Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4C-33-2018.pdf
PDF · 171.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. zastúpený E. 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. XX, H., o zaplatenie 4 184,74 €, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 4 184,74 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní túto náhradu žalobkyni zaplatiť tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu toho plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Súd svedkovi H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nárok na svedočné nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2018 sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 4 184,74 €. V žalobe uviedla, že žalovaný 1/ dňa 9.9.2016 užil v nadmernom množstve alkohol, čo si vyžiadalo nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V zmysle príslušnej legislatívy je žalovaný 1/ poistencom žalobkyne. Z tohto titulu žalobkyňa uhradila náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v súvislosti s vyššie uvedeným užitím alkoholu v sume 4 184,74 €. Poukázala na to, že v zmysle § 9 ods. 7 písm. b/ pred bodkočiarkou zákona č. 580/2004 Z.z (do 31.12.2016 v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.) má právo uplatniť voči svojmu poistencovi nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa zdravotná starostlivosť poistencovi poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Na základe uvedeného žalobkyňa podaním zo dňa 28.2.2017 vyzvala žalovaného 1/, zastúpeného jeho rodičmi, na náhradu týchto nákladov v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1/ výzvu prevzal dňa 6.3.2017, lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti mu uplynula dňa 21.3.2017 a od nasledujúceho dňa je v omeškaní. Žalobkyňa vysvetlila zástupcovi žalovaného 1/ dôvody, prečo si uplatňuje nárok voči žalovanému 1/. Týmito dôvodmi sú vek žalovaného 1/ v čase predmetnej udalosti, ktorý bol viac ako 14 a pol roka a ktorý zakladá jeho deliktuálnu spôsobilosť a tiež skutkové okolnosti prípadu - plánované, koordinované a vedomé zabezpečenie a užitie alkoholu žalovaným 1/, navyše v jeho bežnom voľnom čase, kedy jeho zákonní zástupcovia nemohli predpokladať dôvodnosť potreby osobného dohľadu nad žalovaným 1/, čím z ich strany došlo k splneniu skutočností v zmysle § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ poskytol žalobkyni Prepúšťaciu správu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 11.9.2016, číslo chorobopisu XXX. Tento dôkaz v plnej miere potvrdil dôvodnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu, v ktorom bola poskytnutá, plne adekvátnej závažnosti zdravotného stavu žalovaného 1/, ktorý bol pri prijatí do
zdravotníckeho zariadenia a aj následne v bezvedomí (kóme), pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu, nereagoval ani na algické (bolestivé) podnety, mal tras celého tela a povrchové poranenia trupu dolnej končatiny a hlavy. Uvedený zdravotný stav v komplexnosti zároveň zakladal predpoklad iných, navonok priamo neprejavených, no potencionálne zásadných súvisiacich poškodení zdravia, aj vzhľadom na úplnú absenciu informácií o konkrétnej príčine a okolnostiach vzniku úrazových zranení. Uvedené tak vyvrátilo dôvodnosť primárnej argumentácie zákonného zástupcu žalovaného 1/ o údajnej nadbytočnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti na druhý a tretí deň po prijatí do zdravotníckeho zariadenie (osobitne, ak bol prvý deň prijatý do zdravotníckeho zariadenia až v čase o 22:15 hod.) po tak závažnom poškodení zdravia, ako aj namietanej dôvodnosti potreby iba „prvotnej liečby“ v krátkom čase po prijatí žalovaného 1/ do zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa poukazovala na fakt, že u žalovaného 1/ bolo počas poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení objektívne zistené množstvo alkoholu v krvi 1,98 mg/l, teda 4,12 promile, čo predstavuje komatózny stav a riziko smrteľnej otravy alkoholom, pričom smrteľná dávka je 5 promile alkoholu v krvi (50 % prípadov). Predmetný údaj o množstve alkoholu v krvi žalovaného 1/ bol navyše zisťovaný s odstupom približne 5 hodín a neskôr po ukončení užívania alkoholu a až po prvotných zdravotných úkonoch na mieste, resp. v sanitnom vozidle rýchlej lekárskej pomoci, vykonaných práve za účelom zmiernenia jeho intoxikácie, z čoho vyplýva, že pôvodné množstvo alkoholu v krvi žalovaného 1/ bolo ešte vyššie, ako až neskôr zistených 4,12 promile. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala najmä na nespornú skutočnosť, že žalovaný 1/ bol hospitalizovaný na lôžku evidentne viac ako 24 hodín, čo v zmysle zmluvných podmienok uzatvorených medzi žalobkyňou ako zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zakladá dôvodnosť uplatňovania a úhrady plnej ceny tzv. ukončenej hospitalizácie, čo platí nielen u dotknutého poskytovateľa, ale vo vzťahu ku všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim ústavnú
- lôžkovú zdravotnú starostlivosť, pričom ide o verejne známu a dostupnú informáciu. Vzhľadom na uvedené je bez relevantného dôsledku laická teoretická úvaha žalovaného 1/ o tom, že jeho zdravotný stav už približne 12 hodín po prijatí do zdravotníckeho zariadenia mohol byť natoľko konsolidovaný a bez rizík, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebolo ďalej potrebné, pretože k ukončeniu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v čase kratšom ako 24 hodín po prijatí na túto hospitalizáciu v skutočnosti preukázateľne nedošlo. Žalobkyňa poskytla žalovanému 1/ aj dôkaz svedčiaci o relevancii príslušnej sumy za ukončenú hospitalizáciu (ústavná - lôžková starostlivosť) - Dodatok č. 19 k Zmluve č. XXNFALXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý žalovanému 1/ v danej veci na príslušnom oddelení poskytol zdravotnú starostlivosť, a v ktorom je s platnosťou na predmetné obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti písomne zmluvne dohodnutá príslušná konkrétna cena za ukončenú hospitalizáciu, zhodná so sumou, ktorej náhradu si žalobkyňa regresne uplatňuje. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, žalobkyňa požiadala Okresný úrad H. o poskytnutie správy o výsledku konania voči žalovanej 2/ ako subjektu, ktorý dôvodne predpokladane predajom alkoholu evidentne neplnoletému žalovanému 1/ v základe umožnila jeho následné užitie. Dňa 12.6.2017 Okresný úrad H. doručil žalobkyni podanie, ktorým jej oznámil, že vec vyhodnotil ako tzv. iný správny delikt fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, na základe čoho z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti konanie odstúpil na vybavenie Obecnému úradu D.. Dňa 26.3.2018 Obecný úrad D. doručil žalobkyni namiesto poskytnutia správy o výsledku predmetného konania stručné oznámenie konštatujúce skutočnosť zrejmú už z obsahu konania vedeného na Obvodnom oddelení PZ D., kde žalovaná 2/ uviedla, „že dňa 9.9.2016 žiaden alkohol maloletým osobám nepredala“, bez akéhokoľvek vyjadrenia vo vzťahu k výsledku konania vo veci, ktorá bola Obecnému úradu D. odstúpená z Okresného úradu H.. Aj napriek zásadným nedostatkom vyplývajúcim z uvedených absurdných vyjadrení Obecného úradu D. je z obsahu prešetrovania veci Obvodným oddelením PZ D. zrejmý dôvodný predpoklad, že práve žalovaná 2/ predala a tým poskytla do dispozície predmetný alkohol žalovanému 1/. Uvedené priamo vyplýva z výpovedí na Obvodnom oddelení PZ D. tak samotného žalovaného 1/, ako aj priameho svedka veci - H. ktoré dostatočne konkrétne, logicky a hodnoverne a súhlasne opisujú priebeh a okolnosti predaja alkoholu žalovanou 2/. Tieto plne potvrdzuje aj najlogickejší predpoklad miestnych a časových okolností - kde si žalovaný 1/ mal relevantnú možnosť predmetný alkohol v danom čase, stave a množstve zabezpečiť. Naopak, tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že v daný deň žiadne maloleté deti do jej predajne ani len neprišli, resp. že „v uvedený deň žiadnym maloletým osobám nepredala žiadny alkohol“, resp. dokonca že žalovaného 1/ nepozná „ani som ho nikdy nevidela“ (hoci žalovaný 1/ dlhodobo býva v rovnakej dedine ako má žalovaná 2/ dlhodobo prevádzku potravín), sa javia ako evidentne účelové a nepravdivé, vyslovené v snahe nedôvodne sa vyhnúť následkom svojej právnej zodpovednosti, a sú priamo vyvrátené svedectvami žalovaného 1/ a H. ktorí vedeli popísať aj konkrétne detaily priebehu tohto predaja, ktoré sa javia ako hodnoverné a logické, bez odôvodnených pochybností o ich pravdivosti. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č.
