Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 524/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom,

Zvolenská 8, Nitra, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -205 z 28. februára 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. mája 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -205 z 28. februára 2017 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka bola účastníkom konania

(ako žalovaná, pozn.) o nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Lučenec (ďalej len

„okresný súd“) v uvedenej veci svojím prvostupňovým rozhodnutím vyhovel návrhu

navrhovateľov a nariadil neodkladné opatrenie sp. zn. z 30. septembra 2016

(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil sťažovateľke, aby sa zdržala vstupu

na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu

okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým

uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanej (sťažovateľke,

pozn.), aby sa zdržala vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov s výnimkou

jej vstupu na účel vyznačenia hraníc dobývacieho priestoru hraničnými značkami,

a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Sťažovateľka

nespokojná s napadnutým uznesením krajského súdu sa obracia so sťažnosťou na ústavný

súd.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu,

ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nie je dostatočne odôvodené a závery uvedené v ňom sú arbitrárne.

Argumentuje tým, že konajúce súdy rozhodli nesprávne, keď vôbec nereflektovali

na jej zásadné námietky a dôvody, ktoré mali zakladať vecnú nesprávnosť prvostupňového

rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považuje závery uvedené v rozhodnutiach konajúcich

súdov za svojvoľné v rozpore so zákonom, porušujúce jej označené práva.

4. K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že podala

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie 25. mája 2017.

5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka tvrdí, že napadnutým uznesením

krajského súdu došlo k porušeniu jej označených práv a žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie.

2

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

9. Tvrdená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala dovolanie,

pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť

musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací.

10. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

11. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

12. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké

dôsledky bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším súdom

ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu.

13. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

4

14. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky (návrh na zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie

konanie), pretože sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017