Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 15/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Ferčákovou,

Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „17. 12. 2010 bol na Okresnom súde Košice I

(porušovateľ) podaný Návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej

...“.

Sťažovateľ v sťažnosti cituje prvú vetu

účinného do 30. júna 2016, podľa ktorého „[a]k zákon neustanovuje inak, vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do

šiestich mesiacov odo dňa začatia konania“.

Sťažovateľ odôvodňuje namietané porušenie označeného práva takto:

„V konaní porušovateľa došlo k ďalším prieťahom v súvislosti s ustanovovaním

znalcov do konania. Na pojednávaní dňa 18. 10. 2013 porušovateľ rozhodol o ustanovení

znalca do konania, ale uznesenie o vymenovaní znalca vydal až po 2 mesiacoch (uznesenie

-450, sťažovateľovi doručené dňa 23. 12. 2013).

Sťažovateľ doručil porušovateľovi dňa 20. 01. 2014 námietku zaujatosti proti

ustanovenej znalkyni, o ktorej porušovateľ rozhodoval 4 mesiace napriek tomu,

že napadnutá znalkyňa sama požiadala porušovateľa o vylúčenie pre možnú neobjektívnosť

doručením písomnosti porušovateľovi dňa 12. 02. 2014 (znalkyňu vylúčil až dňa

01. 04. 2014 uznesením -463).

Porušovateľ dňa 16. 12. 2014 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil

znalca. Ustanovený znalec porušovateľovi v januári 2015 oznámil, že už nemá oprávnenie

na výkon znaleckej činnosti. Nového znalca porušovateľ ustanovil až o 5 mesiacov neskôr

(uznesenie doručil sťažovateľovi dňa 11. 04. 2015). Kontrolný znalecký posudok bol

sťažovateľovi doručený dňa 17. 12. 2015.

Vo veci ustanovovania znalcov v konaní sa sťažovateľ informoval u porušovateľa,

či sa jedná o časovo a administratívne náročný úkon. Porušovateľ v liste doručenom

sťažovateľovi dňa 24. 02. 2016 (spis. značka ) konštatoval, že vymenovanie

a odvolanie znalca v konaní nie je ani časovo ani administratívne náročný úkon.“

K využitiu dostupných prostriedkov nápravy sťažovateľ uvádza, že „vyčerpal všetky

dostupné prostriedky na zjednanie nápravy. Dňa 30. 06. 2015 podal prostredníctvom

2

právnej zástupkyne sťažnosť na prieťahy v konaní . Touto sa zaoberal

predseda Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod číslom Spr 87/15 a vybavil ju dňa

11.08.2015 Oznámením, v ktorom sťažnosť zhodnotil ako neopodstatnenú. Argumentoval

tým, že podľa jeho názoru k neprimeranej dĺžke konania prispeli výhradne účastníci

konania uplatňovaním svojich procesných inštrumentov, o ktorých musí súd rozhodovať

priebežne.“.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že „sa jedná o prvú úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré malo na začiatku konania necelé 3 mesiace,

a teraz má 6 rokov. Počas celej doby konania vo veci samej boli snahy sťažovateľa (rodiča

maloletého dieťaťa) do rozhodnutia vo veci samej v maximálne možnej miere rozšíriť styk

s maloletým dieťaťom, čo porušovateľ takmer bez výhrady negoval s odvolaním sa na

konečnú úpravu styku v rámci rozhodnutia konania vo veci samej.“.

Sťažovateľ sa dožaduje priznania „primeraného finančného zadosťučinenia

za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní a porušenie jeho základného ústavného práva“

a v tejto súvislosti „považuje za primeranú sumu vo výške 500.000 € (slovom: päťstotisíc

eur)“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom rozhodol takto:

„1. Základné právo

, na riadne prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod číslom 22 P/265/2010,

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 500.000 € (slovom: päťstotisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť

do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu

.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

vo výške 303,16 € (slovom: tristotri eur šestnásť centov) na účet JUDr. Viery Ferčákovej,

advokát, so sídlom Štúrova 20,040 01 Košice do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

K sťažnosti sa vyjadril okresný súd prípisom z 18. októbra 2016, v ktorom okrem

podrobného prehľadu o priebehu konania uviedol, že „[k]onanie o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je bežnou súčasťou rozhodovacej agendy

prvostupňového súdu, preto po právnej stránke ho nemožno považovať za zložité. V tomto

konkrétnom prípade ani skutková zložitosť veci neprichádza do úvahy. K celkovej dĺžke

konania však podstatne prispeli iné okolnosti, ktoré spočívali v neustálom podávaní

procesných návrhov na nariadenie predbežných opatrení a následne, po rozhodnutí

v podávaní opravných prostriedkov, o ktorých musel rozhodovať odvolací súd. Účastníci

v konaní namietali osoby znalcov, ktoré súd ustanovil na podanie znaleckých posudkov.

Nesúhlasili so závermi znaleckého dokazovania, navrhli nariadenie kontrolného znaleckého

dokazovania. Celkovo súd šesťkrát rozhodol o návrhoch na nariadenie predbežného

opatrenia a štyrikrát nariadil znalecké dokazovanie.

Tento postup účastníkov konania spôsobil, že súd nemal možnosť plynulo vo veci

konať. Na základe uvedeného som toho názoru, že k celkovej dĺžke konania prispeli výlučne

navrhovateľka a sťažovateľ.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

4

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V súvislosti so sťažovateľom uplatnenými námietkami proti postupu okresného súdu

v napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z predloženého spisu a z prehľadu procesných

úkonov uskutočnených okresným súdom vyplýva, že sťažovateľ mal nezanedbateľný vplyv

na spomalení priebehu napadnutého konania. Sťažovateľ od začiatku konania (od

17. decembra 2010 do 30. septembra 2016) adresoval okresnému súdu spolu 32 podaní

(návrhov, vyjadrení, opravných prostriedkov a správ), niektoré v rozsahu desiatok strán

(napríklad podanie z 23. októbra 2013 v rozsahu 160 strán). Sťažovateľovi nemožno

vytýkať, že v priebehu konania využíval svoje právo na vyjadrenie sa k veci, predloženie

dôkazov, využitie opravných prostriedkov a vznesenie námietok/sťažností (voči

sudcom/znalcom). Zároveň však čas objektívne potrebný na spracovanie, prerokovanie

a rozhodnutie o podaniach sťažovateľa nemôže ísť na vrub okresnému súdu, ktorý je

povinný sa s každým podaním kvalifikovane zaoberať, správne ho vyhodnotiť a v prípade,

ak ide o procesný návrh, aj o ňom rozhodnúť.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania zistil, že napadnuté konanie

čiastočne vykazuje znaky nesústredného postupu vec prerokúvajúcej sudkyne (obdobie

čiastočnej nečinnosti od januára 2012 do septembra 2012). V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že išlo o pochybenie svojho druhu ojedinelé, ktorého účinok zásadným

spôsobom neprispel k výraznému spomaleniu napadnutého konania. Od tohto času okresný

súd ďalej vykonával jednotlivé úkony plynule a v jeho konaní ústavný súd nezistil žiadne

ďalšie obdobia nečinnosti alebo neefektívnej činnosti.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými zisteniami poukazuje na svoju judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v konaní nedošlo k takým

prieťahom v konaní, ktoré by bolo možné pričítať na vrub okresnému súdu. Ústavný súd

po preskúmaní predloženého spisu okresného súdu zastáva názor, že k namietanej dĺžke

napadnutého konania podstatnou mierou prispel samotný sťažovateľ, a tak nie je reálne

predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver

6

o jeho porušení. Sťažnosť bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu

napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2017