580/2004 Z.z (do 31.12.2016 v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.) má právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k poškodeniu zdravia u jej poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. V tejto spojitosti žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 415, 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. a § 3 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z.z. Na základe uvedeného si uplatnila nárok na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti aj voči žalovanej 2/. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenia § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že si primárne uplatňuje právo na náhradu predmetných vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti voči žalovaným solidárne. V záujme zohľadnenia všetkých relevantných okolností prípadu, potenciálne zistených až v priebehu dokazovania, však alternatívne navrhla, aby súd podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa miery zavinenia žalovaných určil pomer ich zodpovednosti vo vzťahu k ich povinnosti uhradiť predmetnú pohľadávku, a to podľa podielu ich účasti na nutnosti vynaloženia predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti.
2. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je sporné, že k užitiu alkoholu z jeho strany došlo, ako aj to, že mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Namieta však, resp. ostáva sporná výška žalovanej sumy (uplatnený regres) a miera jeho zavinenia na konaní, ktorého následkom je vymáhaný regres. Ďalej uviedol, že bol prijatý na Detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny DFNsP dňa 9.9.2016 vo večerných hodinách o 22.15 h. Podľa zmluvy medzi žalobkyňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pre uplatnenie žalovanej položky za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť vo výške 3 992 € je potrebné, aby bol pacient hospitalizovaný viac ako 24 hodín. Napriek tomu, že v prepúšťacej správe sa uvádza, že sa v priebehu niekoľkých hodín postupne prebral k vedomiu a jeho celkový stav bol zastabilizovaný, nebol prepustený do domáceho ošetrenia. Takýto postup by bol z hľadiska hospodárnosti prijateľný pre všetky strany okrem poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poukázal na to, že v priebehu hospitalizácie, okrem prvotne poskytnutej zdravotnej starostlivosti nebol podrobný ďalším vyšetreniam, nebol ani sledovaný v žiadnom špeciálnom režime. Preto sa nedá súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, že v tomto prípade bolo indikované a potrebné vzhľadom na zdravotný stav zotrvať hospitalizovaný do 11.9.2016. Práve naopak, je zrejmé, že v zastabilizovanom stave v domácej starostlivosti by sa cítil komfortnejšie a bola by mu poskytnutá starostlivosť a tekutiny, ošatenie, hygiena a iné potrebné veci na vyššej úrovni ako v nemocnici. Jeho rodičia prejavili záujem vziať ho do domáceho ošetrenia hneď potom, ako mu bolo poskytnuté prvotné ošetrenie, kedy už bolo zrejmé, že nie je ohrozený na živote, ani nie je dôvodné predpokladať žiadne komplikácie. Časovo sa jedná o dopoludnie 10.9.2016 (sobota). Táto ich žiadosť bola zamietnutá, avšak nie z dôvodov potreby zotrvania ich syna pod lekárskym dohľadom, ale z organizačných dôvodov, konkrétne im bolo oznámené, že v tento deň nemá kto podpísať prepúšťaciu správu a teda syna si nechajú aspoň 24 hodín na pozorovanie. Už zo samotného vysvetlenia a komunikácie so zákonnými zástupcami je evidentné, že dôvodom zotrvania v nemocnici nebolo ohrozenie zdravia, ale čisto organizačné záležitosti zdravotníkov a skutočnosť, že „jednodňoví pacienti sú pre nemocnicu stratou“. Žalovaný 1/ mal za to, že zo žaloby nevyplýva v čom spočíva, resp. prečo je položka za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť v požadovanej konkrétnej výške. Tvrdil, že položka vo vyčíslení nákladov pod názvom Kóma, bližšie neurčená so schválenou cenou 3 992 € je pre neho nezrozumiteľná. Navyše, v dodatku č. 19 k zmluve je za pediatrickú anesteziológiu 2 uvedená suma na úhradu vo výške 3 977 €, takže mu nie je zrejmá opodstatnenosť tejto položky a či sa jedná o tú istú položku. Taktiež mu nie sú zrejmé náklady z termínu od 11.9.2016 do 15.9.2016 vo výške 61,17 €. Nesporná ostáva len položka spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 34,58 € a lekárska služba prvej pomoci vo výške 96,99 €. Žalovaný 1/ s poukazom na podmienky akceptácie a úhrady zdravotnej starostlivosti uvedené v bode 7 dodatku č. 19 k zmluve mal za to, že hospitalizácia nebola dôvodná. Toto tvrdenie nachádza oporu v prepúšťacej lekárskej správe, kde je uvedené, že v priebehu niekoľkých hodín sa pacient postupne preberal k vedomiu a jeho celkový stav bol zastabilizovaný. A v ďalšom priebehu bol pacient pri vedomí, orientovaný, odpovedal adekvátne, prijímal potravu a tekutiny, nezvracal, čiže aj keby bol prepustený v poobedných hodinách 10.9.2016, stále by išlo o ošetrenie do 24 hodín a poskytovateľ by bol oprávnený vykázať poisťovni len výkony, ktoré boli poskytnuté poistencovi. Jeho rodičia neboli korektne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti informovaní o jeho skutočnom zdravotnom stave, resp. boli ponaučení zdravotným personálom, že je potrebné ho ponechať „na pozorovaní viac ako 24 hodín kvôli poisťovni“, napriek tomu, že žiadali o prepustenie do domácej starostlivosti s tým, že keď nemá kto napísať lekársku správu, prídu si po ňu dodatočne. Je zrejmé, že prioritou nebolo dobro pacienta, ale uplatnenie si paušálnej náhrady, a to položky za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalovaná 2/ predala jemu a jeho kamarátom dve fľaše alkoholu, pritom mala
vedomosť že sa jedná o osoby mladšie ako 18 rokov. Pri predaji sa ubezpečovala, či majú maloletí tašky, aby nikto fľaše nevidel. Vzhľadom na zhodné výpovede všetkých zúčastnených maloletých, ako aj na okolnosti priamo súvisiace s týmto konaním, mal za to, že týmto konaním mu žalovaná 2/ spôsobila poškodenie zdravia intoxikáciou alkoholom, čo si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/389/2014.
3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou v plnom rozsahu, ako aj s uvedením žalobkyne, že je spoluzodpovedná za konanie žalovaného 1/ a to z dôvodu, že maloletému nepredala žiadny alkohol (maloletého ani nepozná). Tvrdenie žalobkyne nie je ničím preukázané. Poukázala na vyjadrenie Obce D. zo dňa 8.3.2018, v zmysle ktorého ona žiaden alkohol maloletým nepredala. Správami a úkonmi, ktoré žalobkyňa spomenula v žalobe, bolo objasňovanie priestupku ukončené, avšak žalobkyňa zobrala na seba funkciu vyšetrovateľa a sama bez dôkazov v žalobe zdôvodnila jej spoluzodpovednosť. Orgány ako polícia, okresný ani obecný úrad nepoukázali na porušenie zákona z jej strany, resp. jej neuložili ani pokutu. Doklady na preukázanie svojich tvrdení nemá, nakoľko žalobkyňa nepreukázala v žalobe, že maloletým predala alkohol. Žiadala preto žalobu voči nej zamietnuť.
4. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.5.2021 uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že náklady na zdravotnú starostlivosť aj skutočne vynaložila a zaplatila liečebnému ústavu. Je tu len vyčíslenie nákladov, absentuje však dôkaz o zaplatení peňazí nemocnici. Namietal aj výšku nákladov a poukazoval na to, že spolu s ním bol hospitalizovaný aj H., ktorý bol rovnako ošetrený na rovnakej jednotke intenzívnej starostlivosti a bol v rovnakom čase aj prepustený. Voči nemu si iná zdravotná poisťovňa regres neuplatnila. Mal si byť vedomý, že užívanie alkoholu vo väčšej miere môže spôsobiť poškodenie zdravia a prípadnú hospitalizáciu, avšak v žiadnom prípade si nemohol byť vedomý, že môže byť voči nemu uplatnená sankcia v takej výške.
5. Žalobkyňa na uvedenom pojednávaní vysvetlila, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola uhradená za žalovaného 1/ vo výške 3 992 €, je odlišná od sumy dohodnutej v zmluve medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, nakoľko v zmluve je uvedená len základná cena za hospitalizačný prípad, pričom vykázaná, následne uhradená suma nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 3 992 € zodpovedá skutočne uhradeným úkonom v danom prípade. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazuje zdravotnú starostlivosť prostredníctvom systému DRG, v ktorom tento systém vypočíta cenu hospitalizačného prípadu podľa rozsahu skutočného poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti bola suma 3 992 € práve takto vypočítaná a po revízii žalobkyňou ako zdravotnou poisťovňou uznaná ako dôvodná.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, listinnými dôkazmi obsiahnutými v priestupkovom spise Obvodného oddelenia Policajného zboru D.. p. ORP-P-XXX/MA- OPPX-XXXX, výsluchom žalovaných 1/ a 2/, výsluchom svedkov H., R., F. a zistil tento skutkový stav:
7. Z Oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 12.9.2016, doručeného žalobkyni dňa 7.10.2016 (č.l. 5) vyplýva, že v dňoch 9.9.2016 až 11.9.2016 bola žalovanému 1/ poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť poskytovateľom Detská fakultná nemocnica s poliklinikou L., a to na klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny. Dôvodom poskytnutia zdravotnej starostlivosti bolo užitie návykovej látky, pričom k poškodeniu zdravia žalovaného 1/ došlo 9.9.2016. Ako diagnóza je v oznámení uvedené R40.2, t.j. kóma, bližšie neurčená. V časti iné dôležité údaje je uvedené: 14,5 ročný chlapec, podchladený, požil neznáme množstvo alkoholu, iné látky im nie sú známe. Pacient v bezvedomí, GCS 8 bb, zaintubovaný, transportovaný do DFNsP v Bratislave na DKAIM. Oznámenie bolo vystavené lekárom spomínaného poskytovateľa.
8. Z prepúšťacej správy žalovaného 1/ zo dňa 11.9.2016, vystavenej poskytovateľom Detská fakultná nemocnica s poliklinikou L., vyplýva, že tento bol na detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny hospitalizovaný od 9.9.2016 do 11.9.2016. V tejto správe sa podrobne opisuje stav žalovaného 1/ pri jeho prijatí dňa 9.9.2016 o 22.15 hod., ďalej je v časti „laboratórne vyšetrenia“ okrem iného uvedené „S_Alc:1,98 g/l, v časti „liečba“ je uvedené: Celaskon, Pentasa, Mutaflor, monitoring vitálnych funkcií, sledovanie neurologického statusu, UVP, PK, NGS, ošetrovanie očí, štandardná ošetrovateľská starostlivosť, infúzna liečba. V časti „priebeh“ sa uvádza, že žalovaný 1/ bol dňa 9.9.2016 privezený
RLP po požití alkoholu a následnej poruche vedomia, GCS 8 bb, na mieste zaintubovaný a napojený na UVP, transport na pracovisko bez komplikácií. Pri prijatí sa necielene budí, bolusovo utlmený, parciálna očista, zavedenie vstupov - NGS a PK, zrealizované odbery na vyšetrenia. Napojený na UVP, bez tlmenia, VF stabilizované. V priebehu niekoľkých hodín sa postupne preberá k vedomiu, po príprave extubovaný, celkový stav stabilizovaný. V ďalšom priebehu pacient pri plnom vedomí, orientovaný, odpovedá adekvátne, eupnoický, toleruje plný per os príjem, nezvracia. V stabilizovanom stave pacienta prepúšťame do domáceho ošetrenia. Rodičia poučení. V prepúšťacej správe sú uvedené dve diagnózy: R40.2 - porucha vedomia, kóma nešpecifikovaná a X65.8 - úmyselná intoxikácia alkoholom. Pod prepúšťacou správou sú podpísaní zástupca prednostu H. a službukonajúci lekár H..
9. Z Vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou, nedatovaného (č.l. 8), vystaveného revíznym lekárom žalobkyne H., vyplýva, že k poškodeniu zdravia žalovaného 1/ došlo 9.9.2016, pričom na zdravotnú starostlivosť žalovaného 1/ boli vynaložené náklady v celkovej výške 4 184,74 €. Konkrétne išlo náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od 11.9.2016 do 15.9.2016 vo výške 61,17 €, uhradené poskytovateľovi 4.11.2016 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX); náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od 9.9.2016 do 10.9.2016 vo výške 34,58 €, uhradené poskytovateľovi 7.11.2016 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX);. náklady ústavnej (lôžkovej) starostlivosti za obdobie od 9.9.2016 do 11.9.2016 vo výške 3 992 €, uhradené poskytovateľovi 7.11.2016 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX) a náklady lekárskej služby prvej pomoci vo výške 96,99 €, uhradené poskytovateľovi 9.11.2016 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX).
10. Z rozpisu nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovaného 1/ vynaložených v období od 9.9.2016 do 15.9.2016 v súvislosti s poškodením jeho zdravia zo dňa 9.9.2016, vyčísleného revíznym lekárom žalobkyne H. (č.l. 9-11, tiež č.l. 80 až 85), je zrejmé, ktoré konkrétne výkony zdravotnej starostlivosti boli v tomto období žalovanému 1/ poskytnuté, ktorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aká bola cena jednotlivých výkonov a tiež to, aká bola celková výška týchto nákladov - jednalo sa o sumu 4 184,74 €. Táto suma pozostávala z liečebných nákladov ústavnej (lôžkovej) starostlivosti vo výške 3 992 €, ďalej spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo výške 95,75 € a lekárskej služby prvej pomoci vo výške 96,99 €.
11. Z dodatku č. 19 zo dňa 26.3.2014 k Zmluve č. XXNFALXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou L. (č.l. 42-48) vyplýva, že cena za ukončenú hospitalizáciu na oddelení pediatrickej anesteziológie 2 bola 3 977 €. V zmysle bodu 2.2 tohto dodatku poisťovňa uhradí za hospitalizáciu dlhšiu ako 24 hodín cenu za ukončenú hospitalizáciu alebo cenu za ošetrovací deň, to neplatí v prípade výkonov hradených osobitným spôsobom. Cena za ukončenú hospitalizáciu sa uhrádza za oddelenie, na ktorom bola poistencovi poskytovaná zdravotná starostlivosť dlhšie ako 24 hodín. V bode 2.4 tohto dodatku sa uvádza, že ak bol poistenec prijatý na lôžkové oddelenie na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti, hospitalizácia však nebola dlhšia ako 24 hodín, je poskytovateľ oprávnený vykázať poisťovni všetky úkony, ktoré boli poskytnuté poistencovi formou ambulantných výkonov.
