Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 512/2017
PDF · 212.6 KB
No categories available
III. ÚS 512/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko, Gorkého 10/1, Skalica, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky a práva na osobnú slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
5 Tpo 34/2017 z 18. mája 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2017
doručená sťažnosť , t. č. (ďalej len
„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn 5 Tpo 34/2017 z 18. mája 2017 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie označených
práv napadnutým uznesením, ktorým krajský súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu
Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 0 Tp 9/2017-53 z 11. marca 2017,
ktorým okresný súd rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby.
Sťažovateľ zastáva názor, že «aj napriek tomu, že boli naplnené formálne podmienky
väzby, pretože existuje uznesenie o vznesení obvinenia proti sťažovateľovi, ktoré spĺňa
podstatné náležitosti, ale materiálne podmienky už všeobecné súdy neskúmali. Aby bolo
možné obvineného držať vo väzbe, musí okrem formálnych náležitostí existovať
aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť
väzby.
Odo dňa môjho vzatia do väzby a to dňa 08.03.2017 nedošlo zo strany orgánov
činných v trestnom konaní k zadováženiu nových dôkazov počas mojej väzby, ktoré
by neexistovali už v čase rozhodovania o vzatí do väzby)
V mojom prípade bolo neprimerane zasiahnuté do mojich základných práv, keďže
dôvody väzby pominuli, pretože počas vyšetrovania a to 4 mesiacov, orgány činné
v trestnom konaní nepreukázal žiadnymi novými dôkazmi dôvodnosť väzby a nepreukázali
ani dôvodnosť obvinenia zo spáchania trestného činu, ktorý sa mi kladie za vinu, naopak
sa opierajú o tie isté dôkazy, ktoré zadovážili pri vzatí do väzby.
Orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiadne nové dôkazy, ktoré by ma
usvedčovali z dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu, čím dochádza k tomu,
že dôvod väzby pominul a naďalej netrvá, čo musí súd skúmať počas celej doby väzby.
Ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru potom podľa judikatúry ESĽP umožňuje
obmedzenie osobnej slobody okrem iného aj pre dôvodné podozrenie zo spáchania
trestného činu...
Náležitosti odôvodnenia uznesenia o väzbe upravuje ustanovenie § 72 ods. 2 druhej
vety Trestného poriadku, podľa ktorého sa uznesenie o vzatí do väzby musí odôvodniť
aj skutkovými okolnosťami, o ktoré sa výrok opiera, čo znamená opísanie konania.
skutočností alebo okolností, z ktorých súd, resp. sudca pre prípravné konanie dospel
k záveru, že je daný niektorý z väzobných dôvodov. V súlade s už citovanou judikatúrou
ESĽP k čl. 5 ods. 3 dohovoru je pritom nevyhnutné, aby tento opis nebol všeobecný alebo
abstraktný, ale aby šlo o konkrétne konania, skutočnosti či okolnosti v určitom čase
s určitým obsahom. Musí teda ísť o opis tých „konkrétnych skutočností“. ktorých existencia
v zmysle predvetia § 71 ods. 1 Trestného poriadku reálne odôvodňuje existenciu niektorého
väzobného dôvodu.
Uznesenie Krajského súdu v Trnave nepovažujem za presvedčivo odôvodnené
a neuvádza reálne odôvodnenie existencie väzobných dôvodov. Súd vo svojom odôvodnení
uvádza, že dôvod útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku je daný z dôvodu,
že nemám trvalé väzby na území SR a dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku odôvodnil tým, že som bol za obdobnú činnosť odsúdený na území ČR.
Je pravdou, že v Českej republike som bol viac krát odsúdený, ale ani jedno trestné stíhanie
nesúviselo s drogovou trestnou činnosťou, čím je zjavné, že súd si nesprávne overil
dôvodnosť môjho väzobného stíhanie, nezaoberal sa podrobne skutočnosťami, resp.
okolnosťami, na základe ktorých som bol vzatý do väzby a moje väzobné stíhanie je len
založené na tom skutkovom závere, aby orgány činné v trestnom konaní mali zľahčené
vyšetrovanie. To, že som užívateľom pervitínu, nemôže byť dôvodom na väzobné stíhanie
a dôvodnosť podozrenia z toho, že zariadenie, ktoré som si uschoval u
zakladá dôvodné podozrenie z výroby omamných a psychotropných látok. Orgány činné
v trestnom konaní nedisponujú žiadnym relevatných dôkazom o tom, že som spáchal
uvedený trestný čin a na dosiahnutie účelu trestného stíhania je ľahšie väzobné stíhanie.
