Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 496/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej spoločnosťou Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Pribinova 4,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Martin Magál, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv vlastniť majetok podľa

a na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práv

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením

Krajskej prokuratúry v Nitre č. k Kv 92/16/4400-55 zo 16. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2017 doručená sťažnosť spoločnosti

(ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Pribinova 4,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Martin Magál, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“) a na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práv

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

upovedomením Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -55 zo 16. januára 2017 (ďalej len „namietané upovedomenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že sa stala obeťou podvodu, pri ktorom mali

neznámi páchatelia od nej vylákať podvodne finančné prostriedky, a to takým spôsobom,

že jej klient, pre ktorého pracuje sťažovateľka ako finančný agent, bol podvodným konaním

uvedený do omylu (keď sa páchatelia vydávali v elektronickej pošte za transakčnú

protistranu), na základe ktorého dal sťažovateľke príkaz na úhradu peňažných prostriedkov

na páchateľmi uvedené čísla bankových účtov. Klient sťažovateľky podal 7. novembra 2016

v uvedenej veci na Okresnej prokuratúre Bratislava III trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa ustanovení § 221

ods. 1 a ods. 4 v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom sa súčasne dozvedel, že vo vzťahu k jednému z uvedených

bankových účtov prebieha na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre

pod ČVS: KRP-103/1-VYS-NR-2016 vyšetrovanie pre trestný čin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti podľa ustanovení a

a v rámci označeného trestného konania boli peňažné prostriedky na predmetnom účte

zaistené podľa ustanovení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) príkazom prokurátora krajskej

prokuratúry z 29. septembra 2016.

3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že listom z 21. decembra 2016 požiadala krajskú

prokuratúru o vrátenie týchto peňažných prostriedkov v súlade s ustanoveniami § 95a

, krajská prokuratúra však jej žiadosti o vrátenie zaistených prostriedkov

nevyhovela a v namietanom upovedomení ju informovala, že návrh na vrátenie zaistených

peňažných prostriedok sudcovi pre prípravné konanie, ktorý je príslušný o vrátení

prostriedkov rozhodnúť, nepostúpila.

4. Sťažovateľka sa domnieva, že uvedeným postupom krajská prokuratúra porušila

jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené a jej právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka na tomto mieste

argumentuje takto:

«Citované ustanovenie neumožňuje prokurátorovi samostatne rozhodovať o tom,

či podá alebo nepodá návrh na vrátenie peňažných prostriedkov na rozhodovanie súdu.

Naopak, ustanovenie jednoznačne stanovuje, že o vrátení zaistených peňažných

prostriedkov rozhoduje súd, a nie prokurátor. Nepostúpením Žiadosti o vrátenie peňažných

prostriedkov na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie teda fakticky došlo k tomu,

že konajúci prokurátor si jednostranne prisvojil rozhodovaciu právomoc súdu, ktorá mu

nepatrí (konal ultra vires). Týmto postupom – zhmotneným v Upovedomení KPN o nevydaní

finančných prostriedkov, konajúci prokurátor uprel sťažovateľovi právo na prístup k súdu,

ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivý proces podľa článok 6 dohovoru

a SR.

Skutočnosť, že prokurátor je po obdržaní žiadosti o vydanie prostriedkov na účte

povinný odovzdať vec na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie vyplýva aj z účelu

. Rozhodnutie o vrátení/nevrátení prostriedkov osobe, ktorá tvrdí,

že jej patria, môže významným spôsobom zasiahnuť do jej chránených práv ako aj

do práv tretích osôb. Napríklad, ak by došlo k vráteniu finančných prostriedkov osobe,

ktorá v skutočnosti nie je vlastníkom, mohla by skutočnému vlastníkovi vzniknúť ťažko

napraviteľná ujma, pretože v praxi tieto prostriedky často bývajú vracané zahraničným

osobám mimo Slovenskej republiky, pri ktorých je ich prípadné spätné vymáhanie zo strany

skutočných vlastníkov významným spôsobom sťažené. Na druhej strane, nevrátenie

finančných prostriedkov a ich bezdôvodné zadržiavanie prokuratúrou (ako v tomto prípade)

významným spôsobom negatívne zasahuje do vlastníckeho práva skutočného vlastníka

(poškodeného - obete trestného činu). Vzhľadom na to zákonodarca zveril rozhodovanie

o vrátení / nevrátení peňažných prostriedkov nezávislému a nestrannému súdu a umožnil

