Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 201/2017
PDF · 216.18 KB
No categories available
I. ÚS 201/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej
prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 7/2013
(pôvodne vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15 Ro 45/2010 a následne
pod sp. zn. 17 C 263/2012) a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 7/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 7/2013
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. marca 2017 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 7/2013 (pôvodne vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn.
15 Ro 45/2010 a následne pod sp. zn. 17 C 263/2012).
2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu (vyžiadaného ústavným
súdom) vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu účastníkom súdneho konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 7/2013, predmetom ktorého je sťažovateľom
uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 9 958,18 € z titulu vrátenia pôžičky.
3. Predmetné konanie sa začalo 16. novembra 2010 doručením žaloby sťažovateľa
Okresnému súdu Košice I, ktorý pôvodne viedol konanie pod sp. zn. 15 Ro 45/2010.
Následne po výzve na zaplatenie súdneho poplatku, priznania oslobodenia sťažovateľovi
od jeho platenia na jeho žiadosť, vydaní platobného rozkazu a podaní odporu proti nemu
bolo konanie ďalej vedené pod sp. zn. 17 C 263/2012. Okresný súd Košice I po zaslaní
odporu sťažovateľovi na vyjadrenie, vyrubení súdneho poplatku žalovanému z podaného
odporu, odvolaní žalovaného proti vyrubeniu poplatku a zmene zákonného sudcu
9. novembra 2012 postúpil vec okresnému súdu z dôvodu žalovaným vznesenej námietky
miestnej príslušnosti.
4. Spis Okresného súdu Košice I bol 26. novembra 2012 doručený okresnému súdu
a ďalej ním vedený pod sp. zn. 21 Ro 298/2012 a následne pod sp. zn. 5 C 7/2013.
5. Okresný súd v priebehu roku 2013 rozhodol o žiadosti žalovaného na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, vec prerokoval na pojednávaní 22. apríla 2013, následne
zabezpečil výsluch svedka dožiadaným súdom, vyžiadal spis z okresnej prokuratúry, zistil
stav konania vedeného medzi stranami o úroky z pôžičky, ktorá je predmetom tohto
konania, vec prerokoval na ďalšom v poradí druhom pojednávaní vo veci konanom
18. novembra 2013 (ktoré bolo odročené na 3. február 2014) a vyžiadal od žalovaného
zmluvu o pôžičke s 10 % úrokom z omeškania, na ktorú v konaní poukazoval.
6. V priebehu roku 2014 bolo bez prerokovania veci odročené pojednávanie
nariadené na 3. február 2014 z dôvodu ospravedlnenia sa sťažovateľa, taktiež pojednávanie
nariadené na 25. apríl 2014 z dôvodu ospravedlnenia sa zástupcu žalovaného
a aj pojednávanie nariadené na 2. jún 2014 zastupujúcim sudcom. Vec bola prerokovaná
na pojednávaní konanom 5. septembra 2014, ktoré bolo odročené pre účely výsluchu
svedka, ktorého adresu sťažovateľ súdu následne na výzvu oznámil. Ďalšie pojednávanie
nariadené na 3. november 2014 bolo odročené pre ospravedlnenie sa sťažovateľa a jeho
právnej zástupkyne, a to na 20. november 2014, na ktorom bola vec prerokovaná
a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania
z odboru grafológie navrhnutého sťažovateľom (na posúdenie pravosti podpisu sťažovateľa
na zmluve predloženej žalovaným, pozn.).
7. V priebehu rokov 2015 a 2016 bolo vykonávané znalecké dokazovanie v spojení
so zabezpečovaním porovnávacích podpisov od sťažovateľa a originálov zmlúv o pôžičkách
predložených žalobcom i žalovaným v konaní. Znalcom bol vypracovaný znalecký posudok
doručený okresnému súdu v marci 2017.
8. Podľa sťažovateľa sa konanie vedené okresným súdom, ktoré ku dňu podania
sťažnosti trvá viac ako šesť rokov a nie je právoplatne skončené, vyznačuje neprimeranými
prieťahmi porušujúcimi ním označené práva.
9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví
porušenie ním označených práv (základné právo na prerokovania veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 os. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 7/2013, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez prieťahov,
priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov konania.
10. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 201/2017-20
z 19. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. I. ÚS 201/2017-30 z 3. mája 2017 ju
podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie
konanie.
11. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom
sp. zn. Spr. 5/17 z 23. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2017, v ktorom
uviedol, že „vo veci boli vykonávané priebežne úkony, avšak pojednávania boli odročené
jednak pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako aj pre neprítomnosť strán sporu,
prípadne svedkov. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec vrátil spis
bez vybavenia, a preto bolo nariadené znalecké dokazovanie ďalším znalcom. Znalecký
posudok bol vypracovaný 27. 03. 2017. Samotný žalobca tým. že nepredložil požadované
doklady na výzvu súdu a tieto boli predložené až jeho právnou zástupkyňou sám prispel
k tomu, že znalecké dokazovanie nebolo ukončené skôr. Navrhujem preto prihliadnuť
pri rozhodovaní na správanie sa strán sporu a tiež na skutočnosť, že v roku 2013
a v roku 2014 zákonná sudkyňa bola práceneschopná, čo tiež ovplyvnilo dĺžku konania.
V prílohe pripájam aj vyjadrenie sudkyne .“.
12. Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júna 2017 sťažovateľ v reakcii
na vyjadrenie okresného súdu zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti.
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú
sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov
a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“).
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
kedy sa bude konať nové pojednávanie.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP podľa, ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto základným princípom
civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný
princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením
osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.
21. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153
CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ‒§ 172 CSP
o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1,
podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1
prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
22. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku
primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,
pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,
podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho
súdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,
pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,
a z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo
z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho
súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne
navrhnú.
23. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové
konania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov
je vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd
v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase
prejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní,
aj keď sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných
ustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej
koncentrácie konania).
24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
25. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmet posudzovaného konania (sťažovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie
sumy 9 958,18 € z titulu vrátenia pôžičky) sa javí po skutkovej a právnej stránke
ako čiastočne zložitejší, a to len vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania
na overenie pravosti podpisov na zmluvách predložených stranami sporu. Avšak vzhľadom
na to, že predmet konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov,
nemožno skutkovou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac
ako 6 rokov bez meritórneho prvostupňového rozhodnutia vo veci, a tak aj bez jej
právoplatného skončenia.
26. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených
práv sťažovateľa. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili
o tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľa.
27. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd
z doručeného spisu okresného súdu zistil priebeh namietaného konania, ako je tento opísaný
v časti I tohto nálezu, a konštatuje, že konanie sa začalo v novembri 2010 a nesporne v ňom
došlo k neprimeraným prieťahom spočívajúcim v neefektívnom postupe okresného súdu,
keď vo veci sťažovateľa ani po viac ako šiestich rokoch od začatia konania nebolo
prvostupňovým súdom meritórne rozhodnuté. Ústavný súd pritom nezistil žiadne okolnosti
spočívajúce v zložitosti veci či správaní účastníkov, ktoré by mohli zistené prieťahy
v ich podstatnej časti ospravedlniť. Napriek tomu, že v postupe okresného súdu sú zjavné
obdobia plynulého a koncentrovaného postupu v konaní s vykonávaním vecne
nadväzujúcich úkonov smerujúcich k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, vyskytujú sa
aj obdobia charakterizované nesústredeným postupom najmä v priebehu znaleckého
dokazovania (nariadenie znaleckého dokazovania až 5. augusta 2015 po viac ako polroku
od odročenia pojednávania konaného 20. novembra 2014 pre tento účel, predčasné
predkladanie veci znalcovi bez zabezpečenia potrebných dokladov, na potrebu ktorých
znalec vopred upriamil pozornosť okresného súdu, a neprimerané trvanie znaleckého
dokazovania od augusta 2015 až do marca 2017, keď bol znalecký posudok súdu
predložený znalcom).
28. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
30. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo
skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému
súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
32. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 7 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení
sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného
súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých
prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok
na ich úhradu v celkovej sume 374,81 €.
34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
35. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže
právna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena
za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,
čo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.
36. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti
významné pre rozhodnutie ústavného súdu.
37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017