Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková &

JUDr. Dachová, s. r. o., Námestie sv. Egídia 41/95, Poprad, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Margita Budziková, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

prípisom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 4. mája 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová,

s. r. o., Námestie sv. Egídia 41/95, Poprad, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Margita

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) prípisom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 4. mája 2016 (ďalej len „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

konania vedeného Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného, proti ktorému sa

žalobca ( ) domáha ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy

v sume 50 000 € z dôvodu, že žalovaný článkom s názvom „ , prezývaný

, pravá ruka konšpirátora – biele kone “

publikovaným 26. marca 2015 na doméne žalovaného http://necenzurovane.net

a http://necenzurovane.ueuo.com zasiahol do jeho osobnostných práv.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v rámci konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. podal 12. februára 2016 návrh na odňatie a prikázanie veci inému

súdu z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že

na výzvu okresného súdu uplatniť námietku zaujatosti sudcu okresného súdu

konajúceho v jeho veci nereagoval, keďže „k dnešnému dňu

nedostal rozhodnutie súdu na môj návrh zo dňa 18. 5. 2015 na odňatie a prikázanie veci

inému súdu vo veci nezákonného a predčasne vydaného uznesenia o predbežnom opatrení

sp. zn. zo dňa 20. 4. 2015, ktoré bezprostredne súvisí s predmetným návrhom

z čoho je zrejmé, že dôvody predpojatosti sudcu nemôžem zatiaľ

ešte uviesť pred rozhodnutím súdu vo veci návrhu na odňatie a prikázanie veci inému

súdu“.

Podľa sťažovateľa krajský súd v rozpore s ním podaným návrhom

z 12. februára 2016, ktorý sa týkal všetkých sudcov okresného súdu, uznesením

sp. zn. z 18. marca 2016 (ďalej len „uznesenie z 18. marca 2016“) rozhodol

len o sudcovi tak, že ho nevylúčil z prerokúvania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. . Po doručení uznesenia krajského

súdu z 18. marca 2016 sťažovateľ zistil, že sudca okresného súdu

„vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a tieto

skutočnosti mi potvrdil aj môj známy z , v zmysle ust. som

v lehote 15 dní ako som sa dozvedel o závažnej okolnosti potvrdzujúcej predpojatosť

zákonného sudcu podal dňa 18. 4. 2016 Krajskému súdu v Trenčíne prostredníctvom

Okresného súdu v Považskej Bystrici námietku zaujatosti samosudcu

vo veci návrhu na ochranu osobnosti sp. zn. . K vyjadreniu sudcu...

uvádzam, že účelovo vo vyjadrení uviedol, že má pozná len ako spoluobčana z

, čo nezodpovedá skutočnosti. Neuviedol, že sa poznáme už od detstva, kedy sme

bývali ako susedia v jednom činžiaku, ktorý mal šesť samostatných vchodov. Taktiež

neuviedol, že sa poznáme osobne, pričom sme si familiárne tykali... V tomto vyjadrení

taktiež účelovo neuviedol, že rozhodoval ako sudca v môj neprospech vo veci môjho návrhu

č. k. vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica na vydanie platobného

rozkazu vo veci reálne nevykonateľnej exekúcie sp. zn. EX 406/2015 zo dňa 11. 6. 2015

na základe návrhu o ktorej rozhodol sudca... ešte

pred tým, ako o podaní odvolania proti uzneseniu o predbežnom opatrení č. k. 7

zo dňa 20. 4. 2015 rozhodol Krajský súd Trenčín, ktorý 5. 8. 2015 uznesenie

o predbežnom opatrení zrušil. v tomto konaní zjavne porušoval moje procesné

práva a porušoval moje ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Vyjadrenie odporcu

mi nedoručil v zmysle pred začiatkom pojednávania, aby mi takto zabránil vziať

zmätočný návrh späť, keďže som v ňom nesprávne uviedol výšku finančnej čiastky, ktorú

som zaplatil za túto predčasnú a nezákonnú exekúciu.“.

