Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , ,

, zastúpeného JUDr. Martinom

Bartkom, advokátska kancelária, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

sp. zn. z 31. augusta 2016 takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. augusta 2016

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka, advokátska kancelária,

Piaristická 6667, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2017 doručená sťažnosť ,

, (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Martinom Bartkom, advokátska kancelária,

Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) v spojení

s a a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. „2 “ a jeho uzneseniami z 31. augusta 2016

prijatými v označených konaniach.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval Okresnému súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej

veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. , v ktorej bol rozsudkom

okresného súdu z 9. apríla 2013 uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1

v znení neskorších predpisov a bol mu okrem iného

uložený trest odňatia slobody v trvaní trinástich rokov. Okresný súd uznesením sp. zn.

2

z 10. mája 2016 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil obnovu konania

v označenej trestnej veci sťažovateľa a súčasne podľa

zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 9. apríla 2013 v časti výroku o treste,

ako aj ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na časť zrušeného rozsudku. V nadväznosti na to bol

sťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. júna 2016 v zmysle § 72

ods. 1 písm. a) s použitím vzatý do väzby,

ktorá mala začať plynúť odo dňa právoplatnosti uznesenia okresného súdu o povolení

obnovy. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť.

3. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. augusta 2016 podľa § 194

ods. 1 písm. a) bolo zrušené prvostupňové uznesenie okresného súdu

o povolení obnovy konania a podľa bol návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci zamietnutý. Ústavný súd na tomto mieste

poznamenáva, že sťažovateľ v podanej sťažnosti označil predmetné uznesenie krajského

súdu zjavne nesprávnou sp. zn. „2Nt/23/2015“. Túto skutočnosť mu však nemožno nijako

pričítať na vrub, keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu písomným vyhotovením

predmetného uznesenia sťažovateľ zjavne nedisponoval a nesprávnu spisovú značku prevzal

z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. augusta 2016, v ktorého odôvodnení

bolo použité zjavne chybné označenie dotknutého rozhodnutia. Ústavný súd vzhľadom na

uvedené, pri vymedzení predmetu konania bez toho, aby potreboval sťažovateľa vyzývať

k oprave dotknutej časti sťažnosti, formuloval správnu spisovú značku dotknutého

rozhodnutia krajského súdu, a to sp. zn. .

4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2016 rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 14. júna 2016 (o vzatí sťažovateľa do väzby) tak, že

podľa napadnuté uznesenie zrušil.

5. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu v zásade takto argumentuje:

«Porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

SR, porušenia svojho základného práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tiež jeho základného práva na právnu istotu

zaručeného SR a v SR sťažovateľ vidí v postupe

Krajského súdu v Bratislave jednak v jeho konaní o povolenie obnovy konania vedenej

na tomto súde pod sp. zn. a jednak v jeho konaní vedenom pod sp. zn.

, ktoré konania podľa názoru sťažovateľa tvoria jeden celok a boli

neprípustným spôsobom oddelené. V trestnej veci doručil obhajcovi sťažovateľa dňa

14.11.2016 uznesenie č.k. zo dňa 31.08.2016, ktorým zrušil uznesenie

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 14.06.2016. V odôvodnení tohto

uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa konštatuje, že „Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 31.08.2016 sp. zn. podľa zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.05.2016 sp. zn. , ktorým

okresný súd podľa povolil obnovu konania v trestnej veci

, , na základe rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo dňa 09.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

25.06.2013 v prospech odsúdeného v časti výroku o uloženom treste. Krajský súd zároveň

podľa návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. zamietol.“.

Uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

31.08.2016 však sťažovateľovi ani jeho obhajcovi nikdy nebolo doručené a sťažovateľ nebol

oboznámený s dôvodmi tohto rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom mení právne

postavenie sťažovateľa v jeho neprospech. Sťažovateľ dokonca nebol oboznámený ani

s dôvodmi sťažnosti, okresného prokurátora, ktorá bola podkladom pre vydanie takéhoto

rozhodnutia a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľ namieta, že jeho trestná vec

o povolenie obnovy konania vedená pôvodne pod sp. zn. bola Krajským súdom

rozdelená na dve samostatné veci, a to sp. zn. a sp. zn. , pričom

meritórne rozhodnutie vo veci sp. zn. sťažovateľovi ani jeho obhajcovi

doposiaľ vôbec nebolo doručené.»

