Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 255/2017
PDF · 301.98 KB
No categories available
II. ÚS 255/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom,
Budatínska 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 37 Em 5/2016 a základných práv podľa čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 51 P 180/2016 a v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 334/2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. februára 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16,
Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Em 5/2016 (ďalej len „napadnuté
konanie“) a základných práv podľa čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 51 P 180/2016 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 P 334/2016.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že návrhom z 22. februára 2016 sa
manželka sťažovateľa (matka maloletej dcéry) domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej dcére počas trvania manželstva v spojení s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby jej maloletá dcéra bola zverená do osobnej
starostlivosti.
Okresný súd uznesením sp. zn. 51 P 48/2016 z 23. februára 2016 (ďalej len
„uznesenie z 23. februára 2016“) dočasne upravil právo osobnej starostlivosti rodičov
o maloletú dcéru jej zverením do osobnej starostlivosti matke a dočasne upravil právo styku
sťažovateľa s maloletou dcérou, a to právo stretávať sa s maloletou dcérou každú stredu
v týždni od 14.00 h do 18.00 h a každý párny týždeň od soboty od 9.00 h nepretržite
do nedele do 18.00 h. Sťažovateľ podal 11. marca 2016 proti uzneseniu z 23. februára 2016
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 11 CoP 316, 317/2016 z 12. júla 2016 (ďalej len „uznesenie z 12. júla 2016“),
ktorým uznesenie okresného súdu z 23. februára 2016 zmenil tak, že „styk sťažovateľa
s maloletou rozšíril o niekoľko hodín v ďalšom dni“. Sťažovateľ zdôrazňuje, že odvolanie
proti uzneseniu okresného súdu z 23. februára 2016 bolo pre pochybenie okresného súdu
doručené krajskému súdu „neskoro“, čím došlo k vzniku zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že 26. februára 2016 podal okresnému súdu návrh
na rozvod manželstva, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. 38 P 58/2016.
Dňa 21. apríla 2016 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na začatie konania
o výkon rozhodnutia, keďže „matka maloletej nerešpektovala PO a viackrát sťažovateľovi
zabránila v realizácii styku s maloletou. Návrh na výkon rozhodnutia bol podaný
28. 04. 2016 a na súde je vedený pod spis. zn. 37Em /5/2016. Súd do toho času o návrhu
nerozhodol.“.
Dňa 26. augusta 2016 sťažovateľ doplnil svoj návrh, pričom okresný súd požiadal,
aby si vyžiadal „všetky trestné oznámenia, ktoré sťažovateľ podal na matku
pre nerešpektovanie vykonateľného PO upravujúceho styk sťažovateľa s maloletou...
pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť matka maloletej“ tým, že odmietla
odovzdať maloletú dcéru sťažovateľovi v dňoch 16. marca 2016, 23. marca 2016,
20. apríla 2016, 23. apríla 2016, 11. mája 2016, 18. mája 2016, 25. mája 2016,
22. júna 2016 a 29. júna 2016.
Sťažovateľ namieta, že nečinnosťou okresného súdu dochádza k porušeniu jeho
základného práva na súdnu ochranu, keďže „sa jedná o poručenské veci, ktoré majú
prednosť pred iným konaním, resp. ich vybavenie má súd riešiť tak, aby vydané rozhodnutia
sledovali záujem maloletého dieťaťa“.
Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k viacerým
pochybeniam, keďže okresný súd „nerešpektoval právo sťažovateľa na promptné
prejednanie jeho odvolania proti vydanému PO zo dňa 23. 02. 2016, ktorým súd zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matke a styk sťažovateľa s maloletou upravil v základnom
režime. Tu sa súd bez vážneho dôvodu spoliehal, že vo veci samej rozhodne už na prvom
vytýčenom pojednávaní a teda dňa 17. 05. 2016, čo sa však nestalo, okrem toho súdu viedol
pojednávanie takým spôsobom, že v sťažovateľovi vyvolal pochybnosti o nezaujatosti
sudkyne, ktorej zaujatosť viackrát namietal. To, že odvolanie sťažovateľa proti vydanému
PO zo dňa 23. 02. 2016 bolo dôvodné svedčí jeho zmena v prospech sťažovateľa
čo do úpravy jeho styku s maloletou, hoci len na niekoľko hodín o ďalší deň. Mám za to,
že súd v tomto prípade porušil vyššie citovanú ochranu práva rodiča, ale aj práva dieťaťa
garantovanú v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, starostlivosť o deti
a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
V súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 17. 05. 2016, obe pojednávania viedla
sudkyňa JUDr. Anna Klepáčová, hoci táto sudkyňa mala pojednávať iba vo veci ÚPP
a nie aj rozvod manželstva. Mám preto za to, že aj v tomto prípade bolo porušené základné
právo sťažovateľa, na riadnu súdnu ochranu keď rozhodovanie o jeho právach
a povinnostiach bolo realizované inou ako zákonnou sudkyňou určenou náhodným
elektronickým výberom pri podaní návrhu.“.
Dňa 1. júla 2016 podal sťažovateľa návrh na „nariadenie predbežného opatrenia“,
ktorým žiadal upraviť styk s maloletou počas letných prázdnin. Okresný súd uznesením
sp. zn. 51 P 180/2016 zo 4. júla 2016 (ďalej len „uznesenie zo 4. júla 2016“) nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk sťažovateľa s maloletou nepretržite od 15. júna
od 9.00 h do 31. júla do 18.00 h a od augusta od 9.00 h do 21. augusta do 18.00 h
nepretržite. Opravným uznesením sp. zn. 51 P 180/2016 z 3. augusta 2016 (ďalej len
„uznesenie z 3. augusta 2016“) okresný súd opravil výrok uznesenia okresného súdu
zo 4. júla 2016 tak, že doplnil deň v mesiaci august, od kedy má otec maloletej dcéry právo
styku s maloletou dcérou, ktorým je 8. august. Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že
uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 bolo expedované až 20. júla 2016 a sťažovateľovi
doručené až 27. júla 2016 s tým, že oznámenie o uložení zásielky na pošte bolo
sťažovateľovi doručené až 26. júla 2016. Sťažovateľ zdôrazňuje, že expedovanie
rozhodnutia 5 dní potom, ako sa mal vykonávať styk sťažovateľa s maloletou dcérou,
spôsobilo, že bol ukrátený „o celých 12 dní“.
Sťažovateľ podal 5. decembra 2016 návrh, ktorým sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia úpravou jeho styku s maloletou dcérou na čas zimných prázdnin.
V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje, že okresný súd aj napriek povinnosti rozhodnúť
o návrhu v súlade s § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“)
do 7 dní a v lehote 3 dní od nariadenia neodkladného opatrenia ho aj doručiť (§ 331 ods. 2
CMP), neodkladné opatrenie nariadil až 22. decembra 2016, pričom rozhodnutie doručoval
až 3. januára 2016.
Podľa sťažovateľa „nečinnosťou súdu, ktorý o návrhu na nariadenie NO rozhodol
až 22. 12. 2016 ale aj následne jeho nečinnosťou, keď nariadené NO odovzdal na expedíciu
poštovým úradom až 03. 01. 2017 vytvoril súd svojim postupom situáciu, ktorou aj v tomto
prípade vykonateľnosť nariadeného NO zmaril a jeho vydanie sa preto minulo účinku
a sledovanému cieľu a teda udržanie, upevnenie citovaných väzieb medzi maloletou
a jej druhým rodičom“.
Sťažovateľ rovnako zdôrazňuje, že potom ako svoj návrh na výkon rozhodnutia
doplnil „poukázaním na jeho opätovné nerešpektovanie matkou spôsobom odvlečenia
maloletej do zahraničia bez vedomia sťažovateľa v letných mesiacoch jún a júl 2016, čo je
aj vážnym porušením zákonnej úpravy § 35 zákona o rodine, je ignorovaním práva
sťažovateľa a maloletej na ochranu ich práv garantovaných čl. 41 ods. 4 Ústavy SR.
