Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 466/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Čechová Insolvency

Services k. s., Staromestská 3, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Černáková, s. r. o., Staromestská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Jana

Černáková, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, ako

aj , a 2 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp zn. a jeho

uznesením z 9. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. februára 2017 doručená sťažnosť spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s.

[(komanditná spoločnosť, pozn.) – ďalej len „sťažovateľka“], zapísanej ako konkurzný

a reštrukturalizačný správca, ktorý je vedený v zozname správcov na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou namietala porušenie svojich základných práv

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj „na právnu istotu podľa čl. 2

a násl.“ (ďalej len „“) a a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp zn.

a jeho uznesením z 9. januára 2017 (ďalej aj „napadnutý postup a uznesenie okresného

súdu“). Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu

30. augusta 2017.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že okresný súd uznesením

z 25. apríla 2016 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BRICOM s. r. o., Bratislava (ďalej

len „úpadca“), a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil sťažovateľku.

Následne okresný súd napadnutým postupom a uznesením na základe podnetu veriteľa

Invest kapital, a. s., doručeného 25. októbra 2016, ktorý nebol vtedy podľa sťažovateľky

konkurzným veriteľom úpadcu, resp. účastníkom konkurzného konania, odvolal

sťažovateľku z funkcie správcu úpadcu. Aj napriek tomu, že sťažovateľka si je vedomá, že

podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“ ) môže súd odvolať aj bez návrhu, v sťažnosti tvrdí, že neporušila

žiadne povinnosti vyplývajúce jej z citovaného zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako

aj súvisiaceho „zákona o správcoch“ a o všetkých dôležitých úkonoch informovala okresný

súd.

3. Sťažovateľka v sťažnosti napáda nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu z dôvodu jeho nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia [okresný

súd nevzal do úvahy relevantné skutočnosti, na ktoré poukázala sťažovateľka vo svojom

vyjadrení k podnetu veriteľa 14. novembra 2016 (v prílohe k sťažnosti) a nevysporiadal sa

s jej právnou argumentáciou vo vzťahu k tým záležitostiam, ktoré jej okresný súd kládol za

vinu, pozn.]. V tomto prípade to nebol prvý prípad, keď okresný súd uprednostnil

požiadavky veriteľa pred inými veriteľmi, čím porušil aj zásadu rovnosti účastníkov

súdneho konania. Okresnému súdu sťažovateľka vytýka napokon aj svojvôľu pri výklade

a aplikácii právnych noriem (napr. a , a zákona

o konkurze a reštrukturalizácii), ktoré bližšie rozsiahlo rozvádza v bodoch 23 až 30 svojej

sťažnosti.

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým postupom a napadnutým uznesením, ktoré

považuje za arbitrárne a protiústavné, porušil okresný súd ňou označené práva (bod 1)

Navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa Čechová Insolvency Services k. s... na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 SR, a 2 Listiny...,

Dohovoru... a na právnu istotu podľa a nasl. SR postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 09. januára 2017

č. k. ... porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 09. januára 2017 č. k. ... sa

zrušuje a Okresnému súdu... sa prikazuje obnovenie stavu pred jeho vydaním.“

II.

5. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným

zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie

žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným

rozhodnutím, postupom alebo iným zásahom orgánu štátu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

7. Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľky v bodoch 2 až 4 a obsah

napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj ďalšie predložené listinné prílohy a zistil, že

sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná a ide iba o pokračovanie sporu účastníkov bez

ústavnej dimenzie. Sťažovateľka má iný názor ako okresný súd a jadro jej „ústavných

námietok“ spočíva v tom, že toto uznesenie je podľa nej arbitrárne a nedáva odpovede na

všetky relevantne nastolené problémy. Sťažovateľka predovšetkým namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Okrem toho namieta tiež porušenie „základného práva“ na právnu istotu podľa

„ a nasl. “.

8. Podľa (resp. listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí,

že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na

súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd ( , resp. listiny). Podľa

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná.

Podľa štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú

prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (odsek 2).

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,

čo zákon neukladá (odsek 3).

9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) je umožniť

každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci

konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom

konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve

(, ). Vo vzťahu k všeobecným súdom ústavný súd nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) . Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená na

jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní

a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené

práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná

nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie

o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu

a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové

a právne závery všeobecného súdu (m. m. , , ).

10. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

a 2 , a 2 listiny a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti

s predmetným rozhodnutím sú zlučiteľné s označenými článkami , listiny a dohovoru.

11. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného

súdu a jeho odôvodnením (body 1 až 6) dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie,

ktorým odvolal sťažovateľku „z funkcie správcu úpadcu“, vzhľadom na citáciu

relevantných právnych noriem (bod 4) a argumentáciu (právny záver) v poslednom odseku

6 (nadväzujúc na body 2 až 3, pozn.) odôvodnil dostatočne a nie je potrebné uznesenie

bližšie citovať, pretože sťažovateľka jeho obsah dobre pozná. Ústavný súd nemá žiadny

dôvod toto uznesenie meniť alebo do neho akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, pretože podľa

svojej judikatúry ústavný súd nevstupuje ani do prípadných problematických záverov

všeobecných súdov, ak ich primeraným (nie vyčerpávajúcim) spôsobom odôvodnili, čo je

v danej veci nepochybne splnené.

12. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže implikovať povinnosť

všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich.

Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník

konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného

procesu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

13. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

14. Pretože napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

okresného súdu.

15. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad súdnej ochrany a spravodlivého súdneho

konania, dospel ústavný súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným

rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky

podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny (sťažovateľka v sťažnostnej argumentácii

porušenie , resp. listiny bližšie ani neodvodňuje pozn.).

16. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj

s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto jej časti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie základných práv podľa „čl. 2 a násl.“

(pozri body 1 a 8). Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

postupom a uznesením okresného súdu a možným porušením základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 a a 2 listiny, resp. práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je možné vzhľadom na to

uvažovať ani o porušení , ktorý navyše nie je základným právom, ako to

označuje a pomenúva sťažovateľka. Ústavný súd pre informáciu poznamenáva, že

ustanovenia , ktoré pozostávajú až z troch odsekov, neobsahujú konkrétnu

garanciu základného práva a slobody, ale sú základnými či všeobecnými ustanoveniami

limitujúcimi zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd. Z uvedeného

teda vyplýva, že porušenie iného článku možno podaním individuálnej sťažnosti

podľa namietať len v spojení s namietaným porušením už konkrétneho

označeného základného práva alebo slobody (obdobne napr. , ,

). Keď porušenie označených základných práv sťažovateľky zistené v tejto

veci nebolo, nie je možné vysloviť ani záver o porušení označeného základného ustanovenia

.

18. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky je aj v časti

namietajúcej porušenie základného práva na právnu istotu podľa „čl. 2 a nasl.“ zjavne

neopodstatnená a súčasne nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (kvalifikovane zastúpená advokátkou bližšie neupresňuje, ktoré

nadväzujúce články , resp. ustanovenia má konkrétne na mysli, pozn.).

19. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017