Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 236/2017
PDF · 283.74 KB
No categories available
II. ÚS 236/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti SPINN, s. r. o., Laziny 603/17, Ružomberok, zastúpenej advokátom
JUDr. Danielom Grigeľom, Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 41 CoKR 34/2016-338 z 21. decembra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti SPINN, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SPINN, s. r. o., Laziny 603/17, Ružomberok
(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, „navrhovateľ“ alebo „odvolateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 41 CoKR 34/2016-338 z 21. decembra 2016 (ďalej len
„uznesenie krajského súdu“).
V súvislosti s doterajším priebehom konania pred všeobecnými súdmi sťažovateľka
vo svojej sťažnosti uvádza:
«Návrhom zo dňa 26. 02. 2016, doručeným Okresnému súdu v Žiline... dňa
29. 02. 2016 sa Sťažovateľ domáhal, aby OS ZA vyhlásil konkurz na majetok dlžníka –
spoločnosť ... Dňa
05. 09. 2016 vydal OS ZA uznesenie č. k. 5 K 3/2016-298, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku 12. 09. 2016..., ktorým... konkurzné konanie zastavil z dôvodu
osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka.
Proti Uzneseniu 5 K 3/2016-298 podal Sťažovateľ dňa 29. 09. 2016 odvolanie,
ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie...
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd odvolanie Sťažovateľa uznesením
č. k. 41 CoKR 34/2016-338 zo dňa 21. 12. 2016 odmietol z dôvodu, že odvolanie bolo
„údajne“ podané oneskorene. Krajský súd vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie
Okresného súdu v Žiline, č. k. 5 K 3/2016-298 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
12. 09. 2016, pričom podľa § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii... sa považuje za doručené dňa 13. 09. 2016, teda lehota na
podanie odvolania začala plynúť dňa 14. 09. 2016 a uplynula dňa 28. 09. 2016. Sťažovateľ
podal odvolanie elektronicky dňa 29. 09. 2016...»
V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru
sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje takto:
„Máme za to, že Krajský súd sa riadil nesprávnym začiatkom plynutia lehoty na
podanie odvolania z dôvodu nesprávnej právnej interpretácie príslušným zákonných
ustanovení ZKR. Podľa správneho názoru a výkladu príslušných ustanovení ZKR..., máme
za to, že začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania má byť určený nasledovne:
- Uznesenie 5 K 3/2016-289 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 175/2016 dňa
12- 09. 2016.
- V zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z. účinky
zverejnenia Uznesenia nastali nasledujúcim dňom, t. J. 13. 09. 2016.
- Podľa § 199 ods. 9 prvá veta sa za deň doručenia Uznesenia 5 K 3/2016- 298
považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení (ktoré nastalo dňa 13. 09. 2016) t. j. Účinky
doručenia Uznesenia 5 K 3/2016-298 nastali až dňa 14. 09. 2016 (a teda nie 13: 09. 2016,
ako to uvádza krajský súd).
- Prvým dňom 15-dňovej zákonnej lehoty bol teda až nasledujúci deň po doručení t. j.
deň 15. 09. 2016
- Posledný deň 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie tohto odvolania proti
Uzneseniu teda pripadol až na deň 29. 09. 2016, teda deň, kedy Sťažovateľ podal odvolanie,
a nie na deň 28. 09. 2016, ako to nesprávne tvrdí odvolací súd, a z toho dôvodu, Krajský
súd nepostupoval pri vydaní Uznesenia 42 CoKR 34/2016-338 zákonne.“
Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces a účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. 12. 2016, č. k. 41 CoKR 34/2016-338 porušené
bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 21. 12. 2016, č. k. 41 CoKR 34/2016-338 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na
účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno
považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci
sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť
skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne
napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné
súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).
Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu
môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).
Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník
súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.
Podstatou sťažovateľkinej argumentácie proti napadnutému uzneseniu krajského
súdu je jej polemika s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého právne relevantné
účinky zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku nastávajú začiatkom nasledujúceho
dňa po ich faktickom zverejnení v ňom.
Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky musel zaujať stanovisko
k tomu, či napadnutým uznesením krajského súdu mohlo (v okolnostiach daného prípadu)
dôjsť k namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv.
Krajský súd napadnuté uznesenie v podstatnej časti odôvodnil tým, že:
„... Odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bol zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 12. 9. 2016, pričom sa podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom
znení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii... považuje za doručené dňa 13. 9. 2016, teda
lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 14. 9. 2016 a uplynula dňa 28. 9. 2016.
Navrhovateľ – veriteľ podal odvolanie elektronicky až dňa 29. 9. 2016. Teda po zákonnej
lehote.
... Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia
súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako
písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na
účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
... Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok... lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov
a rokov.
... Podľa ustanovenia § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa
nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
... Podľa ustanovenia § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo
deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
... Podľa ustanovenia § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektornickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.
... Odvolací súd má za to, že druhá veta § 199 ods. 9 ZKR, na ktorú poukazuje
odvolateľ v odvolaní sa vzťahuje len na iné písomnosti, pričom iné písomnosti sa považujú
za zverejnené až nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku a od ich
zverejnenia plynú lehoty.
... Odvolací súd zároveň uvádza, že určenie momentu zverejnenia rozhodnutia
v Obchodnom vestníku má závažné právne dôsledky a pre právnu istotu účastníkov konania
z dôvodu formulačných nedostatkov zákona v ustanovení § 199 ods. 9 veta prvá a druhá
ZKR jej v rozhodovacej praxi ustálené, že právne účinky zverejnenia rozhodnutia sa určujú
na začiatok nasledujúceho dňa po faktickom zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku,
teda po dni vydania Obchodného vestníka, v ktorom sa písomnosť zverejnila. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd má za to, že navrhovateľ – veriteľ podal odvolanie oneskorene.“
Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietanú otázku právneho posúdenia veci krajským
súdom, ústavný súd konštatuje, že uvedený právny záver krajského súdu sa pohybuje
v rámci obvyklého významu interpretovaných pojmov a predstavuje tak jednu z možných
výkladových alternatív, pričom ústavný súd v rámci svojej právomoci nie je povinný
korigovať právne názory všeobecných súdov za predpokladu, že na danú vec existujú dva
odlišné právne názory, ktoré sú ústavne akceptovateľné. V tejto súvislosti je potrebné
aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské
práva uviesť, že princíp právnej istoty, ktorý bol nastolený právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu, môže ustúpiť iba výnimočne, a to na účely zaistenia korekcie závažných
justičných omylov (pozri napr. rozsudok ESĽP Ryabykh proti Rusku z 24. 7. 2003,
sťažnosť č. 52854/99) a napravenia vád zásadného významu pre súdny systém, a nielen
z dôvodu dosiahnutia právnej čistoty rozhodnutia všeobecného súdu (pozri napr. rozsudok
ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. 7. 2009, sťažnosť č. 8269/02).
Z uvedených dôvodov sa sťažovateľke v okolnostiach danej veci pre zjavnú absenciu
ústavnoprávne relevantnej argumentácie (polemika s právnymi závermi krajského súdu,
ktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov)
nepodarilo preukázať namietané porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru,
reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Z už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017