Tieto základné práva tak maloletej ako aj sťažovateľa boli porušené ako dôsledok
nečinnosti súdu a tu už dochádza aj k porušeniu ďalšieho základného práva sťažovateľa
ako aj maloletej a to práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojitosti
aj s ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, lebo sťažovateľovi nebola poskytnutá súdna
ochrana nezávislým a nestranným súdom keď to nevyhnutne potreboval... Od podania
návrhu na výkon rozhodnutia dňa 28. 04. 2016 ubehlo deväť... mesiacov, pritom by možno
postačovalo, ak by súd matku len upozornil, že jeho rozhodnutia musí rešpektovať a teda
nebolo by potrebné podávať predmetnú sťažnosť.“.
Namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa styku sťažovateľa s maloletou dcérou
na čas letných prázdnin sťažovateľ odôvodňuje tým, že „matka bez dohody
so sťažovateľom, bola cca tri týždne s maloletou na dovolenke v Chorvátsku, spolu
so staršou dcérou a so svojim priateľom, na celý tento čas si vypla telefón, takže sťažovateľ
ani nevedel kde sa maloletá nachádza, či je v poriadku... V dôsledku nečinnosti súdu matka
si tak opäť dovolila ignorovať vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk sťažovateľa
s maloletou... Nečinnosťou súdu tak boli porušené základné práva sťažovateľa
ako aj maloletej... garantované v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR ako aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
ale aj v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.“.
Nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu sťažovateľa na
úpravu styku sťažovateľa s maloletou dcérou na čas zimných mesiacov došlo k porušeniu
základných práv zaručených v čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, „keďže
nekonaním, nečinnosťou súdu sa aj toto NO stalo nevykonateľným!“.
Sťažovateľ je toho názoru, že napadnuté konanie nie je „komplikovaným konaním...
súd nemal právo aj naďalej návrhy sťažovateľa ignorovať a minimálne miernymi
procesnými opatreniami, ktoré mu zákon poskytoval a aj poskytuje, spočiatku tieto okamžite
využiť na zjednanie nápravy, keď v mnohých prípadoch postačuje už len samotné
prejednanie veci pred súdom a akési pohrozenie uložením sankcie. Súd ale vo veci vôbec
nekonal a to do toho času.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
v Bratislave III v konaní starostlivosti súdu o maloletú ... spis. zn.
37 Em/5/2016 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Bratislave III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.
37 Em/5/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Základné práva sťažovateľa na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu ako práva
rodiča podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej
republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu
Bratislava, spis. zn. 51P/180/2016-11 spolu s Opravným Uznesením spis. zn. 51P/180/2016-
14 a spis. zn. 37P/334/2016-10 porušené bolo.
4. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 €...
5. Okresný súd v Bratislave III je povinný nahradiť... trovy právneho zastúpenia
294,66 €...“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde
je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a preto
v danej veci mohol rozhodovať o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv
iba v tých konaniach, ktoré boli sťažovateľom v petite sťažnosti označené, t. j. v konaniach
vedených okresným súdom pod sp. zn. 37 Em 5/2016, sp. zn. 51 P 180/2016
a sp. zn. 37 P 334/2016, v príčinnej súvislosti s ktorými sa ich porušenia sťažovateľ domáha
v návrhu na rozhodnutie. Tvrdenia o porušení sťažovateľom označených práv v príčinnej
súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 58/2016, t. j.
v konaní o rozvod manželstva, ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry mohol
považovať len za súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa (napr. III. ÚS 149/04,
III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07), t. j. nemohol vzhľadom na navrhovaný petit rozhodovať
o porušení sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 P 58/2016.
