Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 555/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, Konventná 626/9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , a 3

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 28. apríla 2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

zo 6. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv podľa , a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 6. februára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom doručeným

okresnému súdu 8. novembra 2016 domáhal proti spoločnosti ,

(ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 3 448,20 €

s príslušenstvom z titulu úrazovej renty a náhrady trov konania. Okresný súd vo veci

rozhodol uznesením sp. zn. zo 6. februára 2017 tak, že konanie zastavil

a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto

uznesenia postúpi vec Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, na ďalšie konanie. Proti

uvedenému rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 28. apríla 2017 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedol, že obe napadnuté rozhodnutia sú

«... absolútne nedostatočne odôvodnené a... tak svojvoľné (arbitrárne). Arbitrárnosť

odvolacieho uznesenia z 28. 4. 2017 je napríklad zrejmá v bode 15. odôvodnenia,

keď odvolací súd BEZ TOHO, aby sa vysporiadal s každou jednotlivou námietkou

sťažovateľa v jeho odvolaní z 13. 3. 2017, len stručne skonštatoval, že „Vzhľadom

na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napádaného

uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v

zmysle ust. “, čo nemá oporu v povinnosti (odvolacieho) súdu v zmysle §

220 ods. 2 v spojení s RIADNE odôvodniť svoje uznesenie a RIADNE sa

vysporiadať so VŠETKÝMI námietkami sťažovateľa.

Sťažovateľ opiera toto svoju ústavnú sťažnosť o tieto skutkové a právne dôvody, na základe

ktorých je podľa jeho názoru napádané uznesenie súdu prvej inštancie z 6. 2. 2017 v spojení

s uznesením odvolacieho súdu z 28. 4. 2017 nesprávne, nezákonné a nespravodlivé, keďže

napádané uznesenia majú nasledovné vady (na ktoré súd sťažovateľ upozornil v odvolaní z

13. 3. 2017, ktoré ODVOLACÍ SÚD IGNOROVAL a NEODPOVEDAL NA ODVOLACIE

NÁMIETKY sťažovateľa...».

Sťažovateľ ďalej uvádza: „... Napádané rozhodnutie (uznesenia z 6. 2. 2017

a z 28. 4. 2017) NEVYSVETLILO dostatočne, ktoré skutočnosti považoval súd

za preukázané a ktoré nie, NEVYSVETLILO, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, NEVYSVETLILO prečo súd nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a NEVYSVETLILO dostatočne ako vec právne posúdil. Odôvodnenie

uznesenie NIE JE presvedčivé. Súd v napádanom uznesení pri hodnotení dôkazov tieto

nevyhodnotil v súlade s hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Uznesenie odvolacieho súdu z 28. 4. 2017

odôvodnilo (bod 15.) svoje rozhodnutie len odkazom na správne dôvody s lakonickým

odkazom na a vôbec vecne neodôvodnilo svoje rozhodnutie.

... Sťažovateľ sa nedomáha zaplatenia dávky od Sociálnej poisťovne, ale nároku

vyplývajúceho z ustanovenia , ktorý síce odkazuje

na všeobecné predpisy o sociálnom poistení, avšak iba pokiaľ ide o výpočet a určenie tejto

dávky.

... Dávku, v podobe náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti

podľa zákona o sociálnom poistení, po splnení ostatných podmienok vypláca Sociálna

poisťovňa, ktorej o tejto dávke rozhoduje v danom konaní. Konanie podľa §172 zákona

o sociálnom poistení je konanie, v ktorom sa rozhoduje, či Sociálna poisťovňa prizná

(a ak prizná aj vyplatí) alebo neprizná túto dávku.

... O skutočnosti, že súdy majú jednoznačne právomoc konať a rozhodovať vo

veciach o priznaní straty na zárobku po skončení práceneschopnosti svedčia aj iné

rozhodnutia, napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 10. 2014 sp. zn.:

, alebo rozsudok Okresného súdu Zvolen z 25. 10. 2010 sp.zn.: .

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. 6. 2012 sp. zn.:

. V oboch rozhodnutiach išlo o skutkovo veľmi podobné prípady, kedy sa

sťažovateľ domáhal od žalovaného - bývalého zamestnávateľa, u ktorého utrpel pracovný

úraz, náhrady za stratu zárobku po skončení práceneschopnosti. A tieto súdy sa týmito

nárokmi poškodeného sťažovateľa zaoberali a rozhodli o ňom, NEPOSTÚPILI vec na

prejednanie Sociálnej poisťovni, ústrediu tak ako to CHYBNE učinil súd v napádanom

uznesení z 6. 2. 2017, čo nesprávne potvrdil odvolací súd v uznesení z 28. 4. 2017.“

4. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým uznesením

krajského súdu v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jeho

v sťažnosti označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru, a žiada, aby

ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví

ich porušenie, oba napadnuté uznesenia zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie

a prizná mu náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

8. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto

ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

9. V danom prípade mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého

uznesenia okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania

podľa štvrtej časti prvej hlavy . To znamená, že právomoc

poskytnúť ochranu označeným základným právam mal krajský súd ako súd odvolací, čím je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva,

že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie aj podal.

10. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

K namietanému porušeniu označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

11. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie doručené okresnému súdu

7. augusta 2017, o ktorom ku dňu rozhodovania o tejto sťažnosti nebolo rozhodnuté.

12. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

13. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského

súdu sťažovateľom vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, pričom

v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela

byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací.

14. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

15. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

17. O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite z dôvodu

odmietnutia sťažnosti ako celku nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017