Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 257/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č.

zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava,

pre namietané porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -28

z 15. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2017 doručená sťažnosť , t. č. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa a 5 (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -28

z 15. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením povereného príslušníka Obvodného

oddelenia Policajného zboru Piešťany ČVS: ORP-2297/PN-TT-2016 zo 14. septembra 2016

bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

.

Do väzby bol sťažovateľ vzatý uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn.

79/2016 zo 16. septembra 2016 z dôvodov uvedených v ustanovení

. Uznesením krajského súdu č. k. -50 zo 6. októbra 2016

bola sťažnosť sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu o väzbe zamietnutá.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, odboru

kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania Piešťany ČVS: ORP-1534/3-VYS-TT-2015

z 12. septembra 2016 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za zločin krádeže podľa § 212

ods. 1 a 4 písm. a) a b) s poukazom na

a za prečin poškodzovania cudzej veci podľa .

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala 21. novembra 2016 návrh

na zmenu dôvodov väzby podľa č. k. -36,

čím sledovala cieľ rozšírenia dôvodov väzby vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol sťažovateľ

obvinený za zločin krádeže podľa a a .

Uvedenému návrhu Okresný súd Piešťany vyhovel uznesením sp. zn. 90/2016

z 9. decembra 2016, keď rozhodol, že mení dôvod väzby tak, že väzbu sťažovateľa rozširuje

aj na skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 4 písm. a) a b)

s poukazom na a prečin poškodzovania

cudzej veci podľa .

Proti už uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením

krajského súdu zamietnutá.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a právo podľa dohovoru. Sťažovateľ sa domnieva, že rozširovať

dôvody väzby na iný skutok podľa nebolo v danej veci

možné a toto ustanovenie umožňuje len zmenu dôvodov väzby vymedzených v ustanovení

vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol páchateľ už vzatý

do väzby. V danom prípade sťažovateľa Okresný súd Piešťany a krajský súd nerozhodol

o vzatí sťažovateľa do väzby pre skutok, pre ktorý bol obvinený uznesením ČVS: ORP-

1534/3-VYS-TT-2015 z 12. septembra 2016 za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 4

písm. a) a b) , ale len menil dôvody väzby vo vzťahu k tomuto skutku bez

toho, aby bol sťažovateľ pre tento skutok aj vzatý do väzby. Z uvedeného dôvodu nemôže

namietané uznesenie krajského súdu zakladať žiadne účinky vo vzťahu k obmedzeniu

osobnej slobody sťažovateľa.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -28 zo dňa 15.12.2016 porušil

ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -28 zo dňa 15.12.2016 sa

zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m.

, ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , atď.).

Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa

námietkou sťažovateľa, ktorú predniesol v konaní pred ústavným súdom, zaoberal.

Podľa ustanovenia ak je obvinený v tom istom konaní

stíhaný za viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin

najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov

väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd

a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodnúť

o zmene dôvodov väzby.

Krajský súd poukázal okrem iného na to, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-

1589/3-VYS-TT-2016 zo 16. novembra 2016 v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 Trestného

poriadku s poukazom na prišlo k spojeniu väzobnej trestnej

veci sťažovateľa s trestnou vecou sťažovateľa vedenou na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru Trnava, odbore kriminálnej polície, 3. oddelení vyšetrovania Piešťany

ČVS: ORP-1534/3-VYS-TT-2015, čím došlo k naplneniu formálnych podmienok. Krajský

súd konštatoval, že u sťažovateľa boli splnené podmienky na zmenu dôvodov väzby,

a to vzhľadom na ďalšie vznesenie obvinenia proti jeho osobe, spojenie vecí na spoločné

konanie, ako aj pretrvávajúce dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c)

.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu a aplikácia

ustanovenia nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom

interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle, a úvahy krajského súdu sa preto z pohľadu

ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľom označeným právam podľa

a dohovoru.

V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd aj na znenie dôvodovej správy k ustanoveniu

, podľa ktorej sa v zdôrazňuje, že z hľadiska

dĺžky väzobnej lehoty pri stíhaní za viacero trestných činov sa použitie najdlhšej z lehôt

podľa § 76 ods. 6 musí týkať trestného činu, na ktorý sa vzťahuje uznesenie o väzbe,

ktorého odôvodnenie musí v zmysle § 72 ods. 2 obsahovať aj uvedenie skutkových

okolností, o ktoré sa výrok tohto uznesenia opiera. Nemôže teda dôjsť k predĺženiu

väzobnej lehoty len spojením vecí, pokiaľ sa na obe spojené veci uznesenie o väzbe

nevzťahuje. Tento účel však možno dosiahnuť rozhodnutím o zmene dôvodov väzby, teda

vecne aj vo vzťahu k inému, prísnejšie trestnému činu, pre ktorý sa konanie tiež vedie.

To platí i v prípade, ak by išlo o ten istý väzobný dôvod podľa § 71.

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením

označených práv a uznesením krajského súdu.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017