Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 24/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Huttovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. októbra 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky je účastníčkou napadnutého

konania o výkon rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletej dcére na čas

po rozvode (pôvodne sa sťažovateľka domáhala aj výkonu rozhodnutia vo vzťahu k synovi,

ktorý však počas tohto konania dosiahol plnoletosť, pozn.). Návrh na začatie konania bol

okresnému súdu doručený 5. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Okresný súd Bratislava IV písomnou výzvou z 31. júla 2013 vyzval povinného

k dobrovoľnému plneniu si povinnosti a k umožneniu mi styku v tom

čase ešte s oboma mojimi maloletými deťmi. Napriek tejto výzve povinný nerešpektoval

vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa jeho povinnosti pripraviť obe maloleté deti

k styku so mnou, čo som Okresnému súdu Bratislava IV oznámila v mojom podaní

zo 14. augusta 2014 a 17. decembra 2014...

Po mojom podaní zo 17. decembra 2014 Okresný súd Bratislava IV vydal

27. januára 2015 uznesenie pod č. k. -267, ktorým povinnému

podľa § 273 ods. 1 v spojení s § 272 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku uložil pokutu vo výške 200 eur. Povinný sa proti tomuto

uzneseniu odvolal. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením

z 1. apríla 2015 pod č. k. -292 zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV z 27. januára 2015 pod č. k. -267 a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie...

Okresný súd Bratislava IV uskutočnil vo veci pod sp. zn.

dňa 23. marca 2016 informatívny výsluch so záverom, že uloží povinnému

„poriadkovú pokutu pre nerealizovanie právoplatného rozhodnutia“.

Od 23. marca 2016, kedy sa uskutočnil tento informatívny výsluch, okresný súd nevydal

žiadne takéto rozhodnutie. Dňa 3. augusta 2016 (po 5 mesiacoch) mi však doručil znovu

predvolanie na pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 20. októbra 2016. Mám dôvodnú

obavu, že už viac ako 3 roky trvajúce súdne konanie o výkone rozhodnutia týkajúce sa

môjho styku s maloletou bude znovu 20. októbra 2016 odročené, resp. odložené

bez toho, aby okresný súd rozhodol, ako bude výkon rozhodnutia uskutočňovať. Takýmto

predlžovaním konania zo strany súdu sa môj styk s mojou maloletou dcérou

nerealizuje už viac ako 6 rokov.

Okresný súd Bratislava IV viac ako 3-ročnými prieťahmi v konaní o výkon

rozhodnutia vo veci môjho styku s maloletou prehlbuje pretŕhanie mojich väzieb

s dcérou, ktorá pri svojej výchove potrebuje oboch rodičov, t. j. nielen otca (povinného).

Okresný súd Bratislava IV už viac ako 3 roky toleruje pohŕdanie súdom zo strany

povinného, ktorý sa z jeho rozhodnutí vysmieva. Vediac, že maloletá trpí najťažším

stupňom syndrómu zavrhnutého rodiča akceptuje to, že viac ako 3 roky nekoná nič preto,

aby zabránil povinnému v manipulácii maloletej zo strany otca (povinného)

a neustále ju ponecháva len v prostredí otca (povinného), čím ohrozuje jej psychický vývin.

Okresný súd Bratislava IV takýmto postupom ide proti záujmom mojej maloletej dcéry...»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a uložil okresnému

súdu povinnosť uhradiť jej trovy konania v sume 363,79 €.

Ešte pred predbežným prerokovaním veci sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 3634/2016

z 30. novembra 2016. V podstatnom sa v ňom uvádza:

„... vzhľadom na priebeh konania a skutočnosť, že sa v konaní rozhoduje

o vzájomných právach dieťaťa a rodiča mám za to, že na rozhodnutie o výkone práv

a povinností dieťaťa a rodiča je potrebný dostatočný časový úsek, počas ktorého súd musí

skúmať vzťahy a priebeh styku medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, aby súd rozhodol

v záujme maloletej.

Je pravdou, že doterajšia činnosť tunajšieho súdu v namietanom konaní síce nebola

optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo aj k obdobiam nečinnosti Okresného

súdu Bratislava IV) avšak táto bola spôsobená najmä z objektívnych príčin v súvislosti

s charakterom prejednávanej veci, keď bolo potrebné súdom posúdiť pri rozhodovaní

vo veci priebeh styku matky s deťmi ako aj vzájomné vzťahy medzi deťmi a rodičmi.

