Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 746/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Jána Vajdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd zistil,

že sťažovateľka v procesnom postavení žalovanej je účastníčkou napadnutého konania,

ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe (ďalej len „žalobkyňa)

o zdržaní sa zásahov do vlastníckeho práva. Žaloba bola podaná 9. októbra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá 6 rokov a 8 mesiacov preukazuje

porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Konanie odporcu

v tejto veci je možné pokladať za konanie spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť,

čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho konania...

V tomto konaní bol vydaný rozsudok Okresného súdu Námestovo

sp. zn. -120 zo dňa 14. 3. 2011 o zamietnutí žaloby žalobkyne

, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -134

zo dňa 23. 4. 2012. V odôvodnení týchto rozhodnutí súdov bolo žalobkyni

poskytnuté poučenie o hmotnom a procesnom práve, hoci v tomto konaní je zastúpená

advokátom , takže všeobecné súdy nemajú voči žalobkyni

žiadnu poučovaciu povinnosť. Tým bola porušená zásada rovnosti

účastníkov občianskeho súdneho konania podľa článku 47 ods. 3 Slovenskej

republiky.

Posledné pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 11. 3. 2013 a bolo odročené

na neurčito za účelom vykonania ohliadky na mieste samom a znaleckého dokazovania.

Od vypracovania znaleckého posudku č. 21/2013 zo dňa 7. 6. 2012 /správne malo

byt’ uvedené zo dňa 7. 6. 2013/ , znalca z odboru geodézia a kartografia,

odvetvie geodézia sa vo veci vôbec nekoná. Za riadne konanie vo veci nie je možné

pokladať vydanie 2 uznesení odporcu o znalečnom, ktoré boli zrušené Krajským súdom v

Žiline ako predčasne vydané uznesenia, pretože znalec nebol do dnešného

dňa vypočutý súdom. Neodôvodnené prieťahy trvajú už 3 roky.“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € s odôvodnením:

„V dôsledku tohto dlhotrvajúceho občianskeho súdneho konania nemôžem riadne

užívať majetok, ktorý je predmetom tohto občianskeho súdneho konania. Takýto stav je

v právnom štáte ústavne neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich

vlastníckych práv.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť jej trovy konania v sume

303,16 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti

vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4564/16 z 11. augusta 2016,

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„K čiastočným prieťahom došlo v období od 07/2013 do 10/2014 a od 02/2016

do 05/2016 kedy vo veci nebol urobený žiaden úkon. Prieťahy neboli spôsobené úmyselne.

Okresný súd Námestovo patrí medzi súdy s výrazným nápadom vlastníckych žalôb, preto

nie je v silách sudcu, aby pri bežnom nápade a množstve reštančných vecí, sa sudca

zaoberal len jednou konkrétne prejednávanou vecou.

Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť veci možno konštatovať, že hoci obdobné

veci tvoria súčasť bežnej rozhodovacej činnosti súdu, ide o vec, ktorá svojim charakterom

vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie bez možnosti vydania rozhodnutia vo veci samej

na prvom alebo následnom pojednávaní (zväčša sa vyžaduje potreba znaleckého posudku,

ohliadka na mieste samom, výsluchy viacerých svedkov a s tým súvisiace úkony súdu ako

zálohy na znalecké dokazovanie a predvolania znalcov, geodetov).“

Z vyžiadanej dokumentácie ústavný súd zistil nasledovný priebeh napadnutého

konania:

1. Žaloba žalobkyne smerujúca proti sťažovateľke ako žalovanej o zdržaní sa

zásahov do vlastníckych práv a určení vlastníckeho práva (priebeh hraníc pozemkov, pozn.)

bola doručená okresnému súdu 9. októbra 2009.

2. Dňa 4. novembra 2009 bolo doručené účastníkom poučenie okresného súdu

o procesných právach a povinnostiach, zároveň okresný súd doručoval žalobu sťažovateľke

na vyjadrenie.

3. Pojednávanie nariadené na 31. marec 2010 bolo odročené na neurčito na účely

poskytnutia 30-dňovej lehoty na prípadné mimosúdne vyriešenie sporu.

4. Dňa 12. mája 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne

na oznámenie, či trvá na podanom návrhu, keďže uplynula lehota na prípadné mimosúdne

vyriešenie sporu. Na výzvu reagoval právny zástupca žalobkyne návrhom na pripustenie

rozšírenia petitu žaloby.

