Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-91-2020.pdf
PDF · 128.88 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o zaplatenie 11.724,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/14/2018-381 zo dňa 6. augusta 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/14/2018-381 zo dňa 6. augusta 2020 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu v celom rozsahu zamietol. V druhej výrokovej vete uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.724,83 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky AUDI A8, EČV: ZV-689 CJ. Dňa 30.07.2017 došlo ku škodovej udalosti, ktorej účastníkom bol konateľ žalobcu na uvedenom osobnom motorovom vozidle, a to zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla s EČV: ZV-550 AI, ktorého vlastníkom je A. I., ktorý mal ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vznik škodovej udalosti bol oznámený žalovanému a jej likvidácia je u neho vedená pod č. 1519.6482/010-3. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli spoločnosťou Autonovo, a.s. vyčíslené na sumu 11.724,83 Eur bez DPH. Žalovaný dňa 26.10.2017 oznámil žalobcovi, že po vykonanom šetrení škodovej udalosti dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia nie je možné uhradiť. Uviedol, že žalobca mal porušiť § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej aj Zákon o cestnej premávke) a nedať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava a z tohto dôvodu klient žalovaného - poistený A. I. za vzniknutú škodu údajne nezodpovedá. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že podľa správy o škodovej udalosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, odbor poriadkovej polície, OO PZ Sliač zo dňa 11.09.2017, ktorá bola vydaná na žiadosť žalobcu, ku škodovej udalosti došlo dňa 30.07.2017 na ceste v obci Kováčová, chatová oblasť C, a to medzi A.om I.om na vozidle s EČV: ZV-550 AI a konateľom žalobcu na vozidle s EČV: ZV-689 CJ, pričom za vinníka škodovej udalosti bol označený A. I.. Žalovaný teda v oznámení o šetrení poistnej
udalosti označil za vinníka škodovej udalosti žalobcu napriek tomu, že z oficiálnej správy OO PZ Sliač vyplýva, že vinníkom bol A. I., ktorý má uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným. Žalovaný neuviedol, na základe akých zistení dospel k záveru, že vinníkom škodovej udalosti mal byt' žalobca, keď tento disponuje oficiálnou správou o škodovej udalosti z OO PZ Sliač, z ktorej vyplýva, že vinníkom bol práve A. I.. Podľa žalobcu sa jedná o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nie je žalovaný oprávnený meniť alebo spochybňovať.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca predložil správu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen z ktorej vyplýva, že dňa 30.07.2017 hliadkou OO PZ Sliač bolo preverenie škodovej udalosti vybavené na mieste udelením blokovej pokuty vo výške 10,- Eur vinníkovi A.ovi I.ovi. Žalobca s poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) uviedol, že súd je viazaný rozhodnutím OR PZ Zvolen o tom, kto bol vinníkom predmetnej škodovej udalosti a nie je oprávnený preskúmať predmetné rozhodnutie. Žalobca preto nesúhlasil s dôkazom navrhovaným zo strany žalovaného, a to s nariadením znaleckého dokazovania vo veci, pretože otázka zavinenia a existencie príčinnej súvislosti je otázkou právnou. Žalovaným predloženú kalkuláciu opravy poškodeného motorového vozidla spoločnosťou TECHCAR Slovakia s. r. o. vo výške 7.764,93 Eur s DPH považoval za podhodnotenú, pričom uvedená spoločnosť sa opravami vozidiel ani nezaoberá.