Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Vladimírom Stankom, Obrody 25, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40

a Listiny základných práv a slobôd postupom

Generálneho riaditeľstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s. v konaní vedenom

pod č. Z 104795/2016 a jeho opatrením z 19. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na ochranu zdravia

a bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“) postupom

Generálneho riaditeľstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s. (ďalej len „generálne

riaditeľstvo poisťovne“) v konaní vedenom pod č. Z 104795/2016 a jeho opatrením

z 19. decembra 2016 (ďalej aj „namietané opatrenie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že absolvovala v

(ďalej len „rehabilitačné centrum“) v termíne od 7. decembra 2016 do 9. februára

2016 rehabilitačnú liečbu v dĺžke 36 dní hradenej liečby po akútnej cievnej mozgovej

príhode. Sťažovateľka 31. júla 2016 doručila na pobočku Všeobecnej zdravotnej poisťovne

(ďalej len „poisťovňa“) vo Svidníku návrh na opakovanú rehabilitačnú liečbu. Dňa

21. septembra 2016 bolo sťažovateľke doručené opatrenie poisťovne, oddelenia

zdravotných a revíznych činností v Banskej Bystrici a. s. č. K0162101241/2016/OddZaRČ

zo 16. septembra 2016 (ďalej aj „opatrenie zo 16. septembra 2016“), ktorým jej bolo

oznámené, že poisťovňa nesúhlasí s úhradou rehabilitačnej liečby. Poisťovňa v opatrení

zo 16. septembra 2016 tvrdila, že v zmysle Štatútu rehabilitačného centra vydaného

Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)

uverejnenom vo vestníku ministerstva zdravotníctva 2011 čiastka ‒ 33 súčinnosťou

od 1. septembra 2011 liečebná diagnóza sťažovateľky určená ošetrujúcim lekárom nie je

indikáciou na liečbu v rehabilitačnom centre. Zároveň uviedla, že rehabilitačnú liečbu

v rehabilitačnom centre je možné absolvovať po akútnej cievnej mozgovej príhode

konzervatívne liečenej s perspektívou zlepšenia funkčného deficitu najskôr po 6 týždňoch

a do jedného roka od príhody pri tolerancii záťaže kardiovaskulárneho systému v zmysle

aktívnej rehabilitačnej liečby.

3. Sťažovateľka vo veci včas podala sťažnosť, na ktorú reagoval predseda

predstavenstva poisťovne namietaným opatrením z 19. decembra 2016 doručeným

sťažovateľke 23. decembra 2016, v ktorom sťažovateľke oznámil, že jej sťažnosť je

neopodstatnená. V dôvodoch namietaného opatrenia okrem iného uviedol, že základná

diagnóza uvedená v návrhu na rehabilitačnú liečbu sťažovateľky nespĺňa podmienky

na úhradu liečby v rehabilitačnom centre.

4. Sťažovateľka tvrdí poukazujúc na judikatúru ústavného súdu (, pozri

aj nález ), že uvedeným postupom bolo porušené jej základné právo

na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť upravené v a

listiny.

5. Sťažovateľka ďalej uviedla, že zákonodarca upravil medze základného práva

na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť v

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z jeho ustanovení

podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že na základe odporúčania ošetrujúceho lekára jej

vzniklo právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rehabilitačnom centre. Jej právo

na poskytnutie zdravotnej rehabilitácie ústavnou formou v rehabilitačnom centre bolo

nesprávne obmedzené interným predpisom – zriaďovacou listinou rehabilitačného centra

uverejneného vo vestníku ministerstva zdravotníctva.

6. Sťažovateľka sa v danej veci nedovoláva preskúmania zákonnosti namietaného

opatrenia, ale žiada preskúmať jeho ústavnosť. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu

podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že ústavný súd má právomoc preskúmať ústavnosť

namietaného opatrenia, a to už aj vzhľadom na skutočnosť, že u sťažovateľky ide o riešenie

otázky ochrany zdravia a poskytnutie zdravotnej rehabilitačnej liečby, pričom ak by sa

sťažovateľka obrátila na správne súdy, celé konanie o preskúmanie opatrenia by trvalo aj

niekoľko rokov.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Generálne riaditeľstvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. v Bratislave, v konaní

vedenom pod sp. zn. porušilo právo sťažovateľky na ochranu zdravia

a bezplatnú zdravotnú starostlivosť upravené v článku a článku 31 Listiny

základných práv a slobôd.