Poukazujem na to, ako som uviedol vo výpovedi, že moja totožnosť bola súdu hneď
známa, pretože moja adresa v je aktívna,
je to aj adresa pre doručovanie mojich písomností a je vzdialená od Skalice len 15 km. Teda
z uvedeného je zrejmé, že by som sa neskrýval a nechcel by som sa vyhnúť trestnému
stíhaniu, keďže som súdu uviedol adresu, kde sa zdržiavam momentálne a adresu
na doručovanie, kde chodím pravidelne. Tento dôvod väzby by bol dôvodný, keby som
nemal žiadnu známu adresu, keby som žil bez domova a nebolo by možné ma zastihnúť.
Obava, že budem pôsobiť na svedkov a mariť tak objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, poukazujem na to, že žiadneho kolúzneho konania sa som
nedopustil a neexistujú konkrétne skutočnosti svedčiace pre záver, že na slobode budem
pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie. Dôvodnou nie je ani obava z toho, že v prípade ponechania
na slobode by som pokračoval v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,
keďže drogy som na území SR nevyrábal a nijakým spôsobom som s nimi nenakladal za
účelom predaja alebo distribúcie iným osobám. Nikdy predtým som nebol za takýto a ani
iný trestný čin trestaný na území SR ani na území ČR, teda nemám kriminálnu minulosť a
tieto dôvody väzby nie sú dôvodné.
Skutočnosti, ktorými súd odôvodnil výrok o väzbe, sú podľa môjho názoru abstraktné
a hypotetické a tieto neodôvodňujú obavu z konania uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a), b), c)
Tr. poriadku.».
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:
„1. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru...
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2017 sp. zn. 5Tpo/34/2017 porušené
bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2017 sp. zn. 5Tpo/34/2017
zrušuje a vec vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 1.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 312,34 Eur, ktoré
je povinný zaplatiť Krajský súd v Trnave na účet jeho právneho zástupcu - advokáta
JUDr. Ing. Elena Divko, PhD..., do jedného mesiace od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto
možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/08, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa
čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 34/2017 z 18. mája 2017.
V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol najmä:
„... Obvinený je trestné stíhaný pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolu-
páchateľstvom podľa § 172 ods. l písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe, že
si v presne nezistenej dobe, na presne neustálenom mieste, od doposiaľ
neustálenej osoby zadovážil zariadenie na výrobu omamných a psychotropných látok
a to bandasku s vypúšťacím ventilom, misa z jánskeho skla so žiletkou a plastovou sterkou,
lievik, sklená banka s hrdlom, sklená naberačka, plechové puzdro so striekačkami, plastový
hrnček, elektrický varič, tuhý podpaľač, chirurgické rukavice a plátené rukavice, pričom
toto zariadenie si uskladnil v obci u osoby menom
v spálni v perináku a predmetné zariadenie na presne nezistenom mieste a v presne
nezistenom čase používal na výrobu omamných a psychotropných látok.
Napadnutým uznesením bol obvinený vzatý do väzby...
... Obvinenie bolo zadržanej osobe vznesené uznesením zo dňa 9.3.2017, ktoré mu
bolo oznámené v ten istý deň a bol vypočutý v procesnom postavení obvineného.
Sudkyňa pre prípravné konanie o návrhu na vzatie obvineného do väzby rozhodla
napadnutým uznesením dňa 11.3.2017 o 14.45 hod. (čas ukončenia zápisnice), pričom
predtým obvineného vypočula v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Pokiaľ
ide o formálne podmienky na vzatie do väzby, tieto boli splnené. Zo strany orgánov činných
v trestnom konaní a sudkyne pre prípravné konanie boli dodržané zákonné ustanovenia
Trestného poriadku, upravujúce lehoty zákonného zadržania a rozhodnutia o väzbe.
Pokiaľ ide o materiálne dôvody väzby obvineného, aj sťažnostný súd je toho záveru,
že v súčasnom štádiu trestného stíhania existuje dostatok skutočností odôvodňujúcich
podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento má
zákonné znaky vyššie citovaného zločinu.
Obvinený pri výsluchu pred súdom k obvineniu uviedol, že priviezol veci, ktoré boli
nájdené v nehnuteľnosti u svedka , tieto veci zabudol vyhodiť. Na území SR nikdy
drogy nevaril a nepredával. Pred tromi mesiacmi drogy varil na území ČR. Pri výsluchu
pred vyšetrovateľom využil svoje právo odmietnuť k veci vypovedať. Podozrenie z jeho
trestnej činnosti vyplýva najmä z výpovedí svedkov (obvinený bral
pervitín, poskytoval ho iným osobám, prepravoval zariadenie na výrobu pervitínu),
(obvinený berie pervitín, je varič a díler) a (obvinený mu dal
pervitín, uskladnil si veci na výrobu pervitínu u neho v dome), ako i z výsledkov domovej
prehliadky, pri ktorej sa našli veci slúžiace na výrobu drogy. Uvedené dôkazy nateraz
dostatočne odôvodňujú podozrenie, že obvinený s dopustil spáchania skutku, pre ktorý je
trestné stíhaný a tento skutok má znaky vyššie uvedeného zločinu.
