Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 16/2017

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka o sťažnosti spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava, zastúpenej

SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. František

Sedlačko, PhD., LL.M., Štefánikova 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -1109

z 3. októbra 2016 takto

rozhodol:

Sťažnosti spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., ktorou namietala porušenia svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -1109

z 3. októbra 2016, n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 11. januára 2017 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko,

a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len ,,okresný súd“)

č. k. -1109 z 3. októbra 2016 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

Týmto uznesením okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka

v reštrukturalizácii (ďalej len ,,dlžník“). Druhým výrokom napadnutého

uznesenia okresný súd rozhodol tak, že reštrukturalizácia dlžníka povolená uznesením

okresného súdu z 19. mája 2014 sa k 27. máju 2014 končí. Napadnutému uzneseniu

okresného súdu predchádzalo jeho uznesenie č. k. -360 z 23. decembra 2014,

ktoré bolo následne zrušené nálezom ústavného súdu sp. zn. z 20. apríla

2016, teda v jej veci už bola zo strany ústavného súdu vykonaná revízia.

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje tým, že prihlásila «do reštrukturalizácie

svoju zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €. Správca

poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky

a vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky

správca odôvodnil spornosťou trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky,

pričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky z omeškania

za objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Popretá pohľadávka sťažovateľa bola

následne predmetom incidenčného konania s procesných úspechom sťažovateľa.

V reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky všetkých významných

veriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol predpoklad, že by

reštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť. Popretím pohľadávok

najväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený ,,hladký“ priebeh reštrukturalizácie

dlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý reštrukturalizačný plán

dlžníka...

Dňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja

zabezpečení veritelia...

Postupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil

hlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom

zasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení

veritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu

pohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €, čo výrazne presahovalo nadpolovičnú väčšinu

hlasov na schvaľovacej schôdzi veriteľov, Reštrukturalizácia tak bola uskutočnená bez

aktívnej účasti väčšiny veriteľov dlžníka...

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 3.10.2016, č. k. -1109, však bol

reštrukturalizačný plán dlžníka bez ďalšieho opätovne potvrdený a reštrukturalizácia

dlžníka skončená...

Okresný súd... pritom v napadnutom uznesení rozhodol v rozpore s dotknutým

nálezom Ústavného súdu SR, keďže:

- namietané nedostatky ad absurdum odstránil len formálne, konštatovaním

o domnelom splnení predpokladov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu v zmysle

(v znení účinnom do 28.4.2015);

(správne má byť potvrdenie, nie zamietnutie reštrukturalizačného plánu, pozn.)

- existenciu spoločného záujmu veriteľov na prijatí reštrukturalizačného plánu

odôvodnil neakceptovateľným záverom, že v reštrukturalizácii nemožno zohľadniť

individuálny (egoistický) záujem jedného veriteľa na úkor kolektívneho uspokojenia

všetkých veriteľov (str. 15 napadnutého uznesenia). V čom sa javí konanie sťažovateľa

(a zrejme aj ostatných popretých veriteľov nesúhlasiacich s reštrukturalizačným plánom)

ako egoistické, a akým spôsobom má minoritná skupina veriteľov súhlasiacich

s reštrukturalizačným plánom predstavovať kolektívny záujem všetkých veriteľov, Okresný

súd... neuviedol.

Okrem toho, Okresný súd... zavádzajúco prezentoval podstatnú informáciu

o právoplatnom skončení incidenčného sporu o určenie popretej pohľadávky sťažovateľa.

Zmätočne uviedol, že „v incidenčnom konaní súd doposiaľ neprávoplatne rozhodol o určení

pohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia pohľadávky návrh zamietol, pričom rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd“ (str. 11 napadnutého uznesenia). Je totiž

zrejmé, že ak odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vec je právoplatne

skončená (!)...

Zdôrazňujeme, že právoplatné skončenie incidenčného konania o určenie popretej

pohľadávky sťažovateľa bolo pre rozhodnutie Okresného súdu...významné...».

3. Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v tom, že zo strany okresného súdu

bola opakovane vykonaná nesprávna interpretácia relevantných procesnoprávnych noriem

( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 146 ods. 5 tohto zákona v znení

účinnom do 28. apríla 2015 (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv

napadnutým uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu

na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

4. Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril v prípise

sp. zn. Spr 105/2017 z 3. februára 2017 (doručenom ústavnému súdu 13. februára 2017),

v ktorom predseda okresného súdu okrem iného uviedol:

„Z obsahu doručenej sťažnosti v podstate vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávnu

interpretáciu a aplikáciu procesno-právnej normy, ktorá je nezlučiteľná s SR do

takej miery, že došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu.

Prevzatím extrémne nesprávneho výkladu dotknutého zákonného ustanovenia o hlasovaní

na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ako aj nesprávnou aplikáciou § 154 ods. 1 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii... založil Okresný súd... neodvrátiteľný stav

usporiadania záväzkov dlžníka spôsobom, ktorý rozporuje majoritná časť veriteľov.

Reštrukturalizačný plán preto nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov, ako to

vyžaduje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Mám za to, že v uznesení Okresného súdu... č. k. -1109 z 03.10.2016

konajúci súd procesné predpisy dostatočne vyložil a aplikoval, uviedol akými úvahami sa

spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci, pričom jeho interpretácia a aplikácia právnej

normy nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Konajúca sudkyňa sa podľa môjho

názoru podrobne zaoberala každým z dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu

dlžníka..., pričom nezistil dôvody na jeho zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 tohto zákona.

V rozhodnutí sa súd zaoberal aj spoločným záujmom veriteľov s úmyslom dosiahnuť

spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom. Na základe uvedeného

odkazujem na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu, pričom mám za to, že v súlade

so závermi Nálezu Ústavného súdu č. k. -25 zo dňa 20.04.2016..., v ďalšom

konaní súd vychádzal z vysloveného právneho názoru ústavného súdu a v rozhodnutí

podrobne uviedol ako sa vysporiadal s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov

na zamietnutie plánu.

Ďalej je potrebné sa vyjadriť k tvrdeniam sťažovateľa, ktorými odôvodňuje rozpor

napadnutého rozhodnutia Okresného súdu... č. k. -1109 z 03.10.2016 s Nálezom

Ústavného súdu č. k. -25 zo dňa 20.04.2016...

1. K tvrdeniu sťažovateľa o extrémne nesprávnom výklade zákonného ustanovenia

o hlasovaní na schvaľovacej schôdzi veriteľov:

Právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu nepopretej

pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo

nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v

prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím

právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky (viď tretia veta ustanovenia §146 ods. 5

zákona o konkurze a reštrukturalizácii na každé jedno euro zistenej sumy zistenej

pohľadávky má účastník plánu jeden hlas). Na základe uvedeného právneho názoru

veritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo

hlasovať na schvaľovacej schôdzi. Tento záver súdu jednoznačne vyplýva z ustanovenia

§ 126 ods. 3 vety tretej zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom od

01.01.2011), podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená

čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú právnu úpravu schôdze

veriteľov, ktorá sa aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je v § 146 alebo § 148 tohto

zákona stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému veriteľovi,

ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by si

ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú aj keby veriteľom vôbec nebola

a mohla by rozhodovať o schválení plánu (Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii, komentár k § 146. Beckova edícia komentované zákony,

strana 931).

2. K tvrdeniu sťažovateľa, že namietané nedostatky súd ad absurdum odstránil len

formálne, konštatovaním o domnelom splnení predpokladov na zamietnutie

reštrukturalizačného plánu v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(v znení účinnom do 28.04.2015).