6. Sťažovateľ v závere namieta, že „považuje za neprípustné, aby v právnom štáte,

ktorý má garantovať právnu istotu a právo na spravodlivý proces, bolo o postavení

účastníka konania rozhodované spôsobom, ako to urobil Krajský súd v Bratislave v konaní

4

sp. zn. a následne v konaní sp. zn. . Konanie na Krajskom súde

v Bratislave vo veci sp. zn. sa tak podobá tzv. kabinetnej justícii, kedy

obžalovaný nie je vôbec oboznamovaný z dôvodmi podanej sťažnosti žalobcu ani s dôvodmi

konečného rozhodnutia súdu.“.

7. Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby

rozhodol v jeho veci týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v a právo na spravodlivý proces zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu istotu

zaručen SR a v postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

porušené bolo.

2. Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa

31.08.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil Uznesenie Okresného súdu

Bratislava I č.k. zo dňa 14.06.2016.

3. Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa

31.08.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil Uznesenie Okresného súdu Bratislava

I č.k. zo dňa 10.05.2016.

4. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2.500,-EUR (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

356,80 EUR (slovom tristopäťdesiatšesť eur osemdesiat centov), ktorú je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 21. marca 2017 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného

práva podľa zaručeného v spojení s a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 zaručeného dohovorom postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 31. augusta 2016.

Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

9. Krajský súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. mája 2017

k relevantnej otázke, ktorá je predmetom skúmania v konaní pred ústavným súdom, a síce

k možnosti sťažovateľa vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, ktorý ju podal v neprospech

sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o povolení obnovy konania,

uviedol, že «rozhodnutie krajského súdu bolo s poukazom na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zo dňa 28.11.2012

v spojení so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013 dňa

26.11.2013 vo vzťahu k napadnutému uzneseniu prokurátorom (sťažnosťou zahlásenou

na verejnom zasadnutí v prítomnosti obhajoby) predvídateľné, nakoľko bolo zrejmé, že

v danom prípade okresný súd rozhodol v rozpore s vyššie uvádzaným, nakoľko odsúdenému

nebol ukladaný trest asperovaný. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 25.06.2013, vo vzťahu ku ktorému bola povolená

obnova konania, jednak z jeho výrokovej časti ako i odôvodnenia týkajúceho sa časti

rozhodnutia o druhu a výmere trestu totiž podľa slov predsedu senátu vyplýva, že súd

v pôvodnom konaní trest ukladal obžalovanému v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

č. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, pričom v uvedenom ustanovení

nejde o totožné ustanovenie s , Tr. zák.

č. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, pričom v uvedenom ustanovení

nejde o totožné ustanovenie s Tr. zák.

č. , ktoré bolo predmetom vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Predseda senátu, JUDr. Kamil Ivánek za senát „2Tos“ Krajského

súdu v Bratislave zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že zo strany krajského

súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S predmetným vyjadrením

predsedu senátu zo dňa 12.05.2017 sa v celom rozsahu stotožňujem.»

6

Predseda krajského súdu v predloženom vyjadrení zároveň prezentoval súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

10. K predmetnému stanovisku krajského súdu sa vyjadril právny zástupca

sťažovateľa, a to v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2017, v ktorom zotrval

na dôvodoch podanej sťažnosti, a ku čiastkovej otázke, ktorá sa stala predmetom skúmania

v konaní pred ústavným súdom, sa v podstate nevyjadril. Právny zástupca sťažovateľa

v stanovisku oznámil, že na vykonaní ústneho pojednávania vo veci samej sťažovateľ

netrvá.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcu, ako aj obsahu

príslušného spisového materiálu zistil a zrekapituloval si v chronologickom slede tieto

relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ požiadal o obnovu konania vo svojej trestnej veci, v ktorom bol odsúdený

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 9. apríla 2013 pre trestný čin lúpeže podľa

a iné okrem iného k nepodmienečnému trestu odňatia

slobody v trvaní trinástich rokov. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 10. mája 2016 návrhu sťažovateľa na obnovu konania vyhovel. Na verejnom zasadnutí

bezprostredne po vyhlásení predmetného uznesenia prítomný prokurátor oznámil, že proti

tomuto rozhodnutiu podáva sťažnosť. Písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora bolo

doručené 9. júna 2016 okresnému súdu. Spisový materiál spolu so sťažnosťou prokurátora

bol predložený 15. júna 2016 na rozhodnutie krajskému súdu. Písomné odôvodnenie

sťažnosti prokurátora nebolo doručené ani sťažovateľovi, ani jeho právnemu zástupcovi.

