Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 259/2016
PDF · 195.33 KB
No categories available
III. ÚS 259/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o., Levočská 11, Prešov,
zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Remetom, advokátska kancelária, Masarykova 2,
Prešov, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 33/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 33/2011
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cb 33/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SUMBOW
MEDICAL Sk, s. r. o., trovy konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť
centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, advokátska kancelária,
Masarykova 2, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 259/2016 z 3. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SUMBOW
MEDICAL Sk, s. r. o., Levočská 11, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 33/2011 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky na zaplatenie sumy „13764,36 s príslušenstvom“. Od podania návrhu vo veci
uplynulo viac ako 5 rokov a sťažovateľka tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane
dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne, o čom svedčí podľa jej názoru aj skutočnosť,
že v napadnutom konaní prebieha znalecké dokazovanie už vyše dvoch rokov.
Okrem toho, že sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň požadovala priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhradu trov konania.
2
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr. 368/16 doručeným ústavnému súdu 9. februára 2017, v ktorom vyjadril súhlas
s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol
stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktorého
vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„09.03.2011 - podanie návrhu, vec zapísaná pod sp. zn. 5Rob/16/2011...
01.04.2011 - doručená výzva PZN na zaplatenie SUPO
06.04.2011 - SUPO uhradený
29.04.2011 - vyzvaný PZN či trvá na časti petitu, ktorý nie je v súlade s ust. § 369
ods. 1 OZ
04.05.2011 - doručená odpoveď PZN - netrvá
26.05.2011 - vydaný PR - PZN i odporcovi doručený 08.06.2011
20.06.2011 - odporca podal odpor proti P R + doručené P M dané odporcom
07.07.2011 - odpor doručený PZN na vyjadrenie
11.08.2011 - vec prevedená do obeh. odd. pod sp. zn. 4Cb/33/2011,
09.01.2012 - odporca vyzvaný na úhradu SUPO za podaný odpor, PZN vyzvaný
na predlož, orig. list. dôkazov, zaslané predvolanie na T: 23.01.2012, volaný N, PZN,
O a PZO pod hrozbou P P
23.01.2012 - PZN doručil vyjadrenie na pojednávaní - odročené na T:04.04.2012
kvôli pokusu o mimosúdnu dohodu
30.03.2012 - doručená žiadosť PZN o odročenie pojednávania
04.04.2012 - PZO a O neospravedlnený, pojednávanie odročené na T: 27.06.2012
10.04.2012 - expedovanie predvolania účastníkom pod hrozbou poriadkovej pokuty
10.04.2012 - doručený mail od PZN - vytýčený termín pojednávania pripadol
na nedeľu, žiada o zmenu termínu
11.04.2012 - účastníkom zaslaná zmena termínu na T: 29.06.2012
29.06.2012 - predložené listiny účastníkmi, pojednávanie odročené za účelom
doplnenia dokazovania T: 10.09.2012
04.09.2012 - PZN doručil doklady požadované súdom
10.09.2012 - O predložil písomné stanovisko, pojednávanie odročené za účelom
mimosúdnej dohody na T: 31.10.2012
10.10.2012 - PZN doručil návrh na doplnenie dokazovania
24.10.2012 - PZN doručené oznámenie - súd nevyhovie požiadavke, expedovanie
predvolanie konateľovi O
26.10.2012 - doručené vyjadrenie PZO
29.10.2012 - doručené ospravedlnenie PZN a žiadosť o odročenie pojednávania
31.10.2012 - pojednávanie odročené na žiadosť PZN na T: 21.11.2012, expedovanie
predvolanie PZN
21.11.2012 - PZN predložil stanovisko k sporu, pojednávanie odročené za účelom
vyhodnotenia dokazovania na T: 05.12.2012
05.12.2012 - pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania na
T: 14.01.2013
10.01.2013 - PZO žiada o odročenie pojednávania kvôli PN konateľa O
14.01.2013 - pojednávanie odročené za účelom vypočutia konateľa O, ktorý je PN
15.04.2013 - pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania na T:
28.06.2013
28.06.2013 - pojednávanie odročené za účelom pribratia znalca do konania
11.07.2013 - PZN predložil otázky na znalca
13.12.2013 - telefonická urgencia PZN na ďalší postup súdu vo veci
07.01.2014 - sudca vydal pokyn pre VSU na pribratie znalca do konania
10.01.2014 - vydané uznesenie na pribratie znalca do konania, 15.01.2014
expedovanie uznesenie
26.02.2014 - znalkyni doručený spisový materiál
27.02.2014 - znalkyňa žiada mailom o zaslanie podkladov od N a O
12.09.2014 - súd urguje znalkyňu o zaslanie vypracovaného ZP
13.10.2014 - expedovanie upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti N na
prieťahy v konaní
27.10.2014 - znalkyňa žiada o súčinnosť na získanie účtovných dokladov od O
05.11.2014 - vyzvaný O pod hrozbou poriadkovej na predloženie účtovných dokladov
znalkyni, na vedomie PZO, znalkyni
4
04.03.2015 - telef. kontaktovaná znalkyňa - odporca jej nedal všetky doklady, prísľub
vypracovania ZP do 2 mesiacov
25.06.2015 - telef. kontakt, znalkyňa pod hrozbou poriadkovej pokuty a zníženia
odmeny na doručenie ZP - prísľub zaslania ZP v lehote 7 dní
04.06.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub zaslania ZP do 2 týždňov
15.07.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub vyhotovenia ZP do 20.07.2015 kvôli
veľkému rozsahu
04.11.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub vyhotovenia ZP do 13.11.2015
05.04.2015 - znalkyňa písomne vyzvaná na predloženie ZP
07.10.2016 - vydané uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalkyni, expedované
11.10.2016 znalkyni s výzvou a PZ oboch strán
19.12.2016 - znalkyňa vyzvaná k bezodkladnému predloženiu ZP a spisu
05.01.2017 - návrat spisu od znalkyne bez ZP.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil aj ústavný súd
zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2017.
Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol, že
„v spore bolo potrebné ustanoviť znalca na zistenie uvádzaných tvrdení oboch strán“.
Zároveň predsedníčka uviedla, že v napadnutom konaní „ustanovená znalkyňa najskôr
pre nespoluprácu žalovaného nepredložila znalecký posudok v lehote, následne z dôvodov
na jej strane, pričom bola súdom opakovane urgovaná“.
Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu elektronicky
3. marca 2017 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred
ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu tak, že zotrval
na dôvodnosti podanej sťažnosti.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,
6
ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
navrhovateľkou o zaplatenie sumy 13 764,36 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto
dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
Pokiaľ ide o obranu súdu, že bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ústavný súd
konštatuje, že táto okolnosť mohla mať síce za následok predĺženie trvania konania,
ale nemohla mať za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Navyše,
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je potrebné konštatovať, že znalecké dokazovanie
je po vyše troch rokoch bez akéhokoľvek relevantného výsledku.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné okolnosti
na strane sťažovateľky, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,
preto konštatuje, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala primeranú
súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas.
3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd až do okamihu zistenia potreby nariadenia
znaleckého dokazovania ako dôvodu na odročenie pojednávania konaného 28. júna 2013
konal priebežne bez väčších prieťahov. Po tomto zistení potreby znaleckého dokazovania
sa okresný súd dopustil prieťahov, keď samotné znalecké dokazovanie nariadil
až uznesením 10. januára 2014, ktoré pretrváva až dodnes, pretože znalecké dokazovanie
je zatiaľ neukončené, teda bez výsledku. Ústavný súd preto konštatuje, že obdobie
od zistenia potreby znaleckého dokazovania až do vydania tohto nálezu možno považovať
za zbytočný prieťah. Obranu okresného súdu, že súd opakovane vyzýval znalkyňu
na predloženie znaleckého posudku, nemohol akceptovať, pretože znalkyňa po doručení
súdneho spisu obratom avizovala nedostatok podkladov na jeho vypracovanie, následne
žiadala o súčinnosť pri obstaraní súčinnosti na získanie podkladov od žalovaného, pričom
okresný súd síce vyzval žalovaného pod hrozbou poriadkovej pokuty na vydanie dokladov,
ale následne po oznámení znalkyni, že žalovaný jej nevydal všetky doklady, pokutu
žalovanému neuložil. Je pravdou, že okresný súd ďalej priebežne urgoval znalkyňu
o vypracovanie znaleckého posudku, ale bez úspechu, pričom k hrozbe uloženia
poriadkovej pokuty znalkyni pristúpil až 25. júna 2015, teda po uplynutí 17 mesiacov
od nariadenia znaleckého dokazovania. Následne okresný súd po uplynutí ďalších viac
ako dvoch rokoch 7. októbra 2016 uložil znalkyni poriadkovú pokutu.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že okresný súd pri nariadenom
znaleckom dokazovaní nepostupoval dostatočne razantne, čo má za následok doteraz
pretrvávajúci stav, že znalecké dokazovanie nie je dosiaľ ukončené, pretože ustanovená
znalkyňa vrátila okresnému súdu súdny spis 5. januára 2017 bez znaleckého posudku.
Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
8
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Cb 33/2011 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá
predstavuje v čase rozhodovania o tejto sťažnosti približne 6 rokov, a zároveň berúc
do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo
do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie
sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 303,16 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľky nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa
10
vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,58 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,
zodpovedá uplatnenej sume, teda sume 303,16 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku
nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2017