Súd sa podrobne zaoberal každým z dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného

plánu dlžníka..., pričom svoj právny názor a spôsob ako k nemu dospel zdôvodnil

v rozhodnutí. K predpokladom na zamietnutie reštrukturalizačného plánu je potrebné

prízvukovať, že zamietnutie reštrukturalizačného plánu za splnenia podmienky podľa § 154

ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. podstatné porušenie ustanovení

zákona o konkurze a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu,

hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, je možné len v prípade, že

porušenie ustanovení tohto zákona malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov

plánu. Sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu

reštrukturalizačného plánu) bolo umožnené, aby sa vyjadril aký konkrétny nepriaznivý

dopad má na neho schválenie plánu. Za účelom poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci

s poukazom na právo všetkých účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie, bola

poskytnutá sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu

reštrukturalizačného plánu) možnosť k veci sa vyjadriť pred konajúcim súdom na výsluchu,

ktorého konanie bolo zverejnené v obchodnom vestníku a na ktoré boli písomne predvolaní

spolu s dlžníkom a správcom. Sťažovateľ žiaden konkrétny nepriaznivý dopad (vplyv), ktorý

má na neho schválenie plánu neozrejmil, pričom konajúci súd žiaden nepriaznivý dopad

(vplyv), vzhľadom na porovnanie miery uspokojenia v konkurze a na základe

reštrukturalizačného plánu v prospech reštrukturalizácie, nezistil.

3. K tvrdeniu sťažovateľa, že existenciu spoločného záujmu veriteľa na prijatie

reštrukturalizačného plánu súd odôvodnil neakceptovateľným záverom, že

v reštrukturalizácii nemožno zohľadniť individuálny (egoistický) záujem jedného veriteľa na

úkor kolektívneho uspokojenia všetkých veriteľov (strana 15 napadnutého uznesenia)...

Konajúci súd sa podrobne zaoberal spoločným záujmom veriteľov s úmyslom

dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, pričom svoj

právny názor a spôsob ako k nemu dospel zdôvodnil v rozhodnutí. V rozhodnutí súd okrem

iného uviedol, že spoločným záujmom veriteľov je (musí byť) maximalizácia uspokojenia

pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov

s dlžníkom. Predložený reštrukturalizačný posudok je potom v súlade so spoločným

záujmom všetkých veriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytuje vyššiu mieru

uspokojenia ako v prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu a v čo najkratšom čase.

pri ekonomickej udržateľnosti plánu. Sťažovateľ poukazoval na mylné deklarovanie vyššej

miery uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii ako v konkurze, pričom svoje tvrdenia

nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol jedinú konkrétnu skutočnosť, z ktorej by

vyplývala dôvodnosť takejto námietky. Svoju argumentáciu nezdôvodnil a nepredložil jediný

dôkaz ani neuviedol relevantnú konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala správnosť

údajov v reštrukturalizačnom pláne. Sťažovateľ nepredložil (ani v čase rozhodovania súdu

po uplynutí 2 rokov od schválenia plánu) žiaden znalecký posudok, či odborné vyjadrenie.

V snahe dospieť k záveru, aký je spoločný záujem všetkých veriteľov a dosiahnuť

spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom bolo umožnené sťažovateľovi

(aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu reštrukturalizačného

plánu), aby vyjadril aký konkrétny záujem má v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí

nespravodlivosť uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným

veriteľom a aký konkrétny nepriaznivý dopad má na neho schválenie plánu. Za účelom

poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci s poukazom na právo všetkých účastníkov konania

na spravodlivé súdne konanie, bola poskytnutá sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí

podali súdu námietky proti schváleniu reštrukturalizačného plánu) možnosť k veci sa

vyjadriť pred konajúcim súdom na výsluchu, ktorého konanie bolo zverejnené v obchodnom

vestníku a na ktoré boli písomne predvolaní spolu s dlžníkom a správcom.

Individuálny (egoistický) záujem sťažovateľa (ktorý však ani na žiadosť súdu

v konaní neprezentoval a nekonkretizoval), možno vidieť (a tento záver súd uviedol na

strane 16 napadnutého rozhodnutia) v jeho správaní, teda v snahe zamedziť schváleniu

reštrukturalizačného plánu dlžníka, pričom ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu... č. k.

-283 zo dňa 27.02.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu... č. k.

-362 zo dňa 17.06.2016 o určení pohľadávky je sťažovateľ minoritným

nezabezpečeným veriteľom. Táto skutočnosť má potom logický dopad aj na posúdenie miery

uspokojenia tohto veriteľa v konkurze, nakoľko nie je pravdepodobné, že by si tento veriteľ

svoju pohľadávku prihlásil inak ako nezabezpečenú, opačný postup by bol totiž účelový

(vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia v incidenčnom konaní).

Ako z reštrukturalizačného plánu vyplýva miera uspokojenia nezabezpečených

veriteľov je v prípade konkurzu nulové. Ak teda sťažovateľ trvá na zamietnutí plánu, celkom

explicitne tým dáva najavo, že nechce byť uspokojený vôbec, a že rovnaký osud budú mať aj

všetci ostatní nezabezpečení veritelia. Jeho záujem v konkurze sa potom javí ako úplne

nelogický, v rozpore so spoločným záujmom ostatných nezabezpečených veriteľov.

V súvislosti s názorom, že ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným

záujmom všetkých veriteľov, jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým

vyústením väčšinového konsenzu veriteľov dlžníka, súd v tomto prípade v rozhodnutí

poukázal na skutočnosť, že v dôsledku prebiehajúcich incidenčných konaní nie je možné

jednoznačne určiť okruh skutočných veriteľov a výšku ich zistených pohľadávok, preto počet

hlasov, ktoré by vyjadrovali väčšinu, nie je možné jednoznačne určiť. Nakoľko dospel

k záveru, že popieranie veriteľov nebolo správcom vykonané účelovo a zákonodarca

neustanovil v zákonných ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii dôvod pre

zamietnutie plánu skutočnosť, že o pláne nehlasovala väčšina prihlásených veriteľov,

ktorým nezaniklo právo byť účastníkom konania, nemožno bez ďalšieho zamietnuť plán

z dôvodu, že o ňom nehlasovala väčšina veriteľov dlžníka (nakoľko táto väčšina nie je

v čase rozhodovania o pláne jednoznačne ustálená). Súčasne je potrebné poukázať na

skupinu veriteľov podriadených pohľadávok, ktorá podľa názoru konajúceho súdu nemá

právo hlasovať na schôdzi veriteľov, a je potom diskutabilné, ako je potrebné na týchto

veriteľov nazerať pri určovaní celku a väčšiny veriteľov.

4. K tvrdeniu sťažovateľa o skutočnosti, že súd v rozhodnutí zavádzajúco prezentoval

podstatné informácie o právoplatnom skončení incidenčného sporu o určenie popretej

pohľadávky sťažovateľa (zmätočne uviedol, že v incidenčnom konaní súd doposiaľ

neprávoplatne rozhodol o určení pohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia pohľadávky

návrh zamietol, pričom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd).

Napadnuté uznesenie Okresného súdu... č. k. -1109 bolo súdom vydané

dňa 03.10.2016. Potvrdzujúci Rozsudok Krajského súdu... č. k. -362 zo

dňa 17.06.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ

súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že bolo v incidenčnom spore dosiaľ neprávoplatne

rozhodnuté, je toto konštatovanie pravdivé, nakoľko právoplatnosť nadobudlo potvrdzujúce

rozhodnutie Krajského súdu... č. k. -362 až po vydaní napadnutého

rozhodnutia dňa 13.10.2016 (desať dní po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa

03.10.2016).“

5. Sťažovateľka na základe výzvy ústavného súdu zaujala k vyjadreniu okresného

súdu prostredníctvom právneho zástupcu svoje stanovisko v podaní z 2. marca 2017,

v ktorom uviedla:

«Vyjadrenie Okresného súdu...má domnelo spochybniť dôvodnosť ústavnej sťažnosti,

podanej proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 3.10.2016 č.k. -1109 o potvrdení

reštrukturalizačného plánu dlžníka... Podľa názoru Okresného súdu... je sporné uznesenie v

celom rozsahu zákonné a správne, keďže reštrukturalizácia dlžníka predstavuje výhodnejší

spôsob usporiadania vzťahov medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Sťažovateľ má mať, podľa

Okresného súdu Trenčín, individuálny (egoistický) záujem na vyhlásení konkurzu, a to

v neprospech ostatných veriteľov.

Tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení Okresného súdu... v celom rozsahu

odmietame, pričom poukazujeme na ich nepresnosť, neúplnosť a argumentačnú účelovosť.

Okresný súd... namieta, že sťažovateľ neuviedol žiaden konkrétny nepriaznivý vplyv,

resp. následok, ktorý v jeho sfére vyvolalo potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka.

Súčasne však opomenul zohľadniť, že:

a) reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona

č. .. (ďalej len „ZKR“). Zo znenia reštrukturalizačného plánu nie je možné

nijakým spôsobom abstrahovať záver o udržateľnosti reštrukturalizácie. Plán neobsahuje

žiadne konkrétne údaje ani informácie o podnikateľskej činnosti dlžníka, finančnom pláne

na obdobie splácania jednotlivých záväzkov, rozsah uzatvorených kontraktov, zoznam

zmluvných partnerov, očakávané obraty a výnosy z podnikateľskej činnosti v budúcich

obdobiach, ako aj zhodnotenie očakávaných ekonomických výsledkov podnikateľskej

činnosti;

b) z plánu nie je vôbec zrejmé, čo a s akým výsledkom mieni dlžník v rámci svojej

ďalšej podnikateľskej činnosti vykonávať. Reštrukturalizácia sa tak javí iba ako formálne

uskutočnená s jediným cieľom poprieť a následne ukrátiť pohľadávky jednotlivých veriteľov

v prospech dlžníka. Je neakceptovateľné, aby dlžník uskutočnil reštrukturalizáciu vlastných

záväzkov iba na základe všeobecných ekonomických pravidiel, ktoré majú domnelo

predstavovať individuálne pravidlá aplikované dlžníkom na svoju podnikateľskú činnosť.

Reštrukturalizačný súd musí v danom smere vykonávať prísnu a reálnu revíziu východísk

reštrukturalizácie, pričom sa nemôže obmedziť len na bezobsažné konštatovanie

o „výhodnosti reštrukturalizácie pred konkurzom“. Reštrukturalizácia totiž musí byť reálne

uskutočniteľná, a nie iba dlžníkom formálne deklarovaná;

c) majoritná časť veriteľov sa k reštrukturalizačného plánu nemohla vôbec vyjadriť,

nemohla ovplyvniť jeho obsah a nemohla vykonávať svoje hlasovacie a iné práva

v reštrukturalizácii.

Skúmanie zákonných podmienok pre potvrdenie reštrukturalizačného plánu je

normatívnou povinnosťou súdu. Súd túto povinnosť nemôže prenášať na veriteľov, ani

odvodzovať rozsah prieskumnej činnosti súdu od rozsahu podaných námietok proti plánu

( ). Podotýkame, že Okresný súd... reštrukturalizačný plán dlžníka zjavne

vôbec neskúmal, a to z hľadiska jeho udržateľnosti v praxi, ani z hľadiska reálneho splnenia

obligatórnych obsahových náležitostí plánu. Inak by identifikoval nasledujúce nedostatky:

- z analýzy predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka (bod 1.7.1 opisnej

časti reštrukturalizačného plánu) nemožno určiť, akým spôsobom bude dlžník zabezpečovať

prevádzku svojho podniku. Dlžník iba formálne konštatuje, že bude pokračovať v prevádzke,

bude si starostlivo vyberať zmluvných partnerov a bude povinný dosahovať zisk

z podnikateľskej činnosti na plnenie záväzkov z plánu. S akými obchodnými partnermi bude

obchodovať a akú výšku zisku možno očakávať však dlžník neuvádza. pritom vyžaduje,

aby plán obsahoval podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku

podniku alebo aspoň jeho časti. Z reštrukturalizačného plánu musí vyplývať, či dlžník má

potrebné prostriedky na vykonanie podnikateľskej činnosti, či má uzatvorené zmluvy na

budúce plnenia (zákazky) a pod. (ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Komentár C.H.BECK. Bratislava 2012, s. 905);

- opatrenia na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka (bod

1.7.2 opisnej časti reštrukturalizačného plánu) sú výlučne všeobecné. Ide o exemplifikatívny

výpočet možných opatrení (zníženie nákladov prevádzky podniku, eliminácia nesplácania

ďalších záväzkov, zrušenie výkonu neefektívnych prác, zlepšenie organizácie práce a pod.)

bez ich individualizácie na konkrétne podmienky podnikania dlžníka. Z plánu tak nie je

zrejmé ako dlžník dosiahne vymedzený účel (ktorý nie je definovaný), ktoré konkrétne

pracovné pozície zruší, ako posilní organizáciu práce, či a ktoré prevádzkové náklady

obmedzí a aké prevádzkové náklady vôbec v skutočnosti má. Zároveň konštatovanie o tom,

že dlžník bude pokračovať v podnikateľskej činnosti a bude uzatvárať zmluvy s obchodnými

partnermi neposkytuje reálny obraz o ďalšom podnikaní dlžníka. To vyvoláva relevantné

pochybnosti o skutočnej motivácii dlžníka pri reštrukturalizácii;

- 1.8.2 opisnej časti reštrukturalizačného plánu vymedzuje, že uskutočniteľnosť

reštrukturalizácie je primárne podmienená dosahovaním plánovaných parametrov tržieb za

súčasnej prísnej kontroly nákladov. Parametre tržieb však plán neobsahuje (!);

- v bode 1.10.1 opisnej časti reštrukturalizačného plánu dlžník odkazuje pri skúmaní

predpokladov väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov na finančnú a obchodnú situáciu,

ktorú údajne analyzoval v predchádzajúcom texte plánu. Finančný či obchodný plán dlžníka

však v reštrukturalizačnom pláne absentuje. Navyše, dlžník sa pri posudzovaní miery

možného uspokojenia v konkurze odvoláva na predpokladaný výťažok, ktorý uvádza len

odhadom. Porovnanie uspokojenia veriteľov pritom musí byť v opisnej časti plánu

konkretizované a zdôvodnené vždy tak, aby bol každý veriteľ schopný si tieto prepočty

overiť a skontrolovať, či skutočne zodpovedajú realite (POSPÍŠIL, B. a kol: Zákon o

konkurze a reštrukturalizácii. Komentár Wolters Kluwer. Bratislava 2016, s. 741). Ak teda

dlžník uvádza len odhad, musí minimálne uviesť mechanizmus, na základe ktorého dospel

k odhadovanej sume, čo rovnako neuviedol...

Je zrejmé, že v reštrukturalizačnom pláne dlžníka absentujú podstatné náležitosti

v zmysle . Ak teda Okresný súd... potvrdil takýto reštrukturalizačný plán,

evidentne nevykonal náležitú zákonnú prieskumnú činnosť v rozsahu, v akom mu to ukladá

. Je pritom irelevantné, či a v akom rozsahu veritelia nedostatky plánu namietali.

Okresný súd... vo svojom vyjadrení označil údajnú existenciu individuálneho

(egoistického) záujmu sťažovateľa na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Okresný súd...

však opomína podstatnú skutočnosť, a to, že reštrukturalizácia dlžníka bola realizovaná bez

účasti majoritných veriteľov ( , SKODA & SKODA, s.r.o.

a sťažovateľ), ktorí disponovali spolu pohľadávkami vo výške 1.171.657,48 EUR, čo

výrazne presahovalo nadpolovičnú väčšinu hlasov na schvaľovacej schôdzi veriteľov.

