Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 269/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o prijatej sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 2631/25,

Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. PK v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. mája 2013 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. PK v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 14. mája 2013 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý

uhradiť trovy konania v sume 303,08 € (slovom tristotri eur a osem centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského

2631/25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 19. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

PK po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (5. júna 2013) sp. zn.

zo 14. mája 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je pred okresným

súdom vedené trestné stíhanie pre trestné činy podľa § 140 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a § 250

ods. 1 a ods. 4 písm. b) v znení neskorších predpisov

v rámci konania sp. zn. PK , a to na základe obžaloby podanej 5. júna 2003.

Okresný súd vydal 21. júna 2005 rozsudok, ktorým uznal sťažovateľa vinným z označených

trestných činov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka.

Na základe odvolania sťažovateľa bol však prvostupňový rozsudok uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 28. apríla 2011 zrušený a jeho vec bola

okresnému súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

Ústavný súd nálezom sp. zn. zo 14. mája 2013 už vyslovil,

že v období od podania obžaloby do rozhodnutia ústavného súdu bolo postupom okresného

súdu v namietanom konaní porušené sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 13. marca 2017 sťažovateľ namietal,

že namietané konanie nie je dosiaľ právoplatne ukončené a ďalej dochádza k porušovaniu

jeho základného práva zaručeného v , ako aj práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru.

Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní

vedenom pod č.k. Pk po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. -31 zo 14. mája 2013 porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č.k. Pk konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 54 308,- Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. Mgr. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne – advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu

podaním sp. zn. Spr. 154/2017 doručeným ústavnému súdu 30. mája 2017. Uviedol najmä:

„... Po preskúmaní spisového materiálu vo veci zastávam názor, že postupom súdu

v uvedenej trestnej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo sťažovateľa na prejednanie

veci v primeranej dobe porušené nebolo. Zákonná sudkyňa vo veci postupuje v súlade

s príslušnými ustanoveniami , ku opakovanému odročeniu hlavného

pojednávania došlo z dôvodov na strane obhajcu obžalovaného ako aj samotného

obžalovaného. V neposlednom rade je potrebné tiež poukázať na dlhodobo sudcami

vykonávajúcimi trestnú agendu kritizované ustanovenie /v zmysle

ktorého ak po odročení hlavného pojednávania došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo

zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova, čo neplatí, ak so zmenou

samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí/, v dôsledku aplikácie ktorého

dochádza pri zmene samosudcu alebo členov senátu v prípade jeho uplatnenia

obžalovanými ku objektívnym prieťahom v konaní z dôvodu nutnosti opakovania celého

dovtedy vykonaného dokazovania, ktoré nemožno pričítať súdu ani obžalovanému, keďže sa

jedná o legálnu obštrukciu uplatnením jeho zákonného práva. Legislatívna zmena

predmetného ustanovenia /podobné ustanovenie pritom nepozná/

by nepochybne v tomto smere prispela k väčšej efektívnosti súdneho konania.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko.

V podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2017 oznámila, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. PK a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil, že po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. zo 14. mája 2013 okresný súd vykonával tieto úkony:

- 15. apríla 2014 bola vec pridelená zákonnej sudkyni ;

- 29. apríla 2014 okresný súd vyžiadal úmrtný list spoluobžalovaného, ktorý, podľa

zistenia okresného súdu, zomrel. Okresný súd zisťoval tiež stav konaní sťažovateľa

vedených na iných súdoch. Sťažovateľovi bol ustanovený obhajca;

- 9. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Nedostavila

sa členka senátu, preto predsedníčka senátu dala dotaz sťažovateľovi, či súhlasí so zmenou

senátu. Sťažovateľ nesúhlasil so zmenou v zložení senátu. Pojednávanie bolo odročené

na 9. júl 2015;

- 17. apríla 2015 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na zmenu senátu

žiada opätovne vypočuť všetkých svedkov a vykonať dokazovanie od počiatku;

- 9. júla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Nedostavil sa

senát a z dôvodu neprítomnosti senátu bolo pojednávanie odročené na 5. november 2015;

- 5. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a súčasne odročené na 3. marec 2016 z dôvodu

predvolania ďalších svedkov;

- 3. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a súčasne odročené na 19. máj 2016 z dôvodu

predvolania svedkov;

- 19. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a z dôvodu neprítomnosti svedka

(okresný súd mal požiadať políciu o jeho predvedenie) bolo odročené na 22. september

2016;

- 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

odročené z dôvodu neprítomnosti svedka na 10. november 2016;

- 10. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Svedok

sa dostavil. Bolo odročené na 9. marec 2017;

- 9. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi. „Súd vyhlásil dokazovanie za skončené.“ Bolo

odročené na 14. marec 2017 na účel vyhlásenia rozsudku. Sťažovateľ súhlasil s jeho

vyhlásením bez jeho prítomnosti;

