Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 545/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, Izrael, a , , , Izrael,

zastúpených advokátkou JUDr. Helenou Bognerovou, Vajanského 8, Trenčín,

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného úradu

Bratislava, pozemkového a lesného odboru, v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

11. augusta 2017 a doplnenou podaním doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2017 sa

, , , Izrael, a ,

, , Izrael (ďalej len „sťažovateľky“), domáhali vydania nálezu, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označeného základného práva postupom

Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „pozemkový úrad“),

v konaní vedenom pod sp. zn. a ktorým by pozemkovému úradu prikázal, aby

v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľky zároveň požiadali

o priznanie finančného zadosťučinenia, ako aj o náhradu trov konania.

2. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že 24. decembra 2004 si na vtedajšom

Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva

k pozemkom podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Predmetné konanie je v súčasnosti vedené pozemkovým úradom pod sp. zn.

a napriek sťažnosti sťažovateliek na prieťahy v konaní z 21. septembra 2015 adresovanej

vedúcej pozemkového úradu, ako aj ich žiadosti o pokračovanie v konaní z 2. augusta 2017

adresovanej pozemkovému úradu dosiaľ nebolo právoplatne ukončené. S poukazom na

procesné úkony, ktoré pozemkový úrad v danej veci doteraz vykonal, sťažovateľky

v sťažnosti namietajú, že svojou nečinnosťou „spôsobil prieťahy v konaní v predmetnej

veci... spolu 2002 dní“, čím porušil ich v záhlaví označené základné právo.

3. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

4. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd predstavuje ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity totiž

okrem iného reflektuje princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

5. Už vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd judikoval, že:

„Prostredníctvom ustanovenia poskytuje

zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej

ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v konaniach pred orgánmi verejnej

správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.“

6. Vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd vyslovene uviedol, že:

„Ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa sťažovatelia nemôžu

domáhať v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že prieťahy

v konaní orgánu verejnej správy (pozemkového úradu) nenamietali podaním žaloby

v správnom súdnictve podľa (teraz

a nasl. – pozn. ústavného súdu). Nepodanie žaloby v

správnom súdnictve sťažovateľmi sa považuje za nevyužitie všetkých možných prostriedkov

nápravy, v dôsledku čoho Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť odmietne pre

nedostatok právomoci na konanie.“

7. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj vo veci vedenej pod sp. zn.

, keď opätovne konštatoval, že „rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej

správy, a teda aj o ochrane základných a iných práv, porušenie ktorých môže byť dané

nečinnosťou správneho orgánu, je zverené všeobecným súdom v rámci správneho

súdnictva“.

8. Podľa , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla

2016 (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných

zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej

správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Konanie o žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podrobnejšie upravujú až . Z

pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia

nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

9. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateliek, ktorou

namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn.

6222/2004 odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie bez toho, aby skúmal opodstatnenosť ich námietok

uvedených v bode 2 tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017