Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti SPINN, s. r. o., Laziny 603/17, Ružomberok, zastúpenej advokátom

JUDr. Danielom Grigeľom, Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -338 z 21. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SPINN, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SPINN, s. r. o., Laziny 603/17, Ružomberok

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, „navrhovateľ“ alebo „odvolateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -338 z 21. decembra 2016 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“).

V súvislosti s doterajším priebehom konania pred všeobecnými súdmi sťažovateľka

vo svojej sťažnosti uvádza:

«Návrhom zo dňa 26. 02. 2016, doručeným Okresnému súdu v Žiline... dňa

29. 02. 2016 sa Sťažovateľ domáhal, aby OS ZA vyhlásil konkurz na majetok dlžníka –

spoločnosť ... Dňa

05. 09. 2016 vydal OS ZA uznesenie č. k. -298, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 12. 09. 2016..., ktorým... konkurzné konanie zastavil z dôvodu

osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka.

Proti Uzneseniu -298 podal Sťažovateľ dňa 29. 09. 2016 odvolanie,

ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie...

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd odvolanie Sťažovateľa uznesením

č. k. -338 zo dňa 21. 12. 2016 odmietol z dôvodu, že odvolanie bolo

„údajne“ podané oneskorene. Krajský súd vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie

Okresného súdu v Žiline, č. k. -298 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa

12. 09. 2016, pričom podľa v platnom znení Zákona

o konkurze a reštrukturalizácii... sa považuje za doručené dňa 13. 09. 2016, teda lehota na

podanie odvolania začala plynúť dňa 14. 09. 2016 a uplynula dňa 28. 09. 2016. Sťažovateľ

podal odvolanie elektronicky dňa 29. 09. 2016...»

V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru

sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje takto:

„Máme za to, že Krajský súd sa riadil nesprávnym začiatkom plynutia lehoty na

podanie odvolania z dôvodu nesprávnej právnej interpretácie príslušným zákonných

ustanovení . Podľa správneho názoru a výkladu príslušných ustanovení ..., máme

za to, že začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania má byť určený nasledovne:

- Uznesenie -289 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 175/2016 dňa

12- 09. 2016.

- V zmysle ustanovenia druhá veta účinky

zverejnenia Uznesenia nastali nasledujúcim dňom, t. J. 13. 09. 2016.

- Podľa § 199 ods. 9 prvá veta sa za deň doručenia Uznesenia 5 K 3/2016- 298

považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení (ktoré nastalo dňa 13. 09. 2016) t. j. Účinky

doručenia Uznesenia -298 nastali až dňa 14. 09. 2016 (a teda nie 13: 09. 2016,

ako to uvádza krajský súd).

- Prvým dňom 15-dňovej zákonnej lehoty bol teda až nasledujúci deň po doručení t. j.

deň 15. 09. 2016

- Posledný deň 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie tohto odvolania proti

Uzneseniu teda pripadol až na deň 29. 09. 2016, teda deň, kedy Sťažovateľ podal odvolanie,

a nie na deň 28. 09. 2016, ako to nesprávne tvrdí odvolací súd, a z toho dôvodu, Krajský

súd nepostupoval pri vydaní Uznesenia -338 zákonne.“

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces a účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. 12. 2016, č. k. -338 porušené

bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. 12. 2016, č. k. -338 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Banskej

Bystrici na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na

účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k

dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

V zmysle ustanovení a dohovoru má účastník

súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,

právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

Podstatou sťažovateľkinej argumentácie proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu je jej polemika s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého právne relevantné

účinky zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku nastávajú začiatkom nasledujúceho

dňa po ich faktickom zverejnení v ňom.

Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky musel zaujať stanovisko

k tomu, či napadnutým uznesením krajského súdu mohlo (v okolnostiach daného prípadu)

dôjsť k namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv.

Krajský súd napadnuté uznesenie v podstatnej časti odôvodnil tým, že:

„... Odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bol zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 12. 9. 2016, pričom sa podľa v platnom

znení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii... považuje za doručené dňa 13. 9. 2016, teda

lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 14. 9. 2016 a uplynula dňa 28. 9. 2016.

Navrhovateľ – veriteľ podal odvolanie elektronicky až dňa 29. 9. 2016. Teda po zákonnej

lehote.

... Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia

súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení

súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako

písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na

účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

... Podľa ustanovenia Civilný sporový

poriadok... lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov

a rokov.

... Podľa ustanovenia , do plynutia lehoty určenej podľa dní sa

nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

... Podľa ustanovenia , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo

deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

... Podľa ustanovenia , lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň

lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho

doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektornickými prostriedkami doručené

súdu mimo pracovného času.

... Odvolací súd má za to, že druhá veta , na ktorú poukazuje

odvolateľ v odvolaní sa vzťahuje len na iné písomnosti, pričom iné písomnosti sa považujú

za zverejnené až nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku a od ich

zverejnenia plynú lehoty.

... Odvolací súd zároveň uvádza, že určenie momentu zverejnenia rozhodnutia

v Obchodnom vestníku má závažné právne dôsledky a pre právnu istotu účastníkov konania

z dôvodu formulačných nedostatkov zákona v ustanovení § 199 ods. 9 veta prvá a druhá

jej v rozhodovacej praxi ustálené, že právne účinky zverejnenia rozhodnutia sa určujú

na začiatok nasledujúceho dňa po faktickom zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku,

teda po dni vydania Obchodného vestníka, v ktorom sa písomnosť zverejnila. Vzhľadom na

uvedené odvolací súd má za to, že navrhovateľ – veriteľ podal odvolanie oneskorene.“

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietanú otázku právneho posúdenia veci krajským

súdom, ústavný súd konštatuje, že uvedený právny záver krajského súdu sa pohybuje

v rámci obvyklého významu interpretovaných pojmov a predstavuje tak jednu z možných

výkladových alternatív, pričom ústavný súd v rámci svojej právomoci nie je povinný

korigovať právne názory všeobecných súdov za predpokladu, že na danú vec existujú dva

odlišné právne názory, ktoré sú ústavne akceptovateľné. V tejto súvislosti je potrebné

aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské

práva uviesť, že princíp právnej istoty, ktorý bol nastolený právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu, môže ustúpiť iba výnimočne, a to na účely zaistenia korekcie závažných

justičných omylov (pozri napr. rozsudok ESĽP Ryabykh proti Rusku z 24. 7. 2003,

sťažnosť č. 52854/99) a napravenia vád zásadného významu pre súdny systém, a nielen

z dôvodu dosiahnutia právnej čistoty rozhodnutia všeobecného súdu (pozri napr. rozsudok

ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. 7. 2009, sťažnosť č. 8269/02).

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľke v okolnostiach danej veci pre zjavnú absenciu

ústavnoprávne relevantnej argumentácie (polemika s právnymi závermi krajského súdu,

ktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov)

nepodarilo preukázať namietané porušenie označených práv podľa a dohovoru,

reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017