Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 187/2017
PDF · 180.65 KB
No categories available
III. ÚS 187/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom Mgr. Jozefom Slíškom, Coboriho 2, Nitra, pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
19 C 309/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 309/2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 309/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej
právneho zástupcu Mgr. Jozefa Slíšku, Coboriho 2, Nitra, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 187/2017-9 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 309/2012 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným
súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobkyne „o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žaloba
bola podaná na okresnom súde 6. novembra 2012, avšak konajúca sudkyňa „nariadila prvé
pojednávanie až na deň 7.8.2013, pojednávanie odročila na deň 23.10.2013 a po vykonaní
tohto pojednávania vec odročila na deň 13.1.2014, kedy pojednávanie odročila
na neurčito“.
3. Dňa 27. októbra 2015 sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Podpredseda okresného súdu uvedenú sťažnosť vyhodnotil so záverom, že
zo strany okresného súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Uviedol, že „Sudkyňa od roku
2014 vo veci priebežne konala. Zadovažovala listinné dôkazy, pribrala do konania znalcov,
urgovala podanie znaleckých posudkov a zároveň znalecké posudky zasiela na vyjadrenie
účastníkom konania.“.
4. Sťažovateľka tvrdí, že nečinnosť okresného súdu trvá od 13. januára 2014
a nečinný bol aj v priebehu roka 2016, t. j. po podaní už uvedenej sťažnosti okresnému
súdu.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej
finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ako aj náhradu trov konania.
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 583/2017 z 26. júla 2017
doručeným ústavnému súdu telefaxom 28. júla 2017 a dodatočne doručeným aj v listinnej
podobe 1. augusta 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného súdu, v ktorom
uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a konštatovala:
„Spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode sú
všeobecne skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie, čo je spôsobené
jednak charakterom sporu (majetkový), protichodnými vyjadreniami strán v konaní
a obvykle bývajú aj komplikované vzájomnými napätými vzťahmi bývalých manželov.
Pre meritórne rozhodnutie sa tiež vyžaduje súčinnosť viacerých subjektov (napr. notári,
súdy, finančné ústavy, kataster nehnuteľností, znalci, svedkovia a pod.), ktoré nie sú priamo
zainteresované na výsledku konania. Predmetné konanie bolo nad rámec hore uvedeného
špecifické aj skutočnosťou, že dňa 10.07.2013 došlo k požiaru v nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom vyporiadania a bolo potrebné ustáliť viacerými znaleckými posudkami hodnotu
predmetu konania, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o tejto skutočnosti a oproti
žalobnému návrhu bolo tiež potrebné špecifikovať položky, ktoré po požiari zostali a boli
sporné. Zistenie skutkového stavu bolo teda závislé od zabezpečenia znaleckých posudkov,
resp. ďalších dôkazov (zostatok úveru, návrhy strán na doplnenie dokazovania), ktoré
v konečnom dôsledku spôsobili predĺženie konania.“
7. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení tiež uviedla, že sťažovateľka v zásade
žiadne prieťahy nespôsobila, keďže vznikli na strane súdu a boli spôsobené dlhodobou
práceneschopnosťou zákonnej sudkyne v trvaní 8 mesiacov, ktorú však nemožno považovať
za zavinené prieťahy.
8. Predsedníčka okresného súdu zároveň takto argumentovala:
«... poukazujúc na chronológiu úkonov realizovaných vo veci a určitú špecifickosť
okolností, som pri postupe zákonnej sudkyne nezistila porušenie práva na verejné
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Plynulosť vykonávaných úkonov v predmetnej
veci zodpovedala dlhodobej zaťaženosti sudkyne, ktorá má pridelených na prejednanie
v senáte ďalších cca 600 (aj obdobných) spisov v agende „C“, „Csp“ a ďalšie stovky
spisov v ostatných pridelených agendách ,.D“ a „Er“ a odvíja sa tak aj od limitovaných
fyzických možností sudcu, ale aj administratívnych síl (opisové práce). Sudkyňa realizovala
v čase svojej prítomnosti na pracovisku všetky úkony potrebné pre zistenie skutkového stavu
veci a smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Zásadný vplyv na dĺžku konania má množstvo
pridelených vecí na vybavenie a nedostatok sudcov na príslušnej agende. V posudzovanom
období (roky 2012 - 2017) odišli z tunajšieho súdu viacerí sudcovia z civilného oddelenia
hlavne na súd vyššieho stupňa (generačná výmena), v dôsledku čoho došlo k prerozdeleniu
spisov 4 civilných senátov na zostávajúcich sudcov, čo spôsobilo nadmernú zaťaženosť
týchto sudcov a výsledkom ich preťaženia bola v konečnom dôsledku zvýšená chorobnosť
a z toho vyplývajúce komplikácie pri rozhodovaní civilných sporov na súde. Napriek snahe
služobného úradu o zabezpečenie doplnenia chýbajúceho stavu sudcov výberovými
konaniami, prichádzajú noví sudcovia najskôr cca 1 rok od úspešného výberového
konania.»
9. Predsedníčka okresného súdu tiež vyslovila súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu
právny zástupca sťažovateľky stanovisko nezaujal. Vo svojom podaní doručenom
ústavnému súdu 16. augusta 2017 len vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania
v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu sťažovateľkou označeného práva malo
dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľky.
18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej
stránke ide o návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo patrí
k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd
konštatuje, že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu
predovšetkým z nutnosti vykonať viacnásobné znalecké dokazovanie.
19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého
súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období
od 10. mája 2015 do 14. septembra 2015, keď výzvy okresného súdu datované
na 10. máj 2015 boli vypravené až 14. septembra 2015 a doručené príslušným subjektom
16. a 17. septembra 2015. Okresný súd bol tak nečinný 4 mesiace. Zároveň sa nečinnosťou
vyznačovalo obdobie od 21. apríla 2016, keď bolo znalcovi priznané znalečné,
do 28. februára 2017. Do uvedeného obdobia spadá práceneschopnosť zákonnej sudkyne,
počas ktorej bol spis pridelený inému sudcovi, ten však vo veci neurobil žiaden úkon.
21. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 1 rok a 2 mesiace.
22. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o vysokej
zaťaženosti okresného súdu a zákonnej sudkyne, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,
ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
23. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 309/2012 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 309/2012 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
27. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
28. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnila svojou dlhodobou právnou neistotou
a spôsobenou materiálnou aj nemateriálnou ujmou.
29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 1 rok a 2 mesiace, berúc do úvahy predmet
konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ale aj istú mieru skutkovej zložitosti
veci, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie
sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 312,34 €.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
34. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú
ústavným súdom, preto jej ústavný súd priznal náhradu trov konania v požadovanej sume.
35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2017