K tomuto posúdeniu potreboval súd vyjadrenia o priebehu styku matky s deťmi

a rešpektovaní súdneho rozhodnutia otcom detí, ktoré neboli súdu predkladané vždy

v súdom stanovenej lehote (v období od februára 2014 do augusta 2014 súd viackrát

vyzýval právneho zástupcu matky na predloženie správy).

Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že sťažovateľka predtým v konaní nevyužila

účinný právny prostriedok (sťažnosť na prieťahy), ktorým by umožnil súdu urobiť nápravu

a odstrániť nečinnosť súdu.

S tvrdením sťažovateľky týkajúceho sa skutočnosti, že počas 6 rokov nemá

s maloletou žiadny styk tiež nemožno súhlasiť, nakoľko v spise sp. zn. sa

nachádzajú správy o priebehu stretnutí medzi matkou (sťažovateľkou) a maloletou .

Z uvedených správ vyplýva, že matka sa s maloletou stretáva pravidelne, avšak priebeh

stretnutí ako aj vzťah matky s maloletou je problematický a preto trvá konanie

niekoľko rokov, keďže je v záujme súdu, aby boli vzťahy medzi matkou a maloletou

upravené tak, aby nepriaznivo nezasahovali do vývoja maloletej , nakoľko z obsahu

spisu je zrejmé, že maloletá dlhodobo odmieta styk s matkou a vzťah maloletej s matkou

je dlhodobo narušený.“

Z predloženého vyjadrenia predsedníčky okresného súdu k sťažnosti vyplýva,

že vo veci boli vykonané tieto úkony:

„Dňa 08. 07. 2013 bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený návrh

- matky detí na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí

, nar. a , nar. ...

Uznesením č. k. zo dňa 31. 07. 2013 súd ustanovil Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za opatrovníka pre maloleté deti...

Dňa 31. 07. 2013 súd doručoval výzvu otcovi detí - povinnému

, ktorou mu uložil, aby dobrovoľne rešpektoval uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 20. 02. 2013, č. k. -22, v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 03. 04. 2013, č. k. -34, právoplatné

dňa 19. 04. 2013 a vykonateľné 28. 02. 2013, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie,

ktorým oprávnil matku predbežne sa stretávať s maloletými deťmi. Zároveň spolu s výzvou

doručoval súd otcovi detí aj návrh matky na vyjadrenie. Dňa 31. 07. 2013 súd doručoval

opatrovníkovi detí na vyjadrenie návrh matky a na vedomie výzvu adresovanú otcovi detí.

Dňa 14. 08. 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu spolu s plnou mocou

na zastupovanie advokátom .

Dňa 18. 10. 2013 bol vytýčený termín pojednávania na deň 20. 11. 2013 a zároveň

súd doručoval vyjadrenie právneho zástupcu otca opatrovníkovi detí a prílohy k návrhu

matky právnemu zástupcovi otca.

Dňa 18. 11. 2013 doručil právny zástupca otca detí súdu rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 30. 09. 2013, ktorým bolo meritórne

rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov a maloletých detí.

Dňa 19. 11. 2013 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu matky, ktorým súd

informoval o styku detí a matky.

Dňa 20. 11. 2013 bol uskutočnený výsluch, zároveň súd pripustil zmenu petitu.

Úpravou zo dňa 20. 11. 2013 určil súd lehotu 60 dní, počas ktorých má súd sledovať

realizáciu výkonu rozhodnutia tunajšieho súdu a Krajského súdu v Bratislave o úprave

styku detí s matkou.

Dňa 20. 01. 2014 bol určený termín pojednávania na deň 28. 01. 2014.

Na pojednávaní konanom dňa 28. 01. 2014 súd rozhodol rozsudkom o návrhu matky

detí tak, že súd uložil maloletým deťom... aj ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných

zariadeniach za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove detí

a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s matkou v rozsahu

20 hodín počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 11. 02. 2014 súd vyzýval právneho zástupcu matky detí

na oznámenie priebehu styku s deťmi a či otec začal rešpektovať súdne rozhodnutie.

Súd podaním zo dňa 09. 04. 2014 a zo dňa 15. 07. 2014 opätovne vyzýval právneho

zástupcu matky na oznámenie priebehu styku matky s deťmi a oznámenie o tom, či otec

rešpektuje súdneho rozhodnutie.

