Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 255/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom,

Budatínska 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a základných práv podľa čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16,

Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) a základných práv podľa , a

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že návrhom z 22. februára 2016 sa

manželka sťažovateľa (matka maloletej dcéry) domáhala úpravy výkonu práv a povinností

rodičov k maloletej dcére počas trvania manželstva v spojení s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby jej maloletá dcéra bola zverená do osobnej

starostlivosti.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 23. februára 2016 (ďalej len

„uznesenie z 23. februára 2016“) dočasne upravil právo osobnej starostlivosti rodičov

o maloletú dcéru jej zverením do osobnej starostlivosti matke a dočasne upravil právo styku

sťažovateľa s maloletou dcérou, a to právo stretávať sa s maloletou dcérou každú stredu

v týždni od 14.00 h do 18.00 h a každý párny týždeň od soboty od 9.00 h nepretržite

do nedele do 18.00 h. Sťažovateľ podal 11. marca 2016 proti uzneseniu z 23. februára 2016

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. , 317/2016 z 12. júla 2016 (ďalej len „uznesenie z 12. júla 2016“),

ktorým uznesenie okresného súdu z 23. februára 2016 zmenil tak, že „styk sťažovateľa

s maloletou rozšíril o niekoľko hodín v ďalšom dni“. Sťažovateľ zdôrazňuje, že odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu z 23. februára 2016 bolo pre pochybenie okresného súdu

doručené krajskému súdu „neskoro“, čím došlo k vzniku zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že 26. februára 2016 podal okresnému súdu návrh

na rozvod manželstva, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. .

Dňa 21. apríla 2016 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na začatie konania

o výkon rozhodnutia, keďže „matka maloletej nerešpektovala PO a viackrát sťažovateľovi

zabránila v realizácii styku s maloletou. Návrh na výkon rozhodnutia bol podaný

28. 04. 2016 a na súde je vedený pod spis. zn. . Súd do toho času o návrhu

nerozhodol.“.

Dňa 26. augusta 2016 sťažovateľ doplnil svoj návrh, pričom okresný súd požiadal,

aby si vyžiadal „všetky trestné oznámenia, ktoré sťažovateľ podal na matku

pre nerešpektovanie vykonateľného PO upravujúceho styk sťažovateľa s maloletou...

pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa , ktorého sa mala dopustiť matka maloletej“ tým, že odmietla

odovzdať maloletú dcéru sťažovateľovi v dňoch 16. marca 2016, 23. marca 2016,

20. apríla 2016, 23. apríla 2016, 11. mája 2016, 18. mája 2016, 25. mája 2016,

22. júna 2016 a 29. júna 2016.

Sťažovateľ namieta, že nečinnosťou okresného súdu dochádza k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu, keďže „sa jedná o poručenské veci, ktoré majú

prednosť pred iným konaním, resp. ich vybavenie má súd riešiť tak, aby vydané rozhodnutia

sledovali záujem maloletého dieťaťa“.

Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k viacerým

pochybeniam, keďže okresný súd „nerešpektoval právo sťažovateľa na promptné

prejednanie jeho odvolania proti vydanému PO zo dňa 23. 02. 2016, ktorým súd zveril

maloletú do osobnej starostlivosti matke a styk sťažovateľa s maloletou upravil v základnom

režime. Tu sa súd bez vážneho dôvodu spoliehal, že vo veci samej rozhodne už na prvom

vytýčenom pojednávaní a teda dňa 17. 05. 2016, čo sa však nestalo, okrem toho súdu viedol

pojednávanie takým spôsobom, že v sťažovateľovi vyvolal pochybnosti o nezaujatosti

sudkyne, ktorej zaujatosť viackrát namietal. To, že odvolanie sťažovateľa proti vydanému

PO zo dňa 23. 02. 2016 bolo dôvodné svedčí jeho zmena v prospech sťažovateľa

čo do úpravy jeho styku s maloletou, hoci len na niekoľko hodín o ďalší deň. Mám za to,

že súd v tomto prípade porušil vyššie citovanú ochranu práva rodiča, ale aj práva dieťaťa

garantovanú v , podľa ktorého, starostlivosť o deti

a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

V súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 17. 05. 2016, obe pojednávania viedla

sudkyňa JUDr. Anna Klepáčová, hoci táto sudkyňa mala pojednávať iba vo veci ÚPP

a nie aj rozvod manželstva. Mám preto za to, že aj v tomto prípade bolo porušené základné

právo sťažovateľa, na riadnu súdnu ochranu keď rozhodovanie o jeho právach

a povinnostiach bolo realizované inou ako zákonnou sudkyňou určenou náhodným

elektronickým výberom pri podaní návrhu.“.

