oznámené, že vzhľadom na priebeh

vykonávaných procesných úkonov súdu v konaní a zistené obdobia nečinnosti súdu v období

od septembra 2013 do februára 2014 a od februára 2015 do augusta 2015 bola jeho

sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotená ako dôvodná. Predsedníčkou súdu boli prijaté

opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania spočívajúce v nariadení dohľadu

predsedníčky súdu nad ďalším priebehom konania a to každé tri mesiace. ...

Napriek nečinnosti súdu vo vyššie uvedených obdobiach (spolu v trvaní 11 mesiacov)

a v období od mája 2016 do septembra 2016 (4 mesiace), mám za to, že sťažovateľom

žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby

v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal mu nižšie ako žiadané finančné

zadosťučinenie.“

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 21. decembra 2016 sťažovatelia v reakcii na

vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti a uviedli:

„Z vyjadrenia je zrejmé, že predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie uznáva, že

sťažnosť je dôvodná, teda že v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza

k zbytočným prieťahom. Podstata veci nie je teda medzi stranami konania sporná a je preto

namieste vysloviť porušenie sťažovateľmi namietaných základných práv a slobôd. Sporná

medzi stranami je len výška žiadaného finančného zadosťučinenia, ktorú predsedníčka súdu

v jej vyjadrení namieta.

Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie poukazuje na to, že po podaní

sťažností mojimi klientmi v roku 2014 a 2016 na prieťahy v konaní boli predsedníčkou súdu

prijaté opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania, je zrejmé, že tieto opatrenia boli

celkom neefektívne, nakoľko od roku 2014 uplynuli doposiaľ ďalšie dva roky a vo veci

nebolo meritórne okresným súdom rozhodnuté.

Sme presvedčení, že obdobie nečinnosti okresného súdu je výrazne dlhšie, než uvádza

predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie v jej vyjadrení na sťažnosť. Obdobie súdneho

konania je potrebné vnímať ako celok, ktorý trvá už 6 rokov, bez akéhokoľvek meritórneho

rozhodnutia, čo nasvedčuje celkovej neefektívnosti vedenia konania.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

8. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. v spojení

so sťažnosťou a vyjadrením okresného súdu k sťažnosti zistil tento priebeh konania:

Okresnému súdu bola 25. októbra 2010 doručená žaloba (ďalej

len „žalobca“) o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (reálnym rozdelením pozemkov)

proti 11 žalovaným, medzi ktorými sa nachádzali aj nezistení vlastníci, za ktorých konal

Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“).

V nasledujúcim období (v trvaní necelého 1 roka) okresný súd vykonal prvotné

procesné úkony, t. j. zaslal žalobu na vyjadrenie žalovaným, a následne ich vyjadrenia

zaslal žalobcovi, ktorý reagoval 25. marca 2011 podaním so spresnením petitu, v ktorom

okrem spresnenia pôvodnej alternatívy vyporiadania (rozdelenie pozemkov a prikázanie do

jeho vlastníctva len novovytvoreného pozemku vo výmere zodpovedajúcej jeho podielu)

uviedol aj ďalšiu alternatívu vyporiadania, a to prikázanie pozemkov v celosti do jeho

výlučného vlastníctva za náhradu. Okresný súd ďalej nariadil prvé pojednávanie

na 14. júl 2011, ktoré bolo zrušené (pre nevykázanie doručenia predvolania žalovanej

v 5. rade a ospravedlnenie sa SPF) a nový termín pojednávania bol určený na 19. august

2011, na ktorom došlo k prerokovaniu veci.

V ďalšom období (v trvaní skoro 1 a pol roka – od konca septembra 2011 do apríla

2013) okresný súd vykonával dokazovanie na určenie hodnoty sporných pozemkov, keďže

žalovaní odmietali prvú alternatívu vyporiadania z dôvodu, že táto je v rozpore so zákazom

drobenia pozemkov a preferovali alternatívu vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním

pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom sporná medzi účastníkmi zostala výška

náhrady. V tomto období si okresný súd na návrh žalovaných vyžiadal stanoviská realitných

kancelárii k cene pozemkov a stanovisko obce k možnostiam výstavby v danej lokalite

a cenám pozemkov a zároveň bol žalobcom predložený znalecký posudok o určení ceny

pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy. Okresný súd nariadil dve znalecké dokazovania.

