Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 484/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové

Zámky, vo veci namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 12

ods. 2 , základného práva na primerané hmotné zabezpečenie

pri nespôsobilosti na prácu zaručeného a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na sociálne zabezpečenie zaručeného čl. 9

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a čl. 12

Európskej sociálnej charty (revidovanej), čl. 21 ods. 1 a 2 Charty základných práv

Európskej únie, základného práva starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť

na spoločenskom a kultúrnom živote zaručeného čl. 25 Charty základných práv Európskej

únie, základného práva na dávky sociálneho zabezpečenia zaručeného čl. 34 ods. 1 a 2

Charty základných práv Európskej únie rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0

z 24. januára 2014 a jej postupom v tomto konaní, rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -36 z 23. júna 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

(ďalej len „“), základného práva

na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu zaručeného čl. 39 ods. 1

a listiny, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a listiny, práva na sociálne

zabezpečenie zaručeného čl. 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) a čl. 12 Európskej sociálnej charty (revidovanej),

čl. 21 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného

práva starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom

živote zaručeného čl. 25 charty, základného práva na dávky sociálneho zabezpečenia

zaručeného čl. 34 ods. 1 a 2 charty rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0

z 24. januára 2014 a jej postupom v tomto konaní, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -36 z 23. júna 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. septembra 2015 v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v roku 2005 obrátil

na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie predčasného starobného dôchodku.

Sociálna poisťovňa najprv (rozhodnutím zo 4. apríla 2005) sťažovateľovu žiadosť zamietla.

V rámci prieskumu tohto rozhodnutia v správnom súdnictve sa sťažovateľovi podarilo

dosiahnuť jeho zrušenie. Sociálna poisťovňa potom opätovne rozhodla 23. januára 2008 tak,

že sťažovateľovi priznala predčasný starobný dôchodok v sume 3 575 Sk. Sťažovateľ

v správnom súdnictve znovu dosiahol zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Tretíkrát

(3. augusta 2010) Sociálna poisťovňa rozhodla tak, že sťažovateľovi priznala predčasný

starobný dôchodok v sume 3 575 Sk. Aj v tomto prípade bol sťažovateľ v súdnom

prieskume úspešný a napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Sociálna poisťovňa potom

17. apríla 2013 rozhodla znovu o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume

3 575 Sk. Krajský súd na návrh sťažovateľa predmetné rozhodnutie opätovne zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. Napokon Sociálna poisťovňa rozhodnutím z 24. januára 2014 zasa

priznala sťažovateľovi predčasný starobný dôchodok v sume 3 575 Sk, pričom krajský súd

na návrh sťažovateľa rozsudkom č. k. -36 z 23. júna 2014 napadnuté

rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil a na odvolanie sťažovateľa najvyšší súd

rozsudkom z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. potvrdil

prvostupňový rozsudok krajského súdu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti analyzuje hmotnoprávnu podstatu sporu,

ktorý pri rozhodovaní o jeho uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok vznikol.

Sťažovateľ uvádza, že podľa názoru Sociálnej poisťovne by sa mu „do doby jeho

dôchodkového zabezpečenia na území Slovenskej republiky nemali zarátavať roky

odpracované na pretože sťažovateľ je

migrujúcim pracovníkom. Tento výklad striedavo potvrdzoval a vyvracal Krajský súd

v Nitre, Najvyšší súd SR sa vždy prikláňal k inému výkladu. Istú dobu bolo predmetom

sporu, kde mal vlastne sídlo zamestnávateľ sťažovateľa k 31. 12. 1991. Neskôr najvyšší súd

tvrdil, že rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky bolo historickou udalosťou,

ktorá nemôže byť na ujmu sťažovateľa, keďže sa o ňu nijako nepričinil. Až v poslednom

rozhodnutí sa najvyšší súd priklonil k právnemu názoru Sociálnej poisťovne.