Obdobne sa s prihliadnutím na viazanosť petitom, t. j. návrhom na rozhodnutie
vo veci sa predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa nemôže stať preskúmanie
namietaných porušení ustanovení ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v konaniach vedených pod sp. zn. 51 P 180/2016 a sp. zn. 37 P 334/2016 vo vzťahu
k maloletej dcére. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ustálil predmet konania
vo veci sťažnosti tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia.
II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 41 ods. 4
a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených
pod sp. zn. 51 P 180/2016 a sp. zn. 37 P 334/2016
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu
na základe zákona.
V súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 51 P 180/2016 vo veci
„návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku k maloletej na čas letných
prázdnin“, ktorý bol doručený okresnému súdu 4. júla 2016, namieta neefektívny postup
okresného súdu spočívajúci v oneskorenom expedovaní rozhodnutia o označenom návrhu,
keďže oneskorené expedovanie rozhodnutia ho ukrátilo o „12 dní“. Argumentuje ďalej,
že z dôvodu nečinnosti okresného súdu si matka maloletej dcéry dovolila odignorovať
„vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk sťažovateľa s maloletou...“. V dôsledku toho
„boli porušené základné práva sťažovateľa... garantované v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR“,
ako aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Obdobne v konaní o „návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku
k maloletej na čas vianočných sviatkov a zimných prázdnin“ sťažovateľ zdôrazňuje,
že nečinnosťou okresného súdu, ktorý o návrhu rozhodol až 22. decembra 2016, ako aj tým,
že rozhodnutie o tomto návrhu doručoval až 3. januára 2017, boli spôsobené zbytočné
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 334/2016 a zároveň bola zmarená
vykonateľnosť v tomto konaní vydaného rozhodnutia, keďže „jeho vydanie sa preto minulo
účinku a sledovanému cieľu a teda udržanie, upevnenie citovaných väzieb medzi maloletou
a jej druhým rodičom“.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď
napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú
(IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor (pozri napr. IV. ÚS 102/05,
II. ÚS 387/06), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom
prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená
ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti,
prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010). Vychádza sa pritom z toho,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa
rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím
(I. ÚS 167/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu zo 4. júla 2016
bolo neodkladným opatrením dočasne upravený styk sťažovateľa s maloletou dcérou tak,
že bol oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou v čase od 15. júla od 9.00 h nepretržite
do 31. júla do 18.00 h a od augusta od 9.00 h nepretržite do 21. augusta do 18.00 h.
Uznesením okresného súdu z 3. augusta 2016 bol opravený výrok uznesenia okresného súdu
zo 4. júla 2016. Uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 nadobudlo právoplatnosť
12. augusta 2016 a uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2016 nadobudlo právoplatnosť
9. septembra 2016.
Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. februára 2017) bolo konanie
vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 51 P 180/2016 právoplatne skončené, pričom
uznesenia okresnému súdu zo 4. júla 2016 a z 3. augusta 2016 už boli v tomto čase
sťažovateľovi doručené (uznesenie okresného súdu zo 4. júla 2016 bolo sťažovateľovi
doručené 27. júla 2016 a uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2016 bolo sťažovateľovi
doručené 24. augusta 2016), nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu dochádzať
k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
ani v súvislosti s doručovaním označených rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností
ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu
sp. zn. 37 P 334/2016 z 22. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie z 22. decembra 2016“)
bolo nariadené neodkladné opatrenie, v súlade s ktorým bol sťažovateľ oprávnený
na čas vianočných sviatkov a zimných prázdnin stretávať sa s maloletou dcérou
od 26. decembra od 9.00 h nepretržite do 1. januára do 18.00 h. Uznesenie okresného súdu
z 22. decembra 2016 nadobudlo právoplatnosť 26. januára 2017 a vykonateľnosť
10. januára 2017.
