Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti a , obaja bytom

, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Poľovnícka 4,

Bernolákovo, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Pezinok

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov)

na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Holiča, Poľovnícka 4, Bernolákovo, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 21. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (spolu ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Dňa 12.09.2006 pri dopravnej nehode zavinenej vodičom

, zahynuli dvaja muži, a . (viď príloha č. 5)

, syn sťažovateľov tragicky zahynul na mieste dopravnej nehody vo veku

30 rokov.

Dňa 07.01.2009 podali sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu

na Okresnom súde Pezinok žalobu na ochranu osobnosti s náhradou

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 26.555,13 EUR (800.000,- Sk) +

príslušenstvom. Tomuto podaniu vo veci samej nasvedčoval zásah do práva na ochranu

života nebohého syna a ochrany súkromia a rodinného života pri úmrtí blízkeho rodinného

príslušníka.

Sťažovatelia zároveň žiadali zaplatenie sumy 5.064,67 EUR (152.578,50 Sk) z titulu

náhrady škody z poistnej udalosti od poisťovňa, a.s.

Konanie je na Okresnom súde Pezinok vedené pod sp. zn. . Posledné

pojednávanie bolo v danej veci vytýčené na deň 08.09.2015. Následne bolo toto

pojednávanie odročené na termín 05.10.2015. Mailom zo dňa 29.09.2015 nám bolo

oznámené, že sa termín pojednávania vytýčený na deň 05.10.2015 ruší z dôvodu odchodu

sudkyne na stáž na Krajský súd v Bratislave. Odvtedy sa v danej veci nič nerobilo a konanie

začaté v roku 2009 ešte do dnešného dňa stále nie je skončené.

Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu po opätovných urgenciách podali

dňa 03.11.2016 žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, kde poukazujú na to, že vo veci

sa viac ako rok nekonalo (viď príloha č. 3). Toto podanie doposiaľ zostalo bez reakcie.

Dňa 09.12.2016 podali sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu predsedovi

Okresného súdu Pezinok sťažnosť na prieťahy a postup súdu...“

3. Keďže ku dňu podania sťažnosti na ústavný súd napadnuté konanie nebolo

právoplatne skončené, sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

, trvale bytom a právo

, rod. , trvale bytom ,

aby ich vec verejne prerokoval bez zbytočných prieťahov zaručené v SR

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

II. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi I. , , trvale bytom

sa priznáva nárok na primerané finančne zadosťučinenie vo výške

5.000,- €, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť k rukám sťažovateľa do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti nálezu.

IV. Sťažovateľovi II. , rod. , trvale

bytom sa priznáva nárok na primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť k rukám

sťažovateľa do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.

V. Sťažovateľom sa priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred Ústavným súdom SR vo výške 363,79 € s DPH, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Jozefa Holiča vedený v

do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

nálezu.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3016/2017 z 3. mája 2017 (doručeným ústavnému súdu 9. mája 2017), v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„... aby súd prihliadol pri rozhodovaní, že v priebehu súdneho konania bolo konanie

celé prerušené a to v čase od 17.06.2010 do 21.10.2010, následne bolo konanie prerušené

od 29.03.2012 do 24.09.2014, kedy sa čakalo na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie

o prejudiciálnej otázke, ktoré je vedené pod č.: C-22/2012 a to na podnet Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn.: . V tejto súvislosti ďalej navrhujem,

aby súd zohľadnil, že síce sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdili, že žalobu podali

dňa 07.01.2009, toto zodpovedá skutočnosti, ale takúto žalobu podali iba proti obchodnej

spoločnosti V čase podania ústavnej sťažnosti, teda ku dňu 22.12.2016,

bolo konanie zo zákona prerušené voči uvedenej obchodnej spoločnosti a súd vo veci

nemôže konať, nakoľko na uvedenú obchodnú spoločnosť je vyhlásený konkurz. Toto

prerušenie trvá i ku dnešnému dňu. V tejto súvislosti okrem iného poukazujem i na to, že

žalobcovia napriek vyhláseniu konkurzu si neuplatnili svoju pohľadávku voči obchodnej

spoločnosti v konkurze, teda voči správcovi konkurznej podstaty, riadne, o

čom svedčí rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.: , ktorým bol ich návrh

zamietnutý (č. l. 349 spisu).

