Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 512/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko, Gorkého 10/1, Skalica, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva na osobnú slobodu podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 18. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2017

doručená sťažnosť , t. č. (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn z 18. mája 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie označených

práv napadnutým uznesením, ktorým krajský súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu

Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -53 z 11. marca 2017,

ktorým okresný súd rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby.

Sťažovateľ zastáva názor, že «aj napriek tomu, že boli naplnené formálne podmienky

väzby, pretože existuje uznesenie o vznesení obvinenia proti sťažovateľovi, ktoré spĺňa

podstatné náležitosti, ale materiálne podmienky už všeobecné súdy neskúmali. Aby bolo

možné obvineného držať vo väzbe, musí okrem formálnych náležitostí existovať

aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť

väzby.

Odo dňa môjho vzatia do väzby a to dňa 08.03.2017 nedošlo zo strany orgánov

činných v trestnom konaní k zadováženiu nových dôkazov počas mojej väzby, ktoré

by neexistovali už v čase rozhodovania o vzatí do väzby)

V mojom prípade bolo neprimerane zasiahnuté do mojich základných práv, keďže

dôvody väzby pominuli, pretože počas vyšetrovania a to 4 mesiacov, orgány činné

v trestnom konaní nepreukázal žiadnymi novými dôkazmi dôvodnosť väzby a nepreukázali

ani dôvodnosť obvinenia zo spáchania trestného činu, ktorý sa mi kladie za vinu, naopak

sa opierajú o tie isté dôkazy, ktoré zadovážili pri vzatí do väzby.

Orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiadne nové dôkazy, ktoré by ma

usvedčovali z dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu, čím dochádza k tomu,

že dôvod väzby pominul a naďalej netrvá, čo musí súd skúmať počas celej doby väzby.

Ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru potom podľa judikatúry ESĽP umožňuje

obmedzenie osobnej slobody okrem iného aj pre dôvodné podozrenie zo spáchania

trestného činu...

Náležitosti odôvodnenia uznesenia o väzbe upravuje ustanovenie § 72 ods. 2 druhej

vety , podľa ktorého sa uznesenie o vzatí do väzby musí odôvodniť

aj skutkovými okolnosťami, o ktoré sa výrok opiera, čo znamená opísanie konania.

skutočností alebo okolností, z ktorých súd, resp. sudca pre prípravné konanie dospel

k záveru, že je daný niektorý z väzobných dôvodov. V súlade s už citovanou judikatúrou

ESĽP k čl. 5 ods. 3 dohovoru je pritom nevyhnutné, aby tento opis nebol všeobecný alebo

abstraktný, ale aby šlo o konkrétne konania, skutočnosti či okolnosti v určitom čase

s určitým obsahom. Musí teda ísť o opis tých „konkrétnych skutočností“. ktorých existencia

v zmysle predvetia reálne odôvodňuje existenciu niektorého

väzobného dôvodu.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave nepovažujem za presvedčivo odôvodnené

a neuvádza reálne odôvodnenie existencie väzobných dôvodov. Súd vo svojom odôvodnení

uvádza, že dôvod útekovej väzby podľa je daný z dôvodu,

že nemám trvalé väzby na území SR a dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

odôvodnil tým, že som bol za obdobnú činnosť odsúdený na území ČR.

Je pravdou, že v Českej republike som bol viac krát odsúdený, ale ani jedno trestné stíhanie

nesúviselo s drogovou trestnou činnosťou, čím je zjavné, že súd si nesprávne overil

dôvodnosť môjho väzobného stíhanie, nezaoberal sa podrobne skutočnosťami, resp.

okolnosťami, na základe ktorých som bol vzatý do väzby a moje väzobné stíhanie je len

založené na tom skutkovom závere, aby orgány činné v trestnom konaní mali zľahčené

vyšetrovanie. To, že som užívateľom pervitínu, nemôže byť dôvodom na väzobné stíhanie

a dôvodnosť podozrenia z toho, že zariadenie, ktoré som si uschoval u

zakladá dôvodné podozrenie z výroby omamných a psychotropných látok. Orgány činné

v trestnom konaní nedisponujú žiadnym relevatných dôkazom o tom, že som spáchal

uvedený trestný čin a na dosiahnutie účelu trestného stíhania je ľahšie väzobné stíhanie.

