Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 107/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Pavlom Malichom, MALICH advokátska kancelária s. r. o., Dunajská 25,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Listiny základných práv a slobôd a Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Malicha, MALICH advokátska kancelária s. r. o.,

Dunajská 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. je prerokovanie dedičstva po (ďalej

len „poručiteľ“), ktorý zomrel 7. februára 2007, pričom sťažovateľka je účastníčkou tohto

dedičského konania ako pozostalá manželka, a tým jedna z dedičiek poručiteľa.

3. Sťažovateľka opísala priebeh namietaného dedičského konania a uviedla, že

prerokovaním dedičstva bola okresným súdom poverená notárka ,

ktorá po tom, ako nedošlo k dohode dedičov, predložila okresnému súdu návrh na vydanie

uznesenia o dedičstve, ktorý jej bol rozhodnutím okresného súdu z 15. februára 2012

vrátený pre účely odstránenia nedostatkov a pochybení v jej činnosti. Podľa sťažovateľky

notárka ani vo svojom ďalšom postupe nedostatky vytýkané jej okresným súdom

neodstránila a konanie sa vyznačovalo prieťahmi, preto sťažovateľka podala sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedovi okresného súdu postúpená listom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. júla 2013. Následne okresný súd listom

zo 14. augusta 2013 notárke vec odňal a prerokovaním dedičstva

poveril notárku , na návrh ktorej okresný súd o dedičstve

po poručiteľovi rozhodol uznesením z 25. októbra 2016.

4. Sťažovateľka uviedla, že z dôvodu nespokojnosti s uznesením okresného súdu

o dedičstve po poručiteľovi z 25. októbra 2016 podala proti tomuto uzneseniu odvolanie,

o ktorom do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Sťažovateľka zdôraznila, že dedičské konanie po poručiteľovi v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu trvá už skoro 10 rokov a nie je právoplatne skončené, čím dochádza

k porušeniu ňou označených práv.

5. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil

porušenie ňou označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa listiny a a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a „vydať rozhodnutie vo veci“ a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

6. Ústavný súd zo svojej ostatnej rozhodovacej činnosti zistil, že aj dcéra poručiteľa

(ďalej len „dcéra poručiteľa“) ako účastníčka namietaného dedičského

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. doručila ústavnému súdu

27. apríla 2016 sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojich práv (

a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v označenom konaní. Konanie o sťažnosti dcéry poručiteľa bolo

ústavným súdom vedené pod sp. zn. a 7. novembra 2016 bol ústavnému

súdu predložený príslušný dedičský spis okresného súdu, uznesením zo 16. novembra 2016

ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom z 2. februára 2017 vyslovil

porušenie práv dcéry poručiteľa v namietanom dedičskom konaní, prikázal okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal dcére poručiteľa finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € a náhradu trov konania.

7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 8. marca 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie.

8. Na výzvu ústavného súdu zo 17. marca 2017 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prípisom sp. zn. Spr. 3226/2017 z 28. apríla 2017 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2017

spolu s príslušným spisom okresného súdu, v ktorom odkázal na svoje vyjadrenie, resp.

vyjadrenie notárky predložené ústavnému súdu prípisom sp. zn.

Spr. 3698/2016 z 22. decembra 2016 vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

.

9. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. mája 2017 sťažovateľka v reakcii

na vyjadrenie okresného súdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa listiny a , podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie

čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa listiny a (rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,

ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom

civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení ,

a so zohľadnením

osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

18. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

20. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (prerokovanie dedičstva v zásade pozostávajúceho

z hnuteľných a nehnuteľných vecí v spojení so zistením a vyporiadaním bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky ‒sťažovateľky) sa javí po skutkovej aj

právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to len vzhľadom na potrebu vykonania

znaleckého dokazovania na ohodnotenie predmetu dedičstva. Avšak vzhľadom na to, že

prerokovanie dedičstiev tvorí základnú a bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov, nemožno skutkovou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní

skoro 10 rokov bez právoplatného skončenia veci.

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že by k prieťahom prispelo aj správanie sťažovateľky.

24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

25. Ústavný súd si osvojil zistenie priebehu namietaného konania z konania

vedeného ústavným súdom o inej sťažnosti pod sp. zn. , v ktorom bol

vyžiadaný vzťahujúci sa spis okresného súdu sp. zn. a učinený podrobný

prehľad úkonov okresného súdu v spojení s oboznámením sa s obsahom vzťahujúceho sa

spisu, ktorý bol aj k tomuto konaniu ústavným súdom vyžiadaný a okresným súdom

predložený (9. mája 2017). Ústavný súd ustálil, že namietané dedičské konanie sa začalo

obratom po úmrtí poručiteľa, ktorý zomrel 7. februára 2007 a jeho úmrtný list bol

okresnému doručený 28. februára 2007. V marci 2007 bola prerokovaním veci poverená

notárka a počnúc od augusta 2013 vec prerokúvala poverená

notárka . V celom doterajšom priebehu dedičského konania v trvaní

10 rokov okresný súd prostredníctvom poverených notárok zisťoval skutočnosti rozhodné

pre prerokovanie dedičstva (okruh dedičov, aktíva a pasíva dedičstva, hodnotu predmetu

dedičstva) a pre tento účel adresoval dožiadania príslušným registrom, nariadil dvakrát

znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty predmetu dedičstva, vykonal súpis hnuteľných

vecí a nariadil a vykonal niekoľko pojednávaní. Keďže k dohode dedičov nedošlo, vec bola

(po viac ako 4 rokoch konania) 14. júna 2011 prvýkrát predložená notárkou okresnému súdu

s návrhom na rozhodnutie o dedičstve, avšak obratom aj vrátená na ďalšie zisťovanie

rozhodných skutočností a odstránenie nedostatkov v doterajšom zisťovaní vykonanom

notárkou. Druhýkrát bola vec predložená notárkou okresnému súdu (po viac ako 9 rokoch

konania) v auguste 2016 s návrhom na rozhodnutie vo veci a následne okresný súd vo veci

rozhodol uznesením z 25. októbra 2016. Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie okresného

súdu, ktoré v čase podania sťažnosti ústavnému súdu trvá už skoro 10 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené z dôvodu, že účastníčky tohto dedičského konania podali proti

uzneseniu okresného súdu z 25. októbra 2016 odvolania. Ústavný súd skutočnosť, že spis

bol 9. mája 2017 predložený ústavnému súdu priamo okresným súdom bez akéhokoľvek

vysvetlenia k predkladaciemu prípisu o predložení spisu odvolaciemu súdu 3. marca 2017

na poslednom čl. 716, zohľadnil tak, že spis sa nachádza na okresnom súde.

26. Ústavný súd konštatuje, že bez nutnosti hodnotenia jednotlivých úkonov

okresného súdu, resp. ním povereného notára ako súdneho komisára pri prerokovávaní

dedičstva, posudzované konanie ako celok charakterizujú prieťahy a neefektívny postup,

keď po viac ako 10 rokov nie je právoplatne ukončené.

27. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48

ods. 2 a jej práva podľa dohovoru.

III.

28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

29. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo

skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

31. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľke za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení

sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného

súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch v posudzovanom konaní.

32. Ústavný súd v súlade s a zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom.

34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

35. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právny zástupca predložil ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.

36. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

37. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2017