Dňa 1. júla 2016 podal sťažovateľa návrh na „nariadenie predbežného opatrenia“,

ktorým žiadal upraviť styk s maloletou počas letných prázdnin. Okresný súd uznesením

sp. zn. zo 4. júla 2016 (ďalej len „uznesenie zo 4. júla 2016“) nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk sťažovateľa s maloletou nepretržite od 15. júna

od 9.00 h do 31. júla do 18.00 h a od augusta od 9.00 h do 21. augusta do 18.00 h

nepretržite. Opravným uznesením sp. zn. z 3. augusta 2016 (ďalej len

„uznesenie z 3. augusta 2016“) okresný súd opravil výrok uznesenia okresného súdu

zo 4. júla 2016 tak, že doplnil deň v mesiaci august, od kedy má otec maloletej dcéry právo

styku s maloletou dcérou, ktorým je 8. august. Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že

uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 bolo expedované až 20. júla 2016 a sťažovateľovi

doručené až 27. júla 2016 s tým, že oznámenie o uložení zásielky na pošte bolo

sťažovateľovi doručené až 26. júla 2016. Sťažovateľ zdôrazňuje, že expedovanie

rozhodnutia 5 dní potom, ako sa mal vykonávať styk sťažovateľa s maloletou dcérou,

spôsobilo, že bol ukrátený „o celých 12 dní“.

Sťažovateľ podal 5. decembra 2016 návrh, ktorým sa domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia úpravou jeho styku s maloletou dcérou na čas zimných prázdnin.

V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje, že okresný súd aj napriek povinnosti rozhodnúť

o návrhu v súlade s (ďalej aj „“)

do 7 dní a v lehote 3 dní od nariadenia neodkladného opatrenia ho aj doručiť (§ 331 ods. 2

), neodkladné opatrenie nariadil až 22. decembra 2016, pričom rozhodnutie doručoval

až 3. januára 2016.

Podľa sťažovateľa „nečinnosťou súdu, ktorý o návrhu na nariadenie NO rozhodol

až 22. 12. 2016 ale aj následne jeho nečinnosťou, keď nariadené NO odovzdal na expedíciu

poštovým úradom až 03. 01. 2017 vytvoril súd svojim postupom situáciu, ktorou aj v tomto

prípade vykonateľnosť nariadeného NO zmaril a jeho vydanie sa preto minulo účinku

a sledovanému cieľu a teda udržanie, upevnenie citovaných väzieb medzi maloletou

a jej druhým rodičom“.

Sťažovateľ rovnako zdôrazňuje, že potom ako svoj návrh na výkon rozhodnutia

doplnil „poukázaním na jeho opätovné nerešpektovanie matkou spôsobom odvlečenia

maloletej do zahraničia bez vedomia sťažovateľa v letných mesiacoch jún a júl 2016, čo je

aj vážnym porušením zákonnej úpravy § 35 zákona o rodine, je ignorovaním práva

sťažovateľa a maloletej na ochranu ich práv garantovaných SR.

Tieto základné práva tak maloletej ako aj sťažovateľa boli porušené ako dôsledok

nečinnosti súdu a tu už dochádza aj k porušeniu ďalšieho základného práva sťažovateľa

ako aj maloletej a to práva upraveného v SR v spojitosti

aj s ustanovením SR, lebo sťažovateľovi nebola poskytnutá súdna

ochrana nezávislým a nestranným súdom keď to nevyhnutne potreboval... Od podania

návrhu na výkon rozhodnutia dňa 28. 04. 2016 ubehlo deväť... mesiacov, pritom by možno

postačovalo, ak by súd matku len upozornil, že jeho rozhodnutia musí rešpektovať a teda

nebolo by potrebné podávať predmetnú sťažnosť.“.