Následkom tohto viac ako desať rokov sa ťahajúceho sporu je, že sťažovateľ musí

vyžiť z dôchodku vo výške menej ako 200 eur mesačne. A to aj napriek tomu, že po celý čas

svojho produktívneho veku pracoval a prispieval do vtedajšieho systéme sociálneho

zabezpečenia.

Riešením pre sťažovateľa nebolo ani žiadať o priznanie predčasného starobného

dôchodku v Českej republike... V čase, keď sťažovateľ skončil pracovný pomer a požiadal

o priznanie predčasného starobného dôchodku totiž takýto inštitút v Českej republike

neexistoval.“.

4. Po stránke ústavnoprávnej sťažovateľ dôvodí, že „je hrubým porušením princípov

materiálneho právneho štátu, ak sťažovateľ prežíva neistotu už viac ako desať rokov.

Príčinou jeho neistoty je maladministrácia Sociálnej poisťovne. Tá nebola doteraz ochotná

akceptovať právoplatné rozhodnutia súdov a ich právne názory. Názory Krajského súdu

v Nitre boli síce premenlivé, ale až donedávna ich vždy veľmi konzekventne korigoval

najvyšší súd svojim právnym názorom. Najvyšší súd však zrazu sám zmenil právny názor...

bez toho, aby zmenu svojho vlastného právneho názoru na totožnú vec... akokoľvek

zdôvodnil.“.

5. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sťažovateľ dôvodí, že „správne konanie Sociálnej poisťovne trvajúce

viac ako desať rokov plné obštrukcií a ignorovania rozhodnutí súdov je z hľadiska tohto

základného práva neakceptovateľné. Hoci sa už formálne právoplatne skončilo. No skončilo

sa potvrdením protiprávneho konania a rozhodnutia.“.

6. K namietanému porušeniu základného práva podľa

zas sťažovateľ argumentuje, že „postupom a rozhodnutím, Sociálnej poisťovne

a rozhodnutiami Krajského súdu v Nitre... a Najvyššieho súdu SR... bolo toto právo

sťažovateľa neakceptovateľne porušené. V tejto súvislosti opäť poukazujeme na požiadavku

právnej istoty a dôvery v právny systém.“.

7. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom

takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie podľa

Slovenskej republiky, čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článku 9

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článku 12

Európskej sociálnej charty (revidovanej), článku 25 a 34 ods. 1 a 2 Charty základných práv

a slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0 z 24. 1. 2014

a jej predchádzajúcim postupom, a rozsudkami Krajského súdu v Nitre z 23. 6. 2014,

sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 9. 2015,

sp. zn. porušené bolo.

II. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd postupom

Sociálnej poisťovne porušené bolo.

III. Právo na rovnaké zaobchádzanie podľa Slovenskej

republiky, čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 21 ods. 1 a 2 Charty

základných práv a slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0 z 24. 1. 2014

a jej predchádzajúcim postupom, a rozsudkami Krajského súdu v Nitre z 23. 6. 2014,

sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 9. 2015,

sp. zn. porušené bolo.

IV. Rozsudky Krajského súdu v Nitre z 23. 6. 2014, sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 9. 2015, sp. zn. sa zrušujú.

V. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0 z 24. 1. 2014 sa zrušuje a vec

sa vracia Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

VI. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VIII. Sociálna poisťovňa je povinná zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 eur do mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IX. Sociálna poisťovňa je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právneho zástupcu.“

8. Okrem toho sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu prijatie dočasného opatrenia

v tomto znení:

