Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 231/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

a v spojení s porušením ,

a , 2 a 4 prípisom Krajského súdu

v Trenčíne z 26. januára 2017, ktorým nariadil pojednávanie v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12

ods. 1, 2 a 4 prípisom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

z 26. januára 2017, ktorým nariadil pojednávanie v konaní vedenom pod sp. zn.

. V predmetnom konaní krajský súd predvolaním č. k. -32

z 26. januára 2017 predvolal sťažovateľa a žalovaného [(Okresný úrad Trenčín)

ďalej len „okresný úrad“ alebo „žalovaný“] na pojednávanie na 15. marec 2017 na 10.00 h

vo veci žaloby sťažovateľa podanej na „nezákonný postup a rozhodnutie súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a na marenie práva princípu právneho štátu

na riadne odôvodnenie rozhodnutia vydaného v tomto konaní č. Spr -91

zo 17. marca 2016“.

Sťažovateľ namieta, že uvedený postup krajského súdu – predvolanie

na pojednávanie – porušuje ním označené základné práva podľa a tiež označené

články . Poukazuje na to, že požiadal Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“)

o ustanovenie právneho zástupcu, a domáha sa, aby krajský súd v predmetnom konaní

vyčkal na právoplatné rozhodnutie centra o jeho žiadosti. V tejto súvislosti v sťažnosti

uvádza:

«Dňa 26. 01. 2017 ma Krajský súd predvolal na pojednávanie sp. zn.

32. V predvolaní je uvedené, že ak sa nedostavím, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v

mojej neprítomnosti, tiež mi môže byť udelená aj pokuta. Predvolanie mňa účastníka

na pojednávanie bez právneho zástupcu považujem za nezákonné a takýto postup súdu

je contra legem, odporuje princípom a hodnotám právneho štátu a

a porušil mi základné právo a 47 ods. 2 SR.

... Oznámenie k -25 na Krajský súd v Trenčíne zo dňa 7. 11. 2016

v ktorom som súdu oznámil v bode 2: „Keďže Krajský súd v Trenčíne mi opakovane marí

práva a poškodzuje ma, trvám na možnosti byť v konaní právne zastúpený v súlade

s ústavným právom SR. ... a preto žiadam súd, aby rešpektoval

SR v tomto konaní a k rozhodovacej činnosti pristúpil až po právoplatnom rozhodnutí CPP

v druhom stupni, ktoré bezodkladne doručím súdu“.

... Napriek oznámeniu, že právo na právnu pomoc som si uplatnil, rozhoduje sa o nej

v príslušnom konaní a na právnej pomoci v tomto konaní trvám a informovaní súdu

o absencii právoplatného rozhodnutia Centra právnej pomoci v konaní o rozhodovaní

o mojej právnej pomoci cez tento orgán, ma porušovateľ predvolal na pojednávanie

s cieľom znemožniť mi riadnu a účinnú súdnu ochranu a porušil mi základné právo čl. 47

ods. 2 SR a porušil ustanovenie ..». Od týchto

skutočností sťažovateľ odvodzuje nevyhnutnosť jeho zastúpenia kvalifikovaným právnym

zástupcom v konaní vedenom pod sp. zn. .

Následne sťažovateľ odkazuje na iné konania vedené krajským súdom,

v ktorých podľa jeho tvrdenia postupom krajského súdu boli porušené jeho základné práva.

V tejto súvislosti priložil k sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažnosť z 23. apríla 2016

doručenú predsedovi krajského súdu týkajúcu sa konania vedeného pod sp. zn.

(o žalobe, ktorú podal „z opatrnosti“ ako žalobca proti rozhodnutiu okresného

úradu − žalovanému sp. zn. „OÚ-TN-OVBP2-2015/19480-2/Kn zo dňa 24. 08. 2015“).

V sťažnosti sa domáhal „... nápravy... poškodených práv“ a žiadal „vydať doplnenie

odôvodnenia o zistený skutkový stav... vyvodenia zodpovednosti za nezákonný postup súdu

pre porušenie uvedených ustanovení a zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie

uznesením, v ktorom absentuje dôvod úkonu späť vzatia uvedeného právnym zástupcom...,

o čom predložil aj dôkazy do spisu v prílohe späť vzatia“.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Nariadením pojednávania Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. -32

zo dňa 26. 01. 2017 porušené právo na právnu pomoc Slovenskej

republiky sťažovateľovi bolo.

2. Nariadením pojednávania Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. -32

zo dňa 26. 01. 2017 porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu

Slovenskej republiky sťažovateľovi bolo.

3. Nariadením pojednávania Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. -32

zo dňa 26. 01. 2017 porušené právo podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 v súvislosti s čl. 1 a čl. 2

ods. 2 sťažovateľovi bolo.

4. Zakazuje sa pokračovať v porušovaní základných práv.

5. Krajský súd v Trenčíne je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 33.000,- eur...

6. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet sťažovateľa...“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

tým, že „došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľa čl. 46, čl. 47 a čl. 12 ods. 1 a 4

SR a zmareniu práva na právnu pomoc a ignorovaniu závažných skutočností

a okolností daného prípadu, sťažovateľovi bolo znemožnené chrániť svoje základné právo.

Majetkovú škodu, ktorá mi v konaní pri účelnej ochrane mojich základných práv

vznikla, je možno odvodiť od súdneho poplatku a nákladov na korešpondenciu, pričom

nemožno opomenúť ani vynaloženú hodnotu času a nemajetkovú ujmu, ktorá

mi nezákonným a arbitrárnym konaním porušovateľa bola, je a bez zásahu Ústavného súdu

SR bude naďalej spôsobovaná a navyšovaná.

Ide o mimoriadne extrémnu situáciu opakovaného odmietnutia konať zákonným

spôsobom...“.

Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (napr. , , ,

, , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných práv a článkov ,

ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd nariadil 27. januára 2017 pojednávanie

na 15. marec 2017 na účely jeho vypočutia a súčasne predloženia listín, ktoré sa na vec

vzťahujú, a nie sú dosiaľ v prvopise na správnom súde, ako aj predloženia vecí, ktoré treba

obhliadnuť. Sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu ešte predtým, ako sa

nariadené pojednávanie uskutočnilo (3. marca 2017).

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej zásadne

nazerá na právo na súdnu ochranu ako na právo „výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). V tejto súvislosti

ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa (a tiež práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je také pochybenie všeobecného súdu, ktoré už nie je

napraviteľné alebo odstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu, resp. využitím

procesných prostriedkov poskytnutých účastníkom konania platným a účinným procesným

kódexom (m. m. , , ).

Podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade je však už na prvý pohľad

zrejmé, že nariadením pojednávania k neprípustnému zásahu do označeného práv dôjsť

nemohlo. Nariadenie pojednávania na účely vypočutia sťažovateľa a uloženia mu

povinnosti predložiť súdu dosiaľ neznáme dôkazy, zohľadniac aj to, že sťažovateľovi ešte

nebol ustanovený právny zástupca, nie je podľa názoru ústavného súdu takou skutočnosťou,

ktorá by sama osebe a navyše ešte pred samotným uskutočnením nariadeného pojednávania

signalizovala možnosť vysloviť porušenie sťažovateľom v sťažnosti označených práv

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.

Nad rámec odmietnutia sťažnosti ústavný súd v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu poznamenáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti

posudzovanej veci by ani prípadné ustanovenie kvalifikovaného zástupcu nemohlo prispieť

k inému rozhodnutiu ústavného súdu, pretože ani v prípade právneho zastúpenia by

sťažnosť nebola spôsobilá na jej prijatie na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017