Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a následne

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. marca 2017 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

a následne pod sp. zn. ).

2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu (vyžiadaného ústavným

súdom) vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu účastníkom súdneho konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. , predmetom ktorého je sťažovateľom

uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 9 958,18 € z titulu vrátenia pôžičky.

3. Predmetné konanie sa začalo 16. novembra 2010 doručením žaloby sťažovateľa

Okresnému súdu Košice I, ktorý pôvodne viedol konanie pod sp. zn. .

Následne po výzve na zaplatenie súdneho poplatku, priznania oslobodenia sťažovateľovi

od jeho platenia na jeho žiadosť, vydaní platobného rozkazu a podaní odporu proti nemu

bolo konanie ďalej vedené pod sp. zn. . Okresný súd Košice I po zaslaní

odporu sťažovateľovi na vyjadrenie, vyrubení súdneho poplatku žalovanému z podaného

odporu, odvolaní žalovaného proti vyrubeniu poplatku a zmene zákonného sudcu

9. novembra 2012 postúpil vec okresnému súdu z dôvodu žalovaným vznesenej námietky

miestnej príslušnosti.

4. Spis Okresného súdu Košice I bol 26. novembra 2012 doručený okresnému súdu

a ďalej ním vedený pod sp. zn. a následne pod sp. zn. .

5. Okresný súd v priebehu roku 2013 rozhodol o žiadosti žalovaného na priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, vec prerokoval na pojednávaní 22. apríla 2013, následne

zabezpečil výsluch svedka dožiadaným súdom, vyžiadal spis z okresnej prokuratúry, zistil

stav konania vedeného medzi stranami o úroky z pôžičky, ktorá je predmetom tohto

konania, vec prerokoval na ďalšom v poradí druhom pojednávaní vo veci konanom

18. novembra 2013 (ktoré bolo odročené na 3. február 2014) a vyžiadal od žalovaného

zmluvu o pôžičke s 10 % úrokom z omeškania, na ktorú v konaní poukazoval.

6. V priebehu roku 2014 bolo bez prerokovania veci odročené pojednávanie

nariadené na 3. február 2014 z dôvodu ospravedlnenia sa sťažovateľa, taktiež pojednávanie

nariadené na 25. apríl 2014 z dôvodu ospravedlnenia sa zástupcu žalovaného

a aj pojednávanie nariadené na 2. jún 2014 zastupujúcim sudcom. Vec bola prerokovaná

na pojednávaní konanom 5. septembra 2014, ktoré bolo odročené pre účely výsluchu

svedka, ktorého adresu sťažovateľ súdu následne na výzvu oznámil. Ďalšie pojednávanie

nariadené na 3. november 2014 bolo odročené pre ospravedlnenie sa sťažovateľa a jeho

právnej zástupkyne, a to na 20. november 2014, na ktorom bola vec prerokovaná

a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania

z odboru grafológie navrhnutého sťažovateľom (na posúdenie pravosti podpisu sťažovateľa

na zmluve predloženej žalovaným, pozn.).

7. V priebehu rokov 2015 a 2016 bolo vykonávané znalecké dokazovanie v spojení

so zabezpečovaním porovnávacích podpisov od sťažovateľa a originálov zmlúv o pôžičkách

predložených žalobcom i žalovaným v konaní. Znalcom bol vypracovaný znalecký posudok

doručený okresnému súdu v marci 2017.

8. Podľa sťažovateľa sa konanie vedené okresným súdom, ktoré ku dňu podania

sťažnosti trvá viac ako šesť rokov a nie je právoplatne skončené, vyznačuje neprimeranými

prieťahmi porušujúcimi ním označené práva.

9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví

porušenie ním označených práv (základné právo na prerokovania veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 os. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez prieťahov,

priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov konania.

10. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -20

z 19. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -30 z 3. mája 2017 ju

podľa a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie

konanie.

11. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom

sp. zn. Spr. 5/17 z 23. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2017, v ktorom

uviedol, že „vo veci boli vykonávané priebežne úkony, avšak pojednávania boli odročené

jednak pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako aj pre neprítomnosť strán sporu,

prípadne svedkov. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec vrátil spis

bez vybavenia, a preto bolo nariadené znalecké dokazovanie ďalším znalcom. Znalecký

posudok bol vypracovaný 27. 03. 2017. Samotný žalobca tým. že nepredložil požadované

doklady na výzvu súdu a tieto boli predložené až jeho právnou zástupkyňou sám prispel

k tomu, že znalecké dokazovanie nebolo ukončené skôr. Navrhujem preto prihliadnuť

pri rozhodovaní na správanie sa strán sporu a tiež na skutočnosť, že v roku 2013

a v roku 2014 zákonná sudkyňa bola práceneschopná, čo tiež ovplyvnilo dĺžku konania.

V prílohe pripájam aj vyjadrenie sudkyne .“.

12. Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júna 2017 sťažovateľ v reakcii

na vyjadrenie okresného súdu zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a

(ďalej aj „SSP“).

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a podľa, ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom

civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení ,

a so zohľadnením

osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

21. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1,

podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

22. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

23. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní,

aj keď sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

25. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet posudzovaného konania (sťažovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie

sumy 9 958,18 € z titulu vrátenia pôžičky) sa javí po skutkovej a právnej stránke

ako čiastočne zložitejší, a to len vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania

na overenie pravosti podpisov na zmluvách predložených stranami sporu. Avšak vzhľadom

na to, že predmet konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov,

nemožno skutkovou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac

ako 6 rokov bez meritórneho prvostupňového rozhodnutia vo veci, a tak aj bez jej

právoplatného skončenia.

26. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľa. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľa.

27. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd

z doručeného spisu okresného súdu zistil priebeh namietaného konania, ako je tento opísaný

v časti I tohto nálezu, a konštatuje, že konanie sa začalo v novembri 2010 a nesporne v ňom

došlo k neprimeraným prieťahom spočívajúcim v neefektívnom postupe okresného súdu,

keď vo veci sťažovateľa ani po viac ako šiestich rokoch od začatia konania nebolo

prvostupňovým súdom meritórne rozhodnuté. Ústavný súd pritom nezistil žiadne okolnosti

spočívajúce v zložitosti veci či správaní účastníkov, ktoré by mohli zistené prieťahy

v ich podstatnej časti ospravedlniť. Napriek tomu, že v postupe okresného súdu sú zjavné

obdobia plynulého a koncentrovaného postupu v konaní s vykonávaním vecne

nadväzujúcich úkonov smerujúcich k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, vyskytujú sa

aj obdobia charakterizované nesústredeným postupom najmä v priebehu znaleckého

dokazovania (nariadenie znaleckého dokazovania až 5. augusta 2015 po viac ako polroku

od odročenia pojednávania konaného 20. novembra 2014 pre tento účel, predčasné

predkladanie veci znalcovi bez zabezpečenia potrebných dokladov, na potrebu ktorých

znalec vopred upriamil pozornosť okresného súdu, a neprimerané trvanie znaleckého

dokazovania od augusta 2015 až do marca 2017, keď bol znalecký posudok súdu

predložený znalcom).

28. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

30. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo

skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

32. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 7 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení

sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného

súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s a

ods. 4 časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok

na ich úhradu v celkovej sume 374,81 €.

34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

35. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.

36. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017