Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 451/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , ,

, , a , , zastúpených

advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur,

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 750 eur, ktoré j e Okresný súd

Trnava p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 495,06 eur (slovom

štyristodeväťdesiatpäť eur a šesť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Romana

Cibulku, Hlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 4. júla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), ,

(ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“), a , (ďalej aj „sťažovateľ

v 3. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou

podanou na okresnom súde 9. októbra 2003 domáhali voči žalovanému – Železnice

Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme “ŽSR“ (ďalej len „žalovaný“),

prikázania veci za náhradu. Ako sami vo svojej sťažnosti uvádzajú, sťažovateľ v 1. rade je

účastníkom, resp. stranou sporu „od októbra 2003“, sťažovateľka v 2. rade „od marca

2012“ a sťažovateľ v 3. rade „od roku 2010“. Súdne konanie je okresným súdom vedené

pod sp. zn. , nie je však dosiaľ, t. j. ani po takmer 14 rokoch od podania

žaloby, právoplatne skončené. Sťažovatelia uvádzajú, že „pokiaľ i súd... uskutočnil

jednotlivé procesné úkony, nebola jeho činnosť dostatočne sústredená a efektívna...“.

Vo vzťahu k hodnoteniu troch základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníkov

a postup súdu, pozn.) uvádzajú, že po právnej stránke nepovažujú predmetnú vec za zložitú,

po stránke skutkovej je však vec komplikovanejšia, a to najmä z dôvodu zmeny účastníctva

v dôsledku úmrtia dvoch žalobcov v priebehu konania. Zároveň uznávajú, že i oni sami,

resp. ich pôvodný právny zástupca mal svoj podiel na dĺžke súdneho konania. Ani tieto

skutočnosti však podľa ich názoru nezbavujú okresný súd zodpovednosti za neúmernú dĺžku

konania.

3. Z odôvodnenia sťažnosti taktiež vyplynulo, že sťažovatelia využili pred podaním

ústavnej sťažnosti možnosť namietať prieťahy v namietanom konaní sťažnosťou podanou

predsedovi okresného súdu. Okresný súd listom z 19. apríla 2017 opodstatnenosť podanej

sťažnosti neuznal, a preto sa ochrany svojich práv domáhajú prostredníctvom ústavnej

sťažnosti.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň

požadujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal im finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. z 31. júla 2017 doručeným ústavnému súdu 10. augusta 2017,

v rámci ktorého uviedol: „Sťažnosť žalobcov považujem za úplne neopodstatnenú, keď

dĺžka konania bola spôsobená hlavne z ich strany, a to z dôvodu nedostatku žaloby, úmrtia

žalobcov a ich právneho zástupcu, potreby zisťovania právnych nástupcov, zisťovania

pobytu právnej nástupkyne žalobcu, ktorá sa nachádzala na neznámom mieste, opakovanej

nespolupráce advokáta žalobcov. Tiež je potrebné uviesť, že súčasný advokát žalobcov

zmenil žalobu - súd túto zmenu pripustil, a t.č. sa koná o obsahovo úplne inej žalobe, kde

doposiaľ neboli produkované žiadne dôkazy zo strany žalobcov. Dĺžka doterajšieho konania

je tiež spôsobená objektívnou skutočnosťou, keď Okresný súd Trnava bol dlhodobo

personálne poddimenzovaný...“ Súčasne uviedol prehľad procesných úkonov vo veci

vedenej pod sp. zn. a skonštatoval, že „V danom prípade sa jedná

o skutkovo zložitejšiu vec, pričom v čase po jej pridelení sudkyni JUDr. Dagmar Valockej

súd vykonával a vykonáva procesné úkony priebežne a v primeraných lehotách. Od roku

2003 do 11.3.2016 sa konalo na základe iného obsahu žaloby, počas konania zomreli dvaja

žalobcovia, bolo potrebné vyčkať na výsledok dedičského konania, pričom jedna dedička

bola na neznámom mieste, a až v roku 2015 oznámila že nevstupuje do konania.

Poukazujem tiež na skutočnosť, že pôvodný advokát žalobcov opakovane nereagoval na

výzvy súdu, následne nový advokát síce zmenil žalobu, ale nepripojil geometrický plán na

základe ktorého by súd mohol rozhodnúť, na pojednávaní bol nepripravený, nevedel

odpovedať na otázky súdu ohľadne právneho stavu vedľajších parciel, kde je žalobcami

tvrdený skutkový stav totožný s parcelami, ktoré sú predmetom sporu - pojednávanie muselo

byť odročené z dôvodu potreby výsluchu žalobcov. Na ostatnom pojednávaní žalovaný

navrhol vykonanie vlastných šetrení, a vyhotovenie geometrického plánu (bez ktorého vo

veci nie je možné rozhodnúť), a ktorý žalobcovia nepripojili k žalobe a ani k zmene žaloby -

súd vyšiel žalobcom v ústrety, aby nemusel byť vypracovaný geometrický plán na ich

náklady (žalovaný súhlasil že geometrický plán dá vyhotoviť na vlastné náklady); je

pravdepodobné že dôjde k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.“. V závere predseda okresného

súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.

6. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov

s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu. Zároveň ho požiadal

o oznámenie, či sťažovatelia trvajú na konaní verejného ústneho pojednávania. Právny

zástupca sťažovateľov doručil ústavnému súdu stanovisko 24. augusta 2017, v rámci

ktorého oznámil, že sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie a nepovažujú za potrebné vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu.

7. Z obsahu ústavnej sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu

vyžiadaného súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený spolu s vyjadrením

okresného súdu, ústavný súd zistil tieto pre posúdenie veci podstatné skutočnosti:

- 9. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená žaloba,

- 23. júla 2004 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd o oznámenie, ako sa

vo veci postupuje, keďže okresný súd nekoná,

- 31. marca 2005 okresný súd oznámil žalobcom na ich dopyt, že predpokladaný

termín pojednávania bude v 4. štvrťroku 2005,

- 13. decembra 2007 okresný súd uznesením vyzval žalobcov, aby doplnili svoj

žalobný návrh,

- 14. apríla 2008 právny zástupca žalobcov podal návrh na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania o neplatnosť kúpnej zmluvy,

- 27. marca 2009 – 12. júla 2010 okresný súd vykonával úkony na účel zistenia

okruhu účastníkov a ich pobytu,

- 13. mája 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie,

- 15. júla 2011 právny zástupca žalobcov upravil petit žaloby,

- 20. júla 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie,

- 1. marca 2012 okresný súd uznesením pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane

žalobcov ( ) do konania a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby,

- 19. decembra 2012 právny zástupca žalobcov požiadal o nariadenie termínu

pojednávania,

- 11. januára 2013 okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. február 2013,

- 20. februára 2013 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito na účel pribratia znalca, zároveň bola stranám sporu uložená

povinnosť oznámiť otázky pre znalca v lehote 15 dní,

- 31. mája 2013 a následne 21. augusta 2013 okresný súd urgoval strany sporu, aby

oznámili otázky pre znalca,

- 5. decembra 2013 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu otázky pre

znalca,

- 28. januára 2014 okresný súd urgoval žalovaného, aby doručil otázky pre znalca,

- 15. októbra 2014 okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. október 2014,

- 27. októbra 2014 sa právny zástupca žalobcov ospravedlnil z pojednávania, nový

termín bol nariadený na 27. november 2014,

- 29. októbra 2014 sa právny zástupca žalobcov ospravedlnil z pojednávania,

- 8. januára 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. február 2015,

- 12. februára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa

nezúčastnili právni zástupcovia strán sporu, a preto bolo odročené na 5. marec 2015,

- 5. marca 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 7. máj 2015, pretože jednému z účastníkov na strane žalobcov nebolo osobne doručené

predvolanie na pojednávanie,

- 7. mája 2015 doručil právny zástupca žalobcov ospravedlnenie svojej neúčasti na

pojednávaní, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcom bola uložená

povinnosť upraviť žalobný návrh,

- 9. novembra 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby doručil

zmenu žaloby,

- 15. januára 2016 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalobcov, aby doručil

zmenu žaloby,

- 22. februára 2016 reagoval na výzvu okresného súdu nový právny zástupca

žalobcov, pričom požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, pretože predchádzajúci právny

zástupca zomrel,

- 11. marca 2016 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu upravený

žalobný návrh,

- 18. októbra 2016 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 24. januára 2017 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie,

- 2. marca 2017 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že žalovaný mal vykonať šetrenie na mieste samom,

- 11. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

- 14. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu

žalobcov k vyjadreniu žalovaného,

- 20. júla 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom účastníkov konania, ako aj

s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhali vyslovenia porušenia svojho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

12. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

16. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný

súd uvádza, že posudzované konanie je konaním o návrhu na prikázanie veci za náhradu,

t. j. podľa jeho názoru ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a nemožno ju hodnotiť ako osobitne právne zložitú. Čo sa týka

skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje, že k faktickej zložitosti veci a tým aj

k predĺženiu konania prispela neustálenosť okruhu účastníkov. V priebehu konania totiž

došlo k viacerým procesným nástupníctvam z dôvodu smrti niektorých účastníkov konania

na strane žalobcov. Uvedené skutočnosti si zo strany okresného súdu vyžiadali potrebu

zisťovať okruh dedičov, ich pobyt, resp. adresu, na ktorej sa zdržiavajú, ich záujem na

vedení sporu a v nadväznosti na to i potrebu rozhodovať o čiastočnom zastavení konania.

Ani týmito skutočnosťami však nemožno ospravedlniť doterajší neprimerane dlhý čas

konania okresného súdu trvajúci už takmer 14 rokov bez toho, aby vo veci vydal meritórne

rozhodnutie.

17. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sa sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sami sťažovatelia prispeli svojím

správaním k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať podávanie neúplných návrhov,

v dôsledku čoho boli súdom vyzývaní na opravu, resp. doplnenie podaní (a to aj

opakovane), ďalej oneskorené reakcie na výzvy okresného súdu, keď otázky pre znalca

doručili okresnému súdu po viac ako 9 mesiacoch, napriek tomu, že lehota na splnenie tejto

povinnosti bola súdom stanovená na 15 dní. K prieťahom v konaní nesporne prispeli aj

ospravedlnenia právneho zástupcu sťažovateľov neúčasti na pojednávaniach

(28. októbra 2014, 27. novembra 2014 a 7. mája 2015), resp. jeho neprítomnosť

na pojednávaní bez predchádzajúceho ospravedlnenia (12. februára 2015). Uvedené

správanie sťažovateľov malo nepochybne za následok spomalenie priebehu napadnutého

konania, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní a vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné

prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

19. Najdlhšie obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu bolo zistené od podania

žaloby sťažovateľov 9. októbra 2003 do 31. marca 2005, keď okresný súd oznámil

sťažovateľom na ich dopyt, že termín pojednávania bude nariadený pravdepodobne

v 4. štvrťroku 2005. Okresný súd následne urobil ďalší úkon vo veci až 13. decembra 2007,

keď uznesením vyzval žalobcov na doplnenie žalobného návrhu. Celková doba absolútnej

a ničím neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, v ktorej nevykonal žiaden úkon

smerujúci k rozhodnutiu vo veci, tak predstavuje viac ako 4 roky. Z ďalších období

krátkodobej nečinnosti možno uviesť obdobie medzi vyhotovením žiadosti okresného súdu

o zistenie a oznámenie bydliska p. , jednej z dedičiek po zomrelom

(pôvodnom) žalobcovi v 1. rade (7. októbra 2010) a nariadením

termínu pojednávania dňa (28. apríla 2011), t. j. 6 mesiacov, ďalej obdobie medzi

oznámením o zrušení termínu pojednávania (22. septembra 2011) a vydaním uznesenia

okresného súdu o pripustení ďalšieho účastníka do konania a zmeny petitu žaloby

(1. marca 2012), t. j. 6 mesiacov. V nadväznosti na to išlo obdobie medzi vydaním tohto

uznesenia a nariadením termínu pojednávania (11. januára 2013), t. j. 10 mesiacov, ďalej

obdobie medzi doručením vyjadrenia žalovaného (19. februára 2014) a vypracovaním

predvolania na informatívny výsluch (15. októbra 2014), t. j. 8 mesiacov, obdobie medzi

vydaním rozhodnutia okresného súdu o zrušení uznesenia, ktorým ustanovil opatrovníka

(30. júna 2015) a vypracovaním výzvy právnemu zástupcovi žalobcov, aby doručil zmenu

žaloby (9. novembra 2015), t. j. 5 mesiacov. Vymedzené obdobia nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti okresného súdu tak predstavujú spolu ďalšie 3 roky. Okrem toho,

v priebehu rokov 2009 a 2010 sa okresný súd obmedzil iba na úkony spočívajúce

v zisťovaní pobytu p. . Po pridelení veci sudkyni JUDr. Dagmar

Valockej (1. októbra 2014) síce okresný súd priebežne konal, tak ako to vo svojom

vyjadrení uviedol i predseda okresného súdu, avšak ani charakter jeho nasledujúcich úkonov

nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty strán sporu v primeranom čase.

20. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je

ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia počas súdneho konania nachádzali,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). Napokon, ústavný súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že trvanie napadnutého

konania v dĺžke dosahujúcej takmer 14 rokov na súde prvej inštancie bez akéhokoľvek

meritórneho rozhodnutia je už samo osebe neprimerané a signalizuje porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov.

21. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu

poznamenaného neefektívnym postupom, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu

napadnutého konania, dospel ústavný súd k záveru, že v postupe okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné

právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

III.

22. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľov zaručeného a ich práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia

dôvodiac, že iba konštatovanie porušenia ich v záhlaví uvedených práv by nebolo možné

považovať za dostatočnú satisfakciu. Dlhodobý stav faktickej a právnej neistoty, v ktorom

sa nachádzajú už dlhú dobu, je pre nich stresujúci, a preto sťažovateľ v 1. rade žiada

finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, sťažovateľka v 2. rade vo výške 1 000 €

a sťažovateľ v 3. rade vo výške 1 500 €. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je

peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy, však podľa názoru ústavného súdu

v sťažovateľmi požadovanej výške v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože

sťažovatelia zásadným spôsobom prispeli k predĺženiu priebehu napadnutého konania, na

čo ústavný súd poukázal pri vyhodnotení veci podľa druhého kritéria, a preto ústavný súd

podľa priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie

v polovici nimi požadovaných súm (bod 3 výroku tohto nálezu), a to najmä s ohľadom na

to, že súdne konanie na okresnom súde trvá neprimerane dlho.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy konania

sumou 607 € za dva úkony právnej služby.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá

bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Náhradu trov konania

priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri

zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu 73,67 €. Takto

stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 82,51 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2017. Odmena advokáta za poskytnuté

služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu 165,02 € za jedného

sťažovateľa, t. j. za troch sťažovateľov 495,06 €.

29. Náhradu trov konania (bod 4 výroku nálezu) je okresný súd povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2017