Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 292/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-85

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

Pod ; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; , ;

, ; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; , ;

, ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , , a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14,

Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur) každému z nich samostatne, ktoré im j e

Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

a trovy konania v sume 8 911,08 € (slovom

osemtisícdeväťstojedenásť eur a osem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety

Kalinovej, Cukrová 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

a vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. mája 2017 doručená sťažnosť , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ;

, ; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; , ;

, ; , ;

, ; , ;

, ; , ,

; , ; ,

; , ; , ;

, ; , ;

, ; , ;

, , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou,

Cukrová 14, Bratislava (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľmi namietané konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. sa začalo 21. februára 2005 doručením

žaloby sťažovateľov o zaplatenie sumy 1 368 641,83 Sk s príslušenstvom smerujúcej

proti ako žalovanému. Prvé dva rozsudky

okresného súdu vo veci samej (rozsudok z 3. apríla 2006 a rozsudok z 9. januára 2012) boli

na základe odvolaní žalovaného opakovane zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie. Okresný súd tretíkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 19. novembra 2014, ktorý bol

tiež napadnutý odvolaním žalovaného podaným 8. decembra 2014. Sťažovatelia zdôraznili,

že ku dňu spísania sťažnosti (19. mája 2017) nebola okresným súdom predložená

vec na odvolacie konanie o odvolaní proti tretiemu rozsudku okresného súdu

z 19. novembra 2014.

3. Sťažovatelia s poukazom na to, že nimi namietané konanie trvá už viac

ako 12 rokov a stále nie je právoplatné skončené, ústavnému súdu navrhli, aby nálezom

vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať

bez zbytočných prieťahov a priznal každému zo sťažovateľov samostatne finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 28 431,07 €.

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -63

z 31. mája 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie.

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom

sp. zn. Spr. 3491/2017 z 30. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2017, v ktorom

predsedníčka okresného súdu stručne opísala priebeh namietaného konania a uviedla:

„V období, počas ktorého bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie

súd konal podľa môjho názoru v konaní plynulo, zákonná sudkyňa

vytyčovala termíny pojednávaní v krátkych časových intervaloch, vzhľadom na svoje časové

možnosti, pričom jednotlivé pojednávania boli viackrát odročované z dôvodu potreby

vykonania ďalšieho dokazovania, prípadne na základe žiadosti strán sporu z dôvodu

viacerých snáh o mimosúdne vyrovnanie...“ Ďalej uviedla, že prvé dva rozsudky okresného

súdu boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom pri doručovaní

v poradí tretieho rozsudku z 19. novembra 2014 musel súd zisťovať pobyt žalobcov, ktorí

neboli zastúpení a im adresované zásielky sa vracali okresnému súdu ako nedoručené.

Poukázala aj na zmeny zákonných sudcov, keď po odchode sudkyne

do dôchodku bola vec pridelená počnúc od 2. februára 2015 a následne

počnúc od 2. decembra 2015 novovymenovanej sudkyni . Predsedníčka

okresného súdu vo vyjadrení ďalej uviedla: „Zo správneho registra tunajšieho súdu som

zistila, že dňa 07. 06. 2016 bol postup súdu, na základe podanej sťažnosti Spr. 2052/2016,

prešetrený v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, so záverom, že sťažnosť na prieťahy súdu

v označenom konaní bola nedôvodná...

S poukazom na súdom vykonané úkony v danej veci, množstvo subjektov na strane

žalobcu, vykonané znalecké dokazovanie, mám za to, že vec patrí medzi veci právne

a skutkovo zložitejšie. Nejedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu súdu.

Je pravdou, že aktuálna dĺžka konania síce nie je optimálna, napriek tomu postup

okresného súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Na dĺžku konania

má vplyv skutočnosť, že na strane žalobcov vystupuje aktuálne 75 subjektov, pričom nie

každý žalobca je zastúpený na základe plnej moci právnym zástupcom, ktorého si

na zastupovanie v konaní zvolila väčšina žalobcov. Doručovanie jednotlivých podaní strán

sporu a rozhodnutí súdu sa tak predĺžilo...

K dĺžke konania taktiež prispel aj Krajský súd v Bratislave, u ktorého sa nachádzal

spis za účelom rozhodovania o podaných odvolaniach...

Poukazujem na to, že dĺžka konania je spôsobená aj objektívnymi príčinami

v súvislosti s personálnymi zmenami zákonných sudcov, keď vo veci došlo k zmenám

zákonných sudcov, z ktorých každý sa musel s vecou oboznámiť, pričom každý sudca mal

aj vlastné súdne oddelenie.

Mám za potrebné tiež uviesť, že k celkovej dĺžke konania môže prispieť aj strana

sporu svojím správaním, a to o. i., zmenami žaloby podanými žalobcami, veľkým počtom

subjektov na strane žalobcu, ktorí si nezvolili jedného právneho zástupcu, ale s viacerými

koná súd samostatne. Strany sporu zároveň opakovane počas konania oznámili súdu

možnosť riešenia sporu mimosúdnou dohodou, čím sa oddialilo konanie súdu...

Záverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím na

správanie samotných sťažovateľov v označenej právnej veci, že v napadnutom konaní

nedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné...

Vzhľadom na zistený stav konania sp. zn. , ale zohľadňujúc

aj ostatné okolnosti prípadu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že

došlo k porušeniu práva sťažovateľov, považujem priznanie nimi žiadanej sumy vo výške

1.000,- EUR pre každého zo sťažovateľov, t. j. spolu 55.000,- EUR za neprimerané...“

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. júla 2017 sťažovatelia v reakcii

na vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietajú aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a

(ďalej aj „SSP“).