Dňa 15. 08. 2014 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu matky detí zo dňa

14.08.2014, ktorým reaguje na výzvy súdu zo dňa 11. 02. 2014, 09. 04. 2014 a 15. 07. 2014.

Dňa 26. 08. 2014 súd doručoval podanie právneho zástupcu matky zo dňa

14. 08. 2014 právnemu zástupcovi otca detí na vyjadrenie a opatrovníkovi na vedomie.

Dňa 24. 09. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu otca.

Dňa 06. 10. 2014 doručoval súd vyjadrenie právneho zástupcu otca detí

zo dňa 19. 09. 2014 na oboznámenie právnemu zástupcovi matky a opatrovníkovi.

Dňa 04. 11. 2014 súd doručoval právnemu zástupcovi matky výzvu na oznámenie

styku matky s deťmi, rešpektovanie súdneho rozhodnutia otcom a predloženie dôkazov

v prípade, že sa styk nerealizoval a dôvody, prečo sa nerealizoval.

Dňa 18. 12. 2014 bolo doručené súdu vyjadrenie právneho zástupcu matky

zo dňa 17. 12. 2014 k styku s deťmi a rešpektovaniu súdneho rozhodnutia otcom vrátane

dôkazov.

Uznesením č. k. -267 zo dňa 27. 01. 2015 súd uložil otcovi detí pokutu

vo výške 200,- Eur.

Dňa 25. 02. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie (syna sťažovateľky,

pozn.).

Dňa 25. 02. 2015 bolo súdu doručené odvolanie otca voči uzneseniu

č. k. - 267 zo dňa 27. 01. 2015.

Dňa 03. 03. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie otca detí.

Dňa 03. 03. 2015 súd doručoval odvolanie otca detí a vyjadrenie

opatrovníkovi a právnemu zástupcovi matky na oboznámenie a zároveň bol spis predložený

na Krajský súd v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní otca detí voči uzneseniu

č. k. -267 zo dňa 27. 01. 2015.

Dňa 31. 03. 2015 bola súdu doručená žiadosť otca detí o asistenciu pracovníkov

súdu pri styku detí s matkou, ktorá bola dňa 20. 04. 2015 doručovaná právnemu zástupcovi

matky a opatrovníkovi.

Dňa 27. 04. 2015 bolo súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -292 zo dňa 01. 04. 2015, ktorým Krajský súd v Bratislave uznesenie

Okresného súdu Bratislave IV č. k. -267 zo dňa 27. 01. 2015 zrušil a vec vrátil

súdu na ďalšie konanie.

Dňa 04. 06. 2015 bola súdu doručená právnym zástupcom otca žiadosť o odročenie

pojednávania a o vytýčenie pojednávania na mesiac september 2015.

Dňa 08. 06. 2015 súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 10. 09. 2015

a zároveň zrušil termín pojednávania vytýčený na deň 07. 07. 2015 a oznámil kolíznemu

opatrovníkovi, otcovi, právnemu zástupcovi otca, matke a právnemu zástupcovi matky

dôvod zrušenia pojednávania.

Dňa 10. 09. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom predložila právna

zástupkyňa matky oznámenie o priebehu styku matky s deťmi. Na pojednávaní zároveň

sudkyňa určila matke aby do 31. 10. 2015 predložila súdu správu o priebehu kontaktu

matky s maloletou od 10. 09. 2015, nakoľko počas konania dosiahol

plnoletosť.

Dňa 17. 09. 2015 bola súdu doručená právnym zástupcom matky správa z realizácie

výchovného opatrenia z 27. augusta 2015.

Dňa 20. 11. 2015 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu matky o priebehu

styku s maloletou.

Dňa 12. 01. 2016 súd vyzval právneho zástupcu otca na oznámenie či sa realizuje

právo matky stretávať sa s mal. .

Dňa 18. 01. 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie .

Dňa 02. 02. 2016 bolo súdu doručené oznámenie otca maloletej o priebehu styku detí

s matkou a vyjadrenie mal. k priebehu styku s matkou.

Dňa 16. 03. 2016 bol súdu právnym zástupcom matky doručený rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV č. k. -1092 zo dňa 19. 06. 2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. , -1191 zo dňa 30. 09. 2013,

ktorý súd žiadal zaslať od právneho zástupcu matky.

Dňa 18. 03. 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu matky

k vyjadreniu zo dňa 16. 01. 2016.