„I. Vykonateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0 z 24. 1. 2014

a rozsudkov Krajského súdu v Nitre z 23. 6. 2014, sp. zn. a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. 9. 2015, sp. zn. sa odkladá až do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať rozhodnutie č. 480 318 4530 0

z 1. 8. 2013 až do rozhodnutia vo veci samej.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Samotný

sťažovateľ tak formuláciou sťažnostného petitu určil ústavnému súdu rozsah,

v akom sa napadnutými postupmi a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, krajského súdu

a najvyššieho súdu má zaoberať. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa totiž vzťahuje

najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti

(m. m. , ), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

13. Sťažovateľ formuláciou svojho petitu zrozumiteľne vyjadril presvedčenie, že:

a) jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov malo byť

porušené označeným postupom Sociálnej poisťovne,

b) jeho základné právo zaručené a listiny, právo

zaručené čl. 9 paktu, právo zaručené čl. 12 Európskej sociálnej charty (revidovanej)

a základné práva zaručené čl. 25 a čl. 34 ods. 1 a 2 charty mali byť porušené označeným

postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ako aj rozsudkami krajského súdu

i najvyššieho súdu,

c) a listiny, ako aj a 2 charty mali byť

porušené označeným postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ako aj rozsudkami

krajského súdu i najvyššieho súdu.

A. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov postupom Sociálnej poisťovne predchádzajúcim vydaniu

rozhodnutia č. 480 318 1530 0 z 24. januára 2014

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

15. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov...

16. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Sociálnej

poisťovne, ktorý predchádzal vydaniu sporného rozhodnutia z 24. januára 2014, ústavný súd

uvádza, že štvrtá hlava piatej časti v rozhodnom čase účinného

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny

poriadok“) umožňovala sťažovateľovi obrátiť sa na miestne príslušný krajský súd

s návrhom na začatie konania o ochranu proti nečinnosti Sociálnej poisťovne.

17. Sťažovateľ netvrdí a ani nepreukazuje, že by túto možnosť ochrany svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bol využil.

18. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

20. Sťažovateľ žiadne dôkazy preukazujúce dôvody hodné osobitného zreteľa

podľa nepredložil a existenciu takýchto dôvodov

v sťažnosti ani netvrdí.

21. Ústavný súd preto podľa a

sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov ( a a listiny) postupom

Sociálnej poisťovne v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia č. 480 318 1530 0

z 24. januára 2014, odmietol ako neprípustnú.

B. K namietanému porušeniu označených základných práv (okrem základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) a práv zaručených

kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami označeným postupom a rozhodnutím

Sociálnej poisťovne, ako aj rozsudkami krajského súdu i najvyššieho súdu

22. K sťažnosťou napadnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 480 318 1530 0

z 24. januára 2014 a k postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal (okrem namietaného

porušenia a listiny), ako aj k napadnutému rozsudku

krajského súdu č. k. -36 z 23. júna 2014 ústavný súd poukazuje na svoju

stabilnú judikatúru, podľa ktorej z vyplýva povinnosť dôsledného

uplatňovania princípu subsidiarity jeho právomoci. Ústavný súd podľa tohto princípu môže

poskytovať ochranu základným právam alebo slobodám, alebo ľudským právam

a základným slobodám vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy, len ak ochranu týmto

právam a slobodám neposkytuje „iný súd“. V opačnom prípade je v kompetencii „iného“

súdu poskytnúť požadovanú ochranu.

23. Kritizovaný postup i rozhodnutie Sociálnej poisťovne boli ako postup

a rozhodnutie správneho orgánu na základe návrhu sťažovateľa preskúmané krajským

súdom v konaní podľa tretej hlavy piatej časti zákona .

Ochranu právam sťažovateľa teda poskytoval krajský súd ako súd prvého stupňa,

preto sťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených práv rozhodnutím Sociálnej

poisťovne č. 480 318 1530 0 z 24. januára 2014 i postupom predchádzajúcim vydaniu tohto

rozhodnutia ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie o nej.