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa ),

resp. účastníkov konania (podľa ) a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem

iných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred

správnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

15. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení −

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z ,

podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183

ods. 1 prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj z ustanovení ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

17. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

19. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet posudzovaného konania (sťažovateľmi uplatňovaný nárok voči žalovanému

na zaplatenie sumy pôvodne 1 368 641,83 Sk z titulu vydania zostatku vo fonde opráv

vytvoreného príspevkami žalobcov ako vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorého správu

vykonával žalovaný) sa javí po skutkovej a právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to len

vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania. K zložitosti veci z hľadiska

realizácie procesných úkonov okresným súdom prispel zánik zastúpenia väčšej časti

žalobcov advokátom z celkového počtu 75 žalobcov v priebehu konania, a to po vydaní

v poradí tretieho rozsudku okresného súdu. Avšak označenými okolnosťami, ktoré nesporne

prispeli k predĺženiu konania, nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní

viac ako 12 rokov bez jeho právoplatného skončenia.

20. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľov.

Čiastočne možno pripísať na zodpovednosť sťažovateľov ako žalobcov neefektívne

koordinovanie postupu pri voľbe zástupcu v konaní, najmä ak žalobcovia museli byť

uzrozumení s tým, že eliminovať negatívne dôsledky tak veľkého počtu žalobcov

(75 žalobcov) na dĺžku konania je možné jedine voľbou spoločného zástupcu.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd

z doručeného spisu okresného súdu zistil priebeh namietaného konania zhodne, ako bol

opísaný sťažovateľmi i okresným súdom, a to že konanie sa začalo 21. februára 2005,

v poradí prvý aj druhý rozsudok okresného súdu (ktorými okresný súd žalobe sťažovateľov

z väčšej časti vyhovel) boli ako zmätočné a nepreskúmateľné na odvolanie žalovaného

zrušené Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). V poradí prvý rozsudok

okresného súdu z 3. apríla 2006 bol zrušený uznesením krajského súdu č. k. -173

z 31. marca 2009 a druhý rozsudok 9. januára 2012 bol zrušený uznesením krajského súdu

č. k. -376 z 27. marca 2014. Okresný súd sa dopustil aj ďalších pochybení, keď

pri vyhotovení v poradí prvého rozsudku až po predčasnom predložení veci na odvolacie

konanie a na upozornenie krajského súdu pristúpil k odstráneniu rozporu medzi vyhláseným

znením rozsudku a jeho písomným vyhotovením. Taktiež neuniklo pozornosti ústavného

súdu, že prvotné úkony v súvislosti s podanými odvolaniami žalovaného (vyrubenie

súdneho poplatku, doručovanie odvolania na vyjadrenie, resp. následne vyjadrenia žalobcov

žalovanému) boli opakovane realizované až po predložení veci na odvolacie konania

samotným krajským súdom. Pochybenie v postupe okresného súdu po vydaní v poradí

tretieho rozsudku vo veci 19. novembra 2014 spočívajúce v nedôvodnom ustanovení

opatrovníka niektorým žalobcom z dôvodu ich neznámeho pobytu už k celkovej doterajšej

dĺžke konania prispeli len minimálnej miere. Ústavný súd konštatuje, že napriek plynulosti

vykonávania úkonov okresným súdom smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci

konanie ako celok charakterizuje neefektívny postup okresného súdu už len vzhľadom na

celkovú doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 12 rokov bez právoplatného skončenia

veci. Neefektívnosť postupu sa v jednotlivostiach prejavila najmä s ohľadom na dve

zmätočné a zrušené rozsudky okresného súdu a už označené pochybenia v jeho procesnom

postupe. Ústavný súd súčasne pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že k celkovej dĺžke

konania v posudzovanom prípade bez zavinenia okresného súdu čiastočne prispela

aj potreba znaleckého dokazovania, ako aj správanie strán, keď tieto niekoľkokrát súhlasili

s odročením pojednávaní pre účely opakovaných pokusov o mimosúdnu dohodu.

Taktiež nie je možné pripisovať na vrub okresnému súdu zodpovednosť za priebeh konania

od decembra 2014, ktoré charakterizuje doručovania listín približne 50-tim nezastúpeným

žalobcom, čo objektívne prispelo k predlžovaniu. Pritom zodpovednosť za predĺženie

konania z tohto dôvodu v značnej miere znášajú samotní žalobcovia, ktorí predĺženiu

konania pre veľký počet nezastúpených žalobcov nepredišli voľbou spoločného zástupcu.

22. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

24. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vedené

okresným súdom nebolo právoplatne skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti

návrhu na uloženie príkazu okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) .

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

26. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € každému z nich samostatne z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc

najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto

prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 500 €

každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal

na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia

okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade

s a časti sťažnosti, v ktorej

sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu,

nevyhovel.

27. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2017 je 73,67 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného

paušálu je 8,84 €. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov

nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 165,02 € vrátane

režijného paušálu, ktorú im ústavný súd priznal. Teda ústavný súd spolu 54 sťažovateľom

priznal náhradu trov konania každému z nich samostatne v sume 165,02 €, spolu 8 911,08 €.

Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné

pre rozhodnutie ústavného súdu. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (

v spojení s ).

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017