Namietané porušenie postupom okresného súdu v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa styku sťažovateľa s maloletou dcérou

na čas letných prázdnin sťažovateľ odôvodňuje tým, že „matka bez dohody

so sťažovateľom, bola cca tri týždne s maloletou na dovolenke v Chorvátsku, spolu

so staršou dcérou a so svojim priateľom, na celý tento čas si vypla telefón, takže sťažovateľ

ani nevedel kde sa maloletá nachádza, či je v poriadku... V dôsledku nečinnosti súdu matka

si tak opäť dovolila ignorovať vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk sťažovateľa

s maloletou... Nečinnosťou súdu tak boli porušené základné práva sťažovateľa

ako aj maloletej... garantované v SR ako aj v SR

ale aj v SR.“.

Nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu sťažovateľa na

úpravu styku sťažovateľa s maloletou dcérou na čas zimných mesiacov došlo k porušeniu

základných práv zaručených v , a , „keďže

nekonaním, nečinnosťou súdu sa aj toto NO stalo nevykonateľným!“.

Sťažovateľ je toho názoru, že napadnuté konanie nie je „komplikovaným konaním...

súd nemal právo aj naďalej návrhy sťažovateľa ignorovať a minimálne miernymi

procesnými opatreniami, ktoré mu zákon poskytoval a aj poskytuje, spočiatku tieto okamžite

využiť na zjednanie nápravy, keď v mnohých prípadoch postačuje už len samotné

prejednanie veci pred súdom a akési pohrozenie uložením sankcie. Súd ale vo veci vôbec

nekonal a to do toho času.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

v Bratislave III v konaní starostlivosti súdu o maloletú ... spis. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bratislave III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Základné práva sťažovateľa na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu ako práva

rodiča podľa ako aj práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej

republiky podľa ako aj na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Bratislava, spis. zn. -11 spolu s Opravným Uznesením spis. zn.

14 a spis. zn. -10 porušené bolo.

4. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 €...

5. Okresný súd v Bratislave III je povinný nahradiť... trovy právneho zastúpenia

294,66 €...“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa

je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda

môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a preto

v danej veci mohol rozhodovať o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv

iba v tých konaniach, ktoré boli sťažovateľom v petite sťažnosti označené, t. j. v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , v príčinnej súvislosti s ktorými sa ich porušenia sťažovateľ domáha

v návrhu na rozhodnutie. Tvrdenia o porušení sťažovateľom označených práv v príčinnej

súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , t. j.

v konaní o rozvod manželstva, ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry mohol

považovať len za súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa (napr. ,

, ), t. j. nemohol vzhľadom na navrhovaný petit rozhodovať

o porušení sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Obdobne sa s prihliadnutím na viazanosť petitom, t. j. návrhom na rozhodnutie

vo veci sa predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa nemôže stať preskúmanie

namietaných porušení ustanovení postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. vo vzťahu

k maloletej dcére. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ustálil predmet konania

vo veci sťažnosti tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 41 ods. 4

a postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

V súlade s každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. vo veci

„návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku k maloletej na čas letných

prázdnin“, ktorý bol doručený okresnému súdu 4. júla 2016, namieta neefektívny postup

okresného súdu spočívajúci v oneskorenom expedovaní rozhodnutia o označenom návrhu,

keďže oneskorené expedovanie rozhodnutia ho ukrátilo o „12 dní“. Argumentuje ďalej,

že z dôvodu nečinnosti okresného súdu si matka maloletej dcéry dovolila odignorovať

„vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk sťažovateľa s maloletou...“. V dôsledku toho

„boli porušené základné práva sťažovateľa... garantované v SR“,

ako aj základné právo na súdnu ochranu podľa .

Obdobne v konaní o „návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku

k maloletej na čas vianočných sviatkov a zimných prázdnin“ sťažovateľ zdôrazňuje,

že nečinnosťou okresného súdu, ktorý o návrhu rozhodol až 22. decembra 2016, ako aj tým,

že rozhodnutie o tomto návrhu doručoval až 3. januára 2017, boli spôsobené zbytočné

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. a zároveň bola zmarená

vykonateľnosť v tomto konaní vydaného rozhodnutia, keďže „jeho vydanie sa preto minulo

účinku a sledovanému cieľu a teda udržanie, upevnenie citovaných väzieb medzi maloletou

a jej druhým rodičom“.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor (pozri napr. ,

), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti,

prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu podľa (m. m. ). Vychádza sa pritom z toho,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

().