24. Rovnaký záver platí, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv a práv zaručených kvalifikovanými medzinárodnými

zmluvami ( , listiny, a 2 charty) rozsudkom

krajského súdu č. k. -36 z 23. júna 2014. Išlo totiž o rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ktoré sťažovateľ bol podľa

oprávnený napadnúť odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom. Túto možnosť aj

využil, a tak v odvolacom konaní ochranu jeho základným právam i právam zaručeným

medzinárodnými zmluvami poskytoval najvyšší súd ako súd druhostupňový. Ani na

prerokovanie tejto časti sťažnosti preto ústavný súd nemá dostatok právomoci,

preto je potrebné ju odmietnuť.

25. Napokon, pokiaľ ide o kritizovaný rozsudok najvyššieho súdu, ústavný súd

upozorňuje, že označené základné práva a práva zaručené medzinárodnými zmluvami,

ktoré sťažovateľ pojal do svojho sťažnostného petitu, sú právami hmotnej povahy.

Dokazuje to ich normatívne ukotvenie.

26. Podľa občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

27. Podľa čl. 30 ods. 1 listiny občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

28. Podľa čl. 9 paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého

na sociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do toho právo na sociálne poistenie.

29. Podľa čl. 12 Európskej sociálnej charty (revidovanej) na zabezpečenie účinného

výkonu práva na sociálne zabezpečenie sa zmluvné strany zaväzujú:

1. vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia,

2. udržiavať systém sociálneho zabezpečenia na uspokojivej úrovni, najmenej

na takej úrovni, akú vyžaduje ratifikácia Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia,

3. usilovať sa o postupné pozdvihnutie úrovne systému sociálneho

zabezpečenia,

4. uzatváraním príslušných bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv

alebo inými prostriedkami podľa podmienok ustanovených týmito zmluvami prijať

opatrenia, aby sa zabezpečilo:

a) rovnaké zaobchádzanie každej zmluvnej strany s ich vlastnými štátnymi

príslušníkmi ako so štátnymi príslušníkmi ostatných zmluvných strán, ak ide o práva

na sociálne zabezpečenie vrátane zachovania dávok vyplývajúcich zo zákonodarstva

o sociálnom zabezpečení, bez ohľadu na akýkoľvek pohyb chránených osôb

medzi územiami zmluvných strán,

b) priznanie, zachovanie a opätovné nadobudnutie práv zo sociálneho zabezpečenia

takými prostriedkami, ako je sčítavanie dôb poistenia alebo zamestnania, získaných

podľa zákonodarstva každej zo zmluvných strán.

30. Podľa čl. 25 charty Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný

a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote.

31. Podľa čl. 34 ods. 1 charty Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho

zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade materstva,

choroby, pracovných úrazov, závislosti alebo vysokého veku, ako aj v prípade straty

zamestnania, podľa pravidiel ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi

predpismi a praxou.

32. Podľa čl. 34 ods. 2 charty každý, kto má bydlisko alebo sa oprávnene pohybuje

v rámci Európskej únie, má právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody

v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

33. Ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46

až . V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou

voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , ).

34. Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti síce ako ustanovenie

zakotvujúce základné právo na súdnu ochranu cituje (strana 4 sťažnosti), nadväzujúca

argumentácia však nijako nezdôvodňuje, či podľa jeho názoru bolo toto základné právo

rozhodnutím najvyššieho súdu porušené. Za najpodstatnejšie ale ústavný súd považuje,

že základné právo na súdnu ochranu a ani žiadne iné základné právo či právo zaručené

kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami, ktoré by malo procesnú povahu, sťažovateľ

do petitu svojej sťažnosti v časti týkajúcej sa rozsudku najvyššieho súdu nepojal, preto

sa ústavný súd nemohol ani zaoberať možnými signálmi, ktoré by eventuálne svedčali

v prospech prijatia sťažnosti v takejto časti na ďalšie konanie, a teda neprichádza do úvahy

ani vyslovenie porušenia práv procesnej povahy v konaní o sťažovateľovej sťažnosti.