Opatrenie Predsedu predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s.

v Bratislave sp. zn. Z 104795/2016 zo dňa 19.12.2016 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto

orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Ústavný SR priznáva sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 500,- eur a Generálne riaditeľstvo Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a. s. je povinné vyplatiť sťažovateľke túto sumu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Trovy konania a právneho zastúpenia znáša porušovateľ základného práva a budú

vyčíslené dodatočne.“

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

12. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

13. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

14. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľke bol opatrením

poisťovne zo 16. septembra 2016 odmietnutý súhlas na úhradu opakovanej rehabilitačnej

liečby v rehabilitačnom centre. Sťažovateľka podala proti predmetnému opatreniu sťažnosť,

ktorá bola prešetrená generálnym riaditeľstvom poisťovne, ktoré sťažovateľke

v namietanom opatrení z 19. decembra 2016 oznámilo, že jej sťažnosť je neopodstatnená.

15. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom generálneho riaditeľstva poisťovne, ako aj jeho opatrením z 19. decembra 2016

došlo k porušeniu jej základného práva podľa a listiny.

16. Podľa čl. 31 listiny každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe

verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného

poistenia každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú

občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky

za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo sa zaručuje len v súvislosti s ,

podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46

tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa zákona, ktorý ustanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti,

rehabilitačná starostlivosť sa poskytuje po predchádzajúcom súhlase zdravotnej poisťovne.

17. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky zdôrazňuje, že v zmysle

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je

v danej veci daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len

„úrad“), ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad zdravotnými poisťovňami a ktorý je

na základe podnetu sťažovateľky oprávnený preskúmať postup zdravotnej poisťovne

pri odmietnutí súhlasu s jej opakovanou rehabilitačnou liečbou. Zo sťažnosti a z jej príloh

vyplýva, že sťažovateľka uvedenú možnosť nevyužila.

18. Ústavný súd tiež dodáva, že podľa (ďalej

len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa odseku 2 tohto

ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené

alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany

na správnom súde.

19. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

20. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť

skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané

rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo

samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2.

21. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom

orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho

opakovanie. Podľa odseku 2 sa môže žalobca žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti

už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné

podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody

alebo inú ochranu práv žalobcu.

22. Ústavný súd považuje v danej veci za potrebné poukázať na svoje právne závery,

ktoré už vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (, ) vo vzťahu

k základnému právu podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že

odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste

v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd

(). Posledná veta túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď

uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje,

v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia

preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu)

vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej

prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa

rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne

označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť

vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom

súdnictve) môže signalizovať porušenie poslednej vety ().

23. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka mala možnosť domáhať sa

preskúmania postupu označeného porušiteľa svojho základného práva prostredníctvom

úradu ako orgánu štátnej správy, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie

dohľadu nad poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a verejným

zdravotným poistením, a v prípade nedosiahnutia požadovanej ochrany označeného práva

následne aj prostredníctvom systému správneho súdnictva. Ústavný súd v tejto súvislosti

dodáva, že účinný prostriedok nápravy v prípade namietaného porušenia označeného

základného práva postupom úradu v okolnostiach prípadu bude závisieť od právneho

posúdenia, či ním vydané oznámenie výsledku šetrenia bude možné považovať

za rozhodnutie alebo za iný zásah.

24. Vzhľadom na uvedené poukazujúc najmä na princíp subsidiarity, podľa ktorého

ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu

k predmetnému postupu a namietanému opatreniu z 19. decembra 2016 daná právomoc

ústavného súdu.

25. Za tejto situácie by na prerokovanie sťažnosti bola daná právomoc ústavného

súdu iba v prípade, ak by sťažovateľka tvrdila a preukázala také skutočnosti, ktoré by

umožňovali ústavnému súdu postupovať podľa , teda,

ak by sťažovateľka tvrdila a preukázala, že podmienku vyčerpania účinných opravných

prostriedkov na ochranu svojich základných práv, na ktorých použitie je oprávnená podľa

osobitných predpisov, nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

26. Sťažovateľka tieto dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v dĺžke rozhodovania

správnych súdov v prípade podania žaloby. Ústavný súd je však toho názoru, že dôvody

uvedené sťažovateľkou sú nedostatočné a neumožňujú mu postupovať podľa § 53 ods. 2

a prijať sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v situácii, keď

nevyčerpala pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinné opravné prostriedky, ktoré jej

právny poriadok Slovenskej republiky na ochranu jej základných práv poskytuje.

27. Z uvedených dôvodov ústavný súd v posudzovanom prípade pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť podľa § 25 ods. 2

v spojení s pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie a rozhodnutie.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2017