Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 259/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o., Levočská 11, Prešov,

zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Remetom, advokátska kancelária, Masarykova 2,

Prešov, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti SUMBOW MEDICAL Sk, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SUMBOW

MEDICAL Sk, s. r. o., trovy konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, advokátska kancelária,

Masarykova 2, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 3. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SUMBOW

MEDICAL Sk, s. r. o., Levočská 11, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky na zaplatenie sumy „13764,36 s príslušenstvom“. Od podania návrhu vo veci

uplynulo viac ako 5 rokov a sťažovateľka tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane

dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne, o čom svedčí podľa jej názoru aj skutočnosť,

že v napadnutom konaní prebieha znalecké dokazovanie už vyše dvoch rokov.

Okrem toho, že sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň požadovala priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

2

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 368/16 doručeným ústavnému súdu 9. februára 2017, v ktorom vyjadril súhlas

s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol

stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktorého

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„09.03.2011 - podanie návrhu, vec zapísaná pod sp. zn. ...

01.04.2011 - doručená výzva PZN na zaplatenie SUPO

06.04.2011 - SUPO uhradený

29.04.2011 - vyzvaný PZN či trvá na časti petitu, ktorý nie je v súlade s ust. § 369

ods. 1

04.05.2011 - doručená odpoveď PZN - netrvá

26.05.2011 - vydaný PR - PZN i odporcovi doručený 08.06.2011

20.06.2011 - odporca podal odpor proti P R + doručené P M dané odporcom

07.07.2011 - odpor doručený PZN na vyjadrenie

11.08.2011 - vec prevedená do obeh. odd. pod sp. zn. ,

09.01.2012 - odporca vyzvaný na úhradu SUPO za podaný odpor, PZN vyzvaný

na predlož, orig. list. dôkazov, zaslané predvolanie na T: 23.01.2012, volaný N, PZN,

O a PZO pod hrozbou P P

23.01.2012 - PZN doručil vyjadrenie na pojednávaní - odročené na

kvôli pokusu o mimosúdnu dohodu

30.03.2012 - doručená žiadosť PZN o odročenie pojednávania

04.04.2012 - PZO a O neospravedlnený, pojednávanie odročené na T: 27.06.2012

10.04.2012 - expedovanie predvolania účastníkom pod hrozbou poriadkovej pokuty

10.04.2012 - doručený mail od PZN - vytýčený termín pojednávania pripadol

na nedeľu, žiada o zmenu termínu

11.04.2012 - účastníkom zaslaná zmena termínu na T: 29.06.2012

29.06.2012 - predložené listiny účastníkmi, pojednávanie odročené za účelom

doplnenia dokazovania T: 10.09.2012

04.09.2012 - PZN doručil doklady požadované súdom

10.09.2012 - O predložil písomné stanovisko, pojednávanie odročené za účelom

mimosúdnej dohody na T: 31.10.2012

10.10.2012 - PZN doručil návrh na doplnenie dokazovania

24.10.2012 - PZN doručené oznámenie - súd nevyhovie požiadavke, expedovanie

predvolanie konateľovi O

26.10.2012 - doručené vyjadrenie PZO

29.10.2012 - doručené ospravedlnenie PZN a žiadosť o odročenie pojednávania

31.10.2012 - pojednávanie odročené na žiadosť PZN na T: 21.11.2012, expedovanie

predvolanie PZN

21.11.2012 - PZN predložil stanovisko k sporu, pojednávanie odročené za účelom

vyhodnotenia dokazovania na T: 05.12.2012

05.12.2012 - pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania na

T: 14.01.2013

10.01.2013 - PZO žiada o odročenie pojednávania kvôli PN konateľa O

14.01.2013 - pojednávanie odročené za účelom vypočutia konateľa O, ktorý je PN

15.04.2013 - pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania na T:

28.06.2013

28.06.2013 - pojednávanie odročené za účelom pribratia znalca do konania

11.07.2013 - PZN predložil otázky na znalca

13.12.2013 - telefonická urgencia PZN na ďalší postup súdu vo veci

07.01.2014 - sudca vydal pokyn pre VSU na pribratie znalca do konania

10.01.2014 - vydané uznesenie na pribratie znalca do konania, 15.01.2014

expedovanie uznesenie

26.02.2014 - znalkyni doručený spisový materiál

27.02.2014 - znalkyňa žiada mailom o zaslanie podkladov od N a O

12.09.2014 - súd urguje znalkyňu o zaslanie vypracovaného

13.10.2014 - expedovanie upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti N na

prieťahy v konaní

27.10.2014 - znalkyňa žiada o súčinnosť na získanie účtovných dokladov od O

05.11.2014 - vyzvaný O pod hrozbou poriadkovej na predloženie účtovných dokladov

znalkyni, na vedomie PZO, znalkyni

4

04.03.2015 - telef. kontaktovaná znalkyňa - odporca jej nedal všetky doklady, prísľub

vypracovania do 2 mesiacov

25.06.2015 - telef. kontakt, znalkyňa pod hrozbou poriadkovej pokuty a zníženia

odmeny na doručenie - prísľub zaslania v lehote 7 dní

04.06.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub zaslania do 2 týždňov

