Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 269/2017
PDF · 194.12 KB
No categories available
III. ÚS 269/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
o prijatej sťažnosti , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 2631/25,
Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. PK 1 T 56/03 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý
uhradiť trovy konania v sume 303,08 € (slovom tristotri eur a osem centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského
2631/25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 269/2017-15 z 19. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
PK 1 T 56/03 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (5. júna 2013) sp. zn.
III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je pred okresným
súdom vedené trestné stíhanie pre trestné činy podľa § 140 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a § 250
ods. 1 a ods. 4 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
v rámci konania sp. zn. PK 1 T 56/03, a to na základe obžaloby podanej 5. júna 2003.
Okresný súd vydal 21. júna 2005 rozsudok, ktorým uznal sťažovateľa vinným z označených
trestných činov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka.
Na základe odvolania sťažovateľa bol však prvostupňový rozsudok uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3 To 102/2009 z 28. apríla 2011 zrušený a jeho vec bola
okresnému súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013 už vyslovil,
že v období od podania obžaloby do rozhodnutia ústavného súdu bolo postupom okresného
súdu v namietanom konaní porušené sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 13. marca 2017 sťažovateľ namietal,
že namietané konanie nie je dosiaľ právoplatne ukončené a ďalej dochádza k porušovaniu
jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní
vedenom pod č.k. Pk 1T/56/2003 po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. III. ÚS 352/2012-31 zo 14. mája 2013 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom
pod č.k. Pk 1T/56/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 54 308,- Eur,
ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Mgr. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne – advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu
podaním sp. zn. Spr. 154/2017 doručeným ústavnému súdu 30. mája 2017. Uviedol najmä:
„... Po preskúmaní spisového materiálu vo veci zastávam názor, že postupom súdu
v uvedenej trestnej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo sťažovateľa na prejednanie
veci v primeranej dobe porušené nebolo. Zákonná sudkyňa vo veci postupuje v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, ku opakovanému odročeniu hlavného
pojednávania došlo z dôvodov na strane obhajcu obžalovaného ako aj samotného
obžalovaného. V neposlednom rade je potrebné tiež poukázať na dlhodobo sudcami
vykonávajúcimi trestnú agendu kritizované ustanovenie § 277 ods. 5 Tr. por. /v zmysle
ktorého ak po odročení hlavného pojednávania došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo
zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova, čo neplatí, ak so zmenou
samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí/, v dôsledku aplikácie ktorého
dochádza pri zmene samosudcu alebo členov senátu v prípade jeho uplatnenia
obžalovanými ku objektívnym prieťahom v konaní z dôvodu nutnosti opakovania celého
dovtedy vykonaného dokazovania, ktoré nemožno pričítať súdu ani obžalovanému, keďže sa
jedná o legálnu obštrukciu uplatnením jeho zákonného práva. Legislatívna zmena
predmetného ustanovenia /podobné ustanovenie pritom Civilný sporový poriadok nepozná/
by nepochybne v tomto smere prispela k väčšej efektívnosti súdneho konania.“
Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko.
V podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2017 oznámila, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. PK 1 T 56/03 a z písomných
vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil, že po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013 okresný súd vykonával tieto úkony:
- 15. apríla 2014 bola vec pridelená zákonnej sudkyni ;
- 29. apríla 2014 okresný súd vyžiadal úmrtný list spoluobžalovaného, ktorý, podľa
zistenia okresného súdu, zomrel. Okresný súd zisťoval tiež stav konaní sťažovateľa
vedených na iných súdoch. Sťažovateľovi bol ustanovený obhajca;
- 9. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Nedostavila
sa členka senátu, preto predsedníčka senátu dala dotaz sťažovateľovi, či súhlasí so zmenou
senátu. Sťažovateľ nesúhlasil so zmenou v zložení senátu. Pojednávanie bolo odročené
na 9. júl 2015;
- 17. apríla 2015 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na zmenu senátu
žiada opätovne vypočuť všetkých svedkov a vykonať dokazovanie od počiatku;
- 9. júla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Nedostavil sa
senát a z dôvodu neprítomnosti senátu bolo pojednávanie odročené na 5. november 2015;
- 5. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a súčasne odročené na 3. marec 2016 z dôvodu
predvolania ďalších svedkov;
- 3. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a súčasne odročené na 19. máj 2016 z dôvodu
predvolania svedkov;
- 19. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a z dôvodu neprítomnosti svedka
(okresný súd mal požiadať políciu o jeho predvedenie) bolo odročené na 22. september
2016;
- 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
odročené z dôvodu neprítomnosti svedka na 10. november 2016;
- 10. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Svedok
sa dostavil. Bolo odročené na 9. marec 2017;
- 9. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi. „Súd vyhlásil dokazovanie za skončené.“ Bolo
odročené na 14. marec 2017 na účel vyhlásenia rozsudku. Sťažovateľ súhlasil s jeho
vyhlásením bez jeho prítomnosti;
- 14. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný. „Podľa
§ 276 ods. 1 Trestného poriadku súd rozhodol, že dokazovanie bude doplnené a v hlavnom
pojednávaní sa bude pokračovať.“ Bolo odročené na 15. jún 2017;
Pojednávanie nariadené na 15. jún 2017 bolo odročené na 20. júl 2017 z dôvodu
neúplnosti senátu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je zistenie plynulosti trestného
stíhania vedeného proti sťažovateľovi pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin falšovania
a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2 a 3 písm. b) a trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Právnu zložitosť trestnej
veci nemožno konštatovať, pretože právne posúdenie skutku je súčasťou štandardnej
rozhodovacej činnosti súdov. Avšak, ako už konštatoval ústavný súd aj v predchádzajúcom
náleze, potreba rozsiahleho dokazovania radí vec k skutkovo zložitejším.