proti rozhodnutiu opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažnosť proti rozhodnutiu súdu pritom zákonodarca umožnil podať žiadateľovi

aj prokurátorovi. Ak by prokurátor mohol sám rozhodovať o tom, či navrhne sudcovi,

aby rozhodol o žiadosti o vrátenie peňažných prostriedkov, nebol by žiadny dôvod

na priznanie opravného prostriedku prokurátorovi. Naopak, skutočnosť, že prokurátor

opravný prostriedok podať môže svedčí o tom, že súd môže rozhodnúť o vrátení

prostriedkov aj vtedy, keď sa prokurátor (mylne) domnieva, že peňažné prostriedky

sú potrebné „na ďalšie konanie“ a prokurátor v takom prípade môže rozhodnutie súdu

napadnúť sťažnosťou. Takéto rozhodnutie súdu však prichádza do úvahy iba vtedy,

keď prokurátor je povinný navrhnúť súdu vrátenie prostriedkov vždy, keď obdrží žiadosť

o ich vrátenie. Ak by sa prokurátor mohol rozhodovať, ktoré žiadosti odovzdá na

rozhodnutie súdu, logicky by k takejto situácii nikdy neprišlo.

Napokon, výklad , podľa ktorého by prokurátor

mohol sám posudzovať opodstatnenosť žiadosti o vrátenie peňažných prostriedkov a podľa

toho rozhodnúť o jej prípadnom odovzdaní/neodovzdaní súdu, by okrem odňatia práva

žiadateľa na prístup k súdu viedol tiež k upretiu opravného prostriedku podľa Trestného

poriadku osobám, ktorých žiadosť prokurátor neodovzdal súdu, oproti osobám, ktorých

žiadosť postúpená bola, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov pred súdom (najmä

prihliadnuc na to, že prokurátor by sám určoval, kto bude a kto nebude jeho potenciálna

protistrana v súdnom konaní o vrátenie peňažných prostriedkov).

Vzhľadom na vyššie uvedené neodovzdaním sťažovateľovej Žiadosti o vrátenie

peňažných prostriedkov na rozhodnutie súdu pre prípravné konanie Krajská prokuratúra

Nitra porušila právo sťažovateľa na prístup k súdu a tým aj jeho právo na spravodlivý

proces podľa dohovoru a SR.»

5. Sťažovateľka v postupe krajskej prokuratúry vidí aj porušenie jej základného práva

vlastniť majetok zaručeného a práva na ochranu majetku zaručeného

dodatkového protokolu, pričom argumentuje, že podľa nej pre ďalšie obmedzenie jej

vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom neexistovali legitímne dôvody verejného

záujmu, keďže ich existenciu krajská prokuratúra v namietanom upovedomení nijako

neobjasnila.

6. Napokon sťažovateľka namieta aj porušenie svojho práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru, keďže ju podľa jej názoru krajská prokuratúra

nepostúpením žiadosti o vrátenie zaistených peňažných prostriedkov sudcovi pre prípravné

konania fakticky obrala o možnosť uplatniť sťažnosť proti prípadnému zamietavému

rozhodnutiu súdu.

7. Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti, sťažovateľka ústavnému súdu

navrhuje, aby vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv

podľa a a práv podľa a dohovoru a podľa

dodatkového protokolu namietaným upovedomením krajskej prokuratúry, namietané

upovedomenie zrušil, vrátil krajskej prokuratúre vec sťažovateľky na nové konanie, prikázal

krajskej prokuratúre rozhodnúť o žiadosti sťažovateľky o vrátenie zaistených peňažných

prostriedkov a priznal jej tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

11. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,

že postupom krajskej prokuratúry, ktorá nepostúpila jej žiadosť o vrátenie peňažných

prostriedkov zaistených v zmysle ustanovení sudcovi pre prípravné

konanie, príslušnému rozhodnúť o takejto žiadosti, došlo k porušeniu jej základných práv

zaručených a a práv zaručených a dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka opiera svoje tvrdenie o porušení označených

práv o prezentovanú interpretáciu relevantných ustanovení

aplikovaných krajskou prokuratúrou vo veci sťažovateľky.

12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy, resp. ostatné orgány verejnej moci a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov, resp.

ostatných orgánov verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci sú primárne zodpovedné

za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv. Ústavný súd preto

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať tie ich právne názory, ktoré ich

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred orgánmi verenej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové

a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci pri aplikácii práva dospeli, tak môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , ).