Poukazujem na to, ako som uviedol vo výpovedi, že moja totožnosť bola súdu hneď

známa, pretože moja adresa v je aktívna,

je to aj adresa pre doručovanie mojich písomností a je vzdialená od Skalice len 15 km. Teda

z uvedeného je zrejmé, že by som sa neskrýval a nechcel by som sa vyhnúť trestnému

stíhaniu, keďže som súdu uviedol adresu, kde sa zdržiavam momentálne a adresu

na doručovanie, kde chodím pravidelne. Tento dôvod väzby by bol dôvodný, keby som

nemal žiadnu známu adresu, keby som žil bez domova a nebolo by možné ma zastihnúť.

Obava, že budem pôsobiť na svedkov a mariť tak objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie, poukazujem na to, že žiadneho kolúzneho konania sa som

nedopustil a neexistujú konkrétne skutočnosti svedčiace pre záver, že na slobode budem

pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie. Dôvodnou nie je ani obava z toho, že v prípade ponechania

na slobode by som pokračoval v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,

keďže drogy som na území SR nevyrábal a nijakým spôsobom som s nimi nenakladal za

účelom predaja alebo distribúcie iným osobám. Nikdy predtým som nebol za takýto a ani

iný trestný čin trestaný na území SR ani na území ČR, teda nemám kriminálnu minulosť a

tieto dôvody väzby nie sú dôvodné.

Skutočnosti, ktorými súd odôvodnil výrok o väzbe, sú podľa môjho názoru abstraktné

a hypotetické a tieto neodôvodňujú obavu z konania uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a), b), c)

.».

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné právo na osobnú slobodu podľa a 5

Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru...

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2017 sp. zn. porušené

bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2017 sp. zn.

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 312,34 Eur, ktoré

je povinný zaplatiť Krajský súd v Trnave na účet jeho právneho zástupcu - advokáta

JUDr. Ing. Elena Divko, PhD..., do jedného mesiace od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a 5 a práv podľa

čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. mája 2017.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol najmä:

„... Obvinený je trestné stíhaný pre zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolu-

páchateľstvom podľa § 172 ods. l písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe, že

si v presne nezistenej dobe, na presne neustálenom mieste, od doposiaľ

neustálenej osoby zadovážil zariadenie na výrobu omamných a psychotropných látok

a to bandasku s vypúšťacím ventilom, misa z jánskeho skla so žiletkou a plastovou sterkou,

lievik, sklená banka s hrdlom, sklená naberačka, plechové puzdro so striekačkami, plastový

hrnček, elektrický varič, tuhý podpaľač, chirurgické rukavice a plátené rukavice, pričom

toto zariadenie si uskladnil v obci u osoby menom

v spálni v perináku a predmetné zariadenie na presne nezistenom mieste a v presne

nezistenom čase používal na výrobu omamných a psychotropných látok.

Napadnutým uznesením bol obvinený vzatý do väzby...

... Obvinenie bolo zadržanej osobe vznesené uznesením zo dňa 9.3.2017, ktoré mu

bolo oznámené v ten istý deň a bol vypočutý v procesnom postavení obvineného.

Sudkyňa pre prípravné konanie o návrhu na vzatie obvineného do väzby rozhodla

napadnutým uznesením dňa 11.3.2017 o 14.45 hod. (čas ukončenia zápisnice), pričom

predtým obvineného vypočula v zmysle . Pokiaľ

ide o formálne podmienky na vzatie do väzby, tieto boli splnené. Zo strany orgánov činných

v trestnom konaní a sudkyne pre prípravné konanie boli dodržané zákonné ustanovenia

, upravujúce lehoty zákonného zadržania a rozhodnutia o väzbe.

Pokiaľ ide o materiálne dôvody väzby obvineného, aj sťažnostný súd je toho záveru,

že v súčasnom štádiu trestného stíhania existuje dostatok skutočností odôvodňujúcich

podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento má

zákonné znaky vyššie citovaného zločinu.

Obvinený pri výsluchu pred súdom k obvineniu uviedol, že priviezol veci, ktoré boli

nájdené v nehnuteľnosti u svedka , tieto veci zabudol vyhodiť. Na území SR nikdy

drogy nevaril a nepredával. Pred tromi mesiacmi drogy varil na území ČR. Pri výsluchu

pred vyšetrovateľom využil svoje právo odmietnuť k veci vypovedať. Podozrenie z jeho

trestnej činnosti vyplýva najmä z výpovedí svedkov (obvinený bral

pervitín, poskytoval ho iným osobám, prepravoval zariadenie na výrobu pervitínu),

(obvinený berie pervitín, je varič a díler) a (obvinený mu dal

pervitín, uskladnil si veci na výrobu pervitínu u neho v dome), ako i z výsledkov domovej

prehliadky, pri ktorej sa našli veci slúžiace na výrobu drogy. Uvedené dôkazy nateraz

dostatočne odôvodňujú podozrenie, že obvinený s dopustil spáchania skutku, pre ktorý je

trestné stíhaný a tento skutok má znaky vyššie uvedeného zločinu.

