Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 332/2017
PDF · 247.02 KB
No categories available
I. ÚS 332/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti , zastúpeného
advokátom JUDr. Romanom Veselovským, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o.,
M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 15 P 21/2015
konať bez zbytočných prieťahov.
3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Romana Veselovského, JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,
s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015.
Zo sťažnosti vyplýva:
„Konanie č. 15P/21 /2015 vedené na Okresnom súde Žilina vo veci úpravy styku
otca (sťažovateľa) s mal. dieťaťom... sa začalo bez návrhu...
... Nakoľko v tomto prípade išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých...
Okresný súd... začal uznesením zo dňa 15.04.2015 konanie o úprave otca (sťažovateľa)
s mal. dieťaťom aj bez návrhu.
Dňa 22.05.2015 sťažovateľ podal žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu
pojednávania.
Dňa 25.06.2015 bolo Okresným súdom... vydané predbežné opatrenie 15P/21/2015-
122, ktoré upravilo základný rámec stretnutí sťažovateľa s maloletým...
Dňa 25.09.2015 podal sťažovateľ žiadosť o urýchlené vytýčenie termínu
pojednávania, v ktorej uviedol, že mu je odopierané so synom – maloletým tráviť primeraný
čas a dochádza k trvalej ujme na jeho vzťahu so synom.
Následne dňa 27.10.2015 sťažovateľ návrhom na vydanie predbežného opatrenia
požiadal o úpravu styku s maloletým počas vianočných prázdnin 2015, nakoľko nedošlo
k dohode s matkou maloletého. Súd vydal uznesenie 15P/21/2015-162 z 23.11.2015, ktorým
upravil styk sťažovateľa s maloletým.
Predbežné opatrenia však neupravili v bežnom rámci bežný režim počas roka,
zahŕňajúci aj prázdniny a sviatky, ktoré sú odlišné od bežných týždňov v roku.
V lete 2016 došlo opätovne k zmene správania na strane matky maloletého, ktorým
boli práva sťažovateľa na stretávanie sa s maloletým obmedzované, preto sťažovateľ podal
návrh dňa 18.07.2016, aby bol autoritatívne upravený styk sťažovateľa s maloletým v
druhej polovici letných prázdnin 2016, na základe ktorého súd rozhodol uznesením
č. 15P/21/2015-234, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
Dňa 19.08.2016 sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu... na prieťahy
v konaní.
Dňa 06.10.2016 odpovedal predseda Okresného súdu... s tým, že predseda súdu
konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná...
Dňa 25.11.2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie.
Okresný súd... nariadil pojednávanie na deň 07.02.2017, ktoré bolo následne zrušené
z dôvodu choroby sudcu...
Sťažovateľ tvrdí, že konanie č. 15P/21/2015... vedené na Okresnom súde... ktoré nie
je do dnešného dňa právoplatne skončené, porušuje právo sťažovateľa na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov. Poukazujeme predovšetkým na skutočnosť, že v danom prípade
ide o skutkovo a právne pomerne jednoduchú vec, a to upraviť styk sťažovateľa (otca
maloletého) so svojim maloletým synom...
Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa... sťažovateľ neprispel k dĺžke súdneho konania
č. 15P/21/2015. Naopak sťažovateľ viackrát žiadal o nariadenie termínu pojednávania,
podával sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní a žiadal, aby vec
bola v čo najkratšej lehote rozhodnutá. ... keďže Okresný súd... v primeranej lehote stále
vo veci nerozhodol, bol sťažovateľ v záujme zabezpečenia stretávania s jeho synom... nútený
podať viacero návrhov na vydanie predbežného resp. neodkladného opatrenia... aby aspoň
dočasne zabezpečil zmenu úpravy stretávania so svojim synom počas určitých období
v roku. V predmetnej veci sa konalo iba jedno pojednávanie dňa 25.11.2016, v ktorom sa
však nevyriešilo nič zásadnejšie okrem pokusu súdu o výchovné pôsobenie na účastníkov...
V zmysle ustálenej súdnej praxe by mali mať práve konania o úprave styku rodičov
s maloletými deťmi zvýšenú prioritu prejednávania a rozhodovania...
Napriek sťažovateľovej snahe, súd doposiaľ nekoná a tým nepriamo vzniká ujma na
právach maloletého, ktorému nie je umožňované mať so sťažovateľom styk v rozsahu, ktorý
bol doposiaľ zaužívaný (kým nedošlo k zmene bydliska maloletého z do
a ktorý sťažovateľovi zabezpečoval vo vzťahu k maloletému dostatočný čas strávený s ním.