35. Z vysvetlených dôvodov potom odmietnutie sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie citovaných základných práv a práv zaručených medzinárodnými

zmluvami označeným rozhodnutím najvyššieho súdu, predstavuje nevyhnutný

dôsledok vyplývajúci zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru

a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

36. Ústavný súd tak nevyhnutne dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 39

ods. 1 a listiny, práva zaručeného paktu, práva zaručeného

Európskej sociálnej charty (revidovanej) i základných práv zaručených čl. 25 a čl. 34 ods. 1

a 2 charty rozsudkom najvyššieho súdu z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

C. K namietanému porušeniu a listiny,

ako aj čl. 21 ods. 1 a 2 charty označeným postupom a rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, ako aj rozsudkami krajského súdu i najvyššieho súdu

37. Pokiaľ ide o namietané porušenie , listiny,

ako aj čl. 21 ods. 1 a 2 charty označeným postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne

a prvostupňovým rozsudkom krajského súdu, aj v tomto prípade (podobne ako v časti B)

ústavný súd odkazuje na princíp subsidiarity vyplývajúci z , ktorý

vylučuje uplatnenie prieskumnej právomoci ústavného súdu voči verejnomocenskej aktivite,

ktorá je preskúmateľná iným súdom. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, postup, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, i rozsudok krajského súdu boli súdne preskúmané, preto niet

právomoci ústavného súdu na prieskum požadovaný sťažovateľom v tejto časti jeho

sťažnosti.

38. Na ústavno-súdny prieskum sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu

však ústavný súd potrebnú právomoc má, keďže ide o rozhodnutie všeobecného súdu

v poslednej inštancii, voči ktorému ďalšie opravné prostriedky spadajúce do právomoci

všeobecného súdu neprichádzajú do úvahy.

39. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

40. Podľa čl. 3 ods. 1 listiny základné práva a slobody sa zaručujú všetkým

bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného

zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej

menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

41. Podľa čl. 21 ods. 1 charty zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu

pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností,

jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti

k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej

orientácie.

42. Podľa čl. 21 ods. 2 charty v rozsahu pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli

dotknuté ich osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej

príslušnosti.

43. O ústavný súd stabilne judikuje, že tieto ustanovenia súhrne

vyjadrujú podstatu základných práv a sú to ústavné direktívy adresované predovšetkým

orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vzhľadom na tieto znaky

nemôžu byť zásadne priamo aplikovateľné v individuálnych záležitostiach (,

).

44. Berúc do úvahy identitu dikcie a listiny,

ako aj s ohľadom na normatívnu a účelovú podobnosť a a 2

charty, možno v predchádzajúcom odseku formulovaný stabilný postoj ústavného súdu

použiť aj na navrhované vyslovenie porušenia čl. 3 ods. 1 listiny a čl. 21 ods. 1 a 2 charty.

45. Aplikácia , listiny i a 2 charty

sa v individuálnych sťažnostiach zásadne viaže na vyslovenie porušenia individuálne

určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na vyslovenie

ich porušenia v prípade, ak nie je porušené niektoré základné právo sťažovateľa, je zjavne

neopodstatnená. Predmetom konania o sťažnosti podľa je totiž

rozhodovanie o porušení základných práv a slobôd upravených v druhej hlave ,

a nie aj o porušení tých článkov , ktoré síce vytvárajú právny základ ochrany

základných práv a slobôd upravených v druhej hlave , ale o ich porušení je ústavný

súd oprávnený rozhodovať v iných druhoch konania ().

46. Ak teda sťažovateľ svojím sťažnostným petitom zamýšľala dosiahnuť

konštatovanie porušenia , listiny i a 2 charty

druhostupňovým rozsudkom najvyššieho súdu, potom ústavný súd musí sťažnosť v tejto

časti vyhodnotiť ako zjavne neopodstatnenú.

47. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok, bolo

už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími formulovanými časťami sťažnostného petitu

(návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci, na priznanie finančného

zadosťučinenia a na priznanie náhrady trov konania) i návrhom na vydanie dočasného

opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017