12. Detská fakultná nemocnica s poliklinikou L. (poznámka súdu - od 1.1.2018 Národný ústav detských chorôb, so sídlom Z.a) dňa 7.10.2016 vystavila žalobkyni za liečbu jej pacientov za obdobie september 2016 súhrnnú faktúru č. XXX XX/XXXX (č.l. 123) na sumu 1 731 842,42 € s dátumom splatnosti 7.11.2016. Žalobkyňa vo svojom informačnom systéme túto faktúru viedla pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX (viď č.l. 77). Z výpisu z účtu žalobkyne v Štátnej pokladnici (č.l. 130) vyplýva, že žalobkyňa dňa 4.11.2016 uhradila na faktúru č. XXXXXXXXX na účet Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou L. sumu 1 723 382,77 €. Žalobkyňa vyplatila uvedenému poskytovateľovi sumu nižšiu o 8 459,65 €, nakoľko na základe revízie žalobkyne jej na túto sumu poskytovateľ dňa 27.10.2016 vystavil opravnú faktúru - dobropis č. XXX XX/XXXX (č.l. 124). Úhradou spomínanej súhrnnej faktúry, vedenej žalobkyňou pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX, tak žalobkyňa uhradila aj náklady zdravotnej starostlivosti vynaložené uvedeným poskytovateľom žalovanému 1/ v celkovej výške 4 026,58 € (3 992 € + 34,58 €).
13. Spoločnosť HPL spol. s r.o. dňa 3.10.2016 vystavila žalobkyni za poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej pacientom za obdobie september 2016 súhrnnú faktúru č. XXXX/XXXX (č.l. 125) na sumu 446 661,73 € s dátumom splatnosti 7.11.2016. Žalobkyňa vo svojom informačnom systéme túto faktúru viedla
pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX (viď č.l. 78). Z výpisu z účtu žalobkyne v Štátnej pokladnici (č.l. 131) vyplýva, že žalobkyňa dňa 3.11.2016 uhradila na faktúru č. XXXXXXXX na účet spoločnosti HPL spol. s r. o. sumu 443 278,23 €. Žalobkyňa teda vyplatila tomuto poskytovateľovi sumu nižšiu o 3 383,50 €. Podľa nesporných tvrdení žalobkyne jej totiž uvedený poskytovateľ vystavil na sumu 3 383,50 € opravný doklad č. XXXXXXXX (viď č.l. 126). Úhradou spomínanej súhrnnej faktúry, vedenej žalobkyňou pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX, tak žalobkyňa uhradila aj náklady zdravotnej starostlivosti vynaložené uvedeným poskytovateľom žalovanému 1/ vo výške 61,17 €.
14. Spoločnosť LSE - Life Star Emergency, s.r.o. dňa 10.10.2016 vystavila žalobkyni za ošetrenie jej pacientov za obdobie september 2016 súhrnnú faktúru č. XXXXXXXXXX (č.l. 127) na sumu 148 297,04 € s dátumom splatnosti 24.10.2016. Žalobkyňa vo svojom informačnom systéme túto faktúru viedla pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX . (viď č.l. 79). Z výpisu z účtu žalobkyne v Štátnej pokladnici (č.l. 129) vyplýva, že žalobkyňa dňa 9.11.2016 uhradila na faktúru č. XXXXXXXXXX na účet spoločnosti LSE - Life Star Emergency, s.r.o. sumu 59 579,36 €. Žalobkyňa teda vyplatila tomuto poskytovateľovi sumu nižšiu o 88 717,68 €. Žalobkyňa si totiž z faktúry odpočítala poskytnutý preddavok na zdravotnú starostlivosť za uvedený mesiac vo výške 88 705,68 € (vo faktúre uvedený ako paušálna úhrada 09/2016), ktorý bol podľa nesporných tvrdení žalobkyne uhradený 18.8.2016. Na zvyšných 12 € bol žalovanej podľa jej nesporných tvrdení uvedeným poskytovateľom vystavený opravný doklad č. XXXXXXXXXX (viď č.l. 128). Úhradou spomínanej súhrnnej faktúry, vedenej žalobkyňou pod č. externého dokladu XXXXVYXXXXXXXXXX, tak žalobkyňa uhradila aj náklady zdravotnej starostlivosti vynaložené uvedeným poskytovateľom žalovanému 1/ vo výške 96,99 €.
15. Z výpisu zo živnostenského registra zverejneného na internete (č.l. 52) súd zistil, že žalovaná 2/ ku dňu 9.9.2016 ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným menom G. s miestom podnikania v H., X. mája XX, a to okrem iného aj v predmete podnikania kúpa tovaru v rozsahu voľnej živnosti za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod). V čase rozhodovania súdu už žalovaná 2/ podnikateľskú činnosť nevykonávala, keďže ju ukončila vo všetkých predmetom podnikania ku dňu 1.1.2021.
16. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia policajného zboru D. zo dňa 21.9.2016 (č.l. 7) vyplýva, že žalovaná 2/ bola podozrivá zo spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to tým, že dňa 9.9.2016 v čase cca o 16.00 hod. mala vo svojom obchode v obci D. na ul. R., predať dve fľaše vodky dvom maloletým osobám - žalovanému 1/ a H.. Ďalej sa v správe uvádza, že žalovaný 1/ k veci zo dňa 9.9.2016 (okrem iného) uviedol, že v potravinách N., ktoré sa nachádzajú pri škole vedľa bývalého mäsiarstva v čase cca 17.00 kúpil spolu s H. dve fľaše vodky, pričom sa v tom čase nachádzali v obchode dve predavačky. Následne išli na šutrovňu do D., kde sa dostavili v čase cca 17.30 hod. a po chvíli začali uvedený alkohol piť, pričom vypili skoro celú jednu sedem decovú vodku. H. k veci (okrem iného) uviedol, že spolu so žalovaným 1/ boli kúpiť dve fľaše vodky v potravinách N.. Keď vošli do uvedených potravín, tak sa opýtali predavačky, či im predá dve fľaše vodky, na čo im predavačka povedala, že áno a ukázala im chladničku, kde uvedené vodky boli. Následne pri platení alkoholu sa ich predavačka opýtala, že či si alkohol majú kde schovať, na čo jej uviedli, že majú ruksak, do ktorého si to schovajú. Na štrkovňu došiel spolu so žalovaným 1/ v čase cca 17.30 hod., pričom po chvíli začali alkohol piť. Sedem decovú fľašu vodky vypili skoro celú. V správe sa taktiež uvádza, že dňa 16.9.2016 boli k veci dopočutí žalovaní 1/ a H., pričom zhodne uviedli, že dve fľaše vodky im predala žalovaná 2/, ktorú opoznali podľa fotky zo systému Regob. Taktiež uviedli, že uvedený alkohol zaplatil žalovaný 1/, pričom H. stál vedľa neho pri pokladni. Napokon sa v správe uvádza aj to, že žalovaná 2/ k veci zo dňa 9.9.2016 uviedla, že v uvedený deň mala potraviny otvorené od 15.40 h do 17.00 h. Tvrdila, že v uvedený deň žiadnym maloletým osobám nepredala žiaden alkohol, do predajne v ten deň žiadne maloleté deti neprišli.
17. Okresný úrad H., odbor všeobecnej vnútornej správy, na písomný dopyt žalobkyne listom zo dňa 6.6.2017 (č.l. 17) žalobkyni oznámil, že dňa 5.10.2016 obdržal od Obvodného oddelenia policajného zboru D. správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORP-P-XXX/MA-OPPX-XXXX, vo veci obvinenia žalovanej 2/. Po preštudovaní spisového materiálu predmetnú vec postúpil Obecnému úradu D., nakoľko skutočnosti uvedené v spise nasvedčovali tomu, že ide o skutok, ktorý je iným správnym deliktom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, o čom svedčí ustanovenia § 2
ods. 1 písm. a/ zákona č. 219/1996 Z.z., pričom kompetentným orgánom na konanie je v zmysle § 12 uvedeného zákona obec. Preto bola vec postúpená na ďalšie konanie a rozhodnutie na Obecný úrad D..
