Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 187/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Jozefom Slíškom, Coboriho 2, Nitra, pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej

právneho zástupcu Mgr. Jozefa Slíšku, Coboriho 2, Nitra, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobkyne „o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žaloba

bola podaná na okresnom súde 6. novembra 2012, avšak konajúca sudkyňa „nariadila prvé

pojednávanie až na deň 7.8.2013, pojednávanie odročila na deň 23.10.2013 a po vykonaní

tohto pojednávania vec odročila na deň 13.1.2014, kedy pojednávanie odročila

na neurčito“.

3. Dňa 27. októbra 2015 sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Podpredseda okresného súdu uvedenú sťažnosť vyhodnotil so záverom, že

zo strany okresného súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Uviedol, že „Sudkyňa od roku

2014 vo veci priebežne konala. Zadovažovala listinné dôkazy, pribrala do konania znalcov,

urgovala podanie znaleckých posudkov a zároveň znalecké posudky zasiela na vyjadrenie

účastníkom konania.“.

4. Sťažovateľka tvrdí, že nečinnosť okresného súdu trvá od 13. januára 2014

a nečinný bol aj v priebehu roka 2016, t. j. po podaní už uvedenej sťažnosti okresnému

súdu.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej

finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ako aj náhradu trov konania.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 583/2017 z 26. júla 2017

doručeným ústavnému súdu telefaxom 28. júla 2017 a dodatočne doručeným aj v listinnej

podobe 1. augusta 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka okresného súdu, v ktorom

uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a konštatovala:

„Spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode sú

všeobecne skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie, čo je spôsobené

jednak charakterom sporu (majetkový), protichodnými vyjadreniami strán v konaní

a obvykle bývajú aj komplikované vzájomnými napätými vzťahmi bývalých manželov.

Pre meritórne rozhodnutie sa tiež vyžaduje súčinnosť viacerých subjektov (napr. notári,

súdy, finančné , kataster nehnuteľností, znalci, svedkovia a pod.), ktoré nie sú priamo

zainteresované na výsledku konania. Predmetné konanie bolo nad rámec hore uvedeného

špecifické aj skutočnosťou, že dňa 10.07.2013 došlo k požiaru v nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom vyporiadania a bolo potrebné ustáliť viacerými znaleckými posudkami hodnotu

predmetu konania, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o tejto skutočnosti a oproti

žalobnému návrhu bolo tiež potrebné špecifikovať položky, ktoré po požiari zostali a boli

sporné. Zistenie skutkového stavu bolo teda závislé od zabezpečenia znaleckých posudkov,

resp. ďalších dôkazov (zostatok úveru, návrhy strán na doplnenie dokazovania), ktoré

v konečnom dôsledku spôsobili predĺženie konania.“

7. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení tiež uviedla, že sťažovateľka v zásade

žiadne prieťahy nespôsobila, keďže vznikli na strane súdu a boli spôsobené dlhodobou

práceneschopnosťou zákonnej sudkyne v trvaní 8 mesiacov, ktorú však nemožno považovať

za zavinené prieťahy.

8. Predsedníčka okresného súdu zároveň takto argumentovala:

«... poukazujúc na chronológiu úkonov realizovaných vo veci a určitú špecifickosť

okolností, som pri postupe zákonnej sudkyne nezistila porušenie práva na verejné

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Plynulosť vykonávaných úkonov v predmetnej

veci zodpovedala dlhodobej zaťaženosti sudkyne, ktorá má pridelených na prejednanie

v senáte ďalších cca 600 (aj obdobných) spisov v agende „C“, „Csp“ a ďalšie stovky

spisov v ostatných pridelených agendách ,.D“ a „Er“ a odvíja sa tak aj od limitovaných

fyzických možností sudcu, ale aj administratívnych síl (opisové práce). Sudkyňa realizovala

v čase svojej prítomnosti na pracovisku všetky úkony potrebné pre zistenie skutkového stavu

veci a smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Zásadný vplyv na dĺžku konania má množstvo

pridelených vecí na vybavenie a nedostatok sudcov na príslušnej agende. V posudzovanom

období (roky 2012 - 2017) odišli z tunajšieho súdu viacerí sudcovia z civilného oddelenia

hlavne na súd vyššieho stupňa (generačná výmena), v dôsledku čoho došlo k prerozdeleniu

spisov 4 civilných senátov na zostávajúcich sudcov, čo spôsobilo nadmernú zaťaženosť

týchto sudcov a výsledkom ich preťaženia bola v konečnom dôsledku zvýšená chorobnosť

a z toho vyplývajúce komplikácie pri rozhodovaní civilných sporov na súde. Napriek snahe

služobného úradu o zabezpečenie doplnenia chýbajúceho stavu sudcov výberovými

konaniami, prichádzajú noví sudcovia najskôr cca 1 rok od úspešného výberového

konania.»

9. Predsedníčka okresného súdu tiež vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

10. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu

právny zástupca sťažovateľky stanovisko nezaujal. Vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 16. augusta 2017 len vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu sťažovateľkou označeného práva malo

dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo patrí

k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd

konštatuje, že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu

predovšetkým z nutnosti vykonať viacnásobné znalecké dokazovanie.

19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého

súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období

od 10. mája 2015 do 14. septembra 2015, keď výzvy okresného súdu datované

na 10. máj 2015 boli vypravené až 14. septembra 2015 a doručené príslušným subjektom

16. a 17. septembra 2015. Okresný súd bol tak nečinný 4 mesiace. Zároveň sa nečinnosťou

vyznačovalo obdobie od 21. apríla 2016, keď bolo znalcovi priznané znalečné,

do 28. februára 2017. Do uvedeného obdobia spadá práceneschopnosť zákonnej sudkyne,

počas ktorej bol spis pridelený inému sudcovi, ten však vo veci neurobil žiaden úkon.

21. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 1 rok a 2 mesiace.

22. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o vysokej

zaťaženosti okresného súdu a zákonnej sudkyne, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

23. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

III.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

27. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnila svojou dlhodobou právnou neistotou

a spôsobenou materiálnou aj nemateriálnou ujmou.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 1 rok a 2 mesiace, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ale aj istú mieru skutkovej zložitosti

veci, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 312,34 €.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

34. Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú

ústavným súdom, preto jej ústavný súd priznal náhradu trov konania v požadovanej sume.

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2017