Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 808/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28,

Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd zistil,

že sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne je účastníčkou napadnutého konania

o priznanie náhrady škody na zdraví (bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pozn.)

spôsobenej dopravnou nehodou. Žaloba bola podaná 22. novembra 2004.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Nakoľko od podania žaloby až do roku 2006 nebolo vo veci vytýčené žiadne

pojednávanie, právny zástupca podaniami zo dňa 17. 3. 2006 a 22. 9. 2006 urgoval súd,

aby vo veci začal riadne konať a nariadil vo veci pojednávanie. Aj napriek uvedeným

urgenciám sa prvé pojednávanie vo veci konalo až dňa 29. 1. 2009.

Okresný súd vydal uznesenie zo dňa 27. 7. 2009, v ktorom ustanovil vo veci súdneho

znalca z odvetvia psychiatrie a znalkyňu

z odvetvia otorynolaringológie. Následne uznesením zo dňa 6. 10. 2009 osobu súdneho

znalca z odvetvia psychiatrie zmenil a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca

. Nakoľko znalec . zomrel, súd

opätovne dňa 20. 11. 2009 zmenil osobu ustanoveného znalca a úlohou vypracovať

znalecký posudok poveril . Súd uložil znalkyni úlohu vypracovať

znalecký posudok v lehote 30 dní. Nakoľko znalecký posudok nebol v stanovenej lehote

podaný, právny zástupca sťažovateľky podaním zo dňa 3. 3. 2010 urgoval vypracovanie

znaleckého posudku. Na to okresný súd uznesením zo dňa 11. 3. 2010 znovu zmenil osobu

súdneho znalca, pričom ustanovil a uznesením zo dňa 29. 3.

2010 opätovne zmenil poverenú osobu znalca stým, že tento krát ustanovil znaleckú

organizáciu Psychiatrickú nemocnicu . Súd v uznesení opätovne

stanovil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku v dĺžke 30 dní. Nakoľko v tejto lehote

nedošlo k vypracovaniu a podaniu znaleckého posudku, právny zástupca sťažovateľky

opätovne podaním zo dňa 15. 6. 2010 urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Na to súd

dňa 17. 6. 2010 vydal uznesenie, v ktorom už po piatykrát zmenil osobu ustanoveného

znalca a vypracovaním znaleckého posudku poveril . V uznesení

znovu stanovil 30-dňovú lehotu na podanie znaleckého posudku. Znalecký posudok v

stanovenej lehote opäť nebol podaný, preto právny zástupca sťažovateľky urgoval jeho

vypracovanie. Znalecký posudok z odvetvia psychiatrie však ani napriek tomu nebol

dovtedy podaný.

Vyššie popísaným priebehom konania a postupom súdu v tomto konaní bolo

porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

článku 48 ods. 2 SR a právo sťažovateľky na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Konanie na okresnom súde, v ktorom sa sťažovateľka domáha náhrady škody na zdraví

prebieha už 11 rokov bez toho, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté súdom prvého

stupňa. Tento stav spôsobila skutočnosť, že prakticky v celom priebehu konania sa

vyskytovali a doteraz vyskytujú prieťahy v konaní, či už zo strany okresného súdu alebo

súdom ustanovených znalcov.

Skutkový základ konania je pokiaľ ide o samotný vznik škody na zdraví, zavinenie

škody či zodpovednosť za škodu, ako aj posúdenie existencie poistno-právneho vzťahu

z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, medzi

stranami nesporný. Teda ani právne vyhodnotenie týchto skutočností nemôže súdu

spôsobovať výnimočné ťažkosti. Jedinou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania

je samotné bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a otázka

primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle

vyhlášky č. Pokiaľ ide o samotné bodové hodnotenie tak bolesti ako

aj sťaženia spoločenského uplatnenia, toto sťažovateľka preukázala v konaní legitímnym

spôsobom, a to predložením lekárskych posudkov vyhotovených v súlade s ustanoveniami

vyhlášky č. Pokiaľ bolo toto bodové hodnotenie vzhľadom na námietky

žalovanej v konaní sporné, mohli byť sporné otázky odstránené včasné podanými

znaleckými posudkami. Samotné zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb. je v zmysle právnej úpravy ponechané na úvahe súdu.

Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca po podaní žaloby aktívne pristupovali

k napredovaniu súdneho konania, včas podávali svoje vyjadrenia, navrhovali potrebné

dôkazy, zaujímali stanoviská k vykonaným dôkazom. O aktívnom prístupe sťažovateľky resp.

jej právneho zástupcu svedčí, že právny zástupca viackrát urgoval či už vytýčenie

pojednávania vo veci alebo podanie znaleckého posudku

Pokiaľ ide o postup samotného súdu, v prvom rade je potrebné konštatovať,

že konanie prebieha 11 rokov, čo jej vzhľadom na pomerne nízku právnu a faktickú zložitosť

veci zjavne neprimeranou dĺžkou konania. Pri tak dlhom trvaní súdneho konania

bez právoplatného rozhodnutia vo veci sa úplne stráca význam, účinok a účel súdneho

konania, ktorý je definovaný v .

V danej veci je v neposlednom rade dôležitý aj význam predmetnej prejednávanej

veci pre sťažovateľku. Sťažovateľka utrpela pri predmetnej dopravnej nehode ťažkú ujmu

na zdraví, v dôsledku čoho sa jej zásadne zmenila kvalita života. Pre sťažovateľku má

uplatnený nárok podstatný význam pre možnosť jej ďalšieho prežívania života

a kompenzácie jej zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že sa 11 rokov nemôže v súdnom

konaní domôcť riadneho a spravodlivého odškodnenia ju napĺňa aj vzhľadom na

jej zdravotný stav pocitom bezradnosti a straty dôvery v reálnu možnosť uplatnenia práva

na súdnu ochranu.“

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie žiada, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 355,73 €.

Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia odôvodňuje takto:

„... rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia s prihliadnutím na ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zdôvodňuje

mimoriadnymi okolnosťami prípadu.

Predmetom súdneho konania, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní, je náhrada

škody na zdraví sťažovateľky. Dosiahnutie uspokojenia oprávneného nároku v predmetnom

konaní síce nemôže sťažovateľke vrátiť zdravie, ktoré predmetným úrazom utrpeným

pri dopravnej stratila, avšak finančná kompenzácia tejto straty významným spôsobom

prispieva aspoň k čiastočnému návratu sťažovateľky do reálneho každodenného života.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa 11 rokov musí domáhať svojich oprávnených nárokov

na súde, a to bez toho, aby bolo po tak dlhú dobu meritórne rozhodnuté vo veci aspoň

prvostupňovým súdom spôsobuje, že sa znižuje reálny význam poskytnutého odškodnenia

a navyše je sťažovateľka po tak dlhú dobu vystavená zjavnej právnej neistote plynúcej z jej

nedoriešených právnych vzťahov týkajúcich sa náhrady spôsobenej škody na zdraví.“

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3624/2016 zo 7. októbra

2016, v ktorom sa uvádza:

«Dávam Vám do pozornosti skutočnosť, že v správnom denníku sťažností súdu

neevidujeme sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v predmetnom konaní sp. zn. ,

podanú v zmysle ustanovení o súdoch a o zmene doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a teda konštatujem, že sťažovateľka

nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na použitie, ktorých je sťažovateľka podľa uvedeného zákona oprávnená.