Prvým znaleckým posudkom z odboru poľnohospodárstva, odvetvia odhadu hodnoty

poľnohospodárskej pôdy (znalec ) bola určená cena pozemkov ako

pozemkov poľnohospodárskych. Druhým posudkom z odboru stavebníctva, odvetvia

odhadu hodnoty nehnuteľností (znalec ) bola určená cena pozemkov

ako určených na výstavbu, pričom okresný súd zadal vypracovanie druhého posudku

až potom, ako mu prvý znalec oznámil, že odbor jeho znaleckej činnosti mu neumožňuje

zodpovedať otázky hodnoty pozemkov určených na výstavbu. Posledné vyjadrenia

účastníkov k znaleckému dokazovaniu boli okresnému súdu doručené 15. apríla 2013,

24. apríla 2013 a 26. apríla 2013.

V ďalšom období (v trvaní 1 a pol roka – od mája 2013 do septembra 2014) okresný

súd vyzval 5. augusta 2013 znalca na vyjadrenie sa k námietkam žalobcu (znalec sa vyjadril

2. septembra 2013) a obec na vyjadrenie, či je plánovaná výstavba na dotknutom území

(obec sa vyjadrila 9. augusta 2013), zároveň nariadil niekoľko pojednávaní, z ktorých sa ani

jedno neuskutočnilo. Konkrétne pojednávania nariadené na 26. september 2013

a 25. február 2014 boli zrušené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu

a pojednávanie nariadené na 24. apríl 2014 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na 14. august 2014, v spise nie je žiaden

záznam o zrušení ani uskutočnení pojednávania. V tomto období boli okresnému súdu

doručené písomné podania účastníkov, a to 30. mája 2014 žalobca vo vyjadrení vylúčil

alternatívu prikázania pozemkov v celosti do jeho vlastníctva za náhradu a vo vzťahu

k rozdeleniu pozemkov prezentoval ďalšiu variantu (prikázanie nového pozemku o výmere

2

zodpovedajúceho jeho podielu plus s navýšením výmery na 2001 ms povinnosťou náhrady

2

ostatným žalovaným za výmeru prevyšujúcu podiel žalobcu, t. j. za 678 ms tým, že druhý

nový pozemok zostane v spoluvlastníctve žalovaných) popri už skôr uvedenej variante

2

rozdelenia (prikázanie nového pozemku o výmere 1323 mzodpovedajúcej jeho podielu

do jeho výlučného vlastníctva s tým, že druhý nový pozemok zostane v spoluvlastníctve

žalovaných). Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou 13. augusta 2014 s návrhom žalobcu

nesúhlasili.

Dňa 6. októbra 2014 došlo k zmene zákonného sudcu z

V ďalšom období (v trvaní 2 rokov – od októbra 2014 do októbra 2016) sa konalo

28. novembra 2014 pojednávanie, na ktorom žalobca predložil neoverený geometrický plán

k ním navrhovanej variante rozdelenia pozemkov prezentovanej už v jeho skoršom

2

písomnom vyjadrení (prikázaním nového pozemku o výmere 2001 mdo jeho výlučného

vlastníctva), pričom na pojednávaní za výmeru presahujúcu jeho podiel na spoločných

2

pozemkoch navrhol náhradu 8 €/m. Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou 13. augusta

2014 s návrhom žalobcu nesúhlasili, SPF (za nezistených vlastníkov) s návrhom súhlasil.

Pojednávanie bolo odročené na 26. február 2015 z dôvodu písomného predloženia návrhu

formulovaného žalobcom na pojednávaní spolu s príslušným geometrickým plánom.

