Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 332/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátom JUDr. Romanom Veselovským, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o.,

M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Romana Veselovského, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,

s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva:

„Konanie č. vedené na Okresnom súde Žilina vo veci úpravy styku

otca (sťažovateľa) s mal. dieťaťom... sa začalo bez návrhu...

... Nakoľko v tomto prípade išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých...

Okresný súd... začal uznesením zo dňa 15.04.2015 konanie o úprave otca (sťažovateľa)

s mal. dieťaťom aj bez návrhu.

Dňa 22.05.2015 sťažovateľ podal žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu

pojednávania.

Dňa 25.06.2015 bolo Okresným súdom... vydané predbežné opatrenie 15P/21/2015-

122, ktoré upravilo základný rámec stretnutí sťažovateľa s maloletým...

Dňa 25.09.2015 podal sťažovateľ žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu

pojednávania, v ktorej uviedol, že mu je odopierané so synom – maloletým tráviť primeraný

čas a dochádza k trvalej ujme na jeho vzťahu so synom.

Následne dňa 27.10.2015 sťažovateľ návrhom na vydanie predbežného opatrenia

požiadal o úpravu styku s maloletým počas vianočných prázdnin 2015, nakoľko nedošlo

k dohode s matkou maloletého. Súd vydal uznesenie -162 z 23.11.2015, ktorým

upravil styk sťažovateľa s maloletým.

Predbežné opatrenia však neupravili v bežnom rámci bežný režim počas roka,

zahŕňajúci aj prázdniny a sviatky, ktoré sú odlišné od bežných týždňov v roku.

V lete 2016 došlo opätovne k zmene správania na strane matky maloletého, ktorým

boli práva sťažovateľa na stretávanie sa s maloletým obmedzované, preto sťažovateľ podal

návrh dňa 18.07.2016, aby bol autoritatívne upravený styk sťažovateľa s maloletým v

druhej polovici letných prázdnin 2016, na základe ktorého súd rozhodol uznesením

č. -234, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

Dňa 19.08.2016 sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu... na prieťahy

v konaní.

Dňa 06.10.2016 odpovedal predseda Okresného súdu... s tým, že predseda súdu

konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná...

Dňa 25.11.2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie.

Okresný súd... nariadil pojednávanie na deň 07.02.2017, ktoré bolo následne zrušené

z dôvodu choroby sudcu...

Sťažovateľ tvrdí, že konanie č. ... vedené na Okresnom súde... ktoré nie

je do dnešného dňa právoplatne skončené, porušuje právo sťažovateľa na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. Poukazujeme predovšetkým na skutočnosť, že v danom prípade

ide o skutkovo a právne pomerne jednoduchú vec, a to upraviť styk sťažovateľa (otca

maloletého) so svojim maloletým synom...

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa... sťažovateľ neprispel k dĺžke súdneho konania

č. . Naopak sťažovateľ viackrát žiadal o nariadenie termínu pojednávania,

podával sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní a žiadal, aby vec

bola v čo najkratšej lehote rozhodnutá. ... keďže Okresný súd... v primeranej lehote stále

vo veci nerozhodol, bol sťažovateľ v záujme zabezpečenia stretávania s jeho synom... nútený

podať viacero návrhov na vydanie predbežného resp. neodkladného opatrenia... aby aspoň

dočasne zabezpečil zmenu úpravy stretávania so svojim synom počas určitých období

v roku. V predmetnej veci sa konalo iba jedno pojednávanie dňa 25.11.2016, v ktorom sa

však nevyriešilo nič zásadnejšie okrem pokusu súdu o výchovné pôsobenie na účastníkov...

V zmysle ustálenej súdnej praxe by mali mať práve konania o úprave styku rodičov

s maloletými deťmi zvýšenú prioritu prejednávania a rozhodovania...

Napriek sťažovateľovej snahe, súd doposiaľ nekoná a tým nepriamo vzniká ujma na

právach maloletého, ktorému nie je umožňované mať so sťažovateľom styk v rozsahu, ktorý

bol doposiaľ zaužívaný (kým nedošlo k zmene bydliska maloletého z do

a ktorý sťažovateľovi zabezpečoval vo vzťahu k maloletému dostatočný čas strávený s ním.