18. Na písomnú žiadosť žalobkyne ohľadne výsledku šetrenia v tejto veci Obec D. listom zo dňa 28.6.2017 žalobkyni oznámila, že predmetná vec bola došetrená. Ku vzniku úrazu alebo inému poškodeniu zdravia žalovaného 1/ nedošlo zavineným protiprávnym konaním inej osoby. Predmetná vec bola doriešená ústnym dohovorom a prísľubom maloletých, ako aj ich rodičov, že podobný skutok už nespáchajú. Na ďalší písomný dopyt žalobkyne Obec D. v liste zo dňa 8.3.2018 len poukázala na to, že na Obvodnom oddelení policajného zboru D. bol dňa 12.9.2016 riešený priestupok, kde žalovaná 2/ uviedla, že dňa 9.9.2016 žiaden alkohol maloletým nepredala.
19. Súd listom zo dňa 15.6.2021 žiadal Obec D. o zaslanie administratívneho spisu vo veci žalovanej 2/, týkajúcej sa prejednania správneho deliktu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. Obec D. súdu listom zo dňa 2.7.2021 oznámila, že požadovaný administratívny spis sa nepodarilo nájsť.
20. Žalovaný 1/ v rámci svoje výpovede uviedol, že v škole boli dohodnutí s chalanmi z triedy, že pôjdu kúpiť k žalovanej 2/ alkohol, že sa stretnú o 16:00 hod na D. a že on a H. skočia kúpiť alkohol. Predtým ešte zavolali R., nech im ide zistiť, či je obchod prázdny. Keď im to pozrela, išli ho kúpiť. Ona išla medzitým domov, aby sa pripravila a o 16.00 hod. vedela prísť na D.. Uviedol, že alkohol im predala žalovaná 2/. Najskôr si alkohol zobrali z regálu, ale žalovaná 2/ im povedala, že im ho dá chladený. Keď išli platiť za alkohol, strhla s fľašiek cenovky, bloček im ani nedala. Potom sa len oni dvaja vybrali k vode, začali piť a zvyšok si už nepamätal. Zobudil sa až v nemocnici ráno, bol pripútaný k posteli. Jeho potom odpútali. O 10.00 hod k nim pustili rodičov a nejako medzi 12.00 hod. a 14.00 hod. ich (jeho a H. poodpájali od všetkých prístrojov. Rodičia sa pýtali, či ho nemôžu pustiť skôr domov, povedali im však, že skôr ako po 24 hodinách ho nemôžu pustiť. Museli preto čakať až do rána, kedy bol cca o 10.00 hod. pustený domov. Na otázku súdu, či žalovanú 2/ poznal pred tým dňom, keď mu mala predať alkohol, žalovaný 1/ uviedol, že párkrát predtým ju videl v obchode, mimo platenia za tovar sa však s ňou nikdy nerozprával.
21. Svedok H. uviedol, že toho dňa sa rozhodli s F., že to pôjdu osláviť, že pôjdu do toho obchodu. Najprv sa dohodli, že tam pošlú spolužiačku, aby im zistila, či tam niekto nie je. Potom im dala vedieť, že nikto tam nie je, tak on s F. to tam išli kúpiť. Potom si vybrali, čo chceli a predavačka im to predala. Potom išli oslavovať. Po chvíľke ich prišla skontrolovať tá ich spolužiačka. Videla na nich, že nie sú celkom v pohode, preto utekala za jeho mamou, ktorá zavolala sanitku. Potom sa zobudil až v nemocnici. V rámci odpovedí na otázky právneho zástupcu žalovaného 1/ a súdu svedok doplnil, že potraviny, v ktorých kúpili alkohol sa v dedine nazývajú „N.bchodu. Nepamätal si dobre, ale zdalo sa mu, že tam vtedy bola jedna predavačka. Vybrali si dve fľaše vodky a išli ich zaplatiť. Keď ho zaplatili, predavačka im kázala, aby si ho schovali do batohu. Zobrala im aj bloček. Predavačka bola taká staršia, menšieho vzrastu, na viac si už ale nepamätal. Žalovanú 2/ síce pozná z videnia a aj z toho obchodu, ale nepamätal si, či tam bola ona v tom čase.
22. Svedkyňa R. uviedla, že žalovanú 2/ pozná z videnia z obchodu. S kamarátmi sa dohodla, že pôjdu von, nevedeli presne kam. Potom sa stretli oproti jej domu, na ulici, kde bol ten obchod. Bolo známe, že v tom obchode sa predáva alkohol neplnoletým. Kamaráti jej povedali, aby vošla do obchodu a skontrolovala, či tam niekto nie je. Bola tam iba pani predavačka. Tak potom vyšla z obchodu von, povedala to kamarátom a oni išli do obchodu kúpiť alkohol a ona išla domov nachystať sa von. Dohodli sa, že sa stretnú na D.utrovni. Neskôr tam za nimi prišla a oni boli opití, ležali na zemi. Vtedy vedela, že je zle, tak sadla na bicykel a išla pre pomoc. Povedali jej, že ju už ďalej nepotrebujú, že keby potrebovali, tak sa ozvú. Tak išla domov. Potom už iba v ten deň, v neskorých večerných hodinách, jej klopala na dvere polícia a pýtala sa na podrobnosti. V rámci odpovedí na otázky právneho zástupcu žalovaného 1/ a súdu svedkyňa doplnila, že obchod, ktorý bola preveriť, sa nazýval obchod u G.. Keď vošla do predajne, bola tam žalovaná 2/. V tom obchode sa striedali dve predavačky, ale v ten deň tam bola len žalovaná 2/. Alkohol išli kúpiť žalovaný 1/ a H., videla ako vstupujú do obchodu, no nečakala kým z neho vyjdú, ale išla domov. Alkohol si však chalani určite nepriniesli z domu. Keď prišla na štrkovňu, všimla si, že mali pri sebe dve fľaše Nicolaus vodky.
23. Žalovaná 2/ v rámci svojej výpovede uviedla, že viac ako 40 rokov pracuje ako predavačka a nikdy s tým nemala problémy, vždy deťom dohovárala, aby boli slušné. Týchto chlapcov nepozná, nikdy ich
nevidela, myslela si, že si to vymysleli. Len sa dopočula, že na štrkovisku bolo vtedy veľa alkoholu. To jej hovorili ich kamaráti, mali pôvodne oslavovať pri kostole. Oni už mali dopredu nakúpený alkohol, alebo si ho doniesli z domu. V tom čase mala zlomenú nohu, ani nepracovala. Nerozumela, ako si mohli dovoliť obviniť ju takto nespravodlivo. Mala obchod pri škole, tak možno cez to ju tí chalani poznajú. Nepredala im ale žiaden alkohol. V tom čase ju v predajni zastupovala jej matka. V rámci odpovedí na otázky žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej 1/ a súdu žalovaná 2/ doplnila, že v tom čase bola majiteľkou predajne „Potraviny G.“, ale nazývali ju aj „Potraviny u F.“. V rozhodnom čase mala jednu zamestnankyňu
- F. a v predajni ju zastupovala aj jej matka. Obe boli v predajni každý deň, od pondelka do piatku. Vylúčila však, že by niektorá z nich predala alkohol žalovanému 1/. Ona v tom čase v predajni nebola. V súvislosti s tým, či Obec D. riešila s ňou správny delikt spočívajúci v porušení zákazu predaja alkoholu žalovanému 1/, žalovaná 2/ uviedla, že potom niekedy bola predvolaná na obec, bol tam starosta a nejaká komisia. Celá vec sa však prejednávala len ústne. Povedala im, že deťom žiaden alkohol nepredala. Žiadna pokuta jej uložená nebola a ani nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie.