13. Opierajúc sa o východiská uvedené v bode 12, ústavný súd posudzoval

aj sťažnosť sťažovateľky.

14. Podľa ustanovenia ak podľa výsledku

dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné prostriedky nepatria

majiteľovi účtu, na ktorom sú peňažné prostriedky zaistené a na ďalšie konanie nie sú

potrebné, vrátia sa ich vlastníkovi, ak si vlastník v trestnom konaní uplatnil nárok na ich

vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením

sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

15. Ústavný súd, tak ako už bolo uvedené, zaujíma pri uplatnení svojej právomoci

zdržanlivý prístup, pokiaľ ide o výklad právnej úpravy, ktorú všeobecný súd aplikoval

v rámci rozhodovania, výsledkom ktorého je rozhodnutie podrobené prieskumu

pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o rámcové, ústavné limity, ktoré mali byť

pri interpretácii aplikovanej právnej úpravy rešpektované, je ústavný

súd toho názoru, že by aplikácii dotknutých ustanovení , konkrétne

ustanovení , mala predchádzať interpretácia zodpovedajúca účelu

aplikovanej právnej úpravy, súčasne vykonaná v širších súvislostiach. Systematický výklad

relevantnej právnej úpravy musí zohľadniť jednak účel dotknutého inštitútu,

a to v okolnostiach prípadu sťažovateľky, ktorým je nepochybne ochrana vlastníctva

skutočného majiteľa peňažných prostriedkov odlišného od podozrivého, resp. páchateľa

vyšetrovanej trestnej činnosti, a tiež postavenie prokurátora v rámci aktuálnej etapy

trestného konania. Podľa prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva

a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Toto zakotvené

postavenie prokuratúry ako orgánu ochrany práv fyzických a právnických osôb (vrátane

„vyššieho“ verejného záujmu) sa premieta aj do jednotlivých oprávnení prokurátora

pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní, ktorý je prokurátorom vykonávaný nezávisle od ostatných orgánov

činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), súdu a ostatných orgánov verejnej moci.

Úlohou prokurátora pri výkone dozoru je dohľad nad dodržiavaním príslušných

trestnoprocesných ustanovení zo strany ostatných OČTK, usmernenie postupu trestného

konania smerom k dosiahnutiu jeho účelu a v neposlednom rade dohľad nad dodržiavaním

základných práv a slobôd jednotlivých subjektov zúčastnených na trestnom konaní.

16. Ústavný súd bez toho, aby skĺzol k podrobnej interpretácii dotknutých ustanovení

, konštatuje, že sťažovateľkou prezentovaný subjektívny výklad

ustanovení , v ktorom sťažovateľka priznáva dozorujúcemu

prokurátorovi pri rozhodovaní o zaistených peňažných prostriedkoch úlohu „štatistu“

bez žiadnych oprávnení, zjavne nezodpovedá charakteru celkového postavenia prokurátora

v rámci úvodnej fázy trestného konania, v ktorej došlo k realizácii inštitútu zaistenia

peňažných prostriedkov. Prokurátor ako orgán dozoru pri plnení svojich úloh nepochybne

musí mať podrobný prehľad o dôkaznej situácii v rámci konkrétneho vyšetrovania vedeného

vo fáze prípravného konania, čomu by mala zodpovedať v danom posudzovanom prípade

sťažovateľky právomoc iniciovať rozhodovanie o vrátení zaistených peňažných

prostriedkov, a to na podklade preverenia splnenia všetkých zákonných podmienok

pre uvedený postup, tak ako sú uvedené v príslušnom zákonnom ustanovení.

17. Krajská prokuratúra pri vybavení žiadosti sťažovateľky o vrátenie peňažných

prostriedkov v namietanom upovedomení konštatovala, že súčasný stav vyšetrovania

splnenie označených podmienok nevykazuje, a preto návrh na ich vrátenie sudcovi

pre prípravné konanie nepredložila.

18. Ústavný súd je toho názoru, že postup krajskej prokuratúry zodpovedal

vymedzeným zákonným mantinelom a celkovému postaveniu, ktoré prokuratúre

vo všeobecnosti v príslušnej fáze trestného konania prislúcha. Ústavný súd tak dospel

k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej krajskej prokuratúry v danom

prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľkou označených a

ods. 1 dohovoru a v nadväznosti na to aj s obsahom ďalších označených článkov ,

dohovoru a dodatkového protokolu, preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017