V nadväznosti na svoje zistenia sťažovateľ vzniesol 18. apríla 2016 námietku

zaujatosti proti sudcovi okresného súdu , pri nahliadnutí

do spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. však zistil, že krajský súd

o ním podanej námietke nerozhodol a spis bol 4. mája 2016 vrátený bez rozhodnutia

okresnému súdu. Podľa sťažovateľa sa krajský súd „s dôvodmi námietky dostatočne

nevysporiadal a konkrétne ani nezdôvodnil prečo tieto dôvody nebral v úvahu. Nesúhlasím

s názorom, že Krajský súd Trenčín sa už námietkou zaujatosti sudcu zaoberal

pri svojom rozhodnutí dňa 18. 3. 2016... poukazujem na rozpor vo vyjadrení

k námietke celého súdu zo dňa 12. 2. 2016 a jeho vyjadrenie

k námietke voči nemu zo dňa 18. 4. 2016. Vo vyjadrení k námietke z 12. 2. 2016 uviedol, že

sa necíti byť zaujatý a pozná má len ako spoluobčana z , pričom

vo vyjadrení k námietke z 18. 4. 2016, kedy mu už bolo známe moje vyjadrenie už bol nútený

priznať, že sa poznáme z detstva, kedy sme boli susedia a že sa zdravíme a príležitostne

prehodíme nezáväzne zopár slov.“.

Za významnú pre rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti považuje

sťažovateľ okolnosť, že „zákonný sudca vo svojom vyjadrení k podanej námietke zaujatosti

nezaujal žiadne stanovisko k mojím tvrdeniam o prepojení sudcu Okresného súdu Považská

Bystrica s mafiánskym gangom a osobami spojenými s navrhovateľom

. Vyjadril sa len vo všeobecnosti, že na jeho vylúčenie nie sú dané dôvody. ...

Krajský súd v Trenčíne pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bol povinný vychádzať

na základe objektívne zisteného stavu a zabezpečiť si všetky podklady potrebné

k rozhodovaniu, a to navyše za situácie, keď jedným z dvoch podstatných dôvodov námietky

zaujatosti je aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie rovnosti strán.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd arbitrárnym rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 4. 5. 2016 bolo porušené.

2. Arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa

4. 5. 2016, ktorým nebola pripustená námietka zaujatosti sudcu zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenia vo výške 2000 EUR...

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy konania

v sume 303,16 EUR...“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

psychickou a zdravotnou ujmou, ktorá mu bola spôsobená konaním pred všeobecnými

súdmi, a sústavným domáhaním sa práva na spravodlivé súdne konanie. Postup krajského

súdu, ktorý nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, znamená pre sťažovateľa „traumu

z účasti na konaniach sudcu, ktorý vedome porušoval moje procesné práva v tejto

a aj s vecou súvisiacich konaniach, a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie“.

Sťažovateľ sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu

16. septembra 2016, v ktorom oznámil, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

bol vydaný „nevykonateľný rozsudok..., ktorý mi prikazuje, aby som

na internetových stránkach... uverejnil ospravedlnenie navrhovateľovi ,

o ktorom som písal, že je podozrivý z účasti na trestnej činnosti“. Sťažovateľ namieta, že

sudca okresného súdu rozhodol v jeho veci napriek riadne a včas

podanému ospravedlneniu a návrhu na prerušenie konania, pričom práve tento postup sudcu

okresného súdu jednoznačne potvrdzuje dôvodnosť podania sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľ ďalej doplnil sťažnosť podaniami doručenými ústavnému súdu

3. októbra 2016 a 25. novembra 2016, prílohou ktorých bol rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 11. augusta 2016 a odvolanie sťažovateľa proti tomuto rozsudku,

výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a návrh na zrušenie rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 25. novembra 2016 pre zmeškanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní je tiež posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

(v danom prípade napadnutým prípisom krajského súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich a dohovorom garantovaných práv

napadnutým prípisom krajského súdu, ktorým bol spis vedený okresným súdom pod sp. zn.

vrátený tomuto súdu ako nesprávne predložený bez rozhodnutia o návrhu

sťažovateľa na vylúčenie sudcu .