Aj v tomto prípade bolo v čase doručenia sťažnosti (13. februára 2017) konanie
vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 37 P 334/2016 z 22. decembra 2016
právoplatne skončené. Z uvedeného zároveň vyplýva, že označené uznesenie okresného
súdu bolo sťažovateľovi doručené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
(10. januára 2017), a preto v tomto čase už nemohlo dochádzať k porušovaniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súvislosti
s doručovaním označeného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd
aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Z argumentácie predloženej sťažovateľom možno vyvodiť, že porušenie základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 ústavy v konaniach vedených okresným súdom
pod sp. zn. 51 P 180/2016 a sp. zn. 37 P 334/2016 sťažovateľ namieta v priamej príčinnej
súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Keďže ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaniach vedených
pod sp. zn. 51 P 180/2016 a sp. zn. 37 P 334/2016 nemohlo dôjsť k porušeniu označeného
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v týchto konaniach nemohlo dôjsť
ani k porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú aj v časti namietaného porušenia základných práv
zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 ústavy postupom okresného súdu v konaniach
vedených pod sp. zn. 51 P 180/2016 a sp. zn. 37 P 334/2016 (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v napadnutom konaní
Predmetom napadnutého konania okresného súdu je zabezpečenie výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP, a to realizácia práva
sťažovateľa na styk s jeho maloletou dcérou.
Pri hodnotení toho, či okresný súd v konaní o výkon rozhodnutia (v konkrétnych
okolnostiach výkonu neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého
podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku ‒predtým vo veci výkon
predbežného nariadenia o úprave styku s maloletým podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku) postupoval bez zbytočných prieťahov a či konal
sústredene, je potrebné zohľadniť špecifické črty tohto konania vyplývajúce z jeho
predmetu, ktorým je osobná exekúcia namierená proti maloletému dieťaťu. Nemožno preto
automaticky vychádzať z doterajšej dĺžky napadnutého konania či početnosti procesných
úkonov všeobecného súdu, alebo z efektivity, akú jeho postup (činnosť) dosiahol.
Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný
súd zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. apríla 2016 návrh na „začatie konania
o výkon rozhodnutia“, v ktorom za exekučný titul označil uznesenie okresného súdu
z 23. februára 2016 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bol upravený styk
sťažovateľa s maloletou dcérou tak, že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou
dcérou každú stredu od 14.00 h do 18.00 h a každý párny týždeň od soboty 9.00 h do nedele
do 18.00 h (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 51 P 48/2016). Spis bol
28. apríla 2016 pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Lohnertovej a následne zákonnej
sudkyni JUDr. Anne Klepáčovej.
Dňa 25. apríla 2016 okresný súd uznesením sp. zn. 37 Em 5/2016 (ďalej len
„uznesenie z 25. apríla 2016“) ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec (ďalej len „úrad práce“) za kolízneho
opatrovníka maloletej dcére na jej zastupovanie v konaní pred všeobecnými súdmi
až do právoplatného skončenia veci. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu
z 25. apríla 2016 vyplýva údaj, podľa ktorého sťažovateľ doručil okresnému súdu
už 30. marca 2016 návrh na výkon rozhodnutia okresného súdu z 23. februára 2016.
Dňa 25. júla 2016 okresný súd doručoval uznesenie z 25. apríla 2016 (právoplatné
18. augusta 2016) matke maloletej dcéry a súčasne ju vyzval na vyjadrenie k návrhu
sťažovateľa.
Dňa 30. augusta 2016 sťažovateľ doručil doplnenie svojho návrhu, ktorým okresný
súd požiadal o vyžiadanie si trestných oznámení, ktoré boli podané na matku maloletej
dcéry, ktoré „sú potvrdením a dôkazom nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia súdu
matkou, o ktorých trestných oznámeniach sa vyšetrovateľ vyjadril, že ich súdu predloží
až po tom, ako si ich súd vyžiada. Mám za to, že pre zákonné rozhodnutie je potrebné aby
súd všetky trestné oznámenia podané otcom na matku si súd zadovážil a až následne,
na ich podklade vo veci samej rozhodol...“ (citované z doplnenia návrhu).