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný popieral skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa priebehu škodovej udalosti, zavinenia, rozsahu poškodení motorového vozidla a údajného vzniku peňažného nároku žalobcu voči žalovanému. Namietal, že miesto, kde došlo podľa žalobcu ku škodovej udalosti je neoznačenou križovatkou a žalobca preto neviedol svoje motorové vozidlo po hlavnej ceste. Žalobca prichádzal do križovatky po vedľajšej ceste a v súlade s pravidlom pravej ruky mal dať prednosť prichádzajúcemu motorovému vozidlu Škoda Felícia. Žalobca preto porušil § 20 ods. 2 Zákona o cestnej premávke a motorovému vozidlu Škoda Felícia nedal prednosť, v dôsledku čoho došlo k stretu motorových vozidiel, pričom zavinenie je výlučne na strane žalobcu. Žalovaný zdôrazňoval, že tieto skutočnosti neneguje ani správa polície o šetrení škodovej udalosti zo dňa 11.09.2017, ktorú pripojil žalobca. Stret uvedených motorových vozidiel nebol políciou šetrený ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť podľa § 64 Zákona o cestnej premávke. Pri škodovej udalosti sa účastníci škodovej udalosti na zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma a nevyšetruje. Podľa žalovaného preto záver o zavinení vodiča motorového vozidla Škoda Felícia je iba výsledkom dohody žalobcu a tohto vodiča. Takáto dohoda však nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné preukázať, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, t. j. preukázanie kauzálneho nexu. Tiež povinnosť žalovaného uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba pre prípad, kedy poškodený náležite preukáže uplatnený nárok. V danom prípade je nevyhnutné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t. j. škody. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu musí byť príčinou osobitná povaha prevádzkovateľa a následkom vznik škody. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Podľa žalovaného nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Ani súhlasné tvrdenie poškodeného a poisteného nepreukazuje reálnu existenciu kauzálneho nexu. Žalovaný preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie k otázke priebehu škodovej udalosti, zavinenia a spôsobenia škodovej udalosti a existencie kauzálneho nexu medzi škodovou udalosťou a poškodením motorového vozidla žalobcu. Navrhoval aj výsluch svedka A.a I.a. Žalovaný v konaní namietal aj výšku údajnej spôsobenej škody, pretože podľa jeho kalkulácie táto mala byť spôsobená len v rozsahu 7.764,93 Eur.
5. V priebehu konania žalovaný namietal, že žalobcom predložené potvrdenie o uložení blokovej pokuty nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval zavinenie na strane p. I.a. Ak stret motorových vozidiel nebol šetrený ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť, závery poriadkovej polície nemožno považovať za záväzné rozhodnutie podľa § 193 CSP. Pri škodovej udalosti sa účastníci škodovej udalosti na zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma a nevyšetruje. Záver o zavinení vodiča motorového vozidla Škoda Felícia je iba výsledkom dohody žalobcu a tohto vodiča. Táto dohoda však nemôže meniť priebeh škodovej udalosti alebo ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka A. I.a, ktorý uviedol, že privolaná polícia na mieste dopravnej nehody dala dopravnú nehodu za vinu jemu, a preto zaplatil pokutu na mieste. Svedok nevedel uviesť, na základe akých skutočností mu polícia dala za vinu zavinenie dopravnej nehody.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva aj to, že na návrh žalovaného okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Cestná doprava z odvetvia Nehody v cestnej doprave, ktorý v znaleckom posudku č. 11/2020 uviedol, že poškodenie motorového vozidla žalobcu mohlo v celom rozsahu vzniknúť pri predmetnej dopravnej nehode pri zrážke s vozidlom Škoda Felícia tak, ako je to zdokumentované v súdnom spise. Na základe posúdenia miesta samého, na ktorom došlo k vzniku nehody dospel k záveru, že technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Audi A8 v tom, že z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vozidlu Škoda Felícia, čím vyvolal kolíznu situáciu a tomuto vytvoril prekážku náhlu.
8. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že príčinou kolízie motorových vozidiel bolo porušenie § 20 ods. 2 Zákona o cestnej premávke konateľom žalobcu tým, že vedúc motorové vozidlo na križovatke ciest neoznačenej dopravnými značkami nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu Škoda Felícia prichádzajúcemu sprava a nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu. Konštatoval, že nebolo v konaní preukázané zavinenie škodovej udalosti vodičom motorového vozidla Škoda Felícia, ani príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu. Žalovanému ako poisťovni preto nevznikla povinnosť plniť za poisteného podľa uzavretej poistnej zmluvy a príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorý poukazoval na ust. § 193 CSP podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt a o tom, kto ho spáchal. Okresný súd konštatoval, že z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že hliadkou OO PZ Sliač bol na mieste škodovej udalosti spísaný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti a na mieste hliadka OO PZ Sliač uložila A. I.ovi blokovú pokutu vo výške 10,- Eur z dôvodu, že s odkazom na § 62 ods. 2 a 3 Zákona o cestnej premávke sa účastníci škodovej udalosti na mieste dohodli na zavinení škodovej udalosti. Okresný súd konštatoval, že dopravná nehoda nebola príslušným policajným orgánom prešetrená a OO PZ nerozhodol na základe vlastného vyšetrenia o vinníkovi dopravnej nehody. Skutočnosť, že by A. I. predmetnú škodovú udalosť zavinil nevyplynula ani z jeho výsluchu na pojednávaní, keď uviedol, že si nepamätá, na základe čoho mu bol vyvodený záver aj zo strany polície, že bol vinníkom dopravnej nehody.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a 2 CSP a uložil žalobcovi ako neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
11. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v celom rozsahu v zákonom určenej lehote odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu malo dôjsť k porušeniu ust. § 20 ods. 2 zákona o cestnej premávke tým, že vozidlo žalobcu nedalo prednosť vozidlu Škoda Felícia a teda zavinenie je výlučne na strane žalobcu a nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že keďže škodová udalosť nebola riešená ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť, zavinenie bolo iba výsledkom dohody medzi žalobcom a vodičom Škoda Felícia. Žalobca tvrdil, že tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že predložil správu OO PZ Sliač zo dňa 11.09.2017 z ktorej vyplýva, že preverovaním oznámenia hliadkou OO PZ Sliač bolo zistené, že ku škodovej udalosti došlo medzi p. I.om ako vodičom vozidla Škoda Felícia a konateľom žalobcu ako vodičom vozidla Audi A8 s tým, že vinníkom škodovej udalosti bol p. I.. Uviedol, že z výsluchu p. I.a vyplýva, že práve privolaná hliadka dala vznik škodovej udalosti za vinu p. I.ovi, za čo mu bola uložená aj bloková pokuta. Z predloženej správy OO PZ a ani z výsluchu p. I.a nevyplýva záver okresného súdu, že zavinenie škodovej udalosti je len výsledkom dohody medzi jej účastníkmi. Z predložených dôkazov je naopak zrejmé, že vinník škodovej udalosti bol určený privolanou hliadkou OO
PZ Sliač. Žalobca preto tvrdil, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke zavinenia škodovej udalosti.
12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil ust. § 193 CSP, pretože okresný súd je viazaný rozhodnutím OO PZ Sliač o tom, kto bol vinníkom predmetnej škodovej udalosti a nie je oprávnený preskúmavať predmetné rozhodnutie a napriek tomu okresný súd nerešpektoval ust. § 193 CSP a považoval za vinníka škodovej udalosti vodiča vozidla Audi A8, t. j. žalobcu, pričom odkázal na ust. § 22 ods. 1 písm. l), § 22 ods. 2 písm. g) a § 84 ods. 1 a 3 Zákona o priestupkoch. Odkázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 04.04.2007, sp. zn. II. ÚS 242/2017. Okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval ust. § 193 CSP. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 02.11.2020. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že príčinou škodovej udalosti bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla žalobcu a poistený žalovaného nezodpovedá za vznik škody na poškodenom vozidle Audi A8. Žalobcovi preto nevznikol nárok na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
14. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o tom, že súd nepostupoval v súlade s ust. § 193 CSP. Zdôraznil, že potvrdenie o uložení blokovej pokuty nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval zavinenie na strane p. I.a. Zopakoval, že stret motorových vozidiel Audi A8 a Škoda Felícia nebol šetrený ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť a závery poriadkovej polície nemožno považovať za záväzné rozhodnutie podľa § 193 CSP. Pri škodovej udalosti sa totiž účastníci škodovej udalosti na zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma a nevyšetruje. Záver o zavinení vodiča motorového vozidla Škoda Felícia je iba výsledkom dohody žalobcu a tohto vodiča. Takáto dohoda však nemení priebeh škodovej udalosti, na základe nej nemožno ustáliť skutočného vinníka. Podľa žalobcu sporné potvrdenie o uložení blokovej pokuty nepredstavuje rozhodnutie správneho orgánu, že bol spáchaný priestupok. Podľa žalovaného preto súd prvej inštancie nebol viazaný jeho závermi ako sa nesprávne domnieva žalobca. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03.
