Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 478/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2017

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 6. júla 2015 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. decembra 2015 za zločin krádeže podľa a

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

, za čo mu bol uložený podľa , , ,

ods. 2 a 4 a a nepodmienečný súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka. Zároveň okresný súd zrušil rozsudok okresného súdu

sp. zn. zo 4. marca 2015.

Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 8. decembra 2015 podal

sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 26. októbra 2016 tak, že vyslovil

porušenie zákona v neprospech sťažovateľa, dovolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci opätovne rozhodol uznesením sp. zn.

zo 6. decembra 2016, ktorým odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 6. júla 2015 zamietol. Uznesenie krajského súdu

zo 6. decembra 2016 napadol sťažovateľ dovolaním doručeným okresnému súdu

20. decembra 2016. Dovolanie sťažovateľ podal z dôvodu, že uložený trest považuje

za nezákonný, pričom zároveň požiadal okresný súd o ustanovenie obhajcu pre dovolacie

konanie argumentujúc tým, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú zvoliť si obhajcu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. júna 2017 ustanovil sťažovateľovi

obhajkyňu JUDr. Máriu Stahovcovú, ktorá sťažovateľa obhajovala aj v prechádzajúcom

dovolacom konaní.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti zároveň vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 2. mája 2016 bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

prečinu porušovania domovej slobody podľa a zločinu

vydierania podľa a , za čo mu bol uložený

podľa § 189 ods. 2, § 41 ods. 2, § 36 písm. k) a l), § 37 písm. h) a m) a § 38 ods. 2 a 7

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Ústavný súd zistil,

že sťažovateľ, ako aj prokurátor sa práva podať odvolanie proti označenému rozsudku

po jeho vyhlásení vzdali, t. j. konanie vedené pod sp. zn. bolo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už právoplatne skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Obraciam sa na Ústavný Súd so sťažnosťou

o posúdenie , vo veciach pre ktoré som bol odsúdený až na 7,5 roka. A trest 2,5 roka

som dostal samostatne. Nepozdáva sa mi to, že Súdy mi to nedali do jedného trestu. Trest

považujem za neprimerane prísny. Namietam nezákonnosť postupu súdov. Ďalej namietam

aj prieťahy v konaní nakoľko som podal dovolanie cez Okr. súd v Brezne 20. 12. 2016

a rozhodlo sa o tom, že mi pridelili obhajcu až v mesiaci Júl. Teda za tieto prieťahy

požadujem adekvátne odškodnenie. Taktiež by som chcel povedať že Súdy rozhodovali

o výške trestu len preto, že som už bol v mynulosti trestaný. Mám zato, že to je

diskriminujúce a porušenie mojich práv, podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ustavy Slovenskej

republiky.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa , 2 a 5

a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru

Sťažovateľ namieta, že trest v trvaní 2 a pol roka uložený mu rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 6. júla 2015 je neprimerane prísny a navyše mu podľa jeho

názoru mal byť uložený „jeden“ trest spoločne (sťažovateľ má zrejme na mysli „súhrnný

trest“, pozn.) za skutky posudzované v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. a sp. zn. .

Z listu obhajkyne JUDr. Stahovcovej zo 6. júla 2017 adresovaného sťažovateľovi,

ktorý tvorí prílohu tejto sťažnosti, vyplýva, že dovolacie námietky sťažovateľa (už predtým

doručené okresnému súdu 20. decembra 2016, pozn.) sa týkajú práve uloženého trestu,

ktorý sťažovateľ považuje za nezákonný.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

mohol domôcť a aj sa domáha využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo 6. decembra 2016, ktorým

bolo odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 6. júla 2015 zamietnuté, podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom je oprávnený a aj povinný

rozhodnúť najvyšší súd. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa dosiaľ nerozhodol. Právomoc

najvyššieho súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti (namietané

porušenie základných práv podľa 17 ods. 1, 2 a 5 a práv podľa a 4

dohovoru) odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd

neprimerane dlho rozhodoval o ustanovení jeho právneho zástupcu na účely dovolacieho

konania, keďže rozhodol o ustanovení obhajcu sťažovateľovi na jeho zastupovanie

v dovolacom konaní až po takmer 6 mesiacoch od podania dovolania (20. decembra 2016,

pozn.).

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25

ods. 2 totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým

postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Ústavný súd konštatuje, že tvrdenia sťažovateľa o podaní dovolania a rozhodnutí

okresného súdu o ustanovení obhajkyne vyplývajú z uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 12. júna 2017, ktorého fotokópia tvorí prílohu sťažnosti.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). V prípade, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmieta

ako zjavne neopodstatnenú (m. m. , , atď.).

Aplikujúc citovanú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že doba

rozhodovania okresného súdu o ustanovení obhajcu sťažovateľovi na jeho zastupovanie

v dovolacom konaní v trvaní takmer 6 mesiacov síce nie je optimálna, ale zároveň nejde

o také prieťahy v konaní, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Ústavný

súd taktiež vzal do úvahy, že ide o ustanovenie právneho zástupcu vo veci, ktorá je už

právoplatne skončená, a navyše v čase doručenia sťažnosti už k ustanoveniu právneho

zástupcu došlo.

Na základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017