Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 545/2017
PDF · 124.41 KB
No categories available
III. ÚS 545/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, Izrael, a , , , Izrael,
zastúpených advokátkou JUDr. Helenou Bognerovou, Vajanského 8, Trenčín,
pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu
Bratislava, pozemkového a lesného odboru, v konaní vedenom pod sp. zn. 6222/2004,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
11. augusta 2017 a doplnenou podaním doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2017 sa
, , , Izrael, a ,
, , Izrael (ďalej len „sťažovateľky“), domáhali vydania nálezu, ktorým by
ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označeného základného práva postupom
Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „pozemkový úrad“),
v konaní vedenom pod sp. zn. 6222/2004 a ktorým by pozemkovému úradu prikázal, aby
v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľky zároveň požiadali
o priznanie finančného zadosťučinenia, ako aj o náhradu trov konania.
2. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že 24. decembra 2004 si na vtedajšom
Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva
k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Predmetné konanie je v súčasnosti vedené pozemkovým úradom pod sp. zn. 6222/2004
a napriek sťažnosti sťažovateliek na prieťahy v konaní z 21. septembra 2015 adresovanej
vedúcej pozemkového úradu, ako aj ich žiadosti o pokračovanie v konaní z 2. augusta 2017
adresovanej pozemkovému úradu dosiaľ nebolo právoplatne ukončené. S poukazom na
procesné úkony, ktoré pozemkový úrad v danej veci doteraz vykonal, sťažovateľky
v sťažnosti namietajú, že svojou nečinnosťou „spôsobil prieťahy v konaní v predmetnej
veci... spolu 2002 dní“, čím porušil ich v záhlaví označené základné právo.
3. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných
náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom
súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
4. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). V tejto súvislosti ústavný súd predstavuje ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity totiž
okrem iného reflektuje princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
5. Už vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 317/04 ústavný súd judikoval, že:
„Prostredníctvom ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku poskytuje
zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej
ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej
správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.“
6. Vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 189/07 ústavný súd vyslovene uviedol, že:
„Ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa sťažovatelia nemôžu
domáhať v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že prieťahy
v konaní orgánu verejnej správy (pozemkového úradu) nenamietali podaním žaloby
v správnom súdnictve podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 242
a nasl. Správneho súdneho poriadku – pozn. ústavného súdu). Nepodanie žaloby v
správnom súdnictve sťažovateľmi sa považuje za nevyužitie všetkých možných prostriedkov
nápravy, v dôsledku čoho Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť odmietne pre
nedostatok právomoci na konanie.“
7. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj vo veci vedenej pod sp. zn.
I. ÚS 400/2012, keď opätovne konštatoval, že „rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej
správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv, porušenie ktorých môže byť dané
nečinnosťou správneho orgánu, je zverené všeobecným súdom v rámci správneho
súdnictva“.
8. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla
2016 (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných
zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej
správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Konanie o žalobe proti
nečinnosti orgánu verejnej správy podrobnejšie upravujú § 242 až § 251 SSP. Z § 242 ods. 1
SSP pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia
nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
9. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateliek, ktorou
namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn.
6222/2004 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci na jej prerokovanie bez toho, aby skúmal opodstatnenosť ich námietok
uvedených v bode 2 tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017