Voči obchodnej spoločnosti poisťovňa, a.s. sťažovatelia nepodali žalobu

dňa 07.01.2009 ako píšu vo svojej ústavnej sťažnosti, ale až podaním zo dňa 07.07.2011,

kedy súd aj rozhodol o pristúpení vo vzťahu k obchodnej spoločnosti

poisťovňa, a.s. Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti poisťovňa, a.s. bola vec

prerušená od 29.03.2012 do 24.09.2014. Následne, napriek tomu, že konanie bolo a stále je

prerušené proti obchodnej spoločnosti súd konal a rozhodol voči obchodnej

spoločnosti poisťovňa, a.s. rozsudkom zo dňa 07.02.2017 tak, že návrh

zamietol pre jeho premlčanie.

Zároveň navrhujeme, aby súd prihliadol i na samotné správanie účastníkov konania,

keď najmä v období roku 2010 až 2011 napriek vytýčeným termínom pojednávania, nebolo

možné vo veci konať, pretože v tom čase žalovaný v I. rade .

sa nezúčastňovala pojednávaní, pričom súd uložil v tejto súvislosti i poriadkovú pokutu.

Zároveň navrhujeme, aby súd zvážil a prihliadol i na komplikovanosť sporu,

keď konanie od 29.03.2012 do 24.09.2014 bolo prerušené z dôvodu rozhodovania Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorá súvisí s konaním a rozhodovaním

i v danej veci, teda v danom prípade nemožno konštatovať, že sa jedná o vec jednoduchú,

kde existuje konštantné rozhodovanie, keď na danú vec je potrebné aplikovať právo

Európskej únie, nakoľko právna úprava v otázke zodpovednosti zo zákonného poistenia

vo vzťahu k zásahom do ochrany osobnosti spôsobenej alebo vyvolanej poškodením

na zdraví, resp. smrťou v súvislosti s dopravnou nehodou, nie je jednoznačne upravená.“

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 25. mája 2017), v ktorom uviedli:

«Odpoveď predsedu súdu ako štatutára porušovateľa, ktorému hrozí náhrada

nemajetkovej ujmy z rozpočtu, ktorý na súdoch aj tak nie je dostačujúci ako „správcu“

a „hospodára“ v celku chápeme.

Nechápeme však jeho odpoveď ako sudcu konajúceho vo veci, ktorý prevzal vec a

rok nekonal. Ide o vec, v ktorej bola žaloba podaná v januári 2009. Je pravdou, že konanie

bolo na 3 mesiace prerušené v roku 2010 a následne na 2,5 roka od 29.03.2012 -

24.09.2014.

To, že sa čakalo na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie je objektívnou

príčinou, avšak opäť pramení z neschopnosti slovenských súdov vyriešiť otázku, či je

poisťovňa povinná za poistenca z titulu zákonného poistenia uhradiť aj nemajetkovú ujmu.

Súd komplikovane, aj keď pripúšťame, že citlivo dokazoval psychický následok

zanechávajúci stopy z prežitej smrti syna, ktorý jediný svojim správaním aj sľubom pomáhal

rodičom až do ostatného dňa života. Syn mal byť tým, ktorý bude rodičom pomáhať

do konca života.

Súd vypočul poškodených a svedkov, keď narazil na problém, či poistený škodca

nemá v poistení zahrnutú aj nemajetkovú ujmu.

Po predloženom stanovisku sa ocitla na strane žalovaných aj ,

a.s. Žalovaná spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra a v tomto

právnom a demokratickom štáte zanechala záväzok voči rodičom zosnulého

a zosnulého

Súd v odpovedi konštatuje, že návrh zamietol pre jeho premlčanie.

To by sa ale ani formálne nemohlo stať, ak by zamestnávateľovi, spoločnosti

nebol umožnený zánik a vstup do konkurzu ihneď po tom, čo sa objavil

záväzok v cca 2 mil. Sk.

Nestalo by sa to, ak by slovenská justícia rýchlo reagovala na nejednotné právne

názory a vyriešila právny problém stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republíky

v lehote, ktorá nemá za následok premlčanie.

ani slovom nepripustil, že by zbytočné prieťahy (mimo

prerušenia) vrátane neprimerane dlhého konania Súdneho dvora Európskej únie mali byť

zohľadnené.

Cez náročné úkony výsluchom pozostalých, cez takmer absolútne zrútenie sa

, cez postupné upadnutie manželov do chudoby a samoty sa súd

„dopátral“ k tomu, že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nesie poisťovňa titulom

zmluvného zákonného poistenia.