24. Svedkyňa F. uviedla, že v ten deň pracovala v predajni len pár hodín. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že mu bol predaný alkohol, nevedela o aký alkohol sa jedná. V tom čase predali nejaké štamprlíky a nejakú fľašu vodky stálym zákazníkom, čo si tam chodili kupovať. Nepredala žiadnu inú fľašu. V rámci odpovedí na otázky právneho zástupcu žalovaného 1/ a súdu svedkyňa uviedla, že alkohol neplnoletým nepredala. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že mu mala predať alkohol, nech to preukáže. Nech predloží fľašu alebo bloček. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná 2/ mala v tom čase zlomenú nohu. Uviedla, že žalovaná 2/ bola práceneschopná asi dva až tri týždne. Počas tohto obdobia sa žalovaná 2/ sem-tam zastavila v obchode, prišla skontrolovať, či svedkyňa dobre prevzala tovar a či dobre vyplatila peniaze.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie").
26. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c/ alebo písm. e/].
27. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len „zákon č. 219/1996 Z.z.“) zakazuje sa predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie osobám mladším ako 18 rokov.
29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z.z. (v znení účinnom do 30.6.2018) osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok.
30. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
31. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému 1/, aby jej zaplatil sumu 4 184,74 €, tvrdiac, že ide o náklady, ktoré uhradila jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému 1/ v dôsledku užitia alkoholu. Z hľadiska hmotnoprávneho ide o právo postihu, tzv. regresné právo žalobkyne ako zdravotnej poisťovne voči žalovanému 1/ ako jej poistencovi na zaplatenie tých nákladov, ktoré uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému 1/ v dôsledku užitia alkoholu. Jedná sa o osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť vyplývajúci jej z § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z., ktorý nárok nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (k tomu porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 2 Cdo 343/2009).
32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ dňa 9.9.2016 užil v nadmernom množstve alkohol a že mu v tejto súvislosti bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dňoch 9.9.2016 až 15.9.2016. Ako už súd uviedol vyššie, z rozpisu nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovaného 1/ vynaložených v spojitosti s týmto poškodením jeho zdravia zo dňa 9.9.2016, vyčísleného revíznym lekárom žalobkyne, mal súd za preukázané, ktoré konkrétne výkony zdravotnej starostlivosti boli v uvedenom období žalovanému 1/ poskytnuté, ktorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aká bola cena jednotlivých výkonov a tiež to, aká bola celková výška týchto nákladov - jednalo sa o sumu 4 184,74 €. Táto suma pozostávala z liečebných nákladov ústavnej (lôžkovej) starostlivosti vo výške 3 992 €, ďalej spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo výške 95,75 € a lekárskej služby prvej pomoci vo výške 96,99 €.
33. Žalovaný 1/ namietal opodstatnenosť nákladov vynaložených na jeho ústavnú zdravotnú starostlivosť ako za ukončenú hospitalizáciu vo výške 3 992 €. Tvrdil, že vzhľadom na jeho zdravotný stav opísaný v prepúšťacej správe nebolo potrebné, aby bol hospitalizovaný dlhšie ako 24 hodín. Túto jeho námietku však súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.
34. Prepúšťacia správa žalovaného 1/ obsahuje okrem iného opis jeho zdravotného stavu pri prijatí na detskú kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny (žalovaný 1/ bol v čase prijatia v bezvedomí, zaintubovaný a napojený na umelú pľúcnu ventiláciu) a tiež výsledky následných laboratórnych vyšetrení (žalovaný 1/ mal 1,98 mg/l, teda 4,12 promile alkoholu v krvi). Po niekoľkých hodinách sa žalovaný 1/ postupne preberal k vedomiu, po príprave bol extubovaný a jeho stav sa stabilizoval, v ďalšom priebehu bol pri plnom vedomí, orientovaný, adekvátne odpovedal, prepustený bol v už stabilizovanom stave. Z obsahu prepúšťacej správy podpísanej službukonajúcim lekárom a zástupcom prednostu poskytovateľa však nevyplýva, že by žalovaný nemusel byť hospitalizovaný po takú dobu ako reálne bol, teda že vzhľadom na svoj zdravotný stav mohol byť prepustený do domáceho ošetrenia aj pred uplynutím 24 hodín od jeho prijatia do ústavnej starostlivosti. Potrebu hospitalizácie presahujúcej 24 hodín pri takých diagnózach, aké mal v tom čase maloletý žalovaný 1/ (kóma, úmyselná intoxikácia alkoholom) odsúhlasil napokon aj revízny lekár zdravotnej poisťovne tým, že schválil vyčíslenie nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti ako za ukončenú hospitalizáciu. Súd zdôrazňuje, že pre posúdenie toho, aká doba hospitalizácie bola v prípade maloletého žalovaného 1/ nevyhnutná, sú potrebné odborné znalosti. Žalovaný 1/ však nedoložil znalecký posudok alebo aspoň odborné vyjadrenie, z ktorého by vyplývalo, že jeho zdravotný stav nevyžadoval hospitalizáciu presahujúcu 24 hodín; takéto dôkazy ani len nenavrhol vykonať. Len čisto laické názory žalovaného 1/ v tomto smere nemohli potrebu jeho hospitalizácie presahujúcu 24 hodín relevantne spochybniť. Uvedené konštatovanie platí aj pre jeho ďalšie tvrdenia, v zmysle ktorých malo byť zo strany zdravotného personálu jeho rodičom povedané, že je potrebné ho ponechať na pozorovaní viac ako 24 hodín len kvôli poisťovni, resp. iba preto, že mu nemá kto podpísať prepúšťaciu správu. Výsluch rodičov žalovaného 1/ navrhnutý za účelom preukázania týchto jeho tvrdení preto súd nevykonal.
35. V zmluve č. XXNFALXXXXXX (v znení jej dodatku č. 19) uzavretej medzi žalobkyňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou L. bola síce uvedená cena ukončenej hospitalizácie na oddelení pediatrickej anesteziológie 2 vo výške 3 977 €, žalobkyňa však na pojednávaní vysvetlila, že sa jednalo len o základnú cenu za hospitalizačný prípad. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazuje zdravotnú starostlivosť prostredníctvom systému DRG, ktorý vypočíta cenu hospitalizačného prípadu podľa rozsahu skutočného poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Suma 3 992 € bola práve takto vypočítaná a po revízii žalobkyňou ako zdravotnou poisťovňou uznaná ako dôvodná.
36. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že mu nie sú zrejmé náklady na vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od 11.9.2016 do 15.9.2016 vo výške 61,17 €, súd opätovne poukazuje na to, že zo spomínaného rozpisu predloženého žalobkyňou, schváleného jej revíznym lekárom, je zjavné o aké výkony zdravotnej starostlivosti sa jednalo, kto a kedy ich uskutočnil a aj ich vyčíslenie.