Z prehľadu jednotlivých úkonov a z obsahu predmetných spisových materiálov

je možné konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v konaní sp. zn. , a to

v období od 22. 11. 2004 do dňa 01. 06. 2007, no je nutné spomenúť, že v tomto prípade ide

o skutkovo zložitú vec a k celkovej dĺžke konania prispela aj niekoľkonásobná zmena osoby

znalca a to v období od 06. 10. 2009 do 03. 11. 2010 a to predovšetkým z dôvodu pracovnej

vyťaženosti znalcov. A zároveň poukazujem aj na skutočnosť, že v konaní viackrát došlo

k zmenám zákonného sudcu.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky

a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia

a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške s poukazom na

to, že v čase neefektívnej činnosti súdu v období od 22. 11. 2004 do 01. 06. 2007 bolo

predmetom konania 7.070,30 Eur s príslušenstvom a primerané zadosťučinenie by malo byť

primerané k predmetu konania a taktiež ku času kedy prieťahy v konaní nastali.»

Z predloženého spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh

napadnutého konania:

1. Dňa 24. novembra 2004 podala sťažovateľka žalobu.

2. Dňa 17. marca 2006 a následne 12. februára 2007 sťažovateľka podala žiadosti

o nariadenie termínu pojednávania.

3. Uznesením okresného súdu z 18. júna 2007 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie

k žalobe.

4. Sťažovateľka urgovala 17. decembra 2007 nariadenie termínu pojednávania.

5. Dňa 2. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.

6. Sťažovateľka 3. júna 2008 opätovne urgovala nariadenie termínu pojednávania.

7. Okresný súd doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi 15. augusta 2008.

8. Sťažovateľka podaním z 24. novembra 2008 žiadala o nariadenie termínu

pojednávania.

9. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 29. januára 2009; z dôvodu čiastočného plnenia

žalovaným sťažovateľka čiastočne vzala žalobu späť. Pojednávanie bolo odročené na

26. marec 2009 z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania.

10. Účastníci konania predložili na výzvu okresného súdu otázky pre znalca –

žalovaný 23. februára 2009 a sťažovateľka 4. februára 2009.

11. Pojednávanie nariadené na 26. marec 2009 bolo odročené na účely nariadenia

znaleckého dokazovania (účastníci doplnili otázky pre znalcov ‒7. apríla 2009

sťažovateľka a 16. apríla 2009 žalovaná).

12. Uznesením z 27. júla 2009 okresný súd ustanovil znalca. Následne došlo k zmene

v osobe znalca z dôvodu pracovnej vyťaženosti, o ktorej okresný súd rozhodol uzneseniami

zo 6. októbra 2009, z 20. novembra 2009 a 11. marca 2010.

13. Sťažovateľka podala urgenciu 9. marca 2010.

14. Dňa 4. marca 2010 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok z oblasti

ORL.

15. Uznesením z 29. marca 2010 okresný súd ustanovil znaleckú organizáciu na

účely vypracovania psychiatrického posudku; následne okresný súd 17. júna 2010 vydal

uznesenie o zmene znalca.

16. Sťažovateľka podala 15. júna 2010 žiadosť o oznámenie stavu konania.

17. Okresnému súdu bol 8. októbra 2010 doručený znalecký posudok z oblasti

psychiatrie.

18. Uznesením z 3. novembra 2010 okresný súd ustanovil znalca z oblasti

traumatológie a uložil povinnosť účastníkom zložiť preddavok na trovy dokazovania.

19. Sťažovateľka podala 25. novembra 2010 odvolanie proti výroku o preddavku na

trovy.

20. Uznesením okresného súdu z 3. februára 2011 bol zrušený výrok o povinnosti

zložiť preddavok na trovy vo vzťahu k sťažovateľke.

21. Sťažovateľka podala 7. februára 2011 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

22. Znalecký traumatologický posudok bol okresnému súdu doručený 13. apríla

2011.

23. Sťažovateľka podaním z 12. mája 2011 okresnému súdu oznámila, že žalovaný

jej čiastočne plnil.

24. Pojednávanie nariadené na 16. jún 2011 bolo odročené na účely doplnenia

znaleckého dokazovania.

25. Uznesením z 28. septembra 2011 okresný súd priznal znalečné.

26. Účastníci predložili doplňujúce otázky pre znalca podaniami z 2. novembra 2011

(sťažovateľka) a 11. januára 2012 (žalovaný).