15. Žalovaný zopakoval, že žalobca nepreukázal nárok podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj „ZoPZP“) s odkazom na závery znaleckého posudku č. 11/2020 znalca Ing. B.. Opätovne zdôraznil, že žalobca odvodzoval svoj nárok iba z potvrdenia o uložení blokovej pokuty, ktoré nemá v danej veci relevanciu ani právnu záväznosť. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, čo správne okresný súd vyhodnotil tak, že žalobu zamietol. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.07.2017 došlo ku škodovej udalosti, ktorej účastníkmi bol konateľ žalobcu ako vodič osobného motorového vozidla značky Audi A8 EČV: ZV-689CJ a druhým účastníkom škodovej udalosti bol A. I. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia EČV: ZV-550AI. Uvedený účastník škodovej udalosti ako poistník mal uzavretú so žalovaným ako poisťovateľom v čase vzniku škodovej udalosti zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že vznik škodovej udalosti bol oznámený žalovanému, ktorý ju vedie pod č. 1519.6482/010-3. Z obsahu spisu vyplýva, že na miesto škodovej udalosti bola privolená hliadka OO PZ Sliač, ktorá konštatovala vznik škodovej udalosti dňa 30.07.2017 o 17:00 hod. medzi osobami A.om I.om, ktorý viedol vozidlo Škoda Felícia EČV: ZV550AI a vozidlom Audi A8 s EČV: ZV 689CJ, ktoré bolo vedené vodičom konateľa žalobcu G. J., pričom došlo k poškodeniu obidvoch motorových vozidiel. Zo Správy o škodovej udalosti - oznámenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene dňa 11.09.2017 na základe žiadosti žalobcu vyplýva, že vinníkom škodovej udalosti bol A. I., pričom na mieste bol spísaný záznam o preverení oznámenia škodovej
udalosti. Zo Správy o výsledku šetrenia škodovej udalosti vydanej OR PZ vo Zvolene dňa 13.03.2019 na žiadosť žalobcu vyplýva, že dňa 30.07.2017 bolo hliadkou OO PZ Sliač preverenie škodovej udalosti vybavené na mieste uložením blokovej pokuty vo výške 10,- Eur vinníkovi A.ovi I.ovi s vozidlom Škoda Felícia ZV550AI.
18. Žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu na jeho motorovom vozidle, pretože šetrením poistnej udalosti dospel k záveru, že práve vodič žalobcu mal porušiť ust. § 20 ods. 2 z. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Na základe uvedeného preto klient žalovaného poistený A. I. za vzniknutú škodu nezodpovedá.
19. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru Cestná doprava, z odvetvia Nehody v cestnej doprave č. 11/2020 vyplýva, že poškodenie motorového vozidla žalobcu mohlo v celom rozsahu vzniknúť pri predmetnej dopravnej nehode pri zrážke s vozidlom Škoda Felícia tak, ako je to zdokumentované v súdnom spise. Podľa informácie podanej majiteľom a správcom komunikácií v mieste dopravnej nehody, obce Kováčová (príloha č. 9 posudku) k dopravnej nehode došlo na križovatke ciest účelovej komunikácii UK12 Plánočková / H (po tejto jazdilo vozidlo Škoda Felícia) a miestnej komunikácie MK 32 Plánočková / E (po ktorej jazdilo vozidlo Audi). Rýchlostný limit na obidvoch komunikáciách je 50 km/hod. Z informácie vyplýva, že obidve komunikácie sú riadne vedené v dokumentácii cestnej siete obce Kováčová, a teda z technického hľadiska sa jedná o križovatku ciest a nejedná sa o výjazd z miesta ležiaceho mimo cestu. V rámci znaleckého dokazovania znalec môže z technického hľadiska určiť tzv. technickú príčinu dopravnej nehody. Určenie technickej príčiny dopravnej nehody je viazané na vyriešenie otázky právnej, a to či účelová komunikácia UK12 Plánočková / H, po ktorej jazdilo vozidlo Škoda Felícia, je alebo nie je z právneho hľadiska miestom ležiacim mimo cesty, poľnou alebo lesnou cestou. Ak táto účelová komunikácia nie je z právneho hľadiska miestom ležiacim mimo cestu, poľnou alebo lesnou cestou, potom technická príčina nehody je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi A8 v tom, že z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vozidlu Škoda Felícia, čím vyvolal kolíznu situáciu a tomuto vytvoril prekážku náhlu. Prekážka náhla je z technického hľadiska definovaná ako prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než je vzdialenosť, na ktorej môže vodič z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť vozidlo, pokiaľ nie je inak obmedzený.
20. Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 30.07.2017 (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
22. Podľa § 20 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 30.07.2017 (ďalej Zákon o cestnej premávke), ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.
