Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

nestotožnil, a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 242/2017, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil: „pokiaľ sa priestupkové konanie neskončilo

povinnosť (pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.04.2017, sp. zn. II. ÚS/242/2017). 34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.04.2018 v

správnemu orgánu.“ V ďalšej časti repliky poukázal na uznesenie US SR č. II. ÚS 242/2017-11, ktoré riešilo obdobný prípad. 12. Vo vyjadrení (replike) ešte žalobca

Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 242/2017. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní

súvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 04.04.2007, sp. zn. II. ÚS 242/2017. Okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval

R 22/1979, R 35/1993, Uznesenie Ústavného súdu SR z 04.04.2017, sp.zn. II. ÚS 242/2017); odsudzujúce rozhodnutie môže obsahovať okrem výroku o tom, že bol spáchaný

skutkový stav nevynímajúc. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2017, ktorý riešil takmer identický prípad a rovnaké námietky, aké prezentujú

viazaný. Aj podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 04.04.2017 sp. zn. II. ÚS 242/2017, „...pokiaľ sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom

priestupku bolo zastavené (uznesenie Ústavného súdu SR zo 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 242/2017). 21. Žalobkyňa 1/ počas konania o priestupku pred Okresným úradom Bánovce

aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.4.2017 sp.zn. II. ÚS 242/2017 súd je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný