Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 345/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav

na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom

Rosinom, Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., Kukučínova 20, Banská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 22. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. februára 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením najvyšší súd

zamietol odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a obžalovaných (sťažovateľa) a

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

sp. zn. z 12. februára 2016, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných

v bode 1 a (sťažovateľ) zo spolupáchateľstva z obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy, z obzvlášť závažného zločinu

úkladnej vraždy spáchaný formou účastníctva ako pomocník, v bode 2

(sťažovateľ) z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a v bode 3 (sťažovateľ)

zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za čo bol sťažovateľovi uložený úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Sťažovateľ bol zaradený na výkon tohto trestu do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

3. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu 26. apríla 2017 dovolanie.

4. Podľa sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom uznesení nedal odpovede na viaceré

závažné námietky prezentované v odvolaní, pričom ide o námietky, ktoré jednoznačne

spochybňujú podanú obžalobu a dôkazy, na ktoré odvolací súd s odkazom na prvostupňový

súd poukazoval, a teda jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Tieto námietky sťažovateľ

v sťažnosti následne obšírne rozvinul.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1/ základné práv[o]sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn.

zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo

2/ základné práv[o] sťažovateľa na obhajobu podľa Slovenskej

Republiky a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn.

zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo

3/ základné práv[o] sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. sp. zn. zo dňa 22. februára 2017, porušené bolo

4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. sp. zn. zo dňa

22. februára 2016 sa zrušuje a Najvyššiemu súdu sa vec vracia na ďalšie konanie s tým, že

sa mu prikazuje, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z výkonu trestu odňatia slobody.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

7. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa alebo citovania právnych záverov obsiahnutých v napadnutom uznesení je

potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

8. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Na základe vyjadrenia sťažovateľa uvedeného v samotnej sťažnosti je zrejmé, že

sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie, a to približne

v tom istom čase, ako podal sťažnosť ústavnému súdu. O podanom dovolaní je oprávnený

rozhodnúť najvyšší súd.

11. Možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje

sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho základných práv a slobôd, ktorý

sťažovateľ využil (t. j. podal dovolanie). Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci

(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa.

12. Ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku

ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne

viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis

, , , , ). Išlo by

o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

13. S ohľadom na už uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s pre neprípustnosť.

14. Ústavný súd na tomto mieste pripomína právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (zdôrazňujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j.

napadnutému uzneseniu) odvolacieho súdu (porov. napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2017