Na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2016 krajský súd sťažnosti prokurátora podanej

v neprospech sťažovateľa vyhovel, prvostupňové rozhodnutie o povolení obnovy konania

svojím uznesením sp. zn. zrušil a návrh sťažovateľa na povolenie obnovy

konania zamietol podľa . Toto druhostupňové rozhodnutie

bolo sťažovateľovi doručené16. januára 2017.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil námietku porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s a

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov. Pokiaľ

ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu neprislúcha hodnotiť

správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie

je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je

v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný

súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy

spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu postupom a rozhodnutím súdu

8

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných

predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách.

16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako

primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky

rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň požiadavku

rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich

napr. z a a dohovoru v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1

dohovoru a už uviedol, že formuláciou uvedenou v

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov

vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , ).

17. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

„rovnosti zbraní“ a z nej vyplývajúcej kontradiktórnosti konania (podobne napr.

). Európsky súd pre ľudské práva zásadu rovnosti zbraní definuje ako

požiadavku, aby každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju

z pohľadu konania ako celku, podstatným spôsobom neznevýhodňujú voči protistrane (pozri

napr. rozsudky ESĽP vo veciach: Nideröst – Huber proti Švajčiarsku, č. 18990/91

z 18. 2. 1997; Foucher proti Francúzsku, č. 22209/93 z 18. 3. 1997). Inými slovami cieľom

uvedenej požiadavky je dosiahnutie „spravodlivej rovnováhy“ medzi stranami sporu.

V trestnom konaní, kde záujmy štátu uplatňuje prokurátor a proti ktorému stojí strana

obhajoby, teda obvinený spolu so svojím obhajcom, prípadne bez neho, nesmie byť

postavenie obvineného (obžalovaného) zreteľne nevýhodné v porovnaní so stranou

obžaloby. Nadväzujúca zásada kontradiktórnosti konania znamená, že obom stranám

konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie (či už predloženými protistranou alebo iným na konaní

nezúčastneným subjektom) a možnosť sa k nim vyjadriť (pozri napr. rozsudky ESĽP

vo veciach: Brandstetter proti Rakúsku, č. 11170/84 z 28. 8. 1991; Lobo Machado

proti Portugalsku, č. 15764/89 z 20. 2. 1996; Messier proti Francúzsku, č. 25041/07

z 30. 6. 2011). Spôsob, ktorým súd naplní uvedenú zásadu, môže byť akýkoľvek, pokiaľ je

rešpektovaná požiadavka, že sa strana o predloženom stanovisku či dôkaze dozvie a je jej

súčasne poskytnutá reálna možnosť sa k nemu vyjadriť.

18. Ústavný súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že rozhodnutiu všeobecného súdu

musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä

garanciám obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v princípe rovností zbraní a v zásade

kontradiktórnosti konania.

19. Sťažovateľ ako jeden z dôvodov svojej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému

postupu a rozhodnutiu krajskému súdu uvádzal skutočnosť, že postup krajského súdu mal

charakter „kabinetnej justície“, keď ho krajský súd vôbec neoboznámil s obsahom sťažnosti

prokurátora, ktorý ju podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení obnovy konania

v trestnej veci sťažovateľa.

20. Z obsahu príslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že ani okresný súd

a predovšetkým ani krajský súd (pred svojím rozhodnutím) nedoručili strane obhajoby

písomné odôvodnenie sťažnosti, ktorú uplatnil prokurátor proti prvostupňovému

rozhodnutiu o povolení obnovy konania. Krajský súd v podstate ani inak neumožnil

10

sťažovateľovi (prípadne jeho právnemu zástupcovi), aby sa k tomuto stanovisku vyjadril,

keďže o veci rozhodol v druhom stupni na neverejnom zasadnutí bez vypočutia sťažovateľa.