Dňa 07. 06. 2016 bol vykonaný vyšším súdnym úradníkom úradný záznam o dôvode

nevydania uznesenia o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 08. 08. 2016 bolo súdu doručené ospravedlnenie neprítomnosti

ako svedka na pojednávaní, ktoré sa má konať dňa 20. 10. 2016.

Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu matky, ktorým

súdu oznámila skutočnosti týkajúce sa podania zo dňa 16. 01. 2016, ktoré

predložil súdu , zároveň bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

matky o priebehu a realizácii styku matky s maloletou.

Dňa 18. 10. 2016 bol súdu doručený návrh na odklad výkonu rozhodnutia právnym

zástupcom otca.

Dňa 20. 10. 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Na pojednávaní okrem iného súd

oznámil, že bude pokračovať po založení podania doručeného súdu dňa 18. 10. 2016, s tým,

že právny zástupca otca a kolízna opatrovníčka maloletej majú možnosť sa k podaniu

vyjadriť v lehote 30 dní od doručenia.

Dňa 15. 11. 2016 súd doručoval podanie právneho zástupcu otca zo dňa 14. 10.

2016 kolíznemu opatrovníkovi a právnemu zástupcovi matky na vyjadrenie.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov v napadnutom konaní obsiahnutý vo vyjadrení

predsedníčky okresného súdu zodpovedá obsahu spisu, a preto z neho pri rozhodovaní

o sťažnosti vychádzal.

Uznesením sp. zn. z 12. januára 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň

oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. Spr 3634/2016 z 20. februára 2017 oznámila, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie vo veci

nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr 3634/2016 z 30. novembra 2016 a z 20. februára 2017

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

13. marca 2017 vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj z

, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o výkone rozhodnutia o úprave styku rodiča s maloletými

nemožno považovať za právne zložitú vec. Z faktického hľadiska ústavný súd však

považoval za žiaduce pri rozhodovaní o sťažnosti primerane zohľadniť, že v konaní

o úprave styku maloletej po rozvode manželstva zvýšené nároky vyžaduje dôsledné

skúmanie záujmu maloletého dieťaťa, čo je objektívne spôsobilé privodiť predĺženie

konania. Zároveň ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že právne možnosti vynucovania

plnenia nariadeného styku sú značne oklieštené, čo zodpovedá tomu, že kvalitatívny rozmer

rodinných vzťahov je podmienený primárne vzájomnými vzťahmi zainteresovaných osôb.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka v zásade

poskytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť a bola v jeho priebehu aktívna, aj keď

v období od februára 2014 do augusta 2014 musela byť okresným súdom opakovane

vyzývaná na predloženie požadovaných správ o priebehu jej styku s maloletou.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že okresný súd

v zásade vo veci konal plynulo a aktívne, ale na druhej strane sa celková doterajšia dĺžka

napadnutého konania (takmer štyri roky odo dňa doručenia návrhu okresnému súdu do dňa

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky) javí ako neprimeraná vzhľadom

na osobitnú povahu (citlivosť) jeho predmetu, keďže zásadným spôsobom ovplyvňuje

súčasný i budúci vzťah sťažovateľky k jej maloletej dcére. Skutočnosť, že okresný súd

nebol spôsobilý v období takmer štyroch rokov o návrhu sťažovateľky meritórne rozhodnúť,

signalizuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol dostatočne efektívny.

Ústavný súd tento záver formuluje bez potreby osobitne poukazovať na procesné úkony

okresného súdu, ktoré vyznievajú ako nedostatočne efektívne.

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ), ústavný súd dospel k záveru,

že v napadnutom konaní došlo nedostatočne efektívnou činnosťou okresného súdu

k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd vyslovil príkaz okresnému súdu,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, na jednej strane v zásade

plynulú a aktívnu činnosť okresného súdu, ale na druhej strane doterajšiu neprimeranú

dĺžku napadnutého konania, ako aj naliehavosť významu predmetu konania pre

sťažovateľku, ktorým je riešenie základných otázok jej rodinného a súkromného života,

dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanej veci je potrebné priznať aj finančné

zadosťučinenie, i keď len v symbolickej sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal ústavný súd úhradu odmeny za každý úkon po 143 € a režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu

303,16 €. Právna zástupkyňa sťažovateľky je podľa údajov verejne dostupného zoznamu

daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty platiteľkou tejto dane, preto

ústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej

hodnoty na sumu 363,79 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017