Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 96/2017
PDF · 112.22 KB
No categories available
III. ÚS 96/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 10 CoD 16/2015-96 z 28. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2016 prostredníctvom faxového podania doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10 CoD 16/2015-96 z 28. apríla 2016 (ďalej len
„uznesenie krajského súdu“). Sťažnosť bola následne sťažovateľkou ústavnému súdu
doručená aj prostredníctvom poštovej prepravy 5. januára 2017.
Sťažovateľka v podanej sťažnosti uviedla, že uznesením Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 7 D 41/2011, Dnot 92/2014 z 28. januára 2015 (ďalej len „uznesenie okresného
súdu“) bolo zastavené dodatočné dedičské konanie, pričom uvedeným uznesením bola
sťažovateľka zaviazaná uhradiť štátu vzniknuté trovy konania vo výške 15,60 eur.
Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu odvolaním, o ktorom rozhodol uznesením
krajský súd tak, že ho potvrdil.
Podľa názoru sťažovateľky je odôvodnenie uznesenia krajského súdu nepresvedčivé,
nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoD 16/2015-96 zo dňa 28.04.2016 porušené bolo.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoD 16/2015-96 zo dňa 28.04.2016 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Sťažovateľke sa priznávajú trovy tohto konania...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd považuje za potrebné poukázať na
svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných
súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový
stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd
zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo
za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,
I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa
odvolacími námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,
že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je podľa názoru
ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle, a preto sa úvahy
krajského súdu z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľkou
označeným právam podľa ústavy a dohovoru.
Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením
označených práv a uznesením krajského súdu.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2017