Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 453/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky, ako aj základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 12. mája 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. mája 2017 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie a (ďalej len „“),

ako aj svojho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39

ods. 1 postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 12. mája 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. mája 2017 a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Sťažovateľ uviedol, že po dosiahnutí dôchodkového veku popri poberaní

starobného dôchodku aj podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba do 31. decembra

2011. Z dôvodu zániku povinného dôchodkového poistenia k uvedenému dňu podal

sťažovateľ žiadosť o uvoľnenie výplaty predčasného starobného dôchodku/starobného

dôchodku, jeho zvýšenie alebo nové určenie sumy starobného dôchodku (ďalej len

„žiadosť“), v ktorej požiadal o zvýšenie dôchodku od 1. januára 2004. Rozhodnutím

Sociálnej poisťovne, ústredia č. 431 114 9590 0 z 21. novembra 2014 bol sťažovateľovi

zvýšený starobný dôchodok podľa a o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 1. januára

2012 na sumu 764,30 eur mesačne, od 1. januára 2013 zvýšený na sumu 775,50 eur

mesačne a od 1. januára 2014 zvýšený na sumu 784,30 eur mesačne. V odôvodnení

predmetného rozhodnutia Sociálna poisťovňa okrem iného uviedla, že zvýšenie starobného

dôchodku je podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení určené ako súčin súčtu jednej

polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas

poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej

ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

3. Sťažovateľ sa v žalobe o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia

Sociálnej poisťovne odvolával na nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona o sociálnom

poistení, konkrétne pri výpočte zvýšenia starobného dôchodku sa domáhal uplatnenia § 66

ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 12. mája 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorý nadobudol

právoplatnosť 30. júna 2017, tak, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil,

keďže dospel k záveru, že žalovaná pri priznaní starobného dôchodku a jeho výpočte

nepochybila a postupovala správne. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ

odvolanie, v ktorom uviedol, že následný výpočet podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení nezohľadnil skutočnosť, že nepoberal zvýšenú časť dôchodku, a ani to, že táto

zvýšená časť nebola predmetom valorizácie v priebehu nasledujúcich rokov podľa

ustanovenia § 82 zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 23. mája 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) potvrdil rozsudok

krajského súdu a uviedol, že súčasná právna úprava nepripúšťa, aby Sociálna poisťovňa

postupovala podľa iného ustanovenia ako ustanovenia § 66 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení.

4. Sťažovateľ zastáva názor, že uplatnením ustanovenia § 66 ods. 3 zákona

o sociálnom poistení dochádza k zvýhodneniu časti dôchodcov, ktorí majú vzhľadom

na charakter ich práce možnosť požadovať prepočet zvýšenia starobného dôchodku aj každý

rok. V prípade sťažovateľa takýto postup nebol možný a o zvýšenie starobného dôchodku

mohol požiadať až po skončení dôchodkového poistenia, teda po ukončení svojho

podnikania, čím došlo k jeho znevýhodneniu, a tým k porušeniu . Ďalej

sťažovateľ argumentoval, že v čase, keď poberal starobný dôchodok a zároveň podnikal,

k prepočtu starobného dôchodku nedochádzalo automaticky, čím sa dostal do nevýhodnej

situácie, a preto uvedený postup zakladá priame znevýhodnenie jednej časti dôchodcov,

a tým aj porušenie . Sťažovateľ tiež uviedol, že nemal v úmysle namietať

zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktoré vypočítala Sociálna poisťovňa podľa

ustanovenia § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ale domáhal sa toho, aby vzhľadom

na jeho celkovú situáciu (nezvyšovanie starobného dôchodku aj v čase podnikania) Sociálna

poisťovňa vypočítavala zvýšenie starobného dôchodku podľa ustanovenia § 66 ods. 1 a 2

zákona o sociálnom poistení, pretože podľa jeho názoru extenzívnym výkladom týchto

ustanovení a ich interpretáciou v prospech sťažovateľa je uvedené možné.

5. Sťažovateľ sa domnieva, že krajský súd, ako aj najvyšší súd sa vo svojich

rozhodnutiach nesústredili na námietky, ktoré bolo potrebné objasniť, ale iba na

popisovanie výpočtu zvyšovania dôchodku podľa ustanovenia § 66 zákona o sociálnom

poistení s ohľadom na § 82 zákona o sociálnom poistení. Avšak voči danej skutočnosti

sťažovateľ nemá žiadne výhrady. Vzhľadom na rôzne metódy výkladu možno ustanovenie §

66 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení vykladať nielen reštriktívne, teda v neprospech

sťažovateľa, ale i oveľa priaznivejšie a zohľadniť odpracované roky a prispievanie

sťažovateľa v rámci sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, krajský súd a najvyšší

súd pri svojom rozhodovaní však využili reštriktívny výklad § 66 zákona o sociálnom

poistení, čím došlo k porušeniu základných práv a slobôd garantovaných .