Okresný súd výzvou z 19. septembra 2016 požiadal úrad práce na základe § 380
CMP v spojení s § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.“), o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní
informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a pri preverovaní týchto dôvodov
a zároveň úrad práce vyzval, aby v lehote 15 dní o vyžiadaných informáciách podal
písomnú správu. Žiadosť bola úradu práce doručená 26. októbra 2016.
Dňa 31. októbra 2016 sťažovateľ doplnil svoj návrh, ktorým požiadal o vypracovanie
znaleckého posudku o zdravotnom stave maloletej dcéry.
Zákonná sudkyňa pokynom zo 14. novembra 2016 nariadila doručovať doplnenie
návrhu sťažovateľa z 30. augusta 2016 matke maloletej dcéry a úradu práce a súčasne
vyzvať Obvodné oddelenie Policajného zboru Dunajská Lužná (ďalej len „obvodné
oddelenie“) o poskytnutie informácií o aktuálnom stave prešetrovania trestného oznámenia
sťažovateľa pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného
zákona. Výzva bola obvodnému oddeleniu doručená 28. novembra 2016. Doplnenie návrhu
sťažovateľa z 30. augusta 2016 bolo úradu práce doručené 24. novembra 2016 a matke
maloletej dcéry 28. novembra 2016.
Na pojednávaní, ktoré sa vo veciach vedených okresným súdom
pod sp. zn. 38 P 58/2016, sp. zn. 51 P 48/2016 a sp. zn. 37 Em 5/2016 uskutočnilo
16. novembra 2016, sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti, ktorú proti nej
sťažovateľ podal 28. septembra 2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 51 P 48/2016
a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito.
Dňa 16. novembra 2016 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručovanie doplnenia
návrhu sťažovateľa z 31. októbra 2016 úradu práce a matke maloletej dcéry spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k nemu. Okresný súd zároveň vyzval úrad práce na preverenie skutočností
uvádzaných v doplnení návrhu sťažovateľa z 31. októbra 2016 a podanie písomnej správy
s návrhom na prijatie vhodných opatrení v lehote 15 dní.
Dňa 22. decembra 2016 bol spis na základe dodatku č. 4 k rozvrhu práce pre okresný
súd na rok 2016 pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Gabriele Žabkovej. V nadväznosti
na to bol pokyn zákonnej sudkyne zo 16. novembra 2016 realizovaný 25. januára 2017,
pričom výzva bola doručená matke maloletej dcéry a úradu práce 13. marca 2017
a obvodnému oddeleniu 14. marca 2017.
Postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno s prihliadnutím na procesné
úkony vykonané vo veci, ako aj s prihliadnutím na predmet napadnutého konania
(rozhodovanie o výkone neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletého)
vyhodnotiť ako bezproblémový a dostatočne efektívny (sústredený). V napadnutom konaní
možno predovšetkým formulovať výhrady k nesústredenému postupu okresného súdu
v súvislosti s oneskorenou realizáciou pokynov zákonnej sudkyne (oneskorené doručovanie
výziev účastníkom napadnutého konania a príslušným orgánom verejnej moci a oneskorené
doručovanie uznesenia okresného súdu z 25. apríla 2016, pozn.).
Ústavný súd zároveň zohľadnil, že k celkovému predĺženiu napadnutého konania
prispeli svojím správaním aj samotní účastníci konania. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje na ničím neodôvodnenú nečinnosť úradu práce (kolízneho opatrovníka), ktorý
na výzvy okresného súdu z 19. septembra 2016 a 25. januára 2017 o poskytnutie súčinnosti
a predloženie písomnej správy týkajúcej sa zisťovania skutočností dôležitých
pre rozhodnutie (zisťovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu a preverovanie týchto
dôvodov) dosiaľ nereagoval. Rovnako na výzvy okresného súdu o vyjadrenie sa k návrhu
sťažovateľa a k doplneniam návrhu nereagovala ani matka maloletej dcéry (povinná).