Prvostupňový súd akceptoval návrh prokurátora na vzatie obvineného do väzby
z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a) písm. b), písm. c) Trestného poriadku. V odôvodnení
napadnutého uznesenia vecne správne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol svoje úvahy,
ktoré ho viedli k záveru, že existuje dôvodná obava z útekového správania sa,
ovplyvňovania svedkov a pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným. Vo vzťahu
k jednotlivým dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) písm. b), písm. c) Trestného
poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré sa viažu ku každému z nich a z uvedených
skutočností potom vyvodil i logické závery. Sťažnostný súd sa s obsahom tejto časti
odôvodnenia prvostupňového súdu stotožňuje a považuje ho za vecne správne a bez potreby
jeho opakovania naň na tomto mieste odkazuje.
K jednotlivým sťažnostným námietkam obhajoby možno uviesť, že z výsluchov vyššie
uvedených svedkov vyplynulo predovšetkým to, že sám obvinený je užívateľom pervitínu,
tento varil a predával, resp. poskytoval tak na území SR viacerým užívateľom. Uvedené
skutočnosti potom odôvodňujú obavu z útekového správania sa, ktoré zakladá dôvod väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pretože obvinený nemá žiadne trvalé väzby
na území SR. Zároveň zakladajú dôvody tzv. prevetívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku a to aj v súvislosti s trestnou činnosťou, za ktorú už bol odsúdený v ČR.
Keďže vyššie citovaní svedkovia sú užívateľmi drogy, ktorú dostávali aj od obvineného,
možno dôvodne očakávať, že pozíciu dodávateľa drogy, na ktorej sú svedkovia závislí bude
voči nim obvinený zneužívať snažiť sa tak mariť vyšetrovanie. Vo vzťahu k všetkým
dôvodom väzby možno zdôrazniť, že užívanie drogy samotným obvineným môže výrazne
ovplyvňovať jeho vôľovú zložku, čo má dopad aj na očakávania ohľadne jeho správania v
procese vyšetrovania trestnej činnosti. To má potom za následok, že obava zo správania sa,
pre ktoré bol vzatý do väzby sa podstatne zvyšuje.
Rovnako je správny a zákonný i výrok o nenahradení jeho väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Týmto
prostriedkom nie je možné eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti
a z útekového, či kolúzneho správania sa a to ani pri uložení primeraných povinností
a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku. Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenia nemali
na obvineného ten účinok, že by ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti,
nemožno sa logicky domnievať, že by dohľad súdneho úradníka eliminoval obavu
zo správania sa obvineného, pre ktoré bol vzatý do väzby, naviac za situácie, že obvinený
užíva pervitín Rozhodnutie o započítaní väzby vychádza zo skutočností, uvedených
v zápisnici o zadržaní obvineného a sťažnostný súd ho považuje rovnako za vecne správne.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosť
obvineného je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.“
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane
v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila
rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie
povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú
oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo
v úteku po jeho spáchaní;
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely
výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia
pred príslušný orgán;
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne
chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo
jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie
o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,
a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd
do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5
ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.
Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou
súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5
ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním
ustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5
ods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne
právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných
štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Obdobne aj podľa čl. 5 ods. 4
dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej slobody
Ústavný súd teda považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci
konania o ústavnej sťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby
sťažovateľa alebo akéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným
súdom. Rovnako tak pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať
zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02,
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,
V uvedenom rozsahu ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu
a dospel k záveru, že namietané rozhodnutie je potrebné považovať za legitímny výsledok
rozhodovacej činnosti, ktorý vykazuje všetky parametre zákonnosti a ústavnosti. Je náležite
odôvodnené. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd s poukazom na jednotlivé
ustanovenia Trestného poriadku dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu bolo potrebné
konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nič, čo by signalizovalo
arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci
konajúcimi súdmi vrátane čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, ktoré mali byť
napadnutým rozhodnutím krajského súdu porušené, a že by bol sťažovateľ pozbavený
slobody inak ako z dôvodov, spôsobom a na čas ustanovený zákonom, teda v rozpore
s citovanými článkami ústavy a dohovoru. Napadnuté uznesenie krajského súdu možno
považovať za ústavne udržateľné, keďže dáva jasné, zrozumiteľné a určité odpovede
na relevantné otázky týkajúce sa opodstatnenosti trvania väzby sťažovateľa.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi
napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom označených článkov
ústavy a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom
prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.
Ústavný súd preto túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2017