6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

«Základné práva sťažovateľa v zmysle

- ods. 2 „Základné práva a slobody sa zaručujú

ma území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,

vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

- ods. 1 „Občania majú právo na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

- ods. 3 „Zákonné obmedzenia základných práv

a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.“

postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. -22, zo dňa

12.05.2015 a postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.

-40, zo dňa 23.05.2017, porušené boli a vec vracia a ďalšie konanie Krajskému

súdu v Bratislave.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 374,81 Eur, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Stanislava Jakubčíka, vedený

vo VÚB, a.s. Bratislava, č. ú. 1299547012/0200.»

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Samotný

sťažovateľ tak formuláciou sťažnostného petitu určuje ústavnému súdu rozsah, v akom

sa napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej moci má zaoberať. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

10. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia princípov vyplývajúcich z čl. 12

ods. 2 a , ako aj namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 12. mája 2015,

ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 23. mája 2017, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu

ako vecne správny.

11. Pri preskúmavaní časti sťažnosti smerujúcej proti postupu a rozsudku krajského

súdu ústavný súd poukazujúc na princíp subsidiarity svojej právomoci vyplývajúci z čl. 127

konštatuje, že je vylúčená jeho právomoc meritórne konať a rozhodovať

o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných práv postupom

a rozsudkom krajského súdu, pretože jeho preskúmavanie patrí najvyššiemu súdu

ako odvolaciemu súdu, ktorý o podanom opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2017. Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k postupu a rozsudku krajského súdu preto ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

12. V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľa postupom

a rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že už citovaného § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou

ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ,

).

13. Ústavný súd konštatuje, že námietku porušenia základného práva na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe podľa sťažovateľ nespája s princípmi

spravodlivého súdneho procesu vyplývajúcimi z až , resp. z

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ v podstate polemizuje

so súdmi aplikovaným výkladom príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktorý

považuje za reštriktívny a dostatočne nezohľadňujúci spôsob a dĺžku jeho prispievania

do sociálneho systému, čím podľa jeho názoru dochádza k znevýhodňovaniu určitej skupiny

poberateľov starobného dôchodku (do ktorej patrí aj sťažovateľ), a teda k porušeniu čl. 12

ods. 2 a .

14. Ústavný súd považuje však za potrebné napriek uvedenému konštatovať,

že výklad dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení správnymi súdmi nemožno

považovať za taký, ktorý by poprel ich zmysel a účel. Uvedené ustanovenia zákona

o sociálnom poistení sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda prejavom

vôle zákonodarcu. Preskúmaním postupu a napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný

súd nezistil nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu

do základného práva sťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39

ods. 1 . Pokiaľ ide o presvedčenie sťažovateľa o nespravodlivosti zákonnej úpravy

dôchodkového poistenia, ktorá znevýhodňuje časť starobných dôchodcov, jej ústavnosť

nemôže ústavný súd posudzovať v konaní o sťažnosti ( ), ale iba v osobitnom

konaní [ ] so zákonom vymedzeným okruhom navrhovateľov

(konanie o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami,

s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom právnych predpisov s ).

15. Keďže vzhľadom na viazanosť sťažnostným petitom ústavný súd nemohol

posúdiť prípadné porušenie ktoréhokoľvek z ústavno-procesných princípov vyplývajúcich

z až , resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, pretože sťažovateľ napriek tomu, že je kvalifikovane právne zastúpený, v sťažnosti

nenamietal, že by napadnutý rozsudok nebol výsledkom riadneho a spravodlivého procesu,

túto podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Takýto postup je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi

právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich

možného porušenia (napr. ).

16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu a ústavný

súd konštatuje, že tieto majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať

všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní a Listiny základných práv

a slobôd. Tieto ustanovenia sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného

súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných

podľa , a preto ak neboli porušené základné práva a slobody

sťažovateľa, nie je potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení

().

17. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti sťažovateľa podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

18. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších nárokoch sťažovateľa na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017