Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 186/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov,

zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov

p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej

spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 €

(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu

doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“), podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bardejov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o zaplatenie sumy 25 897,11 €

s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že napadnuté

konanie trvá už viac ako 7 rokov, pričom okresný súd bol absolútne nečinný v období od

decembra 2011 do júla 2013, teda viac ako 18 mesiacov, a aj v období od decembra 2013

až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, teda takmer 3 roky. Sťažovateľka tiež vytkla,

že v napadnutom konaní sa od jeho začiatku v roku 2009 neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie a súd meritórne nerozhodol.

3. Sťažovateľka zdôraznila aj to, že napadnuté konanie je poznačené početnými

zmenami v pridelení zákonného sudcu, čo však „jednoznačne nemožno považovať

za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu a nemožno považovať za odôvodnenie dĺžky

konania pred súdom“.

4. Pokiaľ ide o zložitosť predmetnej veci, sťažovateľka uviedla, že „Z hľadiska skutkového

nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť“ a ani po právnej stránke nie je vec podľa jej

názoru zložitá. Tiež konštatovala, že svojím správaním neprispela k prieťahom v konaní

pred okresným súdom.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 8 000 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 24. mája 2017

doručeným ústavnému súdu 2. júna 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného

súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu. Pokiaľ

ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu, poukázala na to, že na okresnom súde prebiehalo

a naďalej prebieha viacero súdnych konaní, ktorých výsledky boli dôležité

aj pre rozhodnutie v prerokúvanej veci.

7. Predsedníčka okresného súdu tiež uviedla, že „Žalobca podal žalobu proti

24. žalovaným, pričom súdom bolo v priebehu konania zistené, že osoba označená

ako žalovaná v 13. rade neexistuje“. Zároveň v priebehu konania došlo k úmrtiu žalovaných

v 5., 8., 10. a 11. rade, pričom okresný súd „po úmrtí každého jedného žalovaného musel

zisťovať okruh jeho dedičov a následne s nimi aj konať“.

8. Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu k prieťahom spôsobeným sťažovateľkou

poukázala na nasledujúce:

„Žalobca podal žalobu na súd dňa 10.08.2009, pričom súdny poplatok z návrhu

na začatie konania zaplatil až dňa 20.09.2010. Žalobca síce požiadal o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak svoje majetkové pomery riadne nezdokladoval,

preto mu tunajším súdom nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, čo bolo

potvrdené aj odvolacím súdom. ...

Žalobca nepodal žalobu, ktorá by spĺňala náležitosti žaloby podľa § 42 odsek 3

a vtedy platného a účinného a preto súd

uznesením zo dňa 4.4.2011 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby a až podaním žalobcu,

doručeným súdu dňa 29.4.2011, mal súd za to, že žaloba je úplná.“

9. Pokiaľ ide o prieťahy spôsobené okresným súdom, predsedníčka okresného súdu

uviedla:

„Z dôvodu opakovaných personálnych zmien v obsadení súdu sudcami v priebehu

predmetného konania (z dôvodu odchodu sudcov z výkonu) dochádzalo k opakovanému

prerozdeľovaniu už pridelených vecí ostatným sudcom po odchodzích sudcoch, vrátane tejto

veci, pričom v priebehu predmetného konania došlo k z uvedeného dôvodu k zmene

zákonného sudcu 7x, čo v konečnom dôsledku malo, zo strany súdu, resp. konajúcich sudcov

nezavinene, nemalý vplyv na dĺžku konania.

Zároveň po oboznámení so obsahom spisu spisová značka je nutné

dodať, že predmetná vec si vzhľadom na rozsah a predovšetkým komplikovanosť spisového

materiálu a tiež na rozdielnu rozhodovaciu prax v obdobných veciach, vyžadovala dlhší

časový priestor na naštudovanie, preto mám za to, že vo veci nevznikli postupom súdu

zavinené a predovšetkým relevantné prieťahy.“

10. Zo strany okresného súdu bolo tiež vytknuté, že sťažovateľka sa pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nedomáhala zjednania nápravy u predsedníčky okresného súdu,

čo je zákonný predpoklad na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

11. Predsedníčka okresného súdu poukázala aj na personálnu poddimenzovanosť

tohto súdu, keď „Z počtu pôvodne 11 sudcov v roku 2010 bol istý čas v roku 2014 počet

sudcov na tunajšom súde 5, momentálne je vo výkone k dnešnému dňu 8 sudcov, čo sa

nepochybne od roku 2010 prejavilo na dĺžke konania vo všetkých veciach vedených

na tunajšom súde.“.

12. Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

13. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 28. júna 2017 zhrnul svoju argumentáciu v danej veci s poukazom aj na obsah podanej

sťažnosti a tiež zdôraznil účelovosť vyjadrenia okresného súdu. Zároveň opäť uviedol

obdobia nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní a poprel prieťahy zo strany

sťažovateľky.

14. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

15. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

16. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu ňou označeného práva malo dôjsť

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana

sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou

v konaní o zaplatenie sumy 25 897,11 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci

pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu z väčšieho počtu žalovaných.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako strany v tomto súdnom

konaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne, hoci nie až tak významnou

mierou tiež prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania, a to nesplnením povinnosti

zdokladovať svoje majetkové pomery v súvislosti so žiadosťou o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov. Zároveň žaloba sťažovateľky doručená okresnému súdu 10. augusta

2009 nespĺňala všetky zákonné náležitosti a sťažovateľka musela byť vyzývaná na jej

doplnenie.

24. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého

súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období

od decembra 2011 do júla 2013, teda vyše 18 mesiacov, a od decembra 2013 do januára

2017, teda približne 3 roky.

25. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 4 roky a 6 mesiacov.

26. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmenách

obsadenia súdu sudcami, o zaťaženosti sudcov a o dlhodobom nedostatočnom obsadení

súdu sudcami, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

27. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

III.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

31. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

32. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 8 000 €, čo odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konania,

obdobiami nedôvodnej nečinnosti okresného súdu v dĺžke 18 mesiacov a 3 rokov a právnou

neistotou, v dôsledku ktorej jej vzniká škoda spočívajúca v ušlom zisku.

33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 4 roky a 6 mesiacov, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 363,79 €.

37. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

38. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú

ústavným súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v požadovanej sume.

39. Právny zástupca sťažovateľky si v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 28. júna 2017 uplatnil trovy konania aj za tento

úkon právnej služby vo výške 147,33 € vrátane režijného paušálu 8,84 € a dane z pridanej

hodnoty. Ústavný súd náhradu trov konania za uvedený úkon nepriznal, keďže v stanovisku

sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedla žiadne nové skutočnosti

alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok

ústavného súdu o predmete konania.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017