- 14. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný. „Podľa

súd rozhodol, že dokazovanie bude doplnené a v hlavnom

pojednávaní sa bude pokračovať.“ Bolo odročené na 15. jún 2017;

Pojednávanie nariadené na 15. jún 2017 bolo odročené na 20. júl 2017 z dôvodu

neúplnosti senátu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je zistenie plynulosti trestného

stíhania vedeného proti sťažovateľovi pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin falšovania

a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2 a 3 písm. b) a trestný čin

podvodu podľa a . Právnu zložitosť trestnej

veci nemožno konštatovať, pretože právne posúdenie skutku je súčasťou štandardnej

rozhodovacej činnosti súdov. Avšak, ako už konštatoval ústavný súd aj v predchádzajúcom

náleze, potreba rozsiahleho dokazovania radí vec k skutkovo zložitejším.

2. Pri posudzovaní otázky správania sa samotného sťažovateľa vo vzťahu k vzniku

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa síce pravidelne

zúčastňoval na nariadených pojednávaniach, avšak súčasne sám, tým, že využijúc svoje

právo podľa žiadal, aby sa po zmene v zložení senátu

hlavné pojednávanie vykonalo znova, čím sa muselo opakovať celé dokazovanie, v značnej

miere spôsobil prieťahy v konaní. Ústavný súd už niekoľkokrát vo veciach sťažovateľa

v rozhodnutiach konštatoval (napr. ), že ak v dôsledku ním využívaných

procesných oprávnení došlo k predĺženiu konania, nemožno túto skutočnosť pripísať

na vrub sťažovateľovi, ale ani konajúcemu súdu (podobne aj ,

).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva zaručeného

dohovorom, bol postup okresného súdu po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.

zo 14. mája 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2013. Prvé

pojednávanie po náleze ústavného súdu sa uskutočnilo 9. apríla 2015, teda

po 21 mesiacoch. Okresný súd nečinnosť v tomto období ničím nezdôvodnil. Následne boli

pojednávania nariaďované v pomerne rýchlom slede, vykonávalo sa dokazovanie. Z dôvodu

na strane konajúceho súdu bolo pojednávanie dvakrát odročené.

V rámci posudzovania plynulosti konania pred ústavným súdom ústavný súd zobral

do úvahy aj vyjadrenie predsedu okresného súdu, v ktorom poukázal na ustanovenie

, v zmysle ktorého, ak po odročení hlavného pojednávania

došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie

vykonať znova, čo neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu

obžalovaný súhlasí. V dôsledku aplikácie tohto ustanovenia dochádza pri zmene samosudcu

alebo členov senátu v prípade jeho uplatnenia obžalovanými, tak ako to bolo aj

v sťažovateľovom prípade, k objektívnym prieťahom v konaní z dôvodu nutnosti

opakovania celého dovtedy vykonaného dokazovania.

Ústavný súd aj v tomto kontexte za neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, teda

obdobie, keď nekonal bez zákonnej prekážky, považuje obdobie od 5. júna 2013

(právoplatnosť nálezu ústavného súdu sp. zn. ) do pojednávania

uskutočneného 9. apríla 2015, teda 21 mesiacov.

Ústavný súd už v predchádzajúcom náleze konštatoval, že „Vzhľadom na zistený

značne neefektívny postup okresného súdu, obdobie jeho nečinnosti a tiež s dôrazom

na všeobecnú zásadu prísnejšieho posudzovania konaní vo veciach trestného obvinenia

nemožno takmer 10 rokov trvajúcu dobu trestného konania považovať za ústavne

akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa a ani

za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.“. Od tohto konštatovania sa nemal

dôvod odkloniť, navyše, ak namietané konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti 14 rokov

(bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že trestné konanie pred okresným súdom nebolo ku dňu

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, prikázal ústavný súd

okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov postupom

smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa, domáhajúceho sa meritórneho

ukončenia trestného stíhania vedeného proti jeho osobe (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 54 308 €, ktorú odôvodnil tým, že „každým dňom žije jednou nohou v kriminále,

z čoho psychicky trpí a stráda nielen on , ale aj jeho manželka , prežitých útrap

a psychického strádania sťažovateľ zbytočné prieťahy v konaní mu spôsobujú stav právnej

neistoty a traumatizujúcu situáciu ohrozujúcu jeho zdravotný stav“.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

1 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, a s tým spojenú ujmu

sťažovateľa, ako aj jeho podiel na prieťahoch v konaní (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 303,08 €.

Ústavný súd zistil, že vyčíslená suma trov právneho zastúpenia neodporuje platnej

vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), preto ju sťažovateľovi priznal v navrhnutej výške.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

v znení neskorších predpisov) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017