Prvostupňový súd akceptoval návrh prokurátora na vzatie obvineného do väzby

z dôvodu písm. b), . V odôvodnení

napadnutého uznesenia vecne správne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol svoje úvahy,

ktoré ho viedli k záveru, že existuje dôvodná obava z útekového správania sa,

ovplyvňovania svedkov a pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným. Vo vzťahu

k jednotlivým dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) písm. b), písm. c) Trestného

poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré sa viažu ku každému z nich a z uvedených

skutočností potom vyvodil i logické závery. Sťažnostný súd sa s obsahom tejto časti

odôvodnenia prvostupňového súdu stotožňuje a považuje ho za vecne správne a bez potreby

jeho opakovania naň na tomto mieste odkazuje.

K jednotlivým sťažnostným námietkam obhajoby možno uviesť, že z výsluchov vyššie

uvedených svedkov vyplynulo predovšetkým to, že sám obvinený je užívateľom pervitínu,

tento varil a predával, resp. poskytoval tak na území SR viacerým užívateľom. Uvedené

skutočnosti potom odôvodňujú obavu z útekového správania sa, ktoré zakladá dôvod väzby

podľa , pretože obvinený nemá žiadne trvalé väzby

na území SR. Zároveň zakladajú dôvody tzv. prevetívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

a to aj v súvislosti s trestnou činnosťou, za ktorú už bol odsúdený v ČR.

Keďže vyššie citovaní svedkovia sú užívateľmi drogy, ktorú dostávali aj od obvineného,

možno dôvodne očakávať, že pozíciu dodávateľa drogy, na ktorej sú svedkovia závislí bude

voči nim obvinený zneužívať snažiť sa tak mariť vyšetrovanie. Vo vzťahu k všetkým

dôvodom väzby možno zdôrazniť, že užívanie drogy samotným obvineným môže výrazne

ovplyvňovať jeho vôľovú zložku, čo má dopad aj na očakávania ohľadne jeho správania v

procese vyšetrovania trestnej činnosti. To má potom za následok, že obava zo správania sa,

pre ktoré bol vzatý do väzby sa podstatne zvyšuje.

Rovnako je správny a zákonný i výrok o nenahradení jeho väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka podľa . Týmto

prostriedkom nie je možné eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti

a z útekového, či kolúzneho správania sa a to ani pri uložení primeraných povinností

a obmedzení podľa . Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenia nemali

na obvineného ten účinok, že by ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti,

nemožno sa logicky domnievať, že by dohľad súdneho úradníka eliminoval obavu

zo správania sa obvineného, pre ktoré bol vzatý do väzby, naviac za situácie, že obvinený

užíva pervitín Rozhodnutie o započítaní väzby vychádza zo skutočností, uvedených

v zápisnici o zadržaní obvineného a sťažnostný súd ho považuje rovnako za vecne správne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosť

obvineného je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku.“

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie

o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5

vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.

Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v je tak integrálnou

súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (). Obdobne aj čl. 5

ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním

ustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5

ods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne

právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných

štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Obdobne aj podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej slobody

().

Ústavný súd teda považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci

konania o ústavnej sťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby

sťažovateľa alebo akéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným

súdom. Rovnako tak pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať

zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (,

).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

V uvedenom rozsahu ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu

a dospel k záveru, že namietané rozhodnutie je potrebné považovať za legitímny výsledok

rozhodovacej činnosti, ktorý vykazuje všetky parametre zákonnosti a ústavnosti. Je náležite

odôvodnené. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd s poukazom na jednotlivé

ustanovenia dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu bolo potrebné

konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nič, čo by signalizovalo

arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci

konajúcimi súdmi vrátane a 5 a a 4 dohovoru, ktoré mali byť

napadnutým rozhodnutím krajského súdu porušené, a že by bol sťažovateľ pozbavený

slobody inak ako z dôvodov, spôsobom a na čas ustanovený zákonom, teda v rozpore

s citovanými článkami a dohovoru. Napadnuté uznesenie krajského súdu možno

považovať za ústavne udržateľné, keďže dáva jasné, zrozumiteľné a určité odpovede

na relevantné otázky týkajúce sa opodstatnenosti trvania väzby sťažovateľa.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom označených článkov

a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017