37. Za neopodstatnenú možno označiť aj argumentáciu žalovaného 1/, že v čase prijatia zdravotnej starostlivosti po nadmernom užití alkoholu bol vo veku 14 rokov a nemal plnú spôsobilosť na právne úkony, ale len na také úkony, ktoré sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku (§ 8 a 9 Občianskeho zákonníka), nakoľko žalobkyňa si v tomto spore voči žalovanému 1/ neuplatňovala nárok zo zmluvy s ním uzavretej, ale zákonný nárok vyplývajúci jej z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ v čase poskytnutia predmetnej zdravotnej starostlivosti mal 14 rokov, nepredstavovala v danom prípade prekážku, ktorá by bránila žalobkyni uplatňovať si voči nemu nárok v zmysle spomínaného ustanovenia na zaplatenie uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti v plnej výške. Súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že žalovaný 1/ si bol dobre vedomý zákazu požívania alkoholu maloletými osobami, čo je zjavné z toho, akým spôsobom si spolu s H. naplánovali kúpu alkoholu a jeho následné užitie. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného 1/ taktiež vyplynulo, že žalovaný 1/ si bol zrejme vedomý aj toho, že užívanie alkoholu vo väčšej miere môže spôsobiť poškodenie zdravia a následnú hospitalizáciu. Prípadná nevedomosť žalovaného 1/ o možnom právnom následku takejto hospitalizácie, t.j. o vzniku regresného práva žalobkyne voči nemu v prípade úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom, je pre posúdenie jeho povinnosti zaplatiť tieto náklady žalobkyni irelevantná.
38. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému 1/ ako poistencovi žalobkyne bola v dôsledku užitia alkoholu poskytnutá zdravotná starostlivosť, pričom žalobkyňa náklady tejto zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom uhradila, súd konštatuje, že zaplatením týchto nákladov vzniklo žalobkyni voči žalovanému 1/ právo na ich úhradu v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. Súd preto považoval žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému 1/ domáhala zaplatenia týchto nákladov v celkovej výške 4 184,74 € za dôvodnú a žalovanému 1/ preto uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu.
39. Voči žalovanej 2/ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia spomínaných nákladov vo výške 4 184,74 € na základe toho, že žalovanému 1/ predajom alkoholu umožnila jeho užitie, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu jeho zdravia. Uplatnila si teda voči nej regresný nárok v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. ako voči tretej osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním došlo k poškodeniu zdravia u jej poistenca.
40. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 2/ ku dňu 9.9.2016, kedy došlo k nadmernému užitiu alkoholu žalovaným 1/, prevádzkovala ako živnostníčka v obci D. predajňu „Potraviny G.“, ktorú tamojší obyvatelia nazývali aj „Potraviny u F.“. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná 2/ ako fyzická osoba podnikateľ predajom alkoholu žalovanému 1/ porušila § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 219/1996 Z.z., teda že porušila zákaz predaja alkoholických nápojov osobám mladším ako 18 rokov.
41. Z listu Okresného úradu H., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 6.6.2017 vyplynulo, že po predložení mu správy o výsledku objasňovania priestupku vo veci obvinenia žalovanej 2/ Obvodným oddelením Policajného zboru D., bola vec postúpená na ďalšie konanie a rozhodnutie Obci D., ktorá je kompetentným orgánom na konanie o tzv. inom správnom delikte fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie podľa § 12 ods. 1 spomínaného zákona. Obec D.alobkyni listom z 28.6.2017 oznámila, že vec bola došetrená, pričom ku vzniku poškodenia zdravia žalovaného 1/ nedošlo zavineným protiprávnym konaním inej osoby. Na výzvu súdu však Obec D. uviedla, že žiaden spis týkajúci sa postúpenej veci nebol nájdený. Žalovaná 2/ v rámci svojej výpovede uviedla, že bola predvolaná ohľadne toho na obec, kde sa celá vec prejednávala pred komisiou ale len ústne, pričom žalovaná 2/ tejto komisii povedala, že žiaden alkohol deťom nepredala. Žiadna pokuta jej uložená nebola a nebolo vydané ani žiadne iné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa teda správne konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto bol jeho páchateľom, súd nebol v civilnom konaní s poukazom na § 193 C.s.p. (argumentum a contrario) takýmto výsledkom správneho konania viazaný; súd je totiž viazaný len rozhodnutím správneho orgánu, že bol spáchaný správny delikt a o tom, kto ho spáchal, nie však o tom, že správny delikt spáchaný nebol. V danom prípade dokonca žiadne rozhodnutie správnym orgánom
vydané nebolo. Súdu preto v predmetnej veci nič nebránilo posúdiť si nezávisle a samostatne otázku, či zo strany žalovanej 2/ došlo k porušeniu zákazu predaja alkoholu maloletému žalovanému 1/ (k tomu porovnaj mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS 242/2017).
42. Z obsahu priestupkového spisu č. p. ORP-P-XXX/MA-OPPX-XXXX, konkrétne zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplynulo, že žalovaný 1/ ako aj svedok H. k veci zhodne uviedli, že dňa 9.9.2016 v čase medzi 16.00 až 17.00 hod. kúpili v predajni žalovanej 2/, nazývanej „Potraviny G.“, resp. „Potraviny u F.“ dve fľaše vodky. Uvedené obaja potvrdili aj vo svojich následných výpovediach v tomto konaní, keď zároveň hodnoverne a presvedčivo opísali aj priebeh toho, ako si kúpu alkoholu naplánovali a ako ho kúpili v predajni žalovanej 2/. Svedkyňa R., ktorá bola pred kúpou alkoholu preveriť, či v predajni žalovanej 2/ nie je niekto, kto by mohol kúpe alkoholu zabrániť, potvrdila úmysel žalovaného 1/ a H. kúpiť alkohol v uvedenej predajni a aj ich videla do nej za účelom kúpy alkoholu vchádzať. Žalovaná 2/ v priebehu konania ako aj v rámci svojej výpovede uviedla, že alkohol maloletým nepredala, dokonca že ich ani nikdy nevidela. Uvedené tvrdila i napriek tomu, že žalovaný 1/ býva v tej istej obci, kde mala žalovaná 2/ predajňu potravín, do ktorej (ako vyplynulo z jeho výpovede) chodil nakupovať už aj pred 9.9.2016. Súd tieto tvrdenia žalovanej 2/ vyhodnotil ako účelové a jej výpoveď v tomto smere ako nevierohodnú, motivovanú snahou vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Aj svedkyňa F.a vyjadrila v tom zmysle, že alkohol maloletým v predajni žalovanej 2/ predaný nebol, avšak súd i jej výpoveď v tejto časti vyhodnotil ako nevierohodnú a to vzhľadom na jej vtedajší zamestnanecký vzťah k žalovanej 2/, keď podľa jej vlastného tvrdenia mala byť v uvedený deň dokonca aj ona na predajni. Žalovaná 2/ v snahe preukázať svoje tvrdenie, že žalovaný 1/ a H. si v uvedený deň v jej predajni predmetný alkohol nekúpili, doložila do spisu kópie všetkých pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 9.9.2016 (č.l. 155-176) s poukazom na to, že na žiadnom z nich nie je uvedené, že by v uvedený deň boli predané dve fľaše vodky v spotrebiteľskom balení 0,7 l ako to tvrdil žalovaný 1/ a svedok H.. Z ich výpovedí ale jednoznačne vyplynulo, že predavačka v predajni, v ktorej si kúpili predmetný alkohol, pri jeho predaji vykonala viacero úkonov, ktoré mali zabrániť tomu, aby vyšlo najavo, kde bol tento alkohol kúpený. Konkrétne, že pri predaji alkoholu strhla z fliaš cenovky, bloček im ani nedala, resp. im ho zobrala a následne sa ešte uistila, či si majú do čoho kúpený alkohol ukryť. Nimi opísané konanie predavačky tak nasvedčuje tomu, že pri kúpe predmetného alkoholu sa prijatá tržba buď vôbec nezaevidovala v elektronickej registračnej pokladnici (žalovaný 1/ uviedol, že predavačka im „bloček ani nedala“), alebo sa určitá tržba pri predaji síce zaevidovala, ale nevedno za aký tovar a v akej hodnote (svedok H. uviedol, že „bloček im zobrala“). Pokiaľ teda žalovaná 2/ predložila kópie pokladničných dokladov z jej elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 9.9.2016, neobsahujúce žiaden údaj o predaji dvoch fliaš vodky v spotrebiteľskom balení 0,7 l, tieto dôkazy neboli za vyššie opísaných okolností spôsobilé relevantne spochybniť pravdivosť výpovedí oboch maloletých ohľadne toho, že si predmetný alkohol kúpili v predajni žalovanej 2/. Pre úplnosť súd uvádza, že tri dodacie listy predložené žalovanou 2/ (č.l. 177-179) síce neobsahujú vodku v spotrebiteľskom balení 0,7 l, uvedené ale neznamená, že žalovaná 2/ na predajni takúto vodku nepredávala, nakoľko si tento tovar mohla zabezpečiť v inom období a na základe iných dodacích listov ako sú tie, ktoré súdu doložila. Po vyhodnotení vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa spomínanou správou o objasňovaní priestupku, výpoveďami žalovaného 1/ a svedkov H. a R. preukázala svoje tvrdenie, že dňa 9.9.2016 si vtedy ešte maloletí žalovaný 1/ a H. predmetný alkohol (dve fľaše vodky) kúpili v predajni žalovanej 2/.