Napokon pokiaľ ide o tretie kritérium, ktoré Ústavný súd... posudzuje pri preskúmaní
sťažností na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to kritérium
postupu samotného súdu, poukazujeme na to, že... Okresný súd... síce vykonával úkony, a to
iba jedno pojednávame vo veci samej a rozhodnutia o návrhoch na vydanie predbežného
resp. neodkladného opatrenia, ktoré však nemali vplyv na vyriešenie a rozhodnutie vo veci
samej... Všetky tieto úkony avšak boli vykonané s veľkými časovými odstupmi. Pokiaľ by aj
Ústavný súd SR postup Okresného súdu Žilina považoval za plynulý, t. j. bez zjavných
období absolútnej nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne
a nesústredené konanie, ktoré napokon v kontexte celkovej doby trvania konania
predstavuje zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote...
Uvedeným konaním, resp. nekonaním súdu a keďže dohoda s matkou je veľmi
obtiažna a nedáva trvalú istotu, pričom často akceptuje iba súdom vydané predbežné resp.
neodkladné opatrenia, vzniká sťažovateľovi a taktiež maloletému z celého tohto procesu
trauma, keďže nie je prípustné a akceptovateľné, aby konanie o úprave styku s maloletým sa
viedlo viac ako 2 roky bez toho, aby bolo čo i len raz ukončené, pričom v predmetnom
prípade nie je vytýčený ani termín ďalšieho pojednávania vo veci. Pritom súdy práve pri
týchto druhoch konaní (úprava styku s maloletými) majú vec prioritne vybavovať vzhľadom
na zabezpečenie záujmom maloletého, a taktiež kvôli tomu, aby nedochádzalo k ujme na
strane maloletého, ale aj k ujme na strane rodičov maloletého, pričom podľa nášho názoru
práve konaním Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/21/2015 dochádza k ujme a traume nielen
na strane maloletého, ale aj na strane sťažovateľa a matky maloletého...
sťažovateľ žiada, aby mu bolo poskytnuté finančné zadosťučinenie vo výške 2.500
EUR... s odôvodnením, že sťažovateľ nadobudol presvedčenie o márnosti, nespravodlivosti
a krivde, že v rozhodnom čase nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právom
chránených záujmov. Sťažovateľ sa už viac ako dva roky, t.j. po dobu ako sa už vedie
predmetné konanie nachádza v stave právnej neistoty, súdna ochrana jeho zákonom
chránených práv zlyhala. Zároveň uvádzame, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania
nijakým spôsobom neprispel. Rovnako uvádzame, že obdobie, v ktorom došlo k zbytočných
prieťahom, je dlhá doba, počas ktorej sa sťažovateľ nemohol domôcť súdnou cestou svojho
nároku. Sťažovateľ stratil týmito zbytočnými prieťahmi veľa času, energie a financií. Jediný
nezávislý orgán, ktorým je súd a ktorý je oprávnený danú situáciu vyriešiť a svojím
rozhodnutím usporiadať a ustáliť pomery medzi účastníkmi konania a tak vytvoriť stav
právnej istoty, doposiaľ nevykonal úkony smerujúce k dosiahnutiu tohto stavu. Rozhodnutie
príslušného súdu by jednoznačne stanovilo práva a povinnosti účastníkov konania, rozhodlo
by o vyriešení danej situácie s tým, že sťažovateľ sa domnieva, že zároveň by toto
rozhodnutie vyriešilo ťaživú situáciu, ktorá nastala u sťažovateľa v súvislosti
s nedostatočnou možnosťou stretávania s jeho maloletým synom.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod č. k. 15P/21/2015 porušené
bolo.
2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 15P/21/2015
konal bez zbytočných prieťahov.
3. ... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR...
za prieťahy v konaní č. k. 15P/21/2015, ktoré je mu Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do
jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. ... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške
374,81 EUR..., ktorú je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet jeho právneho
zástupcu... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 332/2017-9 zo 14. júna 2017 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.
Podpredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním sp.
zn. 1 SprS/413/2017 zo 6. júla 2017, v ktorom okrem iného uviedol: „Návrh na súd bol
podaný otcom maloletého dňa 16.9.2014, ktorým žiadal rozhodnúť o predbežnom opatrení.
Miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola určená dňa 12.1.2015. Dňa 15.4.2015 začal súd
ex offo konanie o úprave styku otca s dieťaťom. Hoci o predbežnom opatrení bolo
rozhodnuté dňa 25.2.2015, opätovne na základe návrhov bolo rozhodované predbežným
opatrením o úprave styku cez letné prázdniny dňa 25.6.2015. Termín pojednávania bol
vytýčený na deň 10.11.2015. Následne konanie bolo rozšírené na návrh matky o určenie
vyživovacej povinnosti otca. 23.11.2015 bolo rozhodované o úprave styku počas vianočných
sviatkov. 15.8.2016 bolo rozhodované o neodkladnom opatrení na návrh otca - sťažovateľa,
opätovne 3.11.2016 k úprave stretávania cez vianočné prázdniny. Pojednávanie určené na
deň 25.11.2016 bolo odročené z dôvodu ďalšieho doplnenia dokazovania a procesných
dôvodov, pretože sťažovateľ doručil návrhy matke pred pojednávaním a nevedela sa k nim
vyjadriť. Dňa 1.12.2016 podal otec návrh na zníženie výživného. Termín pojednávania
určený na deň 6.2.2017 bol odročený z dôvodu PN sudcu. Dňa 6.3.2017 bol spis
prerozdelený z dôvodu dlhodobej PN zákonného sudcu, zákonným sudcom sa stala sudkyňa
. Dňa 5.5.2017 bol otcom podaný návrh na neodkladné opatrenie,
o ktorom bolo rozhodnuté 5.6.2017. Termín pojednávania bol určený na deň 14.8.2017.
Nepochybne v konaní nebolo rozhodnuté v lehote 6-tich mesiacov podľa
predchádzajúcej právnej úpravy a konanie trvá dva a pol roka bez rozhodnutia vo veci
samej. Hoci sa jedná o pomerne dlhú dobu, znemožnenie rozhodnutia vo veci samej bolo
zapríčinené aj objektívnymi prieťahmi, teda dobou, ktorú si vyžiadalo rozhodovanie
a reakcie na návrhu rodičov maloletého. Základné úprava práv a povinností pritom bola
vymedzená neodkladnými opatreniami. Práve absencia záujmu rodičov prihliadať na
potreby a záujmy maloletého dieťaťa, absencia záujmu o kompromis a snaha všetky
problémy riešil úpravou cez súd, viacerými neodkladnými opatreniami s odvolaniami je
príčinou celkovej dĺžky konania.
Podľa oznamu úkonov a obsahu spisu je zrejmé, že v konaní nie sú dlhšie obdobia
neodôvodnenej nečinnosti a nie je v silách súdu, vec bez porušenia práv účastníkom, najmä
maloletého dieťaťa u ktorého je potrebné zisťovať názor cez ÚPSVaR a ktoré je vo veku 9
rokov, rozhodnúť.
Vo vzťahu k zložitosti konania považujem konanie procesne zložité, kde sa rozhoduje
kumulatívne o viacerých návrhoch s veľkou mierou zmeny rozhodných skutočností, najmä
zmenou zamestnania na strane otca s snahou mariť rozhodnutia, ktoré by ktorémukoľvek
z dotknutých rodičov mohli priniesť viac povinností.“
Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, z § 117
ods. 1 OSP, z ktorej vyplýva povinnosť sudcu robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa
ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy
sa bude konať nové pojednávanie. Významné povinnosti súdu vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých boli upravené v § 176 ods. 3 OSP, ktorý stanovil, že ak zákon neustanovuje
inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu
najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania... Konanie možno predĺžiť, len ak
z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať
úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.