V napadnutom prípise krajský súd predovšetkým uvádza:

«... v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp. zn. , bol odporca uznesením sp. zn. -10 zo dňa

03. 07. 2015, riadne poučený o práve podať námietku zaujatosti podľa

uvedené uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 07. 07. 2015. Odporca dňa 12. 02. 2016

(t. j. ešte pred prvým pojednávaním) doručil súdu prvého stupňa písomné podanie, ktoré

bolo po obsahovej stránke vyhodnotené ako námietke zaujatosti voči všetkým sudcom

Okresného súdu Považská Bystrica. Vo veci sa uskutočnilo dňa 22. 02. 2016 aj

pojednávanie, na ktorom odporca vznesenú námietku zopakoval, v dôsledku čoho došlo

k odročeniu pojednávania. O vznesenej námietke odporcu bolo nadriadeným Krajským

súdom v Trenčíne rozhodnuté uznesením -61 zo dňa 18. 03. 2016 tak, že sudca

Okresného súdu Považská Bystrica , nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Uvedené rozhodnutie

bolo odporcovi doručené dňa 08. 04. 2016. Nadriadený súd v odôvodnení poukázal aj na to,

že existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci skúmal iba

vo vzťahu k sudcovi , ktorý podľa rozvrhu práce tohto

okresného súdu má predmetnú vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko rozhodovacia činnosť

ostatných sudcov tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Dňa 18. 04. 2016 odporca

na Okresnom súde Považská Bystrica podal opätovne námietku zaujatosti voči zákonnému

sudcovi , pričom sa domáhal jeho vylúčenia z prejednávania

veci č. k. . Odporca poukázal na to, že nadriadený súd skorším uznesením

sp. zn. -61, jeho námietku zaujatosti zamietol na základe vyjadrenia sudcu

, že vo veci sa necíti byť zaujatý, navrhovateľa nepozná a odporcu

pozná len ako spoluobčana z . V tejto súvislosti odporca namietal,

že dotknutý sudca vo svojom vyjadrení neuviedol, že sa s odporcom pozná od detstva.

Bývali ako susedia v jednom činžiaku, ktorý mal 6 samostatných vchodov. Ďalej uviedol, že

sa s dotknutým sudcom poznajú osobne, pričom si tykali. Pri ich náhodných stretnutiach

v ho oslovoval „ “, občas si podali aj ruky – a vždy

ho „otcovsky“ upozorňoval, že jeho aktivity nemajú význam, že aj tak nič svojim

publikovaním nedosiahne. Odporca ďalej uviedol, že sudca mu mal, v období

keď mal kauzu s u , pred budovou súdu vyčítať, že články

ktoré publikuje o a jeho švagrinej , v tom čase

štátnej tajomíčky ministra Boreca (údajne prepojeného na konkurznú mafiu

), v kauze poškodeného trenčianskeho podnikateľa , sa nezakladajú

na pravde. Odporca okrem toho poukazoval a zároveň aj namietal postup sudcu

v inom konaní vednom na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp. zn. , v ktorom sa mal voči nemu dopustiť porušenia procesným,

ako i ústavných práv. Sudca v písomnom vyjadrení zo dňa

21. 04. 2016 k opakovanej námietke zaujatosti vznesenej odporcom dňa 18. 04. 2016

uviedol, že trvá na tom, že odporcu pozná ako spoluobčana. S odporcom, ktorý je od neho

o 5 rokov starší, ako deti bývali v jednom dome, z ktorého sa odsťahoval keď mal

asi 12 rokov. Napriek tomu sa až doposiaľ zdravili a prehodili príležitostne zopár

nezáväzných slov. Ďalej uviedol, že sa nikdy spoločne nezúčastnili kultúrneho, športového

alebo iného podujatia a nikdy neboli spolu na káve. Poprel, že by vyčítal odporcovi články,

ktoré publikuje a mal tvrdiť, že tieto sa nezakladajú na pravde, keďže sa nemohol

vyjadrovať k veciam, ktoré mu nie sú známe. Uviedol, že vo veci sa necíti byť zaujatý, avšak

nemá výhrady proti tomu, aby bola vec prikázaná na rozhodnutie inému sudcovi.»

Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že sťažovateľ v podaní

z 18. apríla 2016 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mu neboli známe už

vo februári 2016, keď vzniesol po prvý raz námietku zaujatosti. Z uvedeného dôvodu

vyhodnotil námietku zaujatosti sťažovateľa z 18. apríla 2016 ako podanú oneskorene, keďže

nebola vznesená na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 12. februára 2016. V zmysle

uvedeného v súlade s (ďalej aj „OSP“) platného

a účinného v čase rozhodovania krajského súdu, podľa ktorého sa námietky zaujatosti

podané po tejto lehote nadriadenému súdu nepredkladajú, krajský súd vrátil spis okresnému

súdu bez rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na vylúčenie sudcu .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (). Z uvedeného dôvodu možno namietané porušenie oboch

označených práv preskúmavať spoločne.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo skutočnosti,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.).

V súlade s sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo

do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

V súlade s súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov

spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne

do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný,

ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Podľa ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke

zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty

podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto

prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku

uplatnil.

Vychádzajúc z citovaného a s prihliadnutím na citovanú právnu úpravu, ústavný súd

zastáva názor, že krajský súd sa v napadnutom prípise ústavne konformným spôsobom

zaoberal námietkou zaujatosti sťažovateľa z 18. apríla 2016 (resp. okolnosťami, ktoré

v námietke zaujatosti sťažovateľ uvádzal), pričom jeho záver vyplývajúci z aplikovaných

ustanovení , v dôsledku ktorých bol spis s námietkou

zaujatosti vrátený okresnému súdu ako nesprávne predložený, je primeraným spôsobom

odôvodnený a zodpovedá obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré krajský súd

pri (ne)rozhodovaní o námietke zaujatosti aplikoval.

Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

nie je povinnosť súdu akceptovať bez preskúmania prípustnosti námietky z pohľadu

dodržania lehoty ustanovenej v dôvody, na ktorých je založená námietka

sťažovateľa.

Právo na nestranný súd je síce zabezpečované ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku o vylúčení sudcov, o ktorých nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti, avšak v záujme

zabezpečenia plynulosti konania, ktoré je dôležité predovšetkým z pohľadu dodržania záruk

účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je procesno-právnym

kódexom v upravený inštitút nepredloženia veci nadriadenému súdu.

Postup všeobecného súdu, ktorý, uplatňujúc tento inštitút, vráti návrh na vylúčenie sudcu

ako nesprávne predložený, nemožno a priori považovať za ústavne nesúladný.

Pokiaľ sťažovateľ v doplneniach k sťažnosti poukazuje na to, že zákonný sudca,

o ktorého vylúčenie išlo, „rozhodol v jeho veci napriek riadne a včas podanému

ospravedlneniu a návrhu na prerušenie konania, pričom práve tento postup sudcu

okresného súdu jednoznačne potvrdzuje dôvodnosť podania sťažnosti ústavnému súdu“,

ústavný súd pre úplnosť zdôrazňuje, že s prihliadnutím na dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (obdobne aj § 49 ods. 3

).

Interpretácia a aplikácia príslušných ustanovení

k vznesenej námietke zaujatosti krajským súdom bola v posudzovanej veci podľa názoru

ústavného súdu zlučiteľná s , ako aj s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Napadnutý prípis krajského súdu je v rozumnej miere

odôvodnený a nemožno ho kvalifikovať ako arbitrárny.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že medzi napadnutým prípisom krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1

a ani právom podľa dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť na to, aby ústavný súd

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.

Ústavný súd preto podľa odmietol sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2017