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu zo 4. júla 2016

bolo neodkladným opatrením dočasne upravený styk sťažovateľa s maloletou dcérou tak,

že bol oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou v čase od 15. júla od 9.00 h nepretržite

do 31. júla do 18.00 h a od augusta od 9.00 h nepretržite do 21. augusta do 18.00 h.

Uznesením okresného súdu z 3. augusta 2016 bol opravený výrok uznesenia okresného súdu

zo 4. júla 2016. Uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 nadobudlo právoplatnosť

12. augusta 2016 a uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2016 nadobudlo právoplatnosť

9. septembra 2016.

Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. februára 2017) bolo konanie

vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. právoplatne skončené, pričom

uznesenia okresnému súdu zo 4. júla 2016 a z 3. augusta 2016 už boli v tomto čase

sťažovateľovi doručené (uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 bolo sťažovateľovi

doručené 27. júla 2016 a uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2016 bolo sťažovateľovi

doručené 24. augusta 2016), nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu dochádzať

k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

ani v súvislosti s doručovaním označených rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 22. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie z 22. decembra 2016“)

bolo nariadené neodkladné opatrenie, v súlade s ktorým bol sťažovateľ oprávnený

na čas vianočných sviatkov a zimných prázdnin stretávať sa s maloletou dcérou

od 26. decembra od 9.00 h nepretržite do 1. januára do 18.00 h. Uznesenie okresného súdu

z 22. decembra 2016 nadobudlo právoplatnosť 26. januára 2017 a vykonateľnosť

10. januára 2017.

Aj v tomto prípade bolo v čase doručenia sťažnosti (13. februára 2017) konanie

vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. z 22. decembra 2016

právoplatne skončené. Z uvedeného zároveň vyplýva, že označené uznesenie okresného

súdu bolo sťažovateľovi doručené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(10. januára 2017), a preto v tomto čase už nemohlo dochádzať k porušovaniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súvislosti

s doručovaním označeného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd

aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Z argumentácie predloženej sťažovateľom možno vyvodiť, že porušenie základných

práv podľa a v konaniach vedených okresným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. sťažovateľ namieta v priamej príčinnej

súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa .

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. nemohlo dôjsť k porušeniu označeného

základného práva podľa , v týchto konaniach nemohlo dôjsť

ani k porušeniu základných práv zaručených v a .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú aj v časti namietaného porušenia základných práv

zaručených v a postupom okresného súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Predmetom napadnutého konania okresného súdu je zabezpečenie výkonu

rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. , a to realizácia práva

sťažovateľa na styk s jeho maloletou dcérou.

Pri hodnotení toho, či okresný súd v konaní o výkon rozhodnutia (v konkrétnych

okolnostiach výkonu neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého

podľa príslušných ustanovení ‒predtým vo veci výkon

predbežného nariadenia o úprave styku s maloletým podľa príslušných ustanovení

) postupoval bez zbytočných prieťahov a či konal

sústredene, je potrebné zohľadniť špecifické črty tohto konania vyplývajúce z jeho

predmetu, ktorým je osobná exekúcia namierená proti maloletému dieťaťu. Nemožno preto

automaticky vychádzať z doterajšej dĺžky napadnutého konania či početnosti procesných

úkonov všeobecného súdu, alebo z efektivity, akú jeho postup (činnosť) dosiahol.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný

súd zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. apríla 2016 návrh na „začatie konania

o výkon rozhodnutia“, v ktorom za exekučný titul označil uznesenie okresného súdu

z 23. februára 2016 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bol upravený styk

sťažovateľa s maloletou dcérou tak, že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou

dcérou každú stredu od 14.00 h do 18.00 h a každý párny týždeň od soboty 9.00 h do nedele

do 18.00 h (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ). Spis bol

28. apríla 2016 pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Lohnertovej a následne zákonnej

sudkyni JUDr. Anne Klepáčovej.

Dňa 25. apríla 2016 okresný súd uznesením sp. zn. (ďalej len

„uznesenie z 25. apríla 2016“) ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek

sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec (ďalej len „úrad práce“) za kolízneho

opatrovníka maloletej dcére na jej zastupovanie v konaní pred všeobecnými súdmi

až do právoplatného skončenia veci. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu

z 25. apríla 2016 vyplýva údaj, podľa ktorého sťažovateľ doručil okresnému súdu

už 30. marca 2016 návrh na výkon rozhodnutia okresného súdu z 23. februára 2016.

