Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 345/2017
PDF · 125.91 KB
No categories available
II. ÚS 345/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom
Rosinom, Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., Kukučínova 20, Banská
Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 To 4/2016 z 22. februára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája
2017 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 To 4/2016 z 22. februára 2017 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením najvyšší súd
zamietol odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a obžalovaných (sťažovateľa) a
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
sp. zn. BB-4 T 22/2015 z 12. februára 2016, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných
v bode 1 a (sťažovateľ) zo spolupáchateľstva z obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy, z obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy spáchaný formou účastníctva ako pomocník, v bode 2
(sťažovateľ) z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a v bode 3 (sťažovateľ)
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za čo bol sťažovateľovi uložený úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Sťažovateľ bol zaradený na výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
3. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu 26. apríla 2017 dovolanie.
4. Podľa sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom uznesení nedal odpovede na viaceré
závažné námietky prezentované v odvolaní, pričom ide o námietky, ktoré jednoznačne
spochybňujú podanú obžalobu a dôkazy, na ktoré odvolací súd s odkazom na prvostupňový
súd poukazoval, a teda jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Tieto námietky sťažovateľ
v sťažnosti následne obšírne rozvinul.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1/ základné práv[o]sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn.
6 To/4/2016 zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo
2/ základné práv[o] sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
Republiky a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn. 6 To/4/2016
zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo
3/ základné práv[o] sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. sp. zn. 6 To/4/2016 zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo
4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn. 6 To/4/2016 zo dňa
22. februára 2016 sa zrušuje a Najvyššiemu súdu sa vec vracia na ďalšie konanie s tým, že
sa mu prikazuje, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z výkonu trestu odňatia slobody.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
7. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam
sťažovateľa alebo citovania právnych záverov obsiahnutých v napadnutom uznesení je
potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.
8. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne. Z princípu
subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Na základe vyjadrenia sťažovateľa uvedeného v samotnej sťažnosti je zrejmé, že
sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie, a to približne
v tom istom čase, ako podal sťažnosť ústavnému súdu. O podanom dovolaní je oprávnený
rozhodnúť najvyšší súd.
11. Možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje
sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho základných práv a slobôd, ktorý
sťažovateľ využil (t. j. podal dovolanie). Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná
ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci
(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa.
12. Ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku
ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne
viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis
II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011). Išlo by
o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym
rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky
na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu.
13. S ohľadom na už uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
14. Ústavný súd na tomto mieste pripomína právny názor, ktorý opakovane vo svojej
judikatúre vyslovil (zdôrazňujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä
jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho
súdu o dovolaní je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j.
napadnutému uzneseniu) odvolacieho súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2017