15.07.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub vyhotovenia do 20.07.2015 kvôli

veľkému rozsahu

04.11.2015 - telef. kontakt, znalkyňa, prísľub vyhotovenia do 13.11.2015

05.04.2015 - znalkyňa písomne vyzvaná na predloženie

07.10.2016 - vydané uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalkyni, expedované

11.10.2016 znalkyni s výzvou a PZ oboch strán

19.12.2016 - znalkyňa vyzvaná k bezodkladnému predloženiu a spisu

05.01.2017 - návrat spisu od znalkyne bez .“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil aj ústavný súd

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2017.

Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol, že

„v spore bolo potrebné ustanoviť znalca na zistenie uvádzaných tvrdení oboch strán“.

Zároveň predsedníčka uviedla, že v napadnutom konaní „ustanovená znalkyňa najskôr

pre nespoluprácu žalovaného nepredložila znalecký posudok v lehote, následne z dôvodov

na jej strane, pričom bola súdom opakovane urgovaná“.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu elektronicky

3. marca 2017 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred

ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu tak, že zotrval

na dôvodnosti podanej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

6

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľkou o zaplatenie sumy 13 764,36 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

Pokiaľ ide o obranu súdu, že bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ústavný súd

konštatuje, že táto okolnosť mohla mať síce za následok predĺženie trvania konania,

ale nemohla mať za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Navyše,

vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je potrebné konštatovať, že znalecké dokazovanie

je po vyše troch rokoch bez akéhokoľvek relevantného výsledku.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné okolnosti

na strane sťažovateľky, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,

preto konštatuje, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania poskytovala primeranú

súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd až do okamihu zistenia potreby nariadenia

znaleckého dokazovania ako dôvodu na odročenie pojednávania konaného 28. júna 2013

konal priebežne bez väčších prieťahov. Po tomto zistení potreby znaleckého dokazovania

sa okresný súd dopustil prieťahov, keď samotné znalecké dokazovanie nariadil

až uznesením 10. januára 2014, ktoré pretrváva až dodnes, pretože znalecké dokazovanie

je zatiaľ neukončené, teda bez výsledku. Ústavný súd preto konštatuje, že obdobie

od zistenia potreby znaleckého dokazovania až do vydania tohto nálezu možno považovať

za zbytočný prieťah. Obranu okresného súdu, že súd opakovane vyzýval znalkyňu

na predloženie znaleckého posudku, nemohol akceptovať, pretože znalkyňa po doručení

súdneho spisu obratom avizovala nedostatok podkladov na jeho vypracovanie, následne

žiadala o súčinnosť pri obstaraní súčinnosti na získanie podkladov od žalovaného, pričom

okresný súd síce vyzval žalovaného pod hrozbou poriadkovej pokuty na vydanie dokladov,

ale následne po oznámení znalkyni, že žalovaný jej nevydal všetky doklady, pokutu

žalovanému neuložil. Je pravdou, že okresný súd ďalej priebežne urgoval znalkyňu

o vypracovanie znaleckého posudku, ale bez úspechu, pričom k hrozbe uloženia

poriadkovej pokuty znalkyni pristúpil až 25. júna 2015, teda po uplynutí 17 mesiacov

od nariadenia znaleckého dokazovania. Následne okresný súd po uplynutí ďalších viac

ako dvoch rokoch 7. októbra 2016 uložil znalkyni poriadkovú pokutu.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že okresný súd pri nariadenom

znaleckom dokazovaní nepostupoval dostatočne razantne, čo má za následok doteraz

pretrvávajúci stav, že znalecké dokazovanie nie je dosiaľ ukončené, pretože ustanovená

znalkyňa vrátila okresnému súdu súdny spis 5. januára 2017 bez znaleckého posudku.

Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

8

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá

predstavuje v čase rozhodovania o tejto sťažnosti približne 6 rokov, a zároveň berúc

do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 303,16 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

10

vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,58 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,

zodpovedá uplatnenej sume, teda sume 303,16 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017