23. Podľa § 137 ods. 1 Zákona o cestnej premávke porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
24. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 30.07.2017 (ďalej zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
25. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
26. Podľa § 22 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 50 eur.
27. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu ( § 13 ods. 2) zaplatiť.
28. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
29. Podľa § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.
30. Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch bloky na ukladanie pokút (ďalej len "pokutové bloky") vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
31. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.
32. Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPZP) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
33. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
35. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady a súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami a tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a preto sa stotožňuje s jeho záverom o zamietnutí žaloby v celom rozsahu z dôvodu nepreukázania zavinenia škodovej udalosti vodičom motorového vozidla Škoda Felícia a nepreukázania príčinnej súvislosti medzi prevádzkou tohto poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd k veci dodáva nasledovné.
36. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, pričom rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní je odvolací súd viazaný v zmysle § 379 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP.
37. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému z dôvodu, že na motorovom vozidle žalobcu malo dôjsť k jeho poškodeniu zavineným konaním vodiča I.a, ktorý mal so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie správne určil vzťah medzi stranami sporu ako nárok uplatnený podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
38. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal zavinenie škodovej udalosti vodičom p. I.om, ktorý mal so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pričom neprihliadol na tvrdenia žalobcu, že v prejednávanej veci je okresný súd viazaný v zmysle § 193 CSP rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt a o tom, kto ho spáchal. S takýmto záverom a postupom okresného súdu odvolací súd súhlasí.
39. Žalovaný v odvolaní namietal (ako v priebehu konania), že súd prvej inštancie v zmysle § 193 CSP je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal. V priebehu celého konania, ako aj v odvolaní žalobca tvrdil, že okresný súd bol viazaný rozhodnutím OO PZ Sliač o tom, kto bol vinníkom predmetnej škodovej udalosti a nie je preto oprávnený preskúmavať predmetné rozhodnutie.
40. Žalovaný v priebehu celého konania, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu opakovane namietal, že žiaden doklad, ktorý by spĺňal náležitosti rozhodnutia v priestupkovom konaní podľa § 193 CSP predložený nebol a potvrdenie o uložení blokovej pokuty, ktoré žalobca predložil do súdneho spisu, nemá relevanciu ani právnu záväznosť. Takéto potvrdenie o uložení blokovej pokuty nie je možné považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval zavinenie na strane p. I.a. Závery vychádzajúce z tohto potvrdenia preto nie je možné považovať za záväzné rozhodnutie podľa § 193 CSP. S týmito tvrdeniami žalovaného odvolací súd súhlasí.
41. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na žalobcom uvádzané okolnosti záväznosti § 193 CSP v prejednávanej veci a neprihliadol na tvrdenia žalobcu, ktoré vychádzali z potvrdenia OR PZ o preverení škodovej udalosti, postupoval správne.
42. Odvolací súd poukazuje na znenie § 193 CSP z ktorého vyplýva, že súd je v súdnom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, a o tom kto ho spáchal. Za predpokladu existencie takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, je potom v zmysle § 193 CSP súd v súdnom konaní viazaný v otázke spáchania priestupku ako aj identifikácie osoby, ktorá sa ho dopustila. V danom prípade tomu tak však nebolo.
43. Ustanovenie § 193 CSP vyžaduje na to, aby bol súd v súdnom konaní viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný konkrétny priestupok a kto ho spáchal, rozhodnutie príslušného orgánu. Znamená to, že sa musí jednať o rozhodnutie vydané oprávneným orgánom, z ktorého vyplýva jednoznačná identifikácia konkrétneho priestupku, t. j. identifikácia porušenia konkrétnej právnej povinnosti a zároveň musí z tohto rozhodnutia vyplývať, kto sa tohto porušenia povinnosti dopustil.
44. Žalobca tvrdil, že z predložených dokladov vyplýva existencia takéhoto rozhodnutia správneho orgánu, a to príslušného OO PZ, ktorý uložil na mieste a v čase vzniku škodovej udalosti vodičovi p. I.ovi blokovú pokutu 10,- Eur z dôvodu zavinenia uvedenej škodovej udalosti.
45. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ má byť súd v súdnom konaní viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o spáchaní priestupku a o tom, kto ho spáchal, musí takéto rozhodnutie oprávneného orgánu spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti.