Reštrukturalizačný plán bol pritom prijatý veriteľmi, ktorých hlasovacie práva

predstavovali iba 39.047 hlasov (bez veriteľov podriadených pohľadávok).

Reštrukturalizácia tak bola uskutočnená bez aktívnej účasti väčšiny veriteľov dlžníka,

ktorých podiel na celkovom objeme pohľadávok predstavoval 97 % (!).

Všetci majoritní veritelia pritom vzniesli námietky proti reštrukturalizačnému plánu

dlžníka. Záujem na zamietnutí reštrukturalizačného plánu preto nemožno vyvodiť z toho, že

ústavnú sťažnosť podal iba sťažovateľ (ako sa nesprávne domnieva Okresný súd...), ale

v kontexte toho, že námietky proti reštrukturalizačnému plánu boli vznesené majoritnými

veriteľmi s 97%-nou účasťou na celkovom objeme prihlásených pohľadávok.

Absurdne vyznieva aj tvrdenie, že výsledok incidenčného konania nemohol mať vplyv

na sporné uznesenie. Zdôrazňujeme, že Okresný súd ..mal v čase vydania sporného

uznesenia nepochybne vedomosť o skončení incidenčného konania o určení pohľadávky

sťažovateľa. Sťažovateľ totiž v podaní označenom ako „opakovaná žiadosť veriteľa

o zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka“ zo dňa 10.8.2016 súdu oznámil, že došlo

ku skončeniu identifikovaného konania. Zároveň uviedol aj to, že ak by nebola jeho

pohľadávka účelovo popretá, mohol by ovplyvniť hlasovanie na schvaľovacej schôdzi

a reštrukturalizačný plán by nebol prijatý.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľ naďalej v celom rozsahu trvá na

svojej ústavnej sťažnosti.»

6. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania zhodne oznámili, že súhlasia

s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd na tomto základe podľa § 30

ods. 2 upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Po podrobnom posúdení sťažnosti, napadnutého uznesenia okresného súdu,

vyjadrení okresného súdu a sťažovateľky a príslušných spisov okresného súdu sp. zn.

a sp. zn. dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná.

II.

8. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svojich nosných úvah

vyslovených vo svojom náleze sp. zn. z 20. apríla 2016 v bodoch 9 až 17,

ako aj záverov o (ne)správnosti aplikácie (výkladu) príslušných ustanovení zákona

o konkurze a reštrukturalizácie, ktoré napáda opätovne sťažovateľka [okrem dôvodov

uvedených v bode 25 uvedeného nálezu v písm. i) až iii) brojí najmä proti nesprávnemu

prístupu okresného súdu, ktorý mal namietané nedostatky ad absurdum odstrániť podľa nej

len formálne].

9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nevidí relevantný dôvod na

opätovné podrobné pomenovanie jadra nastoleného problému (ústavný súd

v predchádzajúcom náleze na to poukázal v bodoch 20 až 34, pozn.), pretože sú

sťažovateľke a okresnému súdu dobre známe, a preto ich detailnejšie už nebude citovať aj

v tomto náleze. Pri posudzovaní tejto sťažnosti sa ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) predovšetkým zameral na to, či okresný súd viazaný vysloveným

právnym názorom ústavného súdu ústavne konformným, presvedčivým a hlavne

spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov) spôsobom sa vysporiadal s danosťou,

prípadne absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu a interpretáciou právnych

noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie pri rešpektovaní materiálnej rovnosti

všetkých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní ().

10. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj

vo väzbe na citované východiská sa ústavný súd oboznámil aj so spisom okresného súdu

sp. zn. , a to predovšetkým úkonmi okresného súdu po doručení nálezu

ústavného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. mája 2016 (od č. l. 880 až do č. l. 1123)

a zistil tieto podstatné skutočnosti:

Dňa 8. júna 2016 (č. l. 880 v spise) – okresný súd dal pokyn na publikovanie nálezu

ústavného súdu v obchodnom vestníku – zverejnený 15. júna 2016), zaslanie jeho kópie

dlžníkovi (prevzal 27. júna 2015), aby sa vyjadril k nezahrnutiu všetkého majetku do

reštrukturalizačného plánu (v súvislosti s porovnaním výnosnosti konkurzu

a reštrukturalizácie), k účelovosti podnetu na popretie pohľadávok veriteľov (osobitne ku

každej pohľadávke) a k rozporu plánu so spoločným záujmom veriteľov, prípadne

k ostatným dôvodom na zamietnutie plánu a taktiež túto požiadavku zaslal aj správcovi

(prevzal výzvu 14. júna 2015), ktorého navyše požiadal, aby vysvetlil, akými úvahami sa

riadil pri hodnotení oprávnenosti pohľadávok, či a aké vykonal vlastné šetrenie, resp. či

vychádzal len z tvrdení dlžníka a existencie súdnych sporov, ku kritériám pre vytvorenie

skupín a zaraďovaniu pohľadávok do týchto skupín. Súčasne ho vyzval, nech oznámi

a prípadne preukáže, že zo strany dlžníka je reštrukturalizačný plán plnený. Okrem toho

predvolal sťažovateľku a veriteľa , na výsluch

12. júna 2016 (zverejnil to tiež v obchodnom vestníku) a zisťoval stav konaní na Krajskom

súde v Trenčíne, okresnom súde, Okresnom súde Prievidza a na Okresnom súde Banská

Bystrica, ktoré súviseli so žalobami veriteľov o určenie popretých pohľadávok, či sú

právoplatne alebo aj neprávoplatne skončené (rozhodnutia a žaloby sú pripojené na č. l. 883

až č. l. 896, č. l. 912 až č. l. 914, č. l. 932 až č. l. 948 a pod.).

Správca dlžníka doručil svoje vyjadrenie k veci okresnému súdu 24. júna 2016

(v spise na č. l. 949 až č. l. 955 – k sťažovateľke a nálezu ústavného súdu je vyjadrenie

správcu uvedené v časti I bodoch 1a, 2, 3 a tiež v časti II bodoch 1 až 3 a časti IV bodoch 1

až 5).

Dlžník svoje vyjadrenie (č. l. 983 až č. l. 985) doručil okresnému súdu 6. júla 2016.

Dňa 12. júla 2016 sa uskutočnil na okresnom súde výsluch správcu, dlžníka,

právneho zástupcu sťažovateľky a veriteľa (Sociálna poisťovňa).

Dňa 5. septembra 2016 doručila sťažovateľka okresnému súdu opakovanú žiadosť

o zamietnutie reštrukturalizačného plánu (č. l. 1081 až č. l. 1086).

11. V písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd následne v reakcii

na nález ústavného súdu v podstatnom uviedol tieto skutočnosti:

„a) podstatné porušenie ustanovení o náležitostiach plánu, postupe pri príprave

plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý

vplyv na niektorého z účastníkov plánu“ [argumentácia sťažovateľky k tomuto bodu je

podrobne uvedená v bode 5 tohto nálezu jej vyjadrenia k stanovisku okresného súdu, pričom

okresný súd iba zopakoval to, čo konštatoval už v predchádzajúcom uznesení na s. 8 a 9 –

č. l. 363 a č. l. 364 – pozri uznesenie okresného súdu sp. zn. z 23. decembra

2014, bod 21: znenie tohto bodu začínajúce vetou „Veriteľ Sociálna poisťovňa...“ je navlas

totožné so znením nového odôvodnenia uznesenia aj v bode 35 a pôvodným znením

v uznesení okresného súdu z 23. decembra 2014 na s. 9, č. l. 364, druhý odsek, pozn.).