27. Doplňujúci znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 3. mája 2012.

28. Okresný súd uznesením zo 17. mája 2012 priznal znalečné.

29. Sťažovateľka podala 26. júla 2012 návrh na pripustenie zmeny (rozšírenie) petitu

vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania.

30. Žalovaný sa vyjadril k záverom znalcov podaním z 21. augusta 2012.

31. Pojednávania konané 22. novembra 2012 bolo odročené z dôvodu hospitalizácie

znalkyne.

32. Uznesením z 9. januára 2013 okresný súd priznal znalečné znalcovi prítomnému

na pojednávaní.

33. Na pojednávaní konanom 21. februára 2013 okresný súd pripustil rozšírenie

návrhu sťažovateľkou a pojednávanie bolo odročené na účely doplnenia znaleckého

posudku.

34. Okresný súd urgoval podanie doplnku k znaleckému posudku prípismi

zo 14. marca 2014 a 16. mája 2014.

35. Na žiadosť znalkyne okresný súd 20. augusta 2014 zaslal súdny spisový materiál

znalkyni.

36. V súvislosti so zmenou rozvrhu práce bol spis 14. júla 2015 pridelený inej

zákonnej sudkyni. Táto zákonná sudkyňa spracovala prehľad ňou vykonaných procesných

úkonov vo vyjadrení, ktoré tvorí prílohu prípisu okresného súdu sp. zn. Spr. 3624/2016

zo 7. októbra 2016; v prílohe prípisu sa okrem iného uvádza:

„Po pridelení veci do oddelenia 16C súd výzvou zo dňa 12. 08. 2015 vyzval

znalkyňu..., aby obratom doručila znalecký posudok a vrátila súdny spis... Spis bol súdu

vrátený ako to vyplýva z elektronického registra dňa 07. 12. 2015.

Uznesením č. k. -318 zo dňa 08. 01. 2016 bolo rozhodnuté o priznaní

znalečného znalkyni a uznesením č. k.

319 zo dňa 08. 01. 2016 bolo rozhodnuté o priznaní znalečného znalkyni

Žalobkyňa bola výzvou zo dňa 08. 01. 2016 vyzvaná na úpravu petitu žaloby v zmysle

výpovede na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2013...

Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 02. 03. 2016 podala písomné vyjadrenie

vo veci a navrhla zmenu petitu žaloby.

Uznesením č. k. -326 zo dňa 20. 05. 2016 súd konanie v časti žaloby

z dôvodu späťvzatia zastavil a pripustil žalobkyňou požadovanú zmenu petitu.

Výzvou zo dňa 20. 06. 2016 boli vyzvané strany na oznámenie návrhov na vykonanie

dokazovania a bola vyzvaná Sociálna poisťovňa, na predloženie listinných dokladov.

Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 01. 08. 2016 oznámila návrhy na

vykonanie dokazovania a preložila listinné doklady.

Sociálna poisťovňa pobočka Trnava podaním doručeným súdu dňa 01. 08. 2016

predložila listinné doklady.

Výzvou zo dňa 08. 08. 2016 boli stranám doručované podania a predložené listinné

doklady a žalobkyňa bola vyzvaná na odôvodnenie v zmysle § 197 Civilného sporového

poriadku ňou navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov a Sociálna poisťovňa, pobočka

Trnava bola vyzvaná na predloženie stranami požadovaných listinných dokladov.

Žalovaný dňa 12. 08. 2016 doručil vyjadrenie k podaniu žalobkyne.

Žalobkyňa podaním doručeným dňa 16. 09. 2016 oznámila dôvod výsluchu ňou

navrhnutých svedkov.