2. Pri posudzovaní otázky správania sa samotného sťažovateľa vo vzťahu k vzniku
zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa síce pravidelne
zúčastňoval na nariadených pojednávaniach, avšak súčasne sám, tým, že využijúc svoje
právo podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku žiadal, aby sa po zmene v zložení senátu
hlavné pojednávanie vykonalo znova, čím sa muselo opakovať celé dokazovanie, v značnej
miere spôsobil prieťahy v konaní. Ústavný súd už niekoľkokrát vo veciach sťažovateľa
v rozhodnutiach konštatoval (napr. III. ÚS 29/2017), že ak v dôsledku ním využívaných
procesných oprávnení došlo k predĺženiu konania, nemožno túto skutočnosť pripísať
na vrub sťažovateľovi, ale ani konajúcemu súdu (podobne aj III. ÚS 242/03,
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného ústavou a jeho práva zaručeného
dohovorom, bol postup okresného súdu po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 352/2012 zo 14. mája 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2013. Prvé
pojednávanie po náleze ústavného súdu sa uskutočnilo 9. apríla 2015, teda
po 21 mesiacoch. Okresný súd nečinnosť v tomto období ničím nezdôvodnil. Následne boli
pojednávania nariaďované v pomerne rýchlom slede, vykonávalo sa dokazovanie. Z dôvodu
na strane konajúceho súdu bolo pojednávanie dvakrát odročené.
V rámci posudzovania plynulosti konania pred ústavným súdom ústavný súd zobral
do úvahy aj vyjadrenie predsedu okresného súdu, v ktorom poukázal na ustanovenie
§ 277 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak po odročení hlavného pojednávania
došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie
vykonať znova, čo neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu
obžalovaný súhlasí. V dôsledku aplikácie tohto ustanovenia dochádza pri zmene samosudcu
alebo členov senátu v prípade jeho uplatnenia obžalovanými, tak ako to bolo aj
v sťažovateľovom prípade, k objektívnym prieťahom v konaní z dôvodu nutnosti
opakovania celého dovtedy vykonaného dokazovania.
Ústavný súd aj v tomto kontexte za neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, teda
obdobie, keď nekonal bez zákonnej prekážky, považuje obdobie od 5. júna 2013
(právoplatnosť nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 352/2012) do pojednávania
uskutočneného 9. apríla 2015, teda 21 mesiacov.
Ústavný súd už v predchádzajúcom náleze konštatoval, že „Vzhľadom na zistený
značne neefektívny postup okresného súdu, obdobie jeho nečinnosti a tiež s dôrazom
na všeobecnú zásadu prísnejšieho posudzovania konaní vo veciach trestného obvinenia
nemožno takmer 10 rokov trvajúcu dobu trestného konania považovať za ústavne
akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani
za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel
k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.“. Od tohto konštatovania sa nemal
dôvod odkloniť, navyše, ak namietané konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti 14 rokov
(bod 1 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc z toho, že trestné konanie pred okresným súdom nebolo ku dňu
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, prikázal ústavný súd
okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov postupom
smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa, domáhajúceho sa meritórneho
ukončenia trestného stíhania vedeného proti jeho osobe (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 54 308 €, ktorú odôvodnil tým, že „každým dňom žije jednou nohou v kriminále,
z čoho psychicky trpí a stráda nielen on , ale aj jeho manželka , prežitých útrap
a psychického strádania sťažovateľ zbytočné prieťahy v konaní mu spôsobujú stav právnej
neistoty a traumatizujúcu situáciu ohrozujúcu jeho zdravotný stav“.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu
1 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím
na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, a s tým spojenú ujmu
sťažovateľa, ako aj jeho podiel na prieťahoch v konaní (bod 3 výroku nálezu).
Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať aj náhradu trov
konania pred ústavným súdom v sume 303,08 €.
Ústavný súd zistil, že vyčíslená suma trov právneho zastúpenia neodporuje platnej
vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), preto ju sťažovateľovi priznal v navrhnutej výške.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2017