5. Uznesením zo 7. júna 2010 okresný súd pripustil zmenu žaloby; uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 6. júla 2010. Pojednávanie nariadené na 11. august 2010 bolo

zmenené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky na 6. september 2010.

6. Pojednávanie nariadené na 6. september 2010 bolo odročené na 6. október 2010

z dôvodu, že na pojednávanie sa sťažovateľka nedostavila, keďže nemala riadne vykázané

doručenie predvolania.

7. Pojednávanie nariadené na 6. október 2010 bolo zrušené z dôvodu žiadosti

právneho zástupcu sťažovateľky; nový termín pojednávania bol nariadený na 25. október

2010.

8. Pojednávanie nariadené na 25. október 2010 bolo odročené na 24. november 2010

z dôvodu, že sťažovateľka požiadala o poskytnutie lehoty na oboznámenie sa so zmenou

žaloby.

9. Pojednávanie nariadené na 24. november 2010 bolo odročené na 12. január 2011,

kedy bolo taktiež odročené na účely rozhodnutia o prerušení konania.

10. Na pojednávaní uskutočnenom 14. marca 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok.

11. Proti rozsudku podala žalobkyňa 5. mája 2011 odvolanie a spis bol 21. júna 2011

predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

12. Uznesením krajského súdu č. k. -134 z 23. apríla 2012 bol

rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Spis bol vrátený okresnému súdu 6. júna 2012 a následne bolo zaslané uznesenie

krajského súdu z 23. apríla 2012 právnym zástupcom účastníkov konania.

14. Uznesením z 5. septembra 2012 okresný súd vyzval žalobkyňu na opravu,

resp. doplnenie žaloby.

15. Uznesením z 19. septembra 2012 okresný súd pripustil zmenu žaloby a nariadil

pojednávanie na 24. október 2012, ktoré bolo odročené na 21. november 2012 na vykonanie

navrhnutých dôkazov.

16. Dňa 2. novembra 2012 okresný súd požiadal Správu katastra Námestovo

o zapožičanie spisu.

17. Pojednávanie uskutočnené 21. novembra 2012 bolo odročené na účely vykonania

navrhnutých dôkazov ‒výsluch svedkov.

18. Pojednávanie nariadené na 7. január 2013 bolo odročené na účely vykonania

navrhnutých dôkazov.

19. Dňa 15. januára 2013 okresný súd požiadal Správu katastra Námestovo o zaslanie

správy.

20. Pojednávanie nariadené na 4. február 2013 bolo odročené na účely opätovného

žiadania nadobúdacích titulov zo Správy katastra Námestovo.

21. Dňa 6. februára 2013 okresný súd opätovne požiadal Správu katastra Námestovo

o zaslanie nadobúdacích titulov.

22. Pojednávanie nariadené na 11. marec 2013 bolo odročené na účely vykonania

ohliadky na mieste samom.

23. Uznesením z 22. apríla 2013 okresný súd ustanovil znalca , aby

v teréne označil dotknuté pozemky.

24. Dňa 23. mája 2013 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.

25. Znalec 11. júna 2013 okresnému súdu doručil znalecký posudok, ktorý bol

následne zaslaný na vyjadrenie právnym zástupcom účastníkov konania.

26. Uznesením z 28. júna 2013 okresný súd rozhodol o odmene znalca.

27. Proti uzneseniu o odmene znalca podal právny zástupca sťažovateľky

19. júla 2013 odvolanie a spis bol 22. decembra 2014 predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní.

28. Uznesením krajského súdu z 31. marca 2015 bolo uznesenie okresného súdu

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

29. Uznesením z 29. júna 2015 okresný súd opätovne rozhodol o odmene znalca;

právny zástupca sťažovateľky podal 14. augusta 2015 odvolanie proti tomuto uzneseniu,

ktoré bolo 23. októbra 2015 zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobkyne

a znalcovi; dňa 4. decembra 2015 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o podanom odvolaní.

30. Uznesením krajského súdu zo 16. decembra 2015 bolo uznesenie okresného súdu

opäť zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že o znalečnom bolo

rozhodnuté predčasne, keďže znalecké dokazovanie nebolo vykonané predpísaným

spôsobom (ústne); spis bol okresnému súdu vrátený 11. februára 2016.

31. Sťažovateľka sa podaniami z 22. februára 2016 a 4. mája 2016 domáhala

nariadenia pojednávania; okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. júl 2016.