Odpoveď Okresného súdu Pezinok je nespravodlivá v celej svojej podstate.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Ústavný súd zo sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu

vedeného pod sp. zn. zistil, že doterajší priebeh napadnutého konania bol takýto:

- 9. január 2009 – okresnému súdu bola doručená žaloba na ochranu osobnosti

s náhradou nemajetkovej ujmy podaná sťažovateľmi,

- 13. január 2009 – okresný súd prípisom vyzval žalovaného ( ,

Nitra), aby sa v lehote 20 dní písomne vyjadril k žalobe,

- 16. február 2009 – sťažovatelia písomným podaním čiastočne žalobu zobrali späť,

a to v rozsahu uhradeného poistného plnenia (2 839 €),

- 19. január 2010 – okresný súd prípisom požiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie

súvisiaceho spisu sp. zn. ,

- 3. február 2010 – okresný súd uznesením zastavil napadnuté konanie v rozsahu

späťvzatia sťažovateľov, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2010,

- 19. apríl 2010 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. jún 2010,

- 16. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe,

- 17. jún 2010 – okresný súd na pojednávaní po dohode právnych zástupcov

sporových strán konanie prerušil, pričom oznámil, že písomné vyhotovenie uznesenia bude

účastníkom následne doručené,

- 17. jún 2010 – okresný súd napadnuté konanie prerušil z dôvodu očakávaného

rozhodnutia v konaní vedenom na základe totožných skutkových okolností Okresným

súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

- uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júla 2010,

- 19. október 2010 – právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu, že

žalovaná obchodná spoločnosť „cielene smeruje k úpadku a po vyhlásení konkurzu nemožno

očakávať úspešné vymoženie oprávneného nároku žalobcov“,

- 20. október 2010 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. december 2010,

- 21. október 2010 – okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie zo 17. júna 2010,

ktorým bolo napadnuté konanie prerušené,

- 14. december 2010 – pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 8. marec 2011

s tým, že právny zástupca žalovaného zabezpečí na ďalšie pojednávanie osobnú účasť

štatutárneho zástupcu žalovaného a predloží do spisu požadované písomné dôkazné

materiály,

- 8. marec 2011 – pojednávanie bolo odročené na 7. apríl 2011 na účel ďalšieho

dokazovania,

- 7. apríl 2011 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti odročené na 23. jún

2011, ktoré sa taktiež neuskutočnilo a bolo odročené na 18. október 2011, následne

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu bolo pojednávanie odročené na 20. december

2011,

- 7. júl 2011 – okresný súd uznesením pripustil vstup spoločnosti

poisťovňa, a.s., do konania ako žalovaného v 2. rade, ktorý okresnému súdu 22. júla 2011

predložil vyjadrenie k veci,

- 20. december 2011 – okresný súd na pojednávaní vypočul predvolané svedkyne

a pojednávanie odročil na 22. marec 2012,

- 22. marec 2012 – okresný súd odročil pojednávanie na 12. apríl 2012 s tým,

že žalovanému bude uložená poriadková pokuta 200 €,

- 29. marec 2012 – okresný súd konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa zodpovednosti poisťovne za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

- 19. apríl 2012 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného v 2. rade

proti uzneseniu okresného súdu z 29. marca 2012, ktorým bolo napadnuté konanie

prerušené,

- 31. máj 2012 – okresný súd predložil súdny spis s odvolaním Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- 31. január 2013 – krajský súd uznesením napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil, pričom spis spolu s rozhodnutím bol okresnému súdu vrátený 21. marca 2013,

- 19. apríl 2013 – okresnému súdu bolo doručené podanie, v ktorom právny zástupca

sťažovateľov oznámil, že na žalovaného v 1. rade bol 25. februára 2013 vyhlásený konkurz,

- 9. máj 2013 – okresnému súdu bolo doručené podanie

(správca úpadcu – odporca

v 1. rade), ktorým s poukazom na prvú vetu konštatuje,

že „súdne konanie sp. zn. je voči žalovanému 1 (úpadcovi) ex lege prerušené...“,

- 28. január 2014 – okresný súd vyzval , aby

oznámila, či navrhuje pokračovať v napadnutom konaní, pričom podaním doručeným

3. februára 2014 oznámila, že návrh na pokračovanie v tunajšom konaní nepodáva,

- 4. september 2014 – právny zástupca sťažovateľov podaním urgoval „vytýčenie

termínu pojednávania a odstránenia prieťahov v konaní v čo najkratšej dobe“,

- 24. september 2014 – okresný súd uznesením rozhodol o pokračovaní

v napadnutom konaní vzhľadom na to, že prekážka, kvôli ktorej bolo konanie prerušené,

odpadla, a následne nariadil termín pojednávania na 9. december 2014,

- 9. december 2014 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že

„po pridelení veci novému zákonnému sudcovi bude vytýčený nový termín pojednávania...“,

- 2. január 2015 – vec bola pridelená na prejednanie novej zákonnej sudkyni, ktorá

