Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 186/2017
PDF · 185.09 KB
No categories available
III. ÚS 186/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov,
zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice,
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 140/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 140/2009 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 C 140/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej
spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 €
(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu
doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 186/2017-10 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“), podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 140/2009 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným
súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 25 897,11 €
s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že napadnuté
konanie trvá už viac ako 7 rokov, pričom okresný súd bol absolútne nečinný v období od
decembra 2011 do júla 2013, teda viac ako 18 mesiacov, a aj v období od decembra 2013
až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, teda takmer 3 roky. Sťažovateľka tiež vytkla,
že v napadnutom konaní sa od jeho začiatku v roku 2009 neuskutočnilo ani jedno
pojednávanie a súd meritórne nerozhodol.
3. Sťažovateľka zdôraznila aj to, že napadnuté konanie je poznačené početnými
zmenami v pridelení zákonného sudcu, čo však „jednoznačne nemožno považovať
za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu a nemožno považovať za odôvodnenie dĺžky
konania pred súdom“.
4. Pokiaľ ide o zložitosť predmetnej veci, sťažovateľka uviedla, že „Z hľadiska skutkového
nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť“ a ani po právnej stránke nie je vec podľa jej
názoru zložitá. Tiež konštatovala, že svojím správaním neprispela k prieťahom v konaní
pred okresným súdom.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 8 000 €, ako aj náhradu trov konania.
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 866/2017 z 24. mája 2017
doručeným ústavnému súdu 2. júna 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného
súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu. Pokiaľ
ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu, poukázala na to, že na okresnom súde prebiehalo
a naďalej prebieha viacero súdnych konaní, ktorých výsledky boli dôležité
aj pre rozhodnutie v prerokúvanej veci.
7. Predsedníčka okresného súdu tiež uviedla, že „Žalobca podal žalobu proti
24. žalovaným, pričom súdom bolo v priebehu konania zistené, že osoba označená
ako žalovaná v 13. rade neexistuje“. Zároveň v priebehu konania došlo k úmrtiu žalovaných
v 5., 8., 10. a 11. rade, pričom okresný súd „po úmrtí každého jedného žalovaného musel
zisťovať okruh jeho dedičov a následne s nimi aj konať“.
8. Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu k prieťahom spôsobeným sťažovateľkou
poukázala na nasledujúce:
„Žalobca podal žalobu na súd dňa 10.08.2009, pričom súdny poplatok z návrhu
na začatie konania zaplatil až dňa 20.09.2010. Žalobca síce požiadal o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak svoje majetkové pomery riadne nezdokladoval,
preto mu tunajším súdom nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, čo bolo
potvrdené aj odvolacím súdom. ...
Žalobca nepodal žalobu, ktorá by spĺňala náležitosti žaloby podľa § 42 odsek 3
a § 79 odsek 1 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku a preto súd
uznesením zo dňa 4.4.2011 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby a až podaním žalobcu,
doručeným súdu dňa 29.4.2011, mal súd za to, že žaloba je úplná.“
9. Pokiaľ ide o prieťahy spôsobené okresným súdom, predsedníčka okresného súdu
uviedla:
„Z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení súdu sudcami v priebehu
predmetného konania (z dôvodu odchodu sudcov z výkonu) dochádzalo k opakovanému
prerozdeľovaniu už pridelených vecí ostatným sudcom po odchodzích sudcoch, vrátane tejto
veci, pričom v priebehu predmetného konania došlo k z uvedeného dôvodu k zmene
zákonného sudcu 7x, čo v konečnom dôsledku malo, zo strany súdu, resp. konajúcich sudcov
nezavinene, nemalý vplyv na dĺžku konania.
Zároveň po oboznámení so obsahom spisu spisová značka 1 C/140/2009 je nutné
dodať, že predmetná vec si vzhľadom na rozsah a predovšetkým komplikovanosť spisového
materiálu a tiež na rozdielnu rozhodovaciu prax v obdobných veciach, vyžadovala dlhší
časový priestor na naštudovanie, preto mám za to, že vo veci nevznikli postupom súdu
zavinené a predovšetkým relevantné prieťahy.“
10. Zo strany okresného súdu bolo tiež vytknuté, že sťažovateľka sa pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nedomáhala zjednania nápravy u predsedníčky okresného súdu,
čo je zákonný predpoklad na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
11. Predsedníčka okresného súdu poukázala aj na personálnu poddimenzovanosť
tohto súdu, keď „Z počtu pôvodne 11 sudcov v roku 2010 bol istý čas v roku 2014 počet
sudcov na tunajšom súde 5, momentálne je vo výkone k dnešnému dňu 8 sudcov, čo sa
nepochybne od roku 2010 prejavilo na dĺžke konania vo všetkých veciach vedených
na tunajšom súde.“.
12. Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného
súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému
súdu 28. júna 2017 zhrnul svoju argumentáciu v danej veci s poukazom aj na obsah podanej
sťažnosti a tiež zdôraznil účelovosť vyjadrenia okresného súdu. Zároveň opäť uviedol
obdobia nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní a poprel prieťahy zo strany
sťažovateľky.
14. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu ňou označeného práva malo dôjsť
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana
sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou
v konaní o zaplatenie sumy 25 897,11 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto
dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci
pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu z väčšieho počtu žalovaných.
23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako strany v tomto súdnom
konaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne, hoci nie až tak významnou
mierou tiež prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania, a to nesplnením povinnosti
zdokladovať svoje majetkové pomery v súvislosti so žiadosťou o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. Zároveň žaloba sťažovateľky doručená okresnému súdu 10. augusta
2009 nespĺňala všetky zákonné náležitosti a sťažovateľka musela byť vyzývaná na jej
doplnenie.
24. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého
súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období
od decembra 2011 do júla 2013, teda vyše 18 mesiacov, a od decembra 2013 do januára
2017, teda približne 3 roky.
25. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 4 roky a 6 mesiacov.
26. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmenách
obsadenia súdu sudcami, o zaťaženosti sudcov a o dlhodobom nedostatočnom obsadení
súdu sudcami, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
27. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 140/2009 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 C 140/2009 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
III.
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
31. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
32. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 8 000 €, čo odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konania,
obdobiami nedôvodnej nečinnosti okresného súdu v dĺžke 18 mesiacov a 3 rokov a právnou
neistotou, v dôsledku ktorej jej vzniká škoda spočívajúca v ušlom zisku.
33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 4 roky a 6 mesiacov, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 363,79 €.
37. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
38. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú
ústavným súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v požadovanej sume.
39. Právny zástupca sťažovateľky si v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 28. júna 2017 uplatnil trovy konania aj za tento
úkon právnej služby vo výške 147,33 € vrátane režijného paušálu 8,84 € a dane z pridanej
hodnoty. Ústavný súd náhradu trov konania za uvedený úkon nepriznal, keďže v stanovisku
sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedla žiadne nové skutočnosti
alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok
ústavného súdu o predmete konania.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2017