21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP (pozri bod 16

in fine) z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 17127/12,

v ktorom ESĽP konštatoval, že tým, že účastníčke ako žalobkyni nebolo oznámené

vyjadrenie protistrany k jej odvolaniu (nepostúpením kópie písomného vyjadrenia

žalovaného), došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. V citovanom rozhodnutí ESĽP tiež uviedol, že aj keď predmetné vyjadrenie

odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa

sťažovateľ už nebol vyjadril v predchádzajúcom priebehu konania, a podľa vlády nemalo

vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková

argumentácia a sťažovateľovi mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže tak

nebolo, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr.

vo veci Ringier Axel Springer proti Slovenskej republike č. 35090/07 zo 4. 10. 2011, body

84 – 86 s ďalšími odkazmi, a Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike č. 23083/05

z 27. 4. 2010, bod 29, podľa ktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia mať

možnosť dozvedieť sa a reagovať na všetky predložené dôkazy a vyjadrenia, sa v ich

prípade uplatňuje na odvolacie konanie, ako aj na konanie na prvom stupni bez ohľadu

na skutočnosť, že odvolanie nemusí obsahovať nové tvrdenia. Podobne napr.

.

Tieto právne závery sú aplikovateľné aj na prípad sťažovateľa, a to o to viac, keď

v prípade sťažovateľa išlo o odôvodnenie samotnej sťažnosti prokurátora, ktorá obsahovala

nové skutočnosti, ku ktorým v predchádzajúcom konaní sťažovateľ nezaujal žiadne

stanovisko (pozri obsah zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu z 10. mája 2016)

a ktoré mali zásadný vplyv na nové rozhodnutie krajského súdu.

22. Ústavný súd konštatuje, že uvedeným postupom krajského súdu

v druhostupňovom konaní bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek spravodlivého

procesu, a to kontradiktórnosť konania (a súčasne „rovnosť zbraní“), keďže sťažovateľovi

nebolo umožnené zaujať stanovisko k zásadným argumentom sťažnosti prokurátora, ktorý

ju podal v neprospech sťažovateľa a v dôsledku ktorej bolo pôvodné prvostupňové

rozhodnutie zmenené. Ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd uvedené požiadavky

spolutvoriace koncept základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces zaručeného dohovoru nemôže

ignorovať, aj keď považuje svoje rozhodnutie za „vyslovene“ predvídateľné (ako to

uvádza vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu). Spôsob uplatnenia

právomoci krajského súdu, ktorý nerešpektoval vymedzené princípy, nie je zlučiteľný

so sťažovateľovým základným právom na súdnu ochranu podľa

a jeho právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd

dospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2016, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

23. K sťažovateľom namietanému porušeniu a

ústavný súd uvádza, že princíp právneho štátu zakotvený v označených článkoch je

vo vzťahu k jednotlivým základným právam a slobodám garantovaným zastrešujúci

a zároveň v nich „vtelený“ (inkorporovaný), ústavný súd preto považuje za duplicitné

a nadbytočné konštatovať porušenie aj označených článkov . V uvedenom smere teda

ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

III.

24. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,

takéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže

ústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa zaručeného

a práva zaručeného dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom

súde rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2

12

výrokovej časti nálezu), v ktorom je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ).

25. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

2 500 €, v ktorej dôvodil pocitom osobnej frustrácie zo spôsobu výkonu súdnej právomoci

a tiež závažnosťou porušenia jeho označených práv. Podľa ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd pri rozhodovaní

otázky priznania finančného zadosťučinenia aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil

konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Vyslovenie

porušenia garantovaných práv sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu, zrušenie

napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie predstavujú

vo svojom súhrne podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej

ústavnoprávnej ochrany a vytvárajú reálny predpoklad i pre garantovanie ústavne

konformnej ochrany práv sťažovateľa v ďalšom konaní pred všeobecným súdom, preto mu

požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 3 výrokovej časti nálezu).

26. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný

súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou

356,80 €. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie

o sťažnosti v zmysle je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch

a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu

sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2017 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu

(t. j. zo sumy 884 €), čo predstavuje sumu 147,33 € a hodnota režijného paušálu sumu

8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľa a tiež

podanie sťažnosti; za tretí úkon právneho zastúpenia ústavný súd náhradu trov konania

sťažovateľovi nepriznal, pretože ho nepovažoval za prínosný pre objasnenie relevantnej

otázky ), čo celkovo predstavuje sumu 294,66 €. K tomu bolo potrebné pripočítať dvakrát

režijný paušál v celkovej výške 17,68 €, čo predstavuje celkovú sumu 312,34 € (sumu

zodpovedajúcu položke platcu DPH ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože aktuálne

osvedčenie o skutočnosti, že je právny zástupca sťažovateľa platcom DPH, nebolo

k sťažnosti priložené). Trovy konania v určenej sume je krajský súd povinný zaplatiť

sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu (bod 4 výrokovej časti nálezu).

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017

14