43. Ďalej sa súd zaoberal tým, kto konkrétne žalovanému 1/ a H. tento alkohol v predajni žalovanej 2/ predal. Žalobkyňa tvrdila, že priamo žalovaná 2/. Zo správy o objasňovaní priestupku vyplynulo, že žalovaný 1/ aj H. v rámci dopočutia dňa 16.9.2016 zhodne uviedli, že alkohol im predala žalovaná 2/, ktorú opoznali podľa fotografie zo systému Regob. Žalovaný 1/ za osobu, ktorá im predala alkohol, označil žalovanú 2/ aj v rámci svojej výpovede na pojednávaní. Svedok H. uviedol, že si to už presne nepamätá, čo vzhľadom na odstup piatich rokov od udalosti možno akceptovať. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, bezprostredne po tejto udalosti, keď ju ešte uvedený svedok mal v čerstvej pamäti, v rámci dopočutia na polícii podľa predloženej fotografie zo systému Regob označil za predavačku, ktorá im predala alkohol, taktiež žalovanú 2/. Táto sa v konaní bránila tvrdením, že v tom čase ani nepracovala, lebo mala zlomenú nohu. Svedkyňa F. vtedajšia zamestnankyňa žalovanej 2/, síce potvrdila, že žalovaná 2/ v tom čase nohu zlomenú mala, zároveň však uviedla, že i napriek tomu chodila občas na predajňu skontrolovať, či bol riadne prevzatý tovar a vydané peniaze. Súd však neuveril výpovedi tejto svedkyne, pokiaľ tvrdila, že žalovaná 2/ v uvedený deň do predajne neprišla. Jednak pre
jej už spomínaný vzťah k žalovanej 2/, ako aj preto, že svedkyňa R. ktorá bola skontrolovať predajňu žalovanej 2/ tesne pred tým, ako išli žalovaný 1/ a H. kúpiť alkohol, výslovne uviedla, že žalovanú 2/ videla v predajni. O pravdivosti jej výpovede (na rozdiel od výpovede svedkyne F.) súd nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať. To isté platí aj vo vzťahu k výpovedi žalovaného 1/ ohľadne toho, kto konkrétne im alkohol predal. Súd opätovne poukazuje na to, že tak žalovaný 1/ ako aj H. ešte ako maloletí chlapci pár dní po predmetnej udalosti počas dopočutia na polícii ako osobu, ktorá im predala alkohol, zhodne identifikovali práve žalovanú 2/, ktorú spoznali podľa jej fotografie zo systému Regob. V tom čase nemohli mať žiaden rozumný dôvod na to, aby hovorili nepravdu o tom, kde si alkohol kúpili a kto im ho predal. Vzhľadom na uvedené mal súd v konaní za preukázané aj tvrdenie žalobkyne, že predmetný alkohol žalovanému 1/ a H. predala priamo žalovaná 2/.
44. Žalovaná 2/ tým, že predala v tom čase maloletému žalovanému 1/ alkohol, dopustila sa protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákazu predaja alkoholu osobe mladšej ako 18 rokov, vyplývajúceho z § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 219/1996 Z.z. Predajom tohto alkoholu umožnila žalovanému 1/ jeho konzumáciu, v dôsledku čoho došlo k intoxikácii žalovaného 1/ alkoholom. Hoci bezprostrednou príčinou poškodenia zdravia žalovaného 1/ bola nadmerná konzumácia alkoholu, nemožno prehliadať, že zákaz predaja alkoholu neplnoletým smeruje práve proti tomu, aby sa alkohol dostal do rúk takýmto osobám, u ktorých možno dôvodne predpokladať (a to obzvlášť u maloletých), že ak ho budú konzumovať, hrozí reálne nebezpečenstvo poškodenia ich zdravia, ku ktorému v danom prípade aj skutočne došlo. Porušenie tohto zákonného zákazu zo strany žalovanej 2/ tak bolo jednou z podstatných a rozhodujúcich príčin poškodenia zdravia maloletého žalovaného 1/. (k tomu porovnaj mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.8.2008 sp. zn. 25 Cdo 1586/2006). Je tu preto nepochybne daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej 2/ a poškodením zdravia žalovaného 1/. Žalovanej 2/ pritom muselo byť zrejmé, že žalovaný 1/ nie je plnoletý, rovnako ako to, že ak mu predá dve fľaše vodky a tento ju bude konzumovať, môže dôjsť k poškodeniu jeho zdravia, avšak bez primeraného dôvodu sa spoliehala, že sa tak nestane. Z jej strany teda išlo o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik regresného nároku žalobkyne v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. aj voči žalovanej 2/ ako voči tretej osobe, v dôsledku zavineného protiprávneho konania ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalovaného 1/ ako poistenca žalobkyne. Súd preto uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 184,74 € aj žalovanej 2/.
45. Žalobkyňa žiadala, aby súd primárne zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť jej sumu 4 184,74 € spoločne a nerozdielne, v záujme zohľadnenia všetkých relevantných okolností prípadu, potenciálne zistených až v priebehu dokazovania, však alternatívne navrhla, aby súd podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa miery zavinenia žalovaných určil pomer ich zodpovednosti vo vzťahu k ich povinnosti uhradiť predmetnú pohľadávku, a to podľa podielu ich účasti na nutnosti vynaloženia predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti. Súd v tejto spojitosti opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa si voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnila osobitné regresné nároky v zmysle zákona č. 577/2004 Z.z., odlišné od nároku na náhradu škody, na ktoré preto nemožno aplikovať ustanovenia § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka týkajúce sa solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov a posudzovania miery účasti škodcov na spôsobení škody. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú vo vzťahu k žalobkyni postavenie solidárnych dlžníkov. Ich pasívna solidarita tu totiž nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, dohody účastníkov, povahy plnenia a nemôže ju založiť svojim rozhodnutím ani súd (porovnaj znenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je však nepochybné, že žalobkyňa, ktorej vznikol voči každému zo žalovaných 1/ a 2/ nárok na zaplatenie sumy vo výške 4 184,74 €, môže toto plnenie od žalovaných dostať len raz, súd preto uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu toho plnenia povinnosť druhého žalovaného.
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 258 ods. 1 C.s.p. svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
49. Podľa § 258 ods. 3 C.s.p. náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
50. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní túto náhradu zaplatiť tak, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu toho plnenia povinnosť druhého žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
51. Svedok H. si pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 6.9.2021 uplatnil svedočné. Keďže výšku svedočného nevyčíslil v lehote 10 dní od podania svojej výpovede, právo na svedočné mu v zmysle § 258 ods. 3 C.s.p. zaniklo. Súd mu preto nárok na svedočné nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).