Napokon pokiaľ ide o tretie kritérium, ktoré Ústavný súd... posudzuje pri preskúmaní

sťažností na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to kritérium

postupu samotného súdu, poukazujeme na to, že... Okresný súd... síce vykonával úkony, a to

iba jedno pojednávame vo veci samej a rozhodnutia o návrhoch na vydanie predbežného

resp. neodkladného opatrenia, ktoré však nemali vplyv na vyriešenie a rozhodnutie vo veci

samej... Všetky tieto úkony avšak boli vykonané s veľkými časovými odstupmi. Pokiaľ by aj

Ústavný súd SR postup Okresného súdu Žilina považoval za plynulý, t. j. bez zjavných

období absolútnej nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne

a nesústredené konanie, ktoré napokon v kontexte celkovej doby trvania konania

predstavuje zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote...

Uvedeným konaním, resp. nekonaním súdu a keďže dohoda s matkou je veľmi

obtiažna a nedáva trvalú istotu, pričom často akceptuje iba súdom vydané predbežné resp.

neodkladné opatrenia, vzniká sťažovateľovi a taktiež maloletému z celého tohto procesu

trauma, keďže nie je prípustné a akceptovateľné, aby konanie o úprave styku s maloletým sa

viedlo viac ako 2 roky bez toho, aby bolo čo i len raz ukončené, pričom v predmetnom

prípade nie je vytýčený ani termín ďalšieho pojednávania vo veci. Pritom súdy práve pri

týchto druhoch konaní (úprava styku s maloletými) majú vec prioritne vybavovať vzhľadom

na zabezpečenie záujmom maloletého, a taktiež kvôli tomu, aby nedochádzalo k ujme na

strane maloletého, ale aj k ujme na strane rodičov maloletého, pričom podľa nášho názoru

práve konaním Okresného súdu Žilina, č. k. dochádza k ujme a traume nielen

na strane maloletého, ale aj na strane sťažovateľa a matky maloletého...

sťažovateľ žiada, aby mu bolo poskytnuté finančné zadosťučinenie vo výške 2.500

EUR... s odôvodnením, že sťažovateľ nadobudol presvedčenie o márnosti, nespravodlivosti

a krivde, že v rozhodnom čase nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právom

chránených záujmov. Sťažovateľ sa už viac ako dva roky, t.j. po dobu ako sa už vedie

predmetné konanie nachádza v stave právnej neistoty, súdna ochrana jeho zákonom

chránených práv zlyhala. Zároveň uvádzame, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania

nijakým spôsobom neprispel. Rovnako uvádzame, že obdobie, v ktorom došlo k zbytočných

prieťahom, je dlhá doba, počas ktorej sa sťažovateľ nemohol domôcť súdnou cestou svojho

nároku. Sťažovateľ stratil týmito zbytočnými prieťahmi veľa času, energie a financií. Jediný

nezávislý orgán, ktorým je súd a ktorý je oprávnený danú situáciu vyriešiť a svojím

rozhodnutím usporiadať a ustáliť pomery medzi účastníkmi konania a tak vytvoriť stav

právnej istoty, doposiaľ nevykonal úkony smerujúce k dosiahnutiu tohto stavu. Rozhodnutie

príslušného súdu by jednoznačne stanovilo práva a povinnosti účastníkov konania, rozhodlo

by o vyriešení danej situácie s tým, že sťažovateľ sa domnieva, že zároveň by toto

rozhodnutie vyriešilo ťaživú situáciu, ktorá nastala u sťažovateľa v súvislosti

s nedostatočnou možnosťou stretávania s jeho maloletým synom.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod č. k. porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. ... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR...

za prieťahy v konaní č. k. , ktoré je mu Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do

jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. ... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške

374,81 EUR..., ktorú je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -9 zo 14. júna 2017 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním sp.

zn. zo 6. júla 2017, v ktorom okrem iného uviedol: „Návrh na súd bol

podaný otcom maloletého dňa 16.9.2014, ktorým žiadal rozhodnúť o predbežnom opatrení.

Miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola určená dňa 12.1.2015. Dňa 15.4.2015 začal súd

ex offo konanie o úprave styku otca s dieťaťom. Hoci o predbežnom opatrení bolo

rozhodnuté dňa 25.2.2015, opätovne na základe návrhov bolo rozhodované predbežným

opatrením o úprave styku cez letné prázdniny dňa 25.6.2015. Termín pojednávania bol

vytýčený na deň 10.11.2015. Následne konanie bolo rozšírené na návrh matky o určenie

vyživovacej povinnosti otca. 23.11.2015 bolo rozhodované o úprave styku počas vianočných

sviatkov. 15.8.2016 bolo rozhodované o neodkladnom opatrení na návrh otca - sťažovateľa,

opätovne 3.11.2016 k úprave stretávania cez vianočné prázdniny. Pojednávanie určené na

deň 25.11.2016 bolo odročené z dôvodu ďalšieho doplnenia dokazovania a procesných

dôvodov, pretože sťažovateľ doručil návrhy matke pred pojednávaním a nevedela sa k nim

vyjadriť. Dňa 1.12.2016 podal otec návrh na zníženie výživného. Termín pojednávania

určený na deň 6.2.2017 bol odročený z dôvodu PN sudcu. Dňa 6.3.2017 bol spis

prerozdelený z dôvodu dlhodobej PN zákonného sudcu, zákonným sudcom sa stala sudkyňa

. Dňa 5.5.2017 bol otcom podaný návrh na neodkladné opatrenie,

o ktorom bolo rozhodnuté 5.6.2017. Termín pojednávania bol určený na deň 14.8.2017.

Nepochybne v konaní nebolo rozhodnuté v lehote 6-tich mesiacov podľa

predchádzajúcej právnej úpravy a konanie trvá dva a pol roka bez rozhodnutia vo veci

samej. Hoci sa jedná o pomerne dlhú dobu, znemožnenie rozhodnutia vo veci samej bolo

zapríčinené aj objektívnymi prieťahmi, teda dobou, ktorú si vyžiadalo rozhodovanie

a reakcie na návrhu rodičov maloletého. Základné úprava práv a povinností pritom bola

vymedzená neodkladnými opatreniami. Práve absencia záujmu rodičov prihliadať na

potreby a záujmy maloletého dieťaťa, absencia záujmu o kompromis a snaha všetky

problémy riešil úpravou cez súd, viacerými neodkladnými opatreniami s odvolaniami je

príčinou celkovej dĺžky konania.

Podľa oznamu úkonov a obsahu spisu je zrejmé, že v konaní nie sú dlhšie obdobia

neodôvodnenej nečinnosti a nie je v silách súdu, vec bez porušenia práv účastníkom, najmä

maloletého dieťaťa u ktorého je potrebné zisťovať názor cez ÚPSVaR a ktoré je vo veku 9

rokov, rozhodnúť.

Vo vzťahu k zložitosti konania považujem konanie procesne zložité, kde sa rozhoduje

kumulatívne o viacerých návrhoch s veľkou mierou zmeny rozhodných skutočností, najmä

zmenou zamestnania na strane otca s snahou mariť rozhodnutia, ktoré by ktorémukoľvek

z dotknutých rodičov mohli priniesť viac povinností.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z

účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, z § 117

ods. 1 , z ktorej vyplýva povinnosť sudcu robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie. Významné povinnosti súdu vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých boli upravené v , ktorý stanovil, že ak zákon neustanovuje

inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania... Konanie možno predĺžiť, len ak

z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať

úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

Podľa účinného od 1. júla 2016

(ďalej len „CMP“) súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely

prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi

konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o úprave

styku s maloletým dieťaťom a zníženie, resp. zvýšenie výživného nie je po právnej stránke

zložité a patrí ku štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov. Čo sa týka

skutkovej stránky veci a faktickej zložitosti, túto možno hodnotiť ako zložitejšiu vzhľadom

na skutočnosť, že s pôvodným konaním o úprave styku sťažovateľa s maloletým bolo

vzhľadom na návrh matky spojené konanie o zvýšenie výživného a vzhľadom na návrh otca

spojené konanie o zníženie výživného. Zároveň súd musel rozhodovať o opakovaných

návrhoch sťažovateľa na vydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

os. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľ podal návrh na

vydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým 26. januára 2015, avšak

samotný návrh na úpravu styku s maloletým nepodal. Z uvedeného dôvodu musel súd vydať

uznesenie o začatí konania. Sťažovateľ 29. mája 2015 opätovne podal návrh na vydanie

predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin, o ktorom rozhodol

okresný súd uznesením z 25. júna 2015. Ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia

o úprave styku s maloletým počas vianočných sviatkov podal sťažovateľ 27. októbra 2015,

o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 23. novembra 2015. Dňa 18. júla 2016 podal

sťažovateľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia pre účely úpravy styku s maloletým

v 19. augusta až 31. augusta 2016, ktorý bol uznesením okresného súdu z 15. augusta 2016

zamietnutý. Následne 7. októbra 2016 podal sťažovateľ ďalší návrh na vydanie

neodkladného opatrenia o úpravu styku s maloletým počas vianočných sviatkov. Proti

uzneseniu okresného súdu z 3. novembra 2016, ktorým bol tento návrh sťažovateľa

zamietnutý, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením

sp. zn. z 20. decembra 2016 tak, že uznesenie okresného súdu

z 3. novembra 2016 potvrdil. Opätovne podal sťažovateľ návrh na vydanie neodkladného

opatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin 5. mája 2017, o ktorom rozhodol

okresný súd uznesením z 5. júna 2017. Sťažovateľ taktiež 1. decembra 2016 podal návrh na

zníženie výživného.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže

síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá

je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod

na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa

konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu prieťahov v konaní vzhľadom na uvedené možno

pripísať skutočnosť, že sťažovateľ nepodal návrh na úpravu styku s maloletým, okresný súd

musel od 26. januára 2015 do 5. júna 2017 rozhodnúť o šiestich návrhoch sťažovateľa na

vydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení, o ktorých v primeranej lehote

rozhodol a sťažovateľ sa návrhom podaným už v priebehu konania o úpravu styku

s maloletým dožadoval aj zníženia výživného na maloletého.

Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku konania, na čo

ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Tretím hodnotiacim kritériom bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil opakované obdobia

krátkodobej nečinnosti.

Sťažovateľ sa návrhom z 26. januára 2015 domáhal vydania predbežného opatrenia,

ktorým bude upravený styk s jeho maloletým dieťaťom. Postup okresného súdu bol až do

25. júna 2015, keď súd vydal predbežné opatrenie, plynulý. Obdobie krátkodobej nečinnosti

okresného súdu v dĺžke takmer 4 mesiace sa vyskytlo od 25. júna 2015 do 13. októbra 2015,

keď bol nariadený termín pojednávania na 10. november 2015. Ďalšie obdobie krátkodobej

nečinnosti v dĺžke takmer 5 mesiacov sa vyskytlo od 24. februára 2016, keď bolo doručené

vyjadrenie sťažovateľa k návrhu matky na zvýšenie výživného do 20. júla 2016, keď bola

matka vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa na vydanie neodkladného opatrenia

z 18. júla 2016. Posledné obdobie krátkodobej nečinnosti v dĺžke 3 mesiacov sa vyskytol

v období od 7. februára 2017, keď bol zrušený nariadený termín pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti sudcu, do 11. mája 2017, keď bol matke zaslaný návrh sťažovateľa na

vydanie neodkladného opatrenia z 5. mája 2017.

Obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu tak spolu predstavujú takmer 13

mesiacov, čo v kontexte celkovej dĺžky konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že ide

o vec starostlivosti o maloletých, možno hodnotiť ako porušenie označených práv

sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

2 500 eur.

Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do

úvahy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadal

predovšetkým na to, že celková doba konania nie je extrémne neprimeraná, konanie

vykazuje iba obdobia krátkodobej nečinnosti a tiež na podiel sťažovateľa na vzniknutých

prieťahoch a skutočnosť, že sťažovateľ má na základe uznesenia okresného súdu č. k.

-81 z 25. februára 2015 možnosť sa od začiatku konania s maloletým synom

pravidelne sa stýkať, pričom styk sťažovateľa s maloletým nad mieru ustanovenú týmto

uznesením bol určený aj ďalšími uzneseniami okresného súdu z 25. júna 2015,

23. novembra 2015 a 5. júna 2017.

Na základe uvedeného ústavný súd považoval výrok o porušení základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru za dostatočnú

ochranu jeho práv a finančné zadosťučinenie mu nepriznal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi ( ) úhradu trov konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej sume

374,81 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €

a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd

nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu. Právny zástupca si uplatňoval aj nárok na

zvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil

osvedčenie o registrácii DPH.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017