32. Zástupca sťažovateľky požiadal 17. júna 2016 o zmenu termínu pojednávania

z dôvodu čerpania dovolenky.

33. Okresný súd zmenil termín pojednávania nariadeného na 11. júl 2016 na

10. august 2016 z dôvodu rekonštrukcie budovy súdu.

34. Na pojednávaní uskutočnenom 10. augusta 2016 okresný súd vykonal výsluch

znalca a pojednávanie odročil na neurčito na účely vyjadrenia žalobkyne, ktorá nebola

prítomná na pojednávaní.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -19 z 29. septembra 2016 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu

namietaného porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1032/16 z 24. októbra 2016 oznámila,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zotrvala na svojom

pôvodnom stanovisku.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 4564/16 z 11. augusta 2016 a sp. zn. Spr 1032/16 z 24. októbra 2016 na

vedomie a prípadné zaujatie stanoviska s upozornením, že ak sa nevyjadrí, bude ústavný súd

toho názoru, že právny zástupca sťažovateľky vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky sa ani na opakované výzvy ústavného súdu

v určenej lehote nevyjadril, a preto ústavný súd v súlade so svojím upozornením uplatnil

prezumpcie súhlasu sťažovateľky s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a absenciu vyjadrenia

právneho zástupcu sťažovateľky, bol ústavný súd toho názoru, že netrvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, a preto v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj z

, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zdržania sa

zásahov do vlastníckeho práva je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov.

Ani okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver o právnej zložitosti veci. Zo skutkového

hľadiska ústavný súd akceptoval argumentáciu okresného súdu o tom, že posudzovaná vec

je zložitejšia, a to najmä vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie súdnym

znalcom z odboru geodézie a ohliadku na mieste samom; tieto skutočnosti boli podľa

názoru ústavného súdu objektívne spôsobilé prispieť k predĺženiu konania.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka čiastočne

prispela k predĺženiu napadnutého konania, keďže v dôsledku dôvodov na jej strane boli

zmenené termíny už nariadených pojednávaní alebo odročené pojednávania celkom

v piatich prípadoch.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu napadnutého konania vyplýva, že k jeho predĺženiu došlo

v prvom rade tým, že potom, ako sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o odmene

znalca (19. júla 2013), okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní s ničím neospravedlniteľným odstupom jeden a pol roka (22. decembra 2014).

Ako prejav neefektívneho postupu okresného súdu ústavný súd považuje skutočnosť, že

znalecké dokazovanie, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na účely zistenia priebehu hraníc

pozemkov, okresný súd nariadil až uznesením z 22. apríla 2013, t. j. po 3 a pol roku

od podania žaloby (na desiatom pojednávaní a po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu, pozn.), a to napriek tomu, že v záujme hospodárnosti konania a riadnej

prípravy veci na pojednávanie okresný súd mohol a mal zabezpečiť vypracovanie

znaleckého posudku čo najskôr. Rovnako opakované rozhodovanie o znalečnom v čase,

keď dôkaz znaleckým posudkom nebol ešte riadne v konaní vykonaný, nemôže ústavný súd

hodnotiť ako efektívny postup okresného súdu smerujúci k rozhodnutiu veci v primeranom

čase.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd, prihliadajúc na doterajšiu celkovú dĺžku

konania (6 a pol roka ku dňu podania sťažnosti) a zistené obdobia neodôvodnenej

nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a jej právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Vychádzajúc z konkrétnych okolností posudzovanej veci, predovšetkým

zo skutočnosti, že sťažovateľka ako žalovaná svojím správaním prispela k predĺženiu

napadnutého konania, ako aj faktickú zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 1 000 € bude primerane

zodpovedať doterajšiemu priebehu napadnutého konania (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že za významnú súčasť zadosťučinenia

sťažovateľky treba považovať aj samotné deklarovanie porušenia jej práv (bod 1 výroku

tohto nálezu), ako aj vyslovený príkaz, aby okresný súd konal v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka sa podľa petitu domáha úhrady trov konania v sume 303,16 € za dva

úkony právnej služby.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Úhradu

priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2016

predstavuje sumu 143 €, čo spolu činí 286 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva

úkony v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľke nárok na úhradu trov konania v ňou uplatnenom rozsahu, t. j. 303,16 € (bod 4

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2017