46. O predpokladoch splnenia všetkých formálnych a materiálnych podmienok na to, aby príslušné rozhodnutie vydané v blokovom konaní bolo považované za rozhodnutie vydané na to príslušným a oprávneným správnym orgánom sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.10.2001 pod sp. zn. Cpj 36/01. Z neho okrem iného vyplýva: „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste možno považovať za taký individuálny správny akt, ktorý je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia za podmienky, že mal formou bloku na ukladanie pokút vydaného na tieto účely Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s obsahovými náležitosťami uvedenými v § 85 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“.
47. V prejednávanej veci došlo ku kolízii dvoch motorových vozidiel a preto bolo nevyhnutné zaoberať sa otázkou, ktorý z účastníkov tejto škodovej udalosti a či vôbec porušil povinnosť uloženú zákonom o cestnej premávke. Ako už bolo uvedené vyššie, ust. § 20 ods. 2 Zákona o cestnej premávke ukladá povinnosť vodičovi dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. V zmysle § 137 ods. 1 Zákona o cestnej premávke porušenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
48. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky priestupku sa dopustí aj ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a) - k) § 22 ods. 1 Zákona o priestupkoch poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Nedanie prednosti v jazde vodičovi prichádzajúcemu sprava je preto v zmysle § 20 ods. 2
Zákona o cestnej premávke v spojení s § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 30.07.2017 považované za priestupok. Za takto spáchaný priestupok v zmysle § 22 ods. 3 písm. e) Zákona o priestupkoch je možné v blokovom alebo rozkaznom konaní uložiť pokutu vo výške do 50,- Eur.
49. Pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa zákona o priestupkoch, podľa jeho tretej časti označenej ako konanie o priestupkoch. Blokové konanie je upravené v zákone o priestupkoch v § 84
- 86, je osobitným druhom konania o priestupkoch a spolu s rozkazným konaním predstavuje skrátený spôsob vybavovania priestupkov ako správnych deliktov. Predpoklady postupu v blokovom konaní pri prejednávaní priestupku a uloženia pokuty sú upravené v § 84 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch tak, že priestupok musí byť spoľahlivo zistený (predpokladom má byť spoľahlivé skutkové zistenie z objektívneho, subjektívneho hľadiska, ako aj náležité právne posúdenie protiprávneho konania), nestačí dohováranie, obvinený z priestupku je ochotný uloženú pokutu zaplatiť, pričom v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky o ktorých sa koná len na návrh (viď vyššie citované spoločné stanovisko NS SR Cpj 36/01).
50. Prejednanie priestupku v blokovom konaní ako skrátenom konaní, ktorého výsledkom je uloženie blokovej pokuty, je nevyhnutné považovať za individuálny správny akt, ktorý na svoju záväznosť vyžaduje splnenie formálnych a materiálnych predpokladov, pričom základným predpokladom je, že sa jedná o rozhodnutie vydané na to príslušným spôsobilým a kompetentným orgánom. V prípade skráteného blokového konania je za takýto individuálny správny akt nevyhnutné považovať uloženie pokuty vo forme bloku. Náležitosti bloku, ktoré vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 85 ods. 1 Zákona o priestupkoch upravuje § 85 ods. 4 Zákona o priestupkoch, pričom na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Rozhodnutie vydané v blokovom konaní vo forme bloku preto musí spĺňať obsahové a formálne náležitosti uvedené v § 85 ods. 1, 3 a 4 Zákona o priestupkoch. Splnenie týchto obsahových a formálnych náležitostí je nevyhnutným zákonným predpokladom na to, aby sa blok vydaný v blokovom konaní považoval za rozhodnutie príslušného orgánu.
51. V danom prípade žalobca nepredložil žiadne takéto rozhodnutie spĺňajúce náležitosti individuálneho správneho aktu, ktorým by mal byť súd v konaní viazaný podľa § 193 CSP.
52. Ako správne uvádzal žalovaný v priebehu konania, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, správa a potvrdenie policajného zboru o tom, že šetrili škodovú udalosť a vyjadrenie OR PZ o uložení pokuty 10,- Eur vodičovi I.ovi nespĺňa obsahové ani formálne náležitosti bloku ako individuálneho správneho aktu podľa § 85 ods. 1, 3, 4 Zákona o priestupkoch. Takýto individuálny správny akt, t. j. blok v blokovom konaní spĺňajúci zákonné náležitosti, žalobca nepredložil a tento doklad nenahrádza ani správa a ani potvrdenie predložené žalobcom, ktoré boli vydané na jeho žiadosť príslušným Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene.