Samotné konanie vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia v súlade s príslušnými
ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku prebieha v dvoch fázach, a to vo fáze
nariadenia výkonu rozhodnutia a jeho samotného výkonu (uskutočnenia). V súlade s § 3
ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. je všeobecný súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376
ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia povinný zisťovať,
či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré
sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
Keďže predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o výkone rozhodnutia
vo veci starostlivosti o maloletého, je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je síce
dôležitý záujem sťažovateľa stretávať sa pravidelne so svojou maloletou dcérou,
ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný
najlepší záujem dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. Vzhľadom na uvedené
je násilné, okamžité a nekompromisné odobratie a odovzdanie maloletej dcéry
sťažovateľovi len krajne nevyhnutným riešením, ktoré prichádza do úvahy len
za predpokladu, ak by rodič, s ktorým dieťa žije, konal zjavne nezákonným spôsobom
a bránil by tak v styku druhého rodiča s dieťaťom.
Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd považuje z ústavného hľadiska
za akceptovateľné, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o nariadení výkonu neodkladného
opatrenia, keďže s podstatnými okolnosťami dôležitými pre nariadenie výkonu rozhodnutia
pre nečinnosť predovšetkým úradu práce ako kolízneho opatrovníka, ale aj z dôvodu
odmietavého postoja matky maloletej nebol oboznámený. Ústavný súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že personálna exekúcia proti maloletému dieťaťu je síce zákonným, ale krajným
riešením, čo však na druhej strane nevylučuje jej nariadenie a následne aj uskutočnenie
za predpokladu, že budú splnené zákonom ustanovené podmienky.
Ústavný súd rovnako zdôrazňuje, že v prípade tohto druhu konania musí byť
rozhodovanie o použití najradikálnejšieho opatrenia (odňatie a odovzdanie maloletého
dieťaťa) poskytovaného právnou úpravou podrobené dôkladnej úvahe zohľadňujúcej možné
negatívne dôsledky takto prijatého opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zároveň
založenej na dôslednom zistení skutkového stavu (III. ÚS 181/2011).
Aj keď nečinnosť kolízneho opatrovníka a odmietanie spolupráce povinnej
predstavujú v konkrétnych okolnostiach veci skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie
(ne)existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, je nevyhnutné rovnako
zvýrazniť, že procesné kódexy všeobecným súdom umožňujú na účely vynútenia
a upevnenia si svojej autority, zvlášť ak ide o prípad rozhodovania v takej citlivej otázke,
akou je vec personálnej exekúcie voči maloletému dieťaťu, využitie poriadkových opatrení,
akým je aj poriadková pokuta. Aj z uvedeného dôvodu sa ústavný súd stotožňuje s názorom
sťažovateľa, podľa ktorého je plne v dispozícii vo veci konajúceho okresného súdu využiť,
pokiaľ nečinnosť či neochota spolupracovať účastníkov konania bude aj naďalej pretrvávať,
dostupné poriadkové opatrenia a nepodceňovať účinok prípadného „pohrozenia uložením
sankcie“ tým účastníkom konania, ktorí neposkytujú okresnému súdu požadovanú
súčinnosť.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prerokúvanej veci ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že nedostatky v doterajšom postupe okresného
súdu v napadnutom konaní nedosiahli takú intenzitu, ktorá by po prípadnom prijatí tejto
časti sťažnosti na ďalšie konanie zakladala reálnu možnosť, aby ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto
aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu napadnutého konania nepostupoval
bez ospravedlniteľného dôvodu plynulo, resp. dostatočne efektívne, sťažovateľovi
nič nebráni v tom, aby sa opätovne uchádzal o ústavnú ochranu novou sťažnosťou, ktorou
bude opakovane namietať porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2017