Žalobca ich predložil 29. januára 2015, pričom ním už skôr prezentované dva návrhy

rozdelenia pozemkov prezentoval ako dve rovnocenné alternatívy a opakovane dôvodil, že

ide o rozdelenie pre účely výstavby prístupovej cesty (aj toho času vysypanej štrkom) k jeho

nehnuteľnosti. Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou ani s jednou so žalobcom

navrhovaných alternatív rozdelenia pozemkov nesúhlasili považujúc ich za rozporné

so zákonom, SPF (za nezistených vlastníkov) s návrhmi žalobcu súhlasil. Účastníci svoje

stanoviská takto prezentovali aj na pojednávaní konanom 26. februára 2015, ktoré potom

okresný súd odročil pre účely doplnenia dokazovania „zistením stanovísk obce

a príslušného katastrálneho úradu aj pozemkového úradu k navrhovanej deľbe“, pričom

k vyžiadaniu stanoviska od obce (či pozemky tvoriace predmet konania „sú podľa

územného plánu obce určené na výstavbu“, vyjadriť sa k alternatívam ich deľby

navrhnutým v konaní, objasniť pôvodný prístup, oznámiť dôvod zániku a plány výstavby

verejnej komunikácie v lokalite) okresný súd pristúpil až po viac ako pol roku,

t. j. 7. septembra 2015 a predmetné vyjadrenie mu bolo doručené 1. októbra 2015. Následne

po 4 mesiacoch (3. februára 2016) si okresný súd vyžiadal aj stanoviská katastrálneho

odboru a odboru pozemkového príslušného okresného úradu, pričom odpovede mu boli

doručené 24. februára 2016 a 3. marca 2016. Súčasne s vyžiadaním označených stanovísk

okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. marec 2016, ktoré bolo odročené na

19. máj 2016 z dôvodu vyžiadania stanoviska obce k zriadeniu cesty žalobcom. Okresný

súd k vyžiadaniu stanoviska obce pristúpil mailom 11. mája 2016 a vyjadrenie mu bolo

doručené 16. mája 2016. Pojednávanie konané 19. mája 2016 okresný súd opätovne odročil

na 22. september 2016 „za účelom dožiadania na príslušné odbory Okresného úradu...

s poukazom na dopĺňajúce stanovisko obce... k výstavbe prístupovej cesty“ a žalobcovi

uložil oznámiť umiestnenie ním plánovanej stavby garáže. Žalobca 30. mája 2016 oznámil,

že garáž bude postavená na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Následne okresný súd

odročil pojednávanie bez prerokovania veci na 21. október 2016 z dôvodu nezadováženia

stanovísk príslušných odborov okresného úradu, pričom k vyžiadaniu týchto pristúpil

až 23. septembra 2016, t. j. po pôvodne stanovenom termíne pojednávania (stanoviská

obdobné ako predchádzajúce mu boli doručené 14. a 19. októbra 2016). Pojednávanie

konané 21. októbra 2016 bolo odročené po ukončení dokazovania pre účely vyhlásenia

rozsudku na 16. november 2016.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že na pojednávaní konanom 16. novembra

2016 nebol vyhlásený rozsudok, ale okresný súd zrušil svoje skoršie uznesenie o ukončení

dokazovania vo veci, pokračoval v ďalšom prerokovávaní veci, pričom pojednávanie

odročil pre účely doplnenia dokazovania na 15. december 2016 (žalobcovi uložil predložiť

odborný posudok a žalovaným zmluvy o prenájme).

Ústavný súd zistil, že pojednávanie konané 15. decembra 2016 bolo odročené

na neurčito.

III.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietajú aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa ),

resp. účastníkov konania (podľa ) a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem

iných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred

správnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

17. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183

ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

18. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

19. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam) sa môže javiť po skutkovej stránke ako čiastočne zložitejší vzhľadom

na potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Avšak vzhľadom na to, že spory o priznanie

uplatnených nárokov z bezdôvodného obohatenia tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, nemožno predmetnú vec v zásade po skutkovej ani právnej stránke

hodnotiť ako zložitú.

22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľov. Ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovatelia mohli

prispieť k zásadnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd

zistil priebeh namietaného konania tak, ako je tento opísaný v časti II tohto nálezu,

a konštatuje, že konanie ako celok charakterizuje neefektívny postup okresného súdu, keď

vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom po viac ako

šiestich rokoch konania a dokazovania nebolo ani len raz vo veci meritórne rozhodnuté,

pričom konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a ich

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

26. Ústavný súd v zmysle prikázal

okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

28. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € každému zo

sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu

posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na

vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127

ods. 3 a časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia

žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

29. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je 71,50 € (§ 11 ods. 3

v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,58 €. S poukazom na

výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok na úhradu trov za tri úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v sume 240,24 € vrátane

režijného paušálu, t. j. spolu u troch sťažovateľov v sume 720,72 €.

30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017