53. Pokiaľ preto súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 193 CSP, postupoval správne, pretože žiadne rozhodnutie príslušného orgánu o spáchaní priestupku a o tom, kto ho spáchal, predložené žalobcom v konaní nebolo. Aj keď súd prvej inštancie neakceptoval procesné tvrdenia žalobcu byť viazaný potvrdením okresného policajného zboru z iných dôvodov (príslušná hliadka neriešila uvedenú kolíziu motorových vozidiel ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť, kde zavinenie bolo výsledkom dohody zúčastnených strán), postupoval správne, keď ust. § 193 CSP neaplikoval, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 3 CSP doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia reagujúc tým na tvrdenia žalovaného o absencii relevantného rozhodnutia nevyhnutného na aplikáciu ust. § 193 CSP.
54. Existencia individuálneho správneho aktu, v danom prípade rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, pokiaľ má ním byť súd viazaný v súdnom konaní, je nevyhnutná. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok na náhradu škody. Len vtedy by bol súd viazaný v zmysle § 193 CSP rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, pokiaľ by existovalo takéto rozhodnutie vydané v blokovom konaní príslušným oprávneným orgánom a pokiaľ by obsahovalo uvedenie konkrétneho priestupku, ako aj osoby, ktorá sa ho dopustila. Len v prípade existencie takéhoto rozhodnutia s individualizáciou konkrétneho priestupku a osoby, ktorá sa ho dopustila by bolo možné vychádzať v súdnom konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody z jeho záverov a súd by ním bol podľa § 193 CSP viazaný.
55. Individualizácia konkrétneho priestupku, t. j. určenie porušenia konkrétnej právnej povinnosti, je nevyhnutná, pokiaľ by mal byť súd viazaný rozhodnutím správneho orgánu podľa § 193 CSP, pretože uvedenie konkrétneho priestupku predstavuje popis skutkovej udalosti, ktorá mala byť príčinou vzniku škody. Pokiaľ takéto rozhodnutie s konkrétnou individualizáciou priestupku nebolo v konaní predložené, nebolo možné dospieť ani k záveru o konkrétnom porušení právnej povinnosti, ktorého sa mal dopustiť vodič I. a ktorým by mal byť súd v konaní o nároku na náhradu škody voči žalovanému viazaný. Len individualizácia porušenia právnej povinnosti v správnom akte spĺňajúcom materiálne a formálne predpoklady vyžadované zákonom, ktorý je vydaný na to oprávneným orgánom môže byť predpokladom na to, aby bol súd viazaný otázkou spáchania priestupku konkrétnou osobou a aby zhodnotil, či takéto porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože žiaden individuálny správny akt - blok vydaný v blokovom konaní, t.j. rozhodnutie o tom, že p. I. porušil konkrétnu povinnosť, predložený nebol a teda okresný súd nemal povinnosť a ani možnosť postupovať podľa § 193 CSP.
56. Súdu prvej inštancie preto nič nebránilo, aby v súlade s procesným návrhom žalovaného za účelom preukázania otázky zavinenia škodovej udalosti nariadil znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne v súlade s procesnou obranou žalovaného, keď nariadil znalecké dokazovanie zo záverov ktorého vyplynulo, že k vzniku škodovej udalosti nedošlo porušením právnej povinnosti p. I.a ako osoby poistenej u žalovaného, ale naopak vodičom, a to konateľom žalobcu pri porušení jeho povinnosti podľa § 20 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, keď nedal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o absencii zavinenia p. I.a ako osoby poistenej u žalovaného, potom žalobca nepreukázal existenciu nároku voči žalovanému tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto neboli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav veci tak, ako ho správne uviedol aj súd prvej inštancie. Pokiaľ okresný súd zamietol nárok žalobcu v celom rozsahu, postupoval správne.
57. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. napadol aj druhú výrokovú vetu o náhrade trov konania, ktorou okresný súd priznal žalovanému ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%. Pretože súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, bol žalobca v konaní neúspešný v celom rozsahu a pokiaľ ho zaviazal v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, postupoval správne.
58. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
59. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%.
60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).