Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 106/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,

Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2

a práva na prejedanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa

a právo na prejedanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy právneho zastúpenia v sume 330,04 € (slovom tristotridsať eur

a štyri centy) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského

25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti a vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

a , obaja (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv (ďalej len „listina“) a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľmi namietané konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. sa začalo 21. apríla 2008, dosiaľ nie je

právoplatne skončené a jeho predmetom je sťažovateľmi ako žalobcami uplatňovaný nárok

na zaplatenie sumy 25 293 374,50 Sk z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike

v zastúpení Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako žalovanému.

3. Podľa sťažovateľov doterajšia dĺžka namietaného konania v trvaní viac ako

8 rokov je neprimeraná a postup okresného súdu je neefektívny, čím dochádza k porušeniu

ich označených práv.

4. Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie

nimi označených práv (základné právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov

podľa listiny a a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume po 9 300 €

a náhradu trov konania.

5. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti v spojení s chronológiou úkonov

okresného súdu v namietanom konaní pripojenou k vyjadreniu okresného súdu sp. zn.

Spr. 3044/2017 z 20. februára 2017 doručenému ústavnému súdu 24. februára 2017 pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že namietané konanie sa začalo v roku

2008, jeho predmetom je prerokovanie nárokov sťažovateľov na náhradu škody proti

žalovanému, konanie trvá už viac ako 8 rokov a doteraz nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd prihliadol na časové odstupy okresného súdu medzi jednotlivými úkonmi,

na efektívnosť postupu okresného súdu a na skutočnosť, že okresný súd v doterajšom

priebehu konania ani raz vo veci meritórne nerozhodol.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 8. marca 2017 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

7. Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľov vyjadril pred jej prijatím na ďalšie

konanie listom sp. zn. Spr. 3044/2017 z 20. februára 2017 doručeným ústavnému súdu

24. februára 2017, v ktorom uviedol, že sťažnosť považuje za nedôvodnú s poukazom

na primeranosť časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi vykonanými okresným

súdom vo veci. Na tomto svojom vyjadrení okresný súd zotrval aj vo svojom ďalšom

vyjadrení sp. zn. Spr. 2057/2017 z 29. marca 2017, ku ktorému pripojil aj vzťahujúci sa

súdny spis, učinenom na výzvu ústavného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2017 sťažovatelia v reakcii

na vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa listiny a , podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa listiny a (rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,

ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od

1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového

poriadku), resp. účastníkov konania (podľa ) a iných

osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom civilného

sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení , Civilného

mimosporového poriadku a so zohľadnením osobitostí

jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

17. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

18. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

19. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet posudzovaného konania (sťažovateľmi ako žalobcami uplatňovaný nárok

na zaplatenie sumy 25 293 374,50 Sk z titulu náhrady škody voči žalovanému) sa javí

po skutkovej aj právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to aj vzhľadom na potrebu

vykonania znaleckého dokazovania, ako aj zmenu žalobného návrhu. Avšak vzhľadom na

to, že aj takéto spory tvoria súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, nemožno

skutkovou a právnou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v celom jeho

rozsahu 8 rokov bez čo i len jedného prvostupňového rozhodnutia vo veci.

22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že k prieťahom prispelo aj správanie

sťažovateľov, keď vznikali problémy s doručovaním zásielok sťažovateľom, rušil sa termín

pojednávania z dôvodov práceneschopnosti sťažovateľa, resp. z dôvodu väzby sťažovateľa

nemohli byť vykonané úkony potrebné k spracovaniu znaleckého posudku.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd

z chronológie úkonov pripojenej k vyjadreniu okresného súdu v spojení s obsahom

vzťahujúceho sa súdneho spisu zistil, že konanie vo veci sa začalo 21. apríla 2008

doručením žaloby sťažovateľov. Okresný súd po vykonaní prvotných procesných úkonov

vo veci nariadil pojednávania na 17. apríl 2009, 21. október 2009, 19. marec 2010

a 28. jún 2010, na ktorých bola vec prerokovaná. Medzitým bol vyžiadaný spis z príslušnej

správy katastra a sťažovatelia boli vyzvaní k označeniu svedkov, zároveň sťažovatelia

zmenili svoj žalobný návrh a okresný súd túto zmenu pripustil. Pojednávanie konané

28. júna 2010 bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Prvky nečinnosti a neefektívneho postup okresného súdu charakterizujú ďalšie obdobie

konania, keď bolo nariadené a realizované znalecké dokazovanie vo veci. Znalecké

dokazovanie bolo prvýkrát nariadené až viac ako po jednom roku a deviatich mesiacoch

od odročenia pojednávania pre tento účel uznesením z 28. marca 2012, pričom neefektívne

boli ustanovení znalci, ktorí opakovane namietali svoje ustanovenie zo zdravotných

dôvodov alebo pracovnej zaneprázdnenosti. K prieťahom v období roku 2014 prispelo aj

správanie sťažovateľov, keď vznikli problémy s doručovaním zásielok a taktiež z dôvodov

práceneschopnosti či väzby sťažovateľa nemohli byť vykonané úkony potrebné

na spracovanie znaleckého posudku. Po doručení znaleckého posudku boli vykonané

procesné úkony s tým súvisiace a bolo nariadené pojednávanie na 7. december 2015, ktoré

bolo zrušené pre ospravedlnenie sa žalovaného. Ďalší termín pojednávania určený

na 14. marec 2016 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Okresný

súd medzitým uznesením rozhodol o znalečnom, proti ktorému podali sťažovatelia sťažnosť

označenú ako odvolanie, ktorá bola doručovaná účastníkom aj znalcovi na vyjadrenie

a o ktorej rozhodol okresný súd uznesením z 8. novembra 2016 tak, že ju zamietol. Proti

zamietavému uzneseniu sťažovatelia podali odvolanie v decembri 2016 a okresný súd im

oznámil neprípustnosť odvolania a z uvedeného dôvodu predloženie ich odvolania

odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej ( ). Po zmene zákonného sudcu

v januári 2017 sa vo veci konalo pojednávanie 13. marca 2017, ktoré bolo odročené

na neurčito pre účely doloženia listín sťažovateľmi (doložené boli koncom marca 2017).

Ústavný súd konštatuje, že okrem označených období nečinnosti okresného súdu, sa jeho

postup javí ako neefektívny najmä vzhľadom na to, že ani po viac ako 8 rokoch konania

okresný súd vo veci meritórne ani raz nerozhodol.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48

ods. 2 a ich práva podľa dohovoru.

III.

25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo

skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

28. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

každému z nich samostatne v sume 9 300 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc

najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto

prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy

po 1 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50

ods. 3 . Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd

prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd

v súlade s a časti sťažnosti,

v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú

sumu, nevyhovel.

29. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je 73,67 € (§ 11 ods. 3

v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

30. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 165,02 € vrátane režijného paušálu,

t. j. spolu u oboch sťažovateľov sumu 330,04.

31. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017