V bode 22 okresný súd uvádza:

„Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že boli dodržané

ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, vrátane jeho

príloh a súčasne súd nezistil, ani žiaden z účastníkov plánu netvrdil žiadne konkrétne

skutočnosti, pre ktoré by bolo možné ustáliť, že pri príprave plánu neboli dodržané pravidlá

spolupráce medzi dlžníkom, správcom a veriteľským výborom; plán nebol schválený

veriteľským výborom zákonným spôsobom; účastníkom nebolo umožnené nahliadať do

plánu v súlade so zákonom; boli porušené pravidlá ohľadne žiadosti o zmenu plánu; plán

bol opravovaný v rozpore so základnými pravidlami a súčasne, že by porušenie takéhoto

pravidla malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súčasne by porušenie

zákonných pravidiel týkajúcich sa plánu muselo mať podstatný charakter a muselo by mať

za následok, že účastník plánu nemohol dosiahnuť pre seba lepšie postavenie na základe

plánu, ako by dosiahol v prípade dodržania týchto pravidiel. Po podrobnom preštudovaní

námietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd dospel k záveru, že námietky veriteľov

v tomto smere nie sú dôvodné, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že veritelia vo svojich

námietkach a podaniach smerujúcich proti schváleniu plánu neuvádzali a už vôbec

nepreukazovali žiadne konkrétne tvrdenia, len všeobecne poukazovali na existenciu

dôvodov na zamietnutie plánu dlžníka. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. a

ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle súd nezistil, že by boli tak

podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu,

postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, že

by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu.

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných

výhod niektorému účastníkovi plánu.“

V bode 23 okresný súd na začiatku zopakoval to, čo konštatoval už

v predchádzajúcom uznesení na s. 9, č. l. 364 – pozri uznesenie okresného súdu sp. zn. 40 R

2/2014 z 23. decembra 2014, pozn.), a potom uviedol:

„Úlohou správcu v lehote na popieranie pohľadávok nie je vykonanie úplného

skutkového dokazovania za účelom zistenia oprávnenosti veriteľom prihlásenej pohľadávky.

V lehote na popieranie pohľadávok, ktorá je 30 dní a ktorú na rozdiel od konkurzu nie je

možné predĺžiť, to ani nie je objektívne možné. Úlohou správcu nie je zistenie pohľadávky

(zistenie pohľadávky je až právnym následkom nepopretia pohľadávky), ale zistenie, či tu

neexistujú faktické alebo právne skutočnosti, ktoré robia pohľadávku spornou. Rovnako

nepatrí do právomoci správcu obrátiť sa na súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou

výkladu implementovanej a harmonizovanej právnej úpravy. Nie je oprávnením správcu,

ale jeho zákonnou povinnosťou spornú pohľadávku poprieť. Naopak, porušenie tejto

povinnosti môže zakladať sekundárne právne povinnosti zodpovednostného charakteru.

Správca v konaní poprel viaceré pohľadávky.

24. Popretý veriteľ je najväčším nepodmieneným

a nepodriadeným prihláseným veriteľom. Celková výška pohľadávok veriteľa predstavuje

cca 47,81 % z celkovej prihlásenej sumy prihlásených pohľadávok všetkých veriteľov (vo

výške 3.563.121,78 EUR). Zo spisu vyplýva, že dlžník sa preukázateľne kvalifikovane

a aktívne bránil a bráni proti veriteľom uplatneným pohľadávkam, a to v období dávno pred

začatím reštrukturalizačného konania, je preto nelogické tvrdiť, že správca popretím takejto

pohľadávky postupoval účelovo. Na Okresnom súde Prievidza sa vedú spory o určenie

neplatnosti zmlúv o pôžičke: sp. zn. (konanie o určenie neplatnosti zmluvy

o pôžičke zo dňa 05.09.2008 na sumu 132.775,67 Eur, v ktorom bolo doposiaľ

neprávoplatne rozhodnuté, že zmluva je neplatná v časti príslušenstva a platná v časti

istiny; sp. zn. (konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa

12.08.2008 na sumu 165.969,59 Eur, v ktorom bolo doposiaľ neprávoplatne rozhodnuté, že

zmluva je neplatná; sp. zn. (konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo

dňa 12.08.2008 na sumu 232.357,43 Eur, v tejto veci súd doposiaľ nerozhodol).

25. Dlžník (resp. tretie subjekty: TECHNOL, s.r.o.) viedol v minulosti, resp. vedie

s veriteľom Sberbank Slovensko, a.s. súdny spor. Dlžník sa tak aktívne bránil proti

veriteľovi uplatnenej pohľadávky v období dávno pred tým, než veriteľ inicioval konkurzné

konanie voči dlžníkovi, je preto nelogické tvrdiť, že správca popretím takejto pohľadávky

postupoval účelovo. Z odôvodnenia popretia predmetnej pohľadávky správcom v zozname

pohľadávok vyplýva, že správca nepoprel pohľadávku veriteľa výlučne z dôvodov

uvádzaných dlžníkom. Veriteľ nepreukázal viacero relevantných skutočností, pričom

zabezpečenie zabezpečovacím právom podľa právneho názoru správcu vôbec nevzniklo.

Celková výška pohľadávky (spolu s príslušenstvom) veriteľa Sberbank Slovensko, a.s.

predstavuje len cca 5.5 % z celkovej prihlásenej sumy prihlásených pohľadávok všetkých

veriteľov (vo výške 3.563.121,78 Eur), tento veriteľ je v predmetnom reštrukturalizačnom

konaní s poukazom na výšku pohľadávky minoritným veriteľom. V incidenčnom konaní súd

doposiaľ neprávoplatne rozhodol o určení pohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia

pohľadávky návrh zamietol, pričom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd.

26. Rovnako popretie pohľadávok Daňového úradu Trenčín súd nepovažuje za

účelové. Konkrétne pohľadávka správcu dane na zaplatenie dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 216.600,01 Eur, ktorej právnym dôvodom

bolo podané daňové priznanie samotného dlžníka (na ktorú výslovne poukazoval ÚS SR),

ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok bola popretá primáme z dôvodu spornosti jej trvania

(t.j. existencie v uplatnenej výške), nie z dôvodu spornosti jej vzniku s poukazom na rozpor

vnútroštátnej právnej úpravy, a to zákona o DPH s európskou smernicou o DPH, ktorý

konštatoval aj súdny dvor európskej únie v rozhodnutí KOVOZBER proti Daňový úrad

Košice vo veci C-120/15. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že postupy daňových úradov

pokiaľ ide o vyčísľovanie a započítavanie úrokov z omeškania z vyplácaných vyplácaných

nadmerných odpočtov DPH boli nesprávne. V prípade iných pohľadávok predstavujúcich

sankčný postih Daňového úradu (pokuta, sankčné úroky), bol podľa zoznamu pohľadávok

sporný aj právny dôvod ich vzniku. V incidenčnom konaní súd doposiaľ neprávoplatne

rozhodol o určení pohľadávky veriteľa...

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd

nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím

31. Správca každému prítomnému veriteľovi na schvaľovacej schôdzi priznal

hlasovacie práva v súlade s , tretia veta tak, že na každé jedno euro

zistenej sumy zistenej pohľadávky priznal správca prítomnému účastníkovi plánu jeden

hlas, ako vyplýva aj zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze. Nakoľko na schvaľovacej

schôdzi bol prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať, schvaľovacia schôdza bola

uznášaniaschopná.

32. Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu

len v rozsahu nepopretej pohľadávky a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná

o zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať

zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do

zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená

čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky (viď tretia veta

ustanovenia na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má

účastník plánu jeden hlas). Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorých

zabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na

schvaľovacej schôdzi. Tento záver súdu jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 126 ods. 3

vety tretej (v znení účinnom od 01.01.2011), podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ,

ktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú

právnu úpravu schôdze veriteľov, ktorá sa aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je

v § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému

veriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by

si ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú aj keby veriteľom vôbec nebola

a mohla by rozhodovať o schválení plánu. (Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD, Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii, komentár k § 146, Hečkova edícia komentované zákony,

strana 931).

33. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili odôvodnené

námietky proti prijatiu plánu - veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ SKODA & SKODA

s.r.o. a veriteľ a ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté

čo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi...

36. Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou

väčšinou hlasov prítomných veriteľov.

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov

37. Pri posudzovaní plánu súd musí definovať spoločný záujem všetkých veriteľov,

nájsť spravodlivú rovnováhu medzi právnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Každý

účastník plánu mal možnosť v procese schvaľovania plánu (prostredníctvom veriteľského

výboru, na schôdzi veriteľov, priamo súdu písomne, resp. na výsluchu dňa 12.07.2016

predniesť svoj záujem v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí nespravodlivosť

uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným veriteľom a aký

konkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na neho. Okrem veriteľov Sberbank

Slovensko, a.s. (a to až pri výsluchu dňa 12.07.2016),

a Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, žiaden z veriteľov nenamietal rozpor plánu so

spoločným záujmom veriteľov (veriteľ ŠKODA & ŠKODA s.r.o. namietal neumožnenie

hlasovať zabezpečeným veriteľom s poukazom na , zohľadnenie hlasov

podriadených veriteľov na účely zistenia, či bol reštrukturalizačný plán prijatý alebo nie).

38. V žiadnom z podaní veriteľov Sberbank Slovensko, a.s., -

. a Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave nie sú uvádzané žiadne konkrétne

tvrdenia dôvodov pre ktoré, je plán v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,

v čom konkrétne vidia nespravodlivosť uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii

oproti ostatným veriteľom a aký konkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na nich.

39. Predložený reštrukturalizačný plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom

rozpore so spoločným záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov,

nakoľko z neho jednoznačne vyplýva vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli

v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno

vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je

pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia

úpadku. Nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má

likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je

zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho

rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3

písm. c) a d) ). Je samozrejmé, že dôsledkom úspešnej reštrukturalizácie právnickej

osoby je jej ďalšia existencia, na rozdiel od konkurzu, kde zrušením konkurzu dochádza ex

offo aj k zrušeniu obchodnej spoločnosti ( ) a jej

následnému výmazu z obchodného registra, a teda k jej právnemu zániku. Požiadavka

uprednostnenia reštrukturalizácie sa dá vyvodiť aj priamo z textu , ktorý preferuje

riešenie ekonomických problémov dlžníka reštrukturalizáciou pred konkurzom napr.

v ustanovení , keď umožňuje prerušiť konkurzné konanie, ak dlžník

preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku.

40. Spoločným záujmom veriteľov je (musí byť maximalizácia uspokojenia

pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov

s dlžníkom. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabrániť individuálnemu uplatňovaniu

a výkonu práva jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.

Dosiahnutie spravodlivého usporiadania sporných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom nie

je možné inak, ako rozhodnutím súdu v konaní o určenie takýchto pohľadávok. Predložený

reštrukturalizačný posudok je podľa názoru súdu v súlade so spoločným záujmom všetkých

veriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytuje vyššiu mieru uspokojenia ako

v prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu a v čo najkratšom čase, pri ekonomickej

udržateľnosti plánu.

41. K tvrdeniu veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. o mylnom deklarovaní vyššej miery

uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii ako v konkurze a veriteľa Sociálna poisťovňa, so

sídlom v Bratislave, že uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii sa oproti konkurzu nejaví

ako výhodnejšia je potrebné uviesť, že veritelia svoje tvrdenia nijakým spôsobom

neodôvodnili, neuviedli jedinú konkrétnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala dôvodnosť

takýchto námietok. Veritelia svoju argumentáciu nezdôvodnili a nepredložili jediný dôkaz

ani neuviedli relevantnú konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala správnosť údajov

v reštrukturalizačnom pláne. Veritelia nepredložili (ani po uplynutí 2 rokov od schválenia

plánu) žiaden znalecký posudok, či odborné vyjadrenie. V reštrukturalizačnom konaní,

ktoré je zložito štruktúrovaným právnym procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený

povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem

veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách

rôznych dlžníkov v závislosti od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých

(skupín) veriteľov. Spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom

a neúplnom) uspokojení veriteľov v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje

s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa,

ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je

dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má

svoj právny dôvod, na základe ktorého tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci

záväzok, a individuálny veriteľ spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť

v akomkoľvek rozsahu ukrátený pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia

iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka. To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý

nezohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie

individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich

kolektívneho uspokojenia...

43. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale

aj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje

rozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu Ústavný súd pritom už vo svojej

rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní

ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr.

), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho

rozhodnutia na účastníkov konania (napr. ). Samozrejme, platí, že obsah

pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. Nájsť

spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov

v reštrukturalizácii nie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto

úlohu rezignovať a aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo

vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným

veriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje

črty spravodlivého.

44. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov,

jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinového

konsenzu veriteľov dlžníka. V tomto prípade v dôsledku prebiehajúcich incidenčných konaní

však nie je možné jednoznačne určiť okruh skutočných veriteľov a výšku ich zistených

pohľadávok, preto počet hlasov, ktoré by vyjadrovali väčšinu, nie je možné jednoznačne

určiť. Nakoľko súd dospel k záveru, že popieranie veriteľov nebolo správcom vykonané

účelovo a zákonodarca neustanovil v zákonných ustanoveniach dôvod pre zamietnutie

plánu skutočnosť, že o pláne nehlasovala väčšina prihlásených veriteľov, ktorým nezaniklo

právo byť účastníkom konania, nemožno bez ďalšieho zamietnuť plán z dôvodu, že o ňom

nehlasovala väčšina veriteľov dlžníka (nakoľko táto väčšina nie je v čase rozhodovania

o pláne jednoznačne ustálená). Súčasne je potrebné poukázať na skupinu veriteľov

podriadených pohľadávok, ktorá podľa názoru súdu nemá právo hlasovať na schôdzi

veriteľov, a je potom diskutabilné, ako je potrebné na týchto veriteľov nazerať pri určovaní

celku a väčšiny veriteľov.

45. V súvislosti s povinnosťou súdu nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými

záujmami jednotlivých veriteľov v reštukturalizácii súd uvádza, že podľa jeho názoru, je

potvrdenie reštrukturalizačného plánu spravodlivé pre všetkých veriteľov, ktorí budú

v rámci reštrukturalizácie uspokojení vo väčšom rozsahu ako v konkurze. Tu súd opätovne

poukazuje na skutočnosť, že závery a údaje uvedené v reštrukturalizačnom pláne neboli

žiadnym relevantným spôsobom spochybnené. Súčasne žiaden z veriteľov súdu

nešpecifikoval svoj záujem v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí nespravodlivosť

uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným veriteľom a aký

konkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na neho.

46. Ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -283 zo dňa

27.02.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. -283 zo dňa

17.06.2016 o určení pohľadávky, ktoré bez vyznačenia právoplatnosti predložil sám veriteľ

Sberbank Slovensko, a.s. vyplýva, že veriteľ Sberbank Slovensko, a.s. je minoritným

nezabezpečeným veriteľom. Táto skutočnosť má potom logický dopad aj na posúdenie miery

uspokojenia tohto veriteľa v konkurze, nakoľko nie je pravdepodobné, že by si tento veriteľ

svoju pohľadávku prihlásil inak ako nezabezpečenú, opačný postup by bol totiž účelový

(vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia v incidenčnom konaní). Ako

z reštrukturalizačného plánu vyplýva miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov je

v prípade konkurzu nulové. Ak teda tento nezabezpečený veriteľ trvá na zamietnutí plánu,

celkom explicitne tým dáva najavo, že nechce byť uspokojený vôbec, a že rovnaký osud

budú mať aj všetci ostatní nezabezpečení veritelia. Jeho záujem v konkurze sa potom súdu

javí ako úplne nelogický, v rozpore so spoločným záujmom ostatných nezabezpečených

veriteľov.

47. Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu sp. zn.

súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky a keďže nezistil žiadne

dôvody na jeho zamietnutie v zmysle (pričom test každého

z dôvodov na zamietnutie plánu stanovených v ustanovení súd vykonal

a zdôvodnil vyššie), reštrukturalizačný plán dlžníka..., ktorý bol prijatý schvaľovacou

schôdzou dňa 03.12.2014 vo všetkých skupinách ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov

prítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, potvrdil.

48.O skončení reštrukturalizácie súd rozhodol podľa

Z. z...“

12. Po oboznámení sa s citovaným písomným odôvodnením napadnutého uznesenia

okresného súdu možno konštatovať, že okresný súd svoje rozhodnutie nepochybne

obsiahlejšie a aj konkrétnejšie odôvodnil, ako to bolo predtým v roku 2014, a preto jeho

odôvodnenie ústavný súd považuje z ústavnoprávneho hľadiska za dostačujúce. Ústavný

súd sa teda nestotožňuje s vyjadrením sťažovateľky, ktorá tvrdí, že odôvodnenie bolo opäť

všeobecné a príliš formalistické.

13. Je síce pravdou, že u niektorých veriteľov (aj sťažovateľky) popretých

pohľadávok bol tento stav závislý od výsledku incidenčných konaní a okresný súd mal

poznatky v čase rozhodovania, že sťažovateľka sa v konaní vedenom pred okresným súdom

pod sp. zn. domáhala žalobou z 26. augusta 2014 o určenie popretej

pohľadávky podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti dlžníkovi, že

pohľadávka vo výške 196 127,09 € (istina a úroky z omeškania) vyplývajúca zo zmluvy

o úvere z 12. apríla 2007, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného vedenej okresným

súdom pod sp. zn. , zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 118, je v celom

rozsahu oprávnená a zistená ako vymáhateľná pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím

právom, ale správca (povedal to neskôr aj okresný súd a krajský súd, pozn.) dôvodne poprel

zabezpečovacie práva k tejto pohľadávke. K tomu je potrebné uviesť, že správca vo svojom

vyjadrení z 23. júna 2016 na s. 2 tiež uviedol, že „celková výška pohľadávka (spolu

s príslušenstvom) veriteľa predstavuje len cca 5,5 % z celkovej prihlásenej sumy

prihlásených pohľadávok všetkých veriteľov (vo výške 3.563.121,79 Eur). Sberbank

Slovensko, a. s. je v predmetnom reštrukturalizačnom konaní s poukazom na výšku

pohľadávky minoritným veriteľom“. To znamená, že sťažovateľka nebola sama majoritným

veriteľom a nie je jasné ani to, že s pohľadávkami ďalších veriteľov –

a Daňového úradu Trenčín, ktoré boli správcom popreté, to predstavovalo spolu

až 97 % z celkových pohľadávok [incidenčné konania (č. l. 170 v spise) – prvý veriteľ podal

žaloby, ktoré sú vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a Daňový úrad žalobu, ktorá je vedená pod sp. zn. . Tieto

konania nie sú stále právoplatne skončené a ústavný súd nemôže prejudikovať výsledok

týchto konaní].

14. Na pojednávaní konanom 13. februára 2015 (č. l. 199) vzniesol právny zástupca

sťažovateľky námietku, že žalovaný okrem svojich tvrdení „nepredložil žiadne listinné

dôkazy, ktorými by preukázal existenciu svojej akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi...“

V tejto súvislosti sťažovateľka na pojednávaní ako dôkaz predložila okresnému súdu

rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 16. októbra 2014, ktorým bol zamietnutá

žaloba správcu konkurznej podstaty úpadcu o určenie neplatnosti dražby a určenie

vlastníckeho práva (právoplatný 3. januára 2015 – č. l. 206 v spise, pozn.).

15. Prvým výrokom v rozsudkom sp. zn. z 27. februára 2015 okresný

súd určil, že žalobca (sťažovateľka, pozn.) je veriteľom inej vymáhanej pohľadávky proti

žalovanému vo výške 196 127,09 € z titulu zmluvy o úvere prihlásenej do

reštrukturalizačného konania, a druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol

predovšetkým z dôvodu, že správca dôvodne poprel zabezpečovacie právo. Proti rozsudku

podali odvolania žalovaný 10. apríla 2015 (proti výroku I – č. l. 289 až č. l. 293) a žalobca

28. apríla 2015 (proti výroku II – č. l. 318 až č. l. 321).

16. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 17. júna 2016 napadnutý

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 27. februára 2015 v celom rozsahu

potvrdil ako vecne správny a bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 29. júla 2016

– pozri doručenku v spise na č. l. 367, a žalovanému, ktorý neprevzal zásielku na adrese

, , bol rozsudok po

neúspešnom doručení 27. júla 2016 a opakovane 28. júla 2016 vrátený z pošty 17. augusta

2016. Po zisťovaní trvalého pobytu žalovaného v registri obyvateľov (č. l. 369) okresný súd

dal pokyn 16. septembra 2016 na doručenie rozsudku žalovanému, ktorý ho prevzal až

13. októbra 2016 (pozri doručenku pripojenú k č. l. 370), keď rozsudok nadobudol aj

právoplatnosť.

17. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:

„... súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy

vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia určil, že

žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur

z leasingovej zmluvy č. 130796 prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. prihláškou č. 1 zo dňa 23.06.2014 zapísanej

v zozname pohľadávok pod č. 156. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku neboli v právnej veci splnené podmienky...

Súd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci správne po

právnej stránke posúdil, že žalovaný platne pristúpil k záväzku vyplývajúceho zo zmluvy

o úvere uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o.. Žalovaný v konaní

tvrdil, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil zanikla. Toto svoje tvrdenie súdu prvého

stupňa nepreukázal. Neuniesol tým dôkazné bremeno svojich tvrdení...

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané platné uzatvorenie

zmluvy o úvere medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o.. Rovnako mal

z predloženého Dodatku č. 1 k zmluve o úvere preukázané platné pristúpenie k záväzku

z uvedenej zmluvy o úvere zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi

konania sporné ani neboli. Nebolo sporné a žiadna zo zúčastnených strán ani

nespochybnila uznanie záväzku, ktoré bolo uskutočnené aj zo strany žalovaného vo forme

notárskej zápisnice zo dňa 07.09.2009, v rámci ktorej žalovaný výslovne vyhlásil, že uznáva

svoj záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 260.792,57 eur, pričom išlo o výšku vyčíslenej

úverovej pohľadávky ku dňu 04.09.2009. Uvedenou zmluvou ako aj vyhlásením žalovaného

v notárskej zápisnici, žalobca dostatočne preukázal existenciu do reštrukturalizácie

prihlásenej pohľadávky v časti istiny. Ak žalovaný chcel byť v konaní úspešný, musel

v konaní preukázať zánik tejto pohľadávky a to splnením resp. iným spôsobom. Žalovaný

v konaní tvrdil, že jeho pohľadávka voči žalobcovi (v celom rozsahu) zanikla z dôvodu

započítania postúpenej pohľadávky zo strany spoločnosti TECHNOL, s.r.o.. K tomuto

spôsobu zániku súd uvádza, že žalovaný zánik jeho pohľadávky týmto spôsobom nijak

nepreukázal. Nepreukázal, že by na neho bola postúpená pohľadávka dlžníka spoločnosti

TECHNOL, s.r.o., rovnako nepreukázal ani uskutočnenie započítacieho prejavu. Žalovaný

v uvedenom prípade všetko iba tvrdil, nič nepreukázal. Samotná zmluva medzi dlžníkom

TECHNOL, s.r.o. a žalobcom obsahovala výslovný zákon (správne má byť zákaz, pozn.

