Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 260/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ

& PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 30. januára 2012 podala sťažovateľka

krajskému súdu žalobu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra (pôvodne Katastrálny

úrad), ktorý potvrdil rozhodnutie Správy katastra Levice o zamietnutí návrhu na opravu

chyby v katastrálnom operáte. Vec bola pridelená senátu „15S“ a zapísaná pod sp. zn.

.

2.1 Dňa 21. novembra 2012 krajský súd rozhodol o podanej žalobe rozsudkom č. k.

-86 tak, že ju zamietol. Sťažovateľka podala proti rozsudku č. k. -86

odvolanie 12. marca 2013. Najvyšší súd ako súd odvolací rozhodol o podanom odvolaní

18. februára 2014 pod č. k. -124 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

2.2 Krajský súd po vrátení veci uznesením č. k. -130 z 2. apríla 2014

pribral do konania ako účastníkov a . Následne

nariadil vo veci pojednávanie na 16. september 2014. K vyhláseniu rozsudku došlo

14. októbra 2014 pod č. k. -158, pričom krajský súd vyhlásil žalobu

za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Sťažovateľka podala proti tomuto rozsudku

19. decembra 2014 odvolanie a spis bol následne 2. marca 2015 zaslaný najvyššiemu súdu

na rozhodnutie. O odvolaní rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 28. septembra 2016, ktorý bol sťažovateľke doručený 7. novembra 2016.

3. Podľa sťažovateľky z uvedeného napadnutého konania všeobecných súdov

je zrejmé, že k vzniku prieťahov v konaní v právnej veci sťažovateľky dochádza opakovane,

a to okrem iného najmä nasledovným spôsobom:

(i) v období od podania žaloby v právnej veci do vykonania prvého

procesnoprávneho úkonu spočívajúceho v zamietnutí oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov uplynuli 4 mesiace. Počas tohto obdobia vykonával krajský súd len úkony

procesnoprávnej povahy. Aj odstránenie nedostatkov podanej žaloby nariadil

až po 6 mesiacoch;

(ii) počas doterajšieho konania krajský súd postupoval neefektívnym spôsobom,

ktorý priamo spôsobil prieťahy v konaní. V rámci svojej rozhodovacej činnosti procesne

pochybil a meritórne vo veci rozhodol bez prizvania účastníkov do konania, ktorých

sa rozhodnutie priamo týkalo. Týmto konaním krajský súd priamo vytvoril prieťahy

v konaní, pretože mu odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie;

(iii) rozhodovanie v rámci odvolacieho konania v rámci činnosti najvyššieho súdu

trvalo v rozpätí od 11 do 18 mesiacov. V prípade dôslednej a efektívnej práce zo strany

najvyššieho súdu by podľa sťažovateľky nedošlo k prieťahom v konaní. Spôsobenie

prieťahov v konaní zo strany najvyššieho súdu je podľa sťažovateľky zjavné.

3.1 S prihliadnutím na už uvedený skutkový a právny stav je sťažovateľka

presvedčená, že „napadnutým konaním súdu došlo k porušeniu ústavných práv

a základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky... nakoľko právna vec nebola

porušovateľmi prerokovaná bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote. Spôsobenie

zbytočných prieťahov porušovateľmi je zjavné z časových úsekov medzi jednotlivými úkonmi

porušovateľov, počas ktorých porušovatelia nevykonával žiadne úkony potrebné pre rýchle

a efektívne riešenie a rozhodnutie v právnej veci.“.

3.2 Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že žalobu v právnej veci podala

30. januára 2012 a k právoplatnému rozhodnutiu vo veci došlo až 28. septembra 2016.

Uvedené je podľa sťažovateľky „dôležité z dôvodu, že doterajšie konanie porušovateľov

v procesných otázkach právnej veci, ako ani konanie vo veci samej, nie je v žiadnom

prípade možné považovať za vec právne alebo fakticky zložitú“.

3.3 Sťažovateľka je toho názoru, že právna vec, ako ani predmet konania, o ktorom

všeobecné súdy rozhodovali odo dňa podania žaloby do dňa podania tejto sťažnosti, t. j.

procesná stránka právnej veci, nie je právne ani fakticky zložitá, resp. nie je zložitá natoľko,

aby o nej všeobecné súdy rozhodovali viac ako päť rokov, a to bez ohľadu na akékoľvek

konkrétne okolnosti ovplyvňujúce dĺžku konania v právnej veci, pričom z toho dôvodu boli

napadnutým konaním všeobecných súdov spôsobené zbytočné prieťahy v právnej veci

sťažovateľky.

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„Postupom Krajského súdu Nitra a Najvyššieho súdu SR v konaní č. 15 ,

boli porušené ústavné práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu

ochranu a základné právo na spravodlivé súdne konanie, spočívajúce v práve na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s SR, ako aj s

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Porušovatelia sú povinní zaplatiť sťažovateľke sumu vo výške 5.000,- Eur (slovom

päťtisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie a náhradu jej nemajetkovej ujmy,

v súvislosti s porušením jej základných práv a slobôd.

Porušovatelia sú povinní zaplatiť sťažovateľke, k rukám právneho zástupcu

sťažovateľky, náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorých označila za účastníkov tohto konania.

Keďže napadnuté konania ‒ako to sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla – boli

právoplatne skončené 7. novembra 2016, sťažovateľka sa o namietaných zbytočných

prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť

z 22. marca 2017 bola podaná osobne na ústavnom súde v čase (28. marca 2017),

keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný súd

sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených

dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť predovšetkým ako návrh podaný oneskorene.

8. Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu a najvyššieho súdu, potom je potrebné upozorniť, že účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej

judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri ).

Vec sťažovateľky bola v čase podania tejto sťažnosti ústavnému súdu (28. marca

2017) právoplatne skončená, a to druhostupňovým rozsudkom najvyššieho súdu (ako

odvolacieho súdu) sp. zn. z 28. septembra 2016, ktorý bol sťažovateľke

podľa jej slov doručený 7. novembra 2016. Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu

v čase, keď bolo konanie pred všeobecnými súdmi právoplatne skončené rozsudkom

najvyššieho súdu, a teda právna neistota sťažovateľky bola v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu odstránená. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť aj pre

zjavnú neopodstatnenosť.

9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017