Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 490/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1, čl. 22 ods. 2

a v spojení s porušením

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. apríla 2012 a uznesením Krajského súdu

v Košiciach č. k. -12 zo 4. júna 2012 a namietaného porušenia základného

práva podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2, a 2, , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho uznesením

z 2. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -12 zo 4. júna 2012

(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a namietaného porušenia základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu 28. januára 2003

návrh proti (ďalej len „odporca“), ktorým si uplatnila

právo na ochranu osobnosti a nároky vyplývajúce z porušenia tohto práva.

Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd ju nepoučil o jej právach

a povinnostiach, do roku 2006 ju vyzýval na zdokladovanie osobných, zárobkových

a majetkových pomerov, nenariadil pojednávanie a nevykonal ani jeden úkon vo veci

a ani nerozhodol.

Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta prieťahy v konaní s tým, že okresný súd

„vo veci naďalej nekonal, boli mi ustanovení zástupcovia v konaní, pojala som podozrenie,

že v tomto konaní sa porušujú moje práva a tiež zákony, a advokát má na tom podiel, tak

som ho odmietla zákonnou cestou – doručením súdu.

Súd bol v konaní aj naďalej nečinný, preto som súdu doručila dňa 6. 3. 2012 návrh

na vydanie predbežného opatrenia č. k. .

Súd ma vyzval, aby som odstránila vady návrhu, ale uviedol inú spisovú značku, vady

návrhu som odstránila, uviedla som obidve spisové značky,

Spis konania sp. zn.: z 24. 1. 2003... nenápadne zmizol, vzniklo ale

nové konanie zo dňa 5. 3. 2012 – to bol návrh na vydanie predbežného

opatrenia sp. zn. .

Dňa 2. 4. 2012 som súdu doručila odstránenie vád návrhu a ten istý deň 2. 4. 2012

súd odmietol moje podanie zo dňa 5. 3. 2012, pritom som odstránila vady návrhu.

Proti Uzneseniu som sa odvolala, Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa

4. 6. 2012 potvrdil Uznesenie OS KE II zo dňa 2. 4. 2012, vedené pod sp. zn.: .

Nečinnosť súdu v konaní zo dňa 28. 1. 2003 mi spôsobila veľkú ujmu

na mojich právach a na mojom zdraví.

- od roku 1997 ma žaluje na súde každoročne o zaplatenie pozdlžností, ktoré

nevie preukázať,

- požaduje plnenie z neexistujúcej zmluvy...

- niektoré sumy vymáha exekučne bez právoplatného rozhodnutia...

- okrem žalôb o zaplatenie nepreukázaných nedoplatkov vymáhal cestou

exekútora sp. zn. vypratanie bytu. Zákonnou cestou neuspel, tak sa uchýlil

k podvodu: pozmenil dátum exekučného titulu a iného exekútora poveril začatím exekúcie

č. k. , pritom vedel, že exekúcia bola právoplatne zastavená. Druhý

exekútor sa sám poveril vykonaním exekúcie bez právoplatného rozhodnutia súdu

a exekúciu sám vykonal 17. 6. 2015.

Na základe uvedeného a listinných dôkazov mám dôvodne za to, že môj návrh

na ochranu osobnosti bol oprávnený, aj keď v roku 2003 sa jednalo len o hrozby,

v roku 2015 hrozby vyplnil.

OS KE II. nesie zodpovednosť za bezprávie spôsobené mojej osobe tým, že v konaní

zo dňa 28. 1. 2003 bol k dnešnému dňu nečinný viac ako 13 rokov, opakovanú

nečinnosť porušovateľa považujem za neprimeranú a mňa poškodzujúcu.

Súd ma nepoučil o mojich právach a povinnostiach súvisiacich s prejednávanou

vecou a tým ma znevýhodnil v postavení a rovnosti práv a dôstojnosti v porovnaní

s odporcom v zmysle čl. 12, ods. 1, 2, 4 Úst. SR.

Súd konal tak, aby som včas nemohla dokázať, že ma podrobuje neľudskému

a ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle čl. 16 ods. 2, a tiež že znižuje moju ľudskú

dôstojnosť a dobrú povesť a neoprávnene zasahuje do môjho súkromného života v zmysle

čl. 19 ods. 1, 2, 3 Ú SR.

Súd konal tak, že mi neposkytol právnu pomoc v konaní pred súdom od začiatku

konania, moju vec neprerokoval bez zbytočných prieťahov a v mojej prítomnosti, aby som

sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 47 ods. 2, 3, čl. 48 ods. 2

SR.