Podľa čl. 5 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016
(ďalej len „CMP“) súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely
prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi
konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o úprave
styku s maloletým dieťaťom a zníženie, resp. zvýšenie výživného nie je po právnej stránke
zložité a patrí ku štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov. Čo sa týka
skutkovej stránky veci a faktickej zložitosti, túto možno hodnotiť ako zložitejšiu vzhľadom
na skutočnosť, že s pôvodným konaním o úprave styku sťažovateľa s maloletým bolo
vzhľadom na návrh matky spojené konanie o zvýšenie výživného a vzhľadom na návrh otca
spojené konanie o zníženie výživného. Zároveň súd musel rozhodovať o opakovaných
návrhoch sťažovateľa na vydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
os. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľ podal návrh na
vydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým 26. januára 2015, avšak
samotný návrh na úpravu styku s maloletým nepodal. Z uvedeného dôvodu musel súd vydať
uznesenie o začatí konania. Sťažovateľ 29. mája 2015 opätovne podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin, o ktorom rozhodol
okresný súd uznesením z 25. júna 2015. Ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia
o úprave styku s maloletým počas vianočných sviatkov podal sťažovateľ 27. októbra 2015,
o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 23. novembra 2015. Dňa 18. júla 2016 podal
sťažovateľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia pre účely úpravy styku s maloletým
v 19. augusta až 31. augusta 2016, ktorý bol uznesením okresného súdu z 15. augusta 2016
zamietnutý. Následne 7. októbra 2016 podal sťažovateľ ďalší návrh na vydanie
neodkladného opatrenia o úpravu styku s maloletým počas vianočných sviatkov. Proti
uzneseniu okresného súdu z 3. novembra 2016, ktorým bol tento návrh sťažovateľa
zamietnutý, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením
sp. zn. 11 CoP 74/2016 z 20. decembra 2016 tak, že uznesenie okresného súdu
z 3. novembra 2016 potvrdil. Opätovne podal sťažovateľ návrh na vydanie neodkladného
opatrenia o úprave styku s maloletým počas prázdnin 5. mája 2017, o ktorom rozhodol
okresný súd uznesením z 5. júna 2017. Sťažovateľ taktiež 1. decembra 2016 podal návrh na
zníženie výživného.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže
síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,
ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá
je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod
na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa
konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).
Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu prieťahov v konaní vzhľadom na uvedené možno
pripísať skutočnosť, že sťažovateľ nepodal návrh na úpravu styku s maloletým, okresný súd
musel od 26. januára 2015 do 5. júna 2017 rozhodnúť o šiestich návrhoch sťažovateľa na
vydanie predbežných opatrení, resp. neodkladných opatrení, o ktorých v primeranej lehote
rozhodol a sťažovateľ sa návrhom podaným už v priebehu konania o úpravu styku
s maloletým dožadoval aj zníženia výživného na maloletého.
Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku konania, na čo
ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Tretím hodnotiacim kritériom bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil opakované obdobia
krátkodobej nečinnosti.
Sťažovateľ sa návrhom z 26. januára 2015 domáhal vydania predbežného opatrenia,
ktorým bude upravený styk s jeho maloletým dieťaťom. Postup okresného súdu bol až do
25. júna 2015, keď súd vydal predbežné opatrenie, plynulý. Obdobie krátkodobej nečinnosti
okresného súdu v dĺžke takmer 4 mesiace sa vyskytlo od 25. júna 2015 do 13. októbra 2015,
keď bol nariadený termín pojednávania na 10. november 2015. Ďalšie obdobie krátkodobej
nečinnosti v dĺžke takmer 5 mesiacov sa vyskytlo od 24. februára 2016, keď bolo doručené
vyjadrenie sťažovateľa k návrhu matky na zvýšenie výživného do 20. júla 2016, keď bola
matka vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa na vydanie neodkladného opatrenia
z 18. júla 2016. Posledné obdobie krátkodobej nečinnosti v dĺžke 3 mesiacov sa vyskytol
v období od 7. februára 2017, keď bol zrušený nariadený termín pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti sudcu, do 11. mája 2017, keď bol matke zaslaný návrh sťažovateľa na
vydanie neodkladného opatrenia z 5. mája 2017.
Obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu tak spolu predstavujú takmer 13
mesiacov, čo v kontexte celkovej dĺžky konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že ide
o vec starostlivosti o maloletých, možno hodnotiť ako porušenie označených práv
sťažovateľa.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 21/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
2 500 eur.
Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do
úvahy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadal
predovšetkým na to, že celková doba konania nie je extrémne neprimeraná, konanie
vykazuje iba obdobia krátkodobej nečinnosti a tiež na podiel sťažovateľa na vzniknutých
prieťahoch a skutočnosť, že sťažovateľ má na základe uznesenia okresného súdu č. k.
15 P 21/2015-81 z 25. februára 2015 možnosť sa od začiatku konania s maloletým synom
pravidelne sa stýkať, pričom styk sťažovateľa s maloletým nad mieru ustanovenú týmto
uznesením bol určený aj ďalšími uzneseniami okresného súdu z 25. júna 2015,
23. novembra 2015 a 5. júna 2017.
Na základe uvedeného ústavný súd považoval výrok o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dostatočnú
ochranu jeho práv a finančné zadosťučinenie mu nepriznal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal
sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho
právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej sume
374,81 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €
a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd
nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti
významné pre rozhodnutie ústavného súdu. Právny zástupca si uplatňoval aj nárok na
zvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil
osvedčenie o registrácii DPH.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017