Dňa 25. júla 2016 okresný súd doručoval uznesenie z 25. apríla 2016 (právoplatné

18. augusta 2016) matke maloletej dcéry a súčasne ju vyzval na vyjadrenie k návrhu

sťažovateľa.

Dňa 30. augusta 2016 sťažovateľ doručil doplnenie svojho návrhu, ktorým okresný

súd požiadal o vyžiadanie si trestných oznámení, ktoré boli podané na matku maloletej

dcéry, ktoré „sú potvrdením a dôkazom nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia súdu

matkou, o ktorých trestných oznámeniach sa vyšetrovateľ vyjadril, že ich súdu predloží

až po tom, ako si ich súd vyžiada. Mám za to, že pre zákonné rozhodnutie je potrebné aby

súd všetky trestné oznámenia podané otcom na matku si súd zadovážil a až následne,

na ich podklade vo veci samej rozhodol...“ (citované z doplnenia návrhu).

Okresný súd výzvou z 19. septembra 2016 požiadal úrad práce na základe § 380

v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach

maloletých (ďalej len „“), o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní

informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a pri preverovaní týchto dôvodov

a zároveň úrad práce vyzval, aby v lehote 15 dní o vyžiadaných informáciách podal

písomnú správu. Žiadosť bola úradu práce doručená 26. októbra 2016.

Dňa 31. októbra 2016 sťažovateľ doplnil svoj návrh, ktorým požiadal o vypracovanie

znaleckého posudku o zdravotnom stave maloletej dcéry.

Zákonná sudkyňa pokynom zo 14. novembra 2016 nariadila doručovať doplnenie

návrhu sťažovateľa z 30. augusta 2016 matke maloletej dcéry a úradu práce a súčasne

vyzvať Obvodné oddelenie Policajného zboru Dunajská Lužná (ďalej len „obvodné

oddelenie“) o poskytnutie informácií o aktuálnom stave prešetrovania trestného oznámenia

sťažovateľa pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného

zákona. Výzva bola obvodnému oddeleniu doručená 28. novembra 2016. Doplnenie návrhu

sťažovateľa z 30. augusta 2016 bolo úradu práce doručené 24. novembra 2016 a matke

maloletej dcéry 28. novembra 2016.

Na pojednávaní, ktoré sa vo veciach vedených okresným súdom

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. uskutočnilo

16. novembra 2016, sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti, ktorú proti nej

sťažovateľ podal 28. septembra 2016 v konaní vedenom pod sp. zn.

a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 16. novembra 2016 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručovanie doplnenia

návrhu sťažovateľa z 31. októbra 2016 úradu práce a matke maloletej dcéry spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k nemu. Okresný súd zároveň vyzval úrad práce na preverenie skutočností

uvádzaných v doplnení návrhu sťažovateľa z 31. októbra 2016 a podanie písomnej správy

s návrhom na prijatie vhodných opatrení v lehote 15 dní.

Dňa 22. decembra 2016 bol spis na základe dodatku č. 4 k rozvrhu práce pre okresný

súd na rok 2016 pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Gabriele Žabkovej. V nadväznosti

na to bol pokyn zákonnej sudkyne zo 16. novembra 2016 realizovaný 25. januára 2017,

pričom výzva bola doručená matke maloletej dcéry a úradu práce 13. marca 2017

a obvodnému oddeleniu 14. marca 2017.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno s prihliadnutím na procesné

úkony vykonané vo veci, ako aj s prihliadnutím na predmet napadnutého konania

(rozhodovanie o výkone neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletého)

vyhodnotiť ako bezproblémový a dostatočne efektívny (sústredený). V napadnutom konaní

možno predovšetkým formulovať výhrady k nesústredenému postupu okresného súdu

v súvislosti s oneskorenou realizáciou pokynov zákonnej sudkyne (oneskorené doručovanie

výziev účastníkom napadnutého konania a príslušným orgánom verejnej moci a oneskorené

doručovanie uznesenia okresného súdu z 25. apríla 2016, pozn.).