V tomto konaní súd odstránil demokratický poriadok základných ľudských práv

a slobôd SR, upozornenie predsedu okresného súdu na zbytočné prieťahy v súdnom

konaní nebolo účinné. Zákonným spôsobom som sa postavila na odpor a to tak, že som

požiadala o nariadenie predbežného opatrenia v zmysle SR.

Je zrejmé, že k dnešnému dňu nebolo vo veci rozhodnuté a súd nevytýčil vo veci ani

jedno pojednávanie a nevykonal ani žiaden iný úkon, o ktorom by som bola informovaná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a listinné dôkazy je možné mať dôvodne za to, že

nedošlo k účinnej súdnej ochrane práv a právom chránených záujmov mojej osoby. Z toho

vyplýva, že v tomto prípade došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené čl. 48 ods. 2 ÚSR bolo porušené

Základné právo na právnu pomoc pred súdmi... od začiatku konania zaručené

v SR bolo porušené

Základné právo zaručujúce neporušiteľnosť listového tajomstva, písomností

uchovávaných v súkromí zaručené SR bolo porušené

Základné právo zaručujúce nedotknuteľnosť obydlia zaručené , ods. 1

SR bolo porušené

Základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručené čl. 19

ods. 1, 2 SR bolo porušené.

Základné právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na ľudské a dôstojné

zaobchádzanie zaručené , 2 SR bolo porušené.

Základné právo na uloženie povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho

medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd zaručené

SR bolo porušené

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -12 v konaní -7 pre jeho nedôvodnosť.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie OS KE II. v konaní -7 zo dňa

2. 4. 2012 pre jeho nedôvodnosť.

Sťažovateľovi... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 milión

euro, ktoré je Okresný súd Košice II., povinný jej vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohoto Ústavného súdu SR.

Okresný súd Košice II. doručí sťažovateľke... doporučene v jednej obálke 50 kusov

poštových poukážok v celkovej sume 1 milión euro a splatných neobmedzene v ktorejkoľvek

Poštovej banke SR.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje takto:

„Z uvedených dôvodov si uplatňujem právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, nesprávnym úradným postupom súdu a zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní v zmysle SR.

Vzhľadom na množstvo a závažnosť porušení mojich základných ľudských práv

a slobôd považujem sumu 1 milión Euro za primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

za ujmu na zdraví, majetku a právach, nakoľko v tomto konaní som doposiaľ nebola

odškodnená.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, , a v spojení s porušením

ods. 1 písm. a) postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho

uznesením z 2. apríla 2012

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a jeho uznesením z 2. apríla 2012. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v a premietnutý

aj do , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu

z 2. apríla 2012 a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pretože ich preskúmal na základe

odvolania sťažovateľky podľa v tom čase účinného § 201 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku krajský súd.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, , a v spojení s porušením

ods. 1 písm. a) napadnutým uznesením krajského súdu zo 4. júna 2012

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. , , ).

Podľa zistení ústavného súdu napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 18. júna 2012. Sťažovateľka sťažnosť podala ústavnému súdu 11. mája 2016,

t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v . Z uvedených

dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania sťažnosti

je preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a postupom

krajského súdu v napadnutom konaní malo dôjsť k porušeniu jej základného práva

podľa .

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a poukazuje na to, že 28. januára 2003

podala návrh proti odporcovi. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom

pod sp. zn. a sťažovateľka uvádza, že „k dnešnému dňu nebolo vo veci

rozhodnuté a súd nevytýčil vo veci ani jedno pojednávanie a nevykonal ani žiaden iný

úkon...“ . Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podala sťažovateľka návrh na nariadenie

predbežného opatrenia a poukazuje na to, že konanie o tomto návrhu bolo

vedené pod sp. zn. , a nie pod pôvodnou spisovou značkou sp. zn.

.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 19. júna 2007 tak, že podanie

sťažovateľky odmietol. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu nepodala odvolanie,

preto uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. júla 2007.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala sťažovateľka okresnému súdu

6. marca 2012, t. j. v čase, keď konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne

skončené, preto okresný súd o tomto návrhu konal v konaní vedenom pod sp. zn.

. V predmetnom konaní okresný súd rozhodol uznesením č. k. -7

z 2. apríla 2012 tak, že podanie sťažovateľky odmietol. Proti tomuto uzneseniu okresného

súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením

zo 4. júna 2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu

z 2. apríla 2012 v spojení s uznesením krajského súdu zo 4. júna 2012 nadobudlo

právoplatnosť 18. júna 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2016,

t. j. v čase, keď tieto konania boli právoplatne skončené. Na tomto základe ústavný súd

dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného základného práva

podľa v čase podania sťažnosti postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a postupom krajského súdu

v napadnutom konaní už nemohlo dochádzať, preto sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2017