4. februára 2015 nariadila termín pojednávania na 12. máj 2015,

- 12. máj 2015 – okresný súd pojednávanie odročil „z dôvodov odstránenia vád

a špecifikácie nároku“ na 21. máj 2015, ktorý bol z dôvodu povinného školenia sudcov

preročený na 26. máj 2015, pričom aj tento termín pojednávania bol na žiadosť právneho

zástupcu sťažovateľov preročený na 8. september 2015,

- 7. september 2015 – po opätovnej výzve okresného súdu mu bolo doručené

„upresnenie petitu“ od právneho zástupcu sťažovateľov,

- 8. september 2015 – okresný súd pojednávanie odročil na 5. október 2015 na účel

ďalšieho dokazovania, ktoré sa z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž na krajský súd

neuskutočnilo, pričom vec bola k 5. októbru 2015 pridelená novému zákonnému sudcovi,

- 7. november 2016 – okresnému súdu bola doručená „žiadosť sťažovateľov

o vytýčenie termínu pojednávania“, ktorý okresný súd nariadil na 10. január 2017,

- 10. január 2017 – okresný súd pojednávanie odročil na 7. február 2017 s cieľom

„vyhlásenia čiastočného rozsudku“,

- 7. február 2017 – okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu proti žalovanému

v 2. rade zamietol a súčasne mu priznal náhradu trov konania.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovatelia sa sťažnosťou okrem iného domáhali vyslovenia porušenia svojich

základných práv podľa a podľa listiny, podľa ktorých

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o ochranu osobnosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy tvoria súčasť

bežnej sporovej agendy všeobecných súdov, pričom o takýto prípad ide aj v predmetnej

veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je ani právne ani fakticky

zložité, metodika všeobecných súdov na postup v týchto veciach je dostatočne jasná a je

podopretá aj stabilizovanou judikatúrou.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto

súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľov. Ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na ich ťarchu v súvislosti s dĺžkou napadnutého

konania.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

20. Ústavný súd konštatuje, že v období, keď napadnuté konanie nebolo prerušené,

zistil, že okresný súd v období od 8. septembra 2015 do 8. decembra 2016 bol

bez relevantného dôvodu nečinný v rozsahu 1 roka a 3 mesiacov. Ústavný súd ďalej

konštatuje, že aj keď napadnuté konanie bolo v jeho priebehu 2 x prerušené a vo vzťahu

k odporcovi v 1. rade, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz (18. február 2013), je

prerušené aj dosiaľ, nie je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné, že predmetné

konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 7 rokoch od jeho začatia.

Ústavný súd taktiež poznamenáva, že okresný súd uznesením zo 7. júla 2011

pripustil vstup poisťovne Kooperatíva do napadnutého konania ako odporcu v 2. rade,

pričom o nárokoch sťažovateľov proti nej uplatnených rozhodol až po podaní sťažnosti

ústavnému súdu rozsudkom zo 7. februára 2017, ktorým žalobu sťažovateľov zamietol.

21. Ústavný súd poukazuje na to, že pri celkovom hodnotení veci zohľadnil

skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní rozhoduje o nárokoch sťažovateľov

uplatnených v súvislosti s tragickým úmrtím ich syna pri dopravnej nehode počas služobnej

cesty, čo je z pohľadu sťažovateľov sám osebe mimoriadne citlivý a nezvratný zásah do ich

života. Tieto okolnosti ústavný súd bral do úvahy pri hodnotení doterajšieho priebehu

napadnutého konania, ako aj pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

23. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj

práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to,

že okresný súd vo vzťahu k odporcovi v 2. rade rozsudkom zo 7. februára 2017 už

rozhodol a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade je po vyhlásení konkurzu na jeho majetok

(18. február 2013) napadnuté konanie zo zákona až dosiaľ prerušené. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd návrhu sťažovateľov uplatnenom podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, a to

v sume 5 000 € a v sume 10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti,

poukazujúc okrem iného na „dĺžku právnej neistoty a na ich zlé sociálne postavenie“.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti, najmä význam rozhodnutia v takej citlivej

veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € každému zo sťažovateľov za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti advokátom

JUDr. Jozefom Holičom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

32. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13

ods. 2 vyhlášky znížiť u oboch sťažovateľov o 50 %, lebo ide o spoločné úkony

pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2016 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,58 €) u jedného

sťažovateľa sumu 160,16 € a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznané

v sume 303,16 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“

(na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 363,79 €.

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. Jozefa Holiča, Poľovnícka 4, Bernolákovo, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto

nálezu.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017