Ústavný súd zároveň zohľadnil, že k celkovému predĺženiu napadnutého konania

prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na ničím neodôvodnenú nečinnosť úradu práce (kolízneho opatrovníka), ktorý

na výzvy okresného súdu z 19. septembra 2016 a 25. januára 2017 o poskytnutie súčinnosti

a predloženie písomnej správy týkajúcej sa zisťovania skutočností dôležitých

pre rozhodnutie (zisťovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu a preverovanie týchto

dôvodov) dosiaľ nereagoval. Rovnako na výzvy okresného súdu o vyjadrenie sa k návrhu

sťažovateľa a k doplneniam návrhu nereagovala ani matka maloletej dcéry (povinná).

Samotné konanie vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia v súlade s príslušnými

ustanoveniami prebieha v dvoch fázach, a to vo fáze

nariadenia výkonu rozhodnutia a jeho samotného výkonu (uskutočnenia). V súlade s § 3

ods. 1 vyhlášky č. je všeobecný súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia ( ) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (

ods. 2 ), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia povinný zisťovať,

či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré

sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

Keďže predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o výkone rozhodnutia

vo veci starostlivosti o maloletého, je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je síce

dôležitý záujem sťažovateľa stretávať sa pravidelne so svojou maloletou dcérou,

ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný

najlepší záujem dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. Vzhľadom na uvedené

je násilné, okamžité a nekompromisné odobratie a odovzdanie maloletej dcéry

sťažovateľovi len krajne nevyhnutným riešením, ktoré prichádza do úvahy len

za predpokladu, ak by rodič, s ktorým dieťa žije, konal zjavne nezákonným spôsobom

a bránil by tak v styku druhého rodiča s dieťaťom.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd považuje z ústavného hľadiska

za akceptovateľné, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o nariadení výkonu neodkladného

opatrenia, keďže s podstatnými okolnosťami dôležitými pre nariadenie výkonu rozhodnutia

pre nečinnosť predovšetkým úradu práce ako kolízneho opatrovníka, ale aj z dôvodu

odmietavého postoja matky maloletej nebol oboznámený. Ústavný súd v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že personálna exekúcia proti maloletému dieťaťu je síce zákonným, ale krajným

riešením, čo však na druhej strane nevylučuje jej nariadenie a následne aj uskutočnenie

za predpokladu, že budú splnené zákonom ustanovené podmienky.

Ústavný súd rovnako zdôrazňuje, že v prípade tohto druhu konania musí byť

rozhodovanie o použití najradikálnejšieho opatrenia (odňatie a odovzdanie maloletého

dieťaťa) poskytovaného právnou úpravou podrobené dôkladnej úvahe zohľadňujúcej možné

negatívne dôsledky takto prijatého opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zároveň

založenej na dôslednom zistení skutkového stavu ().

Aj keď nečinnosť kolízneho opatrovníka a odmietanie spolupráce povinnej

predstavujú v konkrétnych okolnostiach veci skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

(ne)existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, je nevyhnutné rovnako

zvýrazniť, že procesné kódexy všeobecným súdom umožňujú na účely vynútenia

a upevnenia si svojej autority, zvlášť ak ide o prípad rozhodovania v takej citlivej otázke,

akou je vec personálnej exekúcie voči maloletému dieťaťu, využitie poriadkových opatrení,

akým je aj poriadková pokuta. Aj z uvedeného dôvodu sa ústavný súd stotožňuje s názorom

sťažovateľa, podľa ktorého je plne v dispozícii vo veci konajúceho okresného súdu využiť,

pokiaľ nečinnosť či neochota spolupracovať účastníkov konania bude aj naďalej pretrvávať,

dostupné poriadkové opatrenia a nepodceňovať účinok prípadného „pohrozenia uložením

sankcie“ tým účastníkom konania, ktorí neposkytujú okresnému súdu požadovanú

súčinnosť.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prerokúvanej veci ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že nedostatky v doterajšom postupe okresného

súdu v napadnutom konaní nedosiahli takú intenzitu, ktorá by po prípadnom prijatí tejto

časti sťažnosti na ďalšie konanie zakladala reálnu možnosť, aby ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa podľa . Ústavný súd preto

aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu napadnutého konania nepostupoval

bez ospravedlniteľného dôvodu plynulo, resp. dostatočne efektívne, sťažovateľovi

nič nebráni v tom, aby sa opätovne uchádzal o ústavnú ochranu novou sťažnosťou, ktorou

bude opakovane namietať porušenie základného práva podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017