ústavného súdu) jednostranného započítania pohľadávok dlžníka, spoločnosti TECHNOL,

s.r.o. voči žalobcovi. Toto ustanovenie bolo zakotvené v článku 11 bod 11.2.4 Dodatku č. 1,

ktorého súčasťou bola aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca

pristúpil k záväzku dlžníka, spoločnosti TECHNOL, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že o tomto

zákaze žalovaný vedel, napriek tomu mala byť na neho postúpená pohľadávku dlžníka

TECHNOL, s.r.o., ktorý týmto dohodu účastníkov obchádzajúcim spôsobom mal započítať

na pohľadávku žalobcu voči nemu. Súd postúpenie pohľadávky v určitej konkrétnej výške zo

strany spoločnosti TECHNOL, s. r.o. na žalovaného, v konaní preukázané nemal. Avšak aj

keby bola uvedená žalovaným tvrdená skutočnosť preukázaná, súd poukazuje na § 265

, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým

obchodným stykom, nepožíva právnu ochranu. Preto aj uplatnenie práva v podobe

započítania zo strany žalovaného, v prípade jeho preukázania v konaní, by konajúci súd

nahliadal na toto započítanie uvedeným spôsobom. Žalovaný poukazoval na neplatnosť

dojednania o vylúčení započítania pohľadávok, súd k uvedenému poukazuje na zásadu

zmluvnej voľnosti, v zmysle ktorej uvedené ustanovenie nie je v rozpore a umožňuje

účastníkom si vzájomné právne vzťahy upraviť odlišne od zákonnej úpravy. V uvedenej

časti, a to y časti istiny, preto súd mal preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, a naopak,

nemal preukázanú dôvodnosť popretia v tejto časti prihlásenej pohľadávky v časti popretia

výšky, právneho dôvodu zo strany správcu. V časti prihlásených úrokov z omeškania súd

mal výšku úrokov preukázanú predloženou internou evidenciou žalobcu o správnosti ktorej

súd nemal dôvod pochybovať. Žalovaný k úrokom z omeškania vo svojom vyjadrení

poukázal na to, že úrok z omeškania nie je možné si v reštrukturalizácii uplatniť. Poukázal

na zákaz uspokojenia zmluvných a mimo zmluvných sankcií. Súd prvého stupňa v tejto

súvislosti poukázal na § 121 a nasl. ZoKR, ktoré upravuje prihlasovanie pohľadávok do

reštrukturalizácie, ktoré žiadne obmedzenie ohľadom príslušenstva pohľadávky t. zn. úroku

z omeškania do začatia reštrukturalizačného konania, neobsahuje. Samotné uspokojenie

resp. čiastočné uspokojenie resp. jeho odpustenie je už vecou reštrukturalizačného plánu,

nič ale nebráni veriteľovi príslušenstvo pohľadávky si do reštrukturalizácie prihlásiť, preto

aj v tejto časti mal súd za to, že bola pohľadávka žalobcu popretá nedôvodné, a preto vo

výroku vyslovil, že žalobca je jej veriteľom. Žalobca si prihlásil predmetnú pohľadávku ako

zabezpečenú pohľadávku záložným právom a správca poprel aj zabezpečenie záložným

právom. S dôvodmi popretia sa súd prvého stupňa stotožnil. Poukázal na to, že samotným

pristúpením k záväzku zo strany žalovaného, nedošlo žiadnym spôsobom k zmene právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obsah tohto právneho vzťahu sa nezmenil, nezmenilo

sa ani zabezpečenie. Toto zabezpečenie sa nevzťahuje na pristupujúceho dlžníka.

Pristúpenie k záväzku má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu s veriteľom

zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom

dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie

od ktoréhokoľvek z nich, t. zn. v uvedenom prípade žalovaný sa stal v podstate samostatným

dlžníkom a žalobca ho mohol vyzvať na plnenie dlhu v celom rozsahu. Ak záväzok splní

ktorýkoľvek z dlžníkov, zanikne záväzok aj toho druhého dlžníka voči veriteľovi. Pristúpenie

k záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiaden vplyv,

pretože ním sa nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Neznamená to

automaticky, že ak dlžník uzatvorí s veriteľom záložnú zmluvu, vzťahuje sa toto

zabezpečenie aj na pristupujúceho dlžníka, ktorá nebol tohto zmluvného vzťahu účastný.

K uvedenému súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. s ktorým sa stotožňuje, a ktorý za rovnakých skutkových

okolností dospel k rovnakému právnemu záveru. Z uvedeného dôvodu správca dôvodne

poprel zabezpečovacie právo preto, preto vzhľadom k uvedenému, žalobu v tejto časti

zamietol. Vzhľadom k tomu, že z dôvodov vyššie uvedených súd prvého stupňa považoval

prihlásenú pohľadávku, za pohľadávku nezabezpečenú, ďalej sa už nezaoberal prípadným

premlčaním resp. nepremlčaním záložného práva resp. jeho zánikom z iných dôvodov...

Účelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodol súd

a nie správca. Súd v tomto konaní posudzuje, či správca poprel pohľadávku dôvodne.

Výsledkom tohto konania je zistenie súdu, či pohľadávka je oprávnená alebo sporná. Z

tohto dôvodu je aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že súd nezákonne menil

rozhodnutie správcu, nedôvodná.

Odvolaciu námietka žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvého

stupňa správne ustálil, že pristúpenie k záväzku nemá žiaden vplyv na existenciu

zabezpečovacích prostriedkov, právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom sa tým

nemení. Správca dôvodne poprel zabezpečovacie právo a súd prvého stupňa v tejto časti

správne žalobu zamietol.

Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne

posúdil.

Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými

tvrdeniami a dôkazmi uvedenými a navrhnutými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie

náležíte odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací

súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.“

18. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí okresného súdu (bod 11) aj krajského súdu

(bod 17) je ústavný súd toho názoru, že aplikácia ustanovení § 146 ods. 5 a § 154 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je založená na ústavne nekonformnom výklade

dotknutých ustanovení. Aj v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní je nepochybne

záujmom účastníkov dosiahnutie spravodlivej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov

a okresný súd primeraným a zrozumiteľným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľky

aj závery ústavného súdu. V tejto chvíli ústavný súd nevidí žiadny dôvod v súlade so

zásadou zdržanlivosti a sebaobmedzenia (m. m. , ,

, ) zasiahnuť do procesu reštrukturalizácie dlžníka. Navyše,

okresný súd mal hodnotiť reštrukturalizačný plán len z formálneho hľadiska, nie aj

z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti, ako to namieta v časti I bod 5 sťažovateľka

vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu [k tomu pozri aj Komentár autorov

Branislav Pospíšil, Jaroslav Macek, Martin Maliar, Vladimír Kitty, Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii (druhé doplnené vydanie) Wolters Kluwer – § 154 tohto zákona –

z dôvodovej správy na s. 807, pozn.)]. Všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

(bod 11) dbal na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé, čo

nie je v rozpore s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami

spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Napadnutým uznesením okresného súdu po náleze ústavného súdu teda nedošlo

k takej aplikácii práva a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá by bola nezlučiteľná

s označenými právami sťažovateľky podľa a dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Bolo tak už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( )

V Košiciach 19. júla 2017