Súd uznesením č. k. zo dňa 28. 09. 2016 nariadil na pojednávaní dňa

05. 12. 2016 výsluch žalobkyňou navrhnutých svedkov.“

Ústavný súd zistil, že popis priebehu napadnutého konania v období od 14. júla 2015

zákonnou sudkyňou zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad

pre svoje rozhodovanie.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -30 zo 4. novembra 2016 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu

namietaného porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3624/2016 zo 6. decembra 2016 oznámil,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania a predložil doplňujúce

vyjadrenie k sťažnosti, z ktorého vyplýva, že vo veci bolo 5. decembra 2016 uskutočnené

pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka a ňou navrhnutí svedkovia a na účely

podania písomných vyjadrení strán k vykonanému dokazovaniu bolo pojednávanie

odročené na 27. február 2017.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr. 3624/2016 zo 7. októbra 2016 a zo 6. decembra 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 21. decembra

2016 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zotrval na doterajších

vyjadreniach.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj z

, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti

súdov. Okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver o právnej zložitosti veci, avšak

s prihliadnutím na potrebu rozsiahlejšieho znaleckého dokazovania súdnymi znalcami

z viacerých odborov ústavný súd dospel k záveru, že vec je skutkovo zložitejšia, pričom táto

skutočnosť bola objektívne spôsobilá prispieť k predĺženiu napadnutého konania. Ústavný

súd prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na význam predmetu konania pre sťažovateľku,

ktorým je náhrada škody na zdraví (z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,

pozn.) spôsobenej dopravnou nehodou.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka

neprispela významnejšou mierou k predĺženiu predmetného konania, naopak, okresnému

súdu poskytla požadovanú súčinnosť riadne a včas, pričom sa zároveň aktívne usilovala

o dosiahnutie plynulosti konania (napr. opakovanými žiadosťami o nariadenie termínu

pojednávania, pozn.).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že k významnému predĺženiu

napadnutého konania došlo úplnou neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu po dobu

takmer dva a pol roka (od podania žaloby 24. novembra 2004 okresný súd nevykonal žiadne

procesné úkony do 18. júna 2007, keď bola žaloba po prvýkrát zaslaná žalovanému, pozn.),

pričom prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo s odstupom viac ako 4 rokov po začatí

konania (29. januára 2009, pozn.).

Ústavný súd taktiež na ťarchu okresného súdu pripísal skutočnosť, že znalecké

dokazovanie, ktoré bolo nepochybne nevyhnutné vykonať v konaní o náhradu škody

na zdraví sťažovateľky, bolo účinne nariadené (v dôsledku opakovaných zmien v osobe

znalca, pozn.) až uznesením z 11. marca 2010 (po 4 a pol roku od podania žaloby, pozn.),

a to i napriek tomu, že v záujme hospodárnosti konania a riadnej prípravy veci na

pojednávanie okresný súd mohol a mal zabezpečiť vypracovanie znaleckých posudkov

z potrebných odvetí súdneho lekárstva čo najskôr a podľa možností súčasne. Postup

okresného súdu pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania preto ústavný súd hodnotí ako

neefektívny.

Na základe uvedeného ústavný súd, prihliadajúc aj na zjavne neprimeranú doterajšiu

dĺžku napadnutého konania (takmer 11 rokov ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu na

súde prvého stupňa, pozn.), ale najmä na zistené obdobie neodôvodnenej nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistenú dlhodobú nečinnosť okresného

súdu a naliehavosť významu predmetu konania pre sťažovateľku ako poškodenú dopravnou

nehodou, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 355,73 €

za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 858 € (za dva

úkony v roku 2015).

Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 § 13 ods. 2

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2016 predstavuje sumu 139,83 €,

čo spolu činí 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony v sume 8,58 €,

čo spolu predstavuje sumu 296,44 €. Právny zástupca sťažovateľky preukázal osvedčením

o registrácii pre daň, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto ústavný súd zvýšil

priznanú úhradu trov konania o túto daň v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky. Ústavný súd

priznal sťažovateľke nárok na úhradu trov konania